KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice6. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/22/2013 z 6. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 6. novembra 2013, sp. zn. 6S/22/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200180.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200180
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200180.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcov: 1. Spoločné urbárske lesy Richnava,
pozemkové spoločenstvo Richnava a 2) Predstavenstvo - Združenie účastníkov pozemkových úprav v
Richnave, právne zastúpených JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná Trieda č.
1, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, Popradská 78, Košice,
o preskúmanie rozhodnutí bývalého Krajského pozemkového úradu Košice č. A/2012/00309 a č.
A/2012/0310 zo dňa 11.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d), e), O.s.p. z r u š u j e rozhodnutia bývalého Krajského pozemkového
úradu Košice č. A/2012/00309 a č. A/2012/00310 z 11. 12. 2012 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcom priznáva právo na náhradu trov konania v sume 70, - Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcov do 10 dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobcovia sa žalobou podanou v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. domáhali preskúmania
rozhodnutí Krajského pozemkového úradu Košice č. A/2012/00309 a č. A/2012/00310 z 11.12.2012,
ktorými Krajský pozemkový úrad Košice rozhodol o odvolaniach žalobcov v 1. a 2. rade proti
prvostupňovému rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Spišská Nová Ves č. A/2012/00021-162,
ev.č. A/2012/002345 zo dňa 22.10.2012, ktorými označený správny orgán prvého stupňa schválil
všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v kat. úz. D. podľa § 10 ods. 6 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

V žalobe z 30.2.2013 žalobcovia v 1. rade vytýkali Krajskému pozemkovému úradu Košice ako
odvolaciemu správnemu orgánu, že v preskúmavanej právnej veci rozhodol dvoma samostatnými
rozhodnutiami z 11.12.2012, hoci išlo o jedno administratívne konanie, vedené pred správnym orgánom
prvého stupňa - Obvodným pozemkovým úradom Spišská Nová Ves pod č. A/2012/00021 a tvrdili, že
procesnoprávna úprava daná zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) neumožňuje správnemu orgánu druhého
stupňa vydať v jednom administratívnom konaní dve meritórne rozhodnutia.



Žalobcovia v ďalších žalobných námietkach poukázali na obsah administratívneho konania vedeného
na Obvodnom pozemkovom úrade v Spišskej Novej Vsi (konanie o schválení všeobecných zásad
funkčného usporiadania územia v kat. území D.) a uviedli, že po predchádzajúcom zrušení pôvodného
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Spišská Nová Ves č. A/2012/00021 z 27.6.2012 Krajským
pozemkovým úradom Košice a po vrátení veci na ďalšie konanie (rozhodnutie Krajského pozemkového
úradu Košice č. A/2012/000245 zo 4.10.2012) bolo vo veci vydané opätovne prvostupňové rozhodnutie
z 22.10.2012, proti ktorému bolo podané odvolanie, obsahom ktorého boli námietky procesnoprávnej
povahy (spôsob vedenia dokazovania a nerešpektovania právnej úpravy), ako aj hmotnoprávne
námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci, ako aj posudzovania vlastníckych nárokov. Krajský
pozemkový úrad ako odvolací správny orgán vyzval dňa 15.11.2012 účastníkov konania (žalobcov), aby
sa k veci vyjadrili a prípadne navrhli doplnenie dokazovania. Žalobcovia pritom tvrdili v rámci odvolacieho
konania, že

- „Správny orgán prvého stupňa odvolacie rozhodnutie KPÚ z decembra 2012 doručil len niektorým
účastníkom konania a iným vôbec až doposiaľ nebolo doručené

- Správny orgán nekonal so všetkými účastníkmi konania, len niektorými, ktorých si vybral, ale vôbec
to právne neodôvodnil,

- Naštudovaním obsahu spisu sa zistilo, že účastníkom neboli doručené všetky podklady a že teda
nemali možnosť sa s nimi oboznámiť - v spise sa nenachádzajú námietky obce Richnava.

- Poukázalo sa na to, že nie je súlad medzi rozhodnutím zo dňa 16.03.2009 a súčasným rozhodnutím,
ktoré nadväzuje a vychádza z tohto pôvodného rozhodnutia

- Nedošlo vôbec k vyporiadaniu sa s námietkami I.. W.G..

