Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201353 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201353.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Trebišov, Katastrálny odbor (predtým Správa katastra Trebišov), so sídlom Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti: F. F., I.. XX.X.XXXX, Z. H. XXX/X, E., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Trebišov č. V 426/2013 zo dňa 9.5.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Trebišov č. V 426/2013 z 9.5.2013. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 426/2013 zo dňa 9.5.2013 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 087/2013-SUB uzavretej dňa 19.3.2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a F. F. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom záložnej zmluvy je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území E., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX: rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku registra "C" KN parcelné č. XXX, vo výlučnom vlastníctve záložcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, keď teda dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu) zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec už bol v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 21.3.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania (záložca) nebol schopný a v podstate ani nemal možnosť ovplyvniť výber iného splnomocnenca v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle záložcu - dlžníka, ale z vôle záložného veriteľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe tejto dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva. Skôr naopak, tento mal hájiť práva veriteľa voči záložcovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu správa katastra považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt, keďže je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 350,- Eur, poplatku v sume 346,- Eur, ako aj príslušenstva a v danom prípade sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote než je výška plnenia dlžníka zo Zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech dlžníka do jeho práv a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Preto je predmetná záložná zmluva v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. So zreteľom na uvedené skutočnosti dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná a podmienky na vklad nie sú splnené, pričom oprel svoj názor aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca preskúmavané rozhodnutie zo dňa 9.5.2013 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov, na ktoré poukazuje v odôvodnení. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporcu zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Podľa názoru navrhovateľa Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny orgán odkazuje. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Rovnako neobstojí ani poukazovanie na citovaný rozsudok NS SR, nakoľko sa týkal skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.9.2013 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Na pojednávaní súdu dňa 15.11.2013 neboli prítomní účastníci konania, pričom navrhovateľ a odporca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím súdu v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom F. F. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 346,- Eur. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 22.3.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom F. F. ako splnomocniteľom dňa 21.3.2012 a B. W., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 22.3.2012. Dňa 19.3.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 087/2013-SUB medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom F. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby si dlžník F.Ž. F. vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacej nehnuteľnosti v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Z uvedených dôvodov preto súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Účastník si náhradu trov konania neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.