- Zoznam pozemkov musí byť uvedený v samotnom rozhodnutí - a nemožno sa odvolávať na pracovné
rokovania o to viac, že neexistuje o tom relevantný doklad,

- Rozhodnutie sa vôbec nezaoberalo a neriešilo lokalitu tzv. „rómskej osady - aj keď to vyplýva ako
právna povinnosť.“

Žalobcovia ďalej v žalobe z 10.2.2013 poukázali prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
týkajúcu sa obsahovej stránky administratívnych rozhodnutí, výrokovej časti a odôvodnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy a tvrdili, že správny orgán druhého stupňa danú judikatúru Najvyššieho súdu
SR a procesnoprávnu úpravu obsiahnutú v zákone o správnom konaní nerešpektoval, a preto jeho
rozhodnutia žalobcovia považujú aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobcovia tvrdili, že v
danej právnej veci Krajský pozemkový úrad v odôvodnení rozhodnutí len stručne uviedol určité skutkové
okolnosti daného prípadu, pričom chýbajú jednoznačne dôvody a presné uvedenie skutočností, z ktorých
vychádzal pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí odvolacieho orgánu v preskúmavanej
právnej veci podľa žalobcov úplne postráda konkrétne zdôvodnenie a vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli
správny orgán k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Všeobecné odkazy na predpisy a citácie právnych
predpisov pre dôsledné objasnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa žalobcov neobstoja.

Žalobcovia navrhli zrušiť obe rozhodnutia Krajského pozemkového úradu z 11.12.2012 v spojení s
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Spišská Nová Ves z 22.10.2012 a vec vrátiť na nové
konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

II.



V písomnom vyjadrení Obvodného pozemkového úradu v Košiciach (právneho nástupcu Krajského
pozemkového úradu Košice a právneho predchodcu žalovaného) z 5.4.2013 k obsahu žalobnej námietky
vytýkajúcej Krajskému pozemkovému úradu vydanie dvoch meritórnych rozhodnutí v odvolacom konaní
v jednej právnej veci, Obvodný pozemkový úrad v Košiciach uviedol:

„Odvolací orgán odvolania podaných účastníkmi konania rozhodoval samostatne a to z toho dôvodu, že
účastníci konania podali svoje odvolania tiež samostatne, každý za seba a odchýlili sa aj v dôvodoch, pre
ktoré dajú odvolanie. Odvolací orgán síce mohol spojiť odvolania do jedného konania, ale vychádzajúc
z rozdielnosti odvolania, rozhodol o podaných odvolaniach samostatne.“

Ďalším obsahom vyjadrenia z 5.4.2013 (č.l.20-24 spisu) je zhrnutie obsahu administratívneho konania
v preskúmavanej právnej veci, pričom reagujúc na obsah žaloby konštatoval predchodca žalovaného
nedôvodnosť jednotlivých ďalších žalobných námietok a tvrdil, že Krajský pozemkový úrad rozhodol na
základe dôsledne zisteného skutkového a právneho stavu veci a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnil.

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal
rozhodnutia Krajského pozemkového úradu z 11.12.2012 napadnuté žalobou, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že obe žalobou napadnuté
rozhodnutia je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. d),
e) O. s. p.

Na základe splnenia procesnoprávnych podmienok uvedených v ustanoveniach § 250f ods. 1, 2 O. s.
p. súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Pokiaľ ide o prvú zásadnú námietku obsiahnutú v žalobe z 10.2.2013 (vydanie dvoch meritórnych
rozhodnutí v rámci odvolacieho konania) súd jednoznačne konštatuje dôvodnosť danej žalobnej
námietky majúcej za následok dôvod pre zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí z právnych dôvodov
uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 59 ods. 1 uvedeného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietnutie a
rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 správneho poriadku).



Z obsahu citovaných zákonných ustanovení zákona o správnom konaní, ani z ďalších ustanovení
uvedeného zákona nemožno vyvodiť procesnoprávny záver o možnosti vydania dvoch samostatných
rozhodnutí o odvolaniach účastníkov správneho konania v jednej a tej istej právne veci, či
už v štádiu prvostupňového konania alebo v konaní odvolacom. Bolo právnou povinnosťou
Krajského pozemkového úradu Košice rozhodnúť o oboch podaných odvolaniach žalobcov jedným
administratívnym druhostupňovým rozhodnutím, v ktorom sa mal odvolací správny orgán dôsledne
vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami obsiahnutými v odvolaniach uvedených účastníkov
správneho konania. Súd k danej žalobnej námietke ďalej uvádza, že takéto pochybenie odvolacieho
správneho orgánu nemožno posúdiť iba ako formálno-právne pochybenie nemajúce žiaden zásadný
právny vplyv na závery administratívneho konania, a to z viacerých právnych dôvodov. V prvom
rade súd uvádza, že existencia dvoch meritórnych rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu v tej
istej právnej veci vytvára procesný stav právnej neistoty účastníkov správneho konania vyplývajúci z
právnej možnosti zrušenia ktoréhokoľvek z dvoch vydaných rozhodnutí v rámci konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch, proteste prokurátora, resp. v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej
hlavy, piatej časti O. s. p., v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k situácii, že o rovnakej právnej veci s
rovnakým predmetom administratívnoprávneho konania by mohli existovať dve odlišné rozhodnutia,
rôzneho právneho obsahu, vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Pri posudzovaní dôvodnosti danej žalobnej námietky preto súd nemohol procesne postupovať podľa
ustanovenia § 250i ods. 3 O. s. p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho
orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd naopak žalobou vytýkané pochybenie správneho orgánu
druhého stupňa považuje za závažné procesnoprávne pochybenie nemajúce oporu v platnej právnej
úprave danej zákonom o správnom konaní a ďalšími všeobecnej záväznými právnymi predpismi, ani v
judikatúre Najvyššieho súdu SR dotýkajúcej sa danej právnej problematiky.

Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcov súd z obsahu rozhodnutí krajského pozemkového úradu
z 11.12.2012 zistil, že uvedený odvolací správny orgán nevenoval v odôvodnení žalobou napadnutých
rozhodnutí náležitú pozornosť obsahu podaných odvolaní, nevysporiadal sa s ich obsahom právne
vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúc na všetky odvolacie námietky uvedené v riadnych opravných
prostriedkoch žalobcov a vytvoril tak právny stav nepreskúmateľnosti vydaných druhostupňových
administratívnych rozhodnutí. Obsahom odôvodnenia rozhodnutí Krajského pozemkového úradu Košice
z 11.12.2012 nie sú žiadne konkrétne právne reakcie na obsah odvolacích námietok žalobcov, pričom
súd na potvrdenie daného právneho záveru poukazuje okrem iného aj na obsah odôvodenia rozhodnutia
Krajského pozemkového úradu Košice č. A/2012/00310 z 11.12.2012, v ktorom je uvedené, že „na
výzvu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia reagovalo len Združenie účastníkov pozemkových
úprav, a to podaním doručeným na Krajský pozemkový úrad dňa 29.11.2012. Vo svojom vyjadrení
neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie KPÚ.“ Toto konštatovanie
Krajského pozemkového úradu nemá právnu oporu v obsahu administratívneho spisu, pričom súd
poukazuje predovšetkým na konkrétny obsah vyjadrenia uvedeného žalobcu a v jeho podaní, ktorým
reagoval na výzvu Krajského pozemkového úradu Košice z 15.11.2012.

Súd ďalej vo všeobecnosti k obsahu žalobných námietok týkajúcich sa dôkazných nedostatkov
v administratívnom konaní a nedostatočného odôvodenia rozhodnutia správneho orgánu druhého
stupňa uvádza, že vzhľadom na právne dôvody zrušenia preskúmavaných rozhodnutí vyplývajúce
predovšetkým z dôvodnosti procesnoprávnej námietky týkajúcej sa vydania dvoch administratívnych
rozhodnutí v odvolacom konaní bude úlohou žalovaného správneho orgánu v novom rozhodnutí
sa zaoberať všetkými odvolacími námietkami žalobcov, ako aj námietkami uvedenými v žalobe,
a to v odôvodnení nového administratívneho rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej právnej
veci. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom jednoznačne, že súdne
preskúmavacie konania podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) nie je
pokračovaním administratívneho konania a súd nemôže dopĺňať alebo nahrádzať dôvody rozhodnutia
správneho orgánu v súdnom rozhodnutí, ktorým rozhoduje o žalobe účastníka administratívneho
konania. Rovnako nie je z procesnoprávneho hľadiska akceptovateľné, aby súd pri absencii konkrétnych
a vyčerpávajúcich právnych dôvodov v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa
považoval za postačujúce, ak žalovaný správny orgán dôvody svojho rozhodnutia vysvetlí a konkretizuje
až následne vo vyjadrení k žalobe v rámci správneho súdnictva. Takýto záver súdu má oporu



predovšetkým v právnej požiadavke, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy ako jednotný právny celok
vo svojom odôvodnení poskytlo účastníkom konania všetky odpovede a vysvetlenia na zásadné právne
otázky v rovine hmotnoprávnej i procesnoprávnej.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní
úspešní, priznal právo na náhradu trov konania.

Avšak vzhľadom na to, že žalobcovia trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia nevyčíslili, súd priznal žalobcom iba náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. v spojení
s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., t. j. súdny poplatok vo výške 70 Eur z návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgány verejnej správy na základe žaloby.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam