Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/52/2025 z 21. 1. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/52/2025 6123354495 21. 01. 2026 JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI:SK:KSBB:2026:6123354495.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu SAMARITÁNKA n.o., so sídlom Partizánska 20, 966 81 Žarnovica, IČO: 31 908 454, zastúpeného Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému Mesto Žarnovica, so sídlom Námestie Slovenského národného povstania 33, 966 81 Žarnovica, IČO: 00 321 117, zastúpenému Advokátska kancelária Peter Ďurica s.r.o., so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677, o zaplatenie 18.782,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 65Cb/12/2023-307 zo dňa 29. novembra 2024 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 65Cb/12/2023-307 zo dňa 29. novembra 2024, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobcu zamietol a výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 18. 782,25 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného finančného príspevku v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSS“). 3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby. Pri výkone tejto činnosti je žalobca odkázaný na financovanie podľa ustanovení ZSS, ktorý ukladá obciam, t. j. žalovanému, povinnosť poskytovať finančný príspevok neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, a to v závislosti od poskytnutej sociálnej služby. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku, na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (ďalej len „finančný príspevok“) pre klientov žalobcu (odkázané osoby) v súlade s ust. § 8 ods. 1 ZSS, pričom predmetná žiadosť identifikovala fyzickú osobu/y (klientov), ktorej žalobca poskytuje sociálnu službu (meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu) a ktorí, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku prostredníctvom žalobcu. Potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 8 ods. 2 ZSS (ďalej len „žiadosť o poskytnutie príspevku“). Žalobca uzavrel zmluvu o poskytovaní

sociálnych služieb s klientami, ktorí majú trvalý pobyt v obci žalovaného, a ktorí sú na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, odkázaní na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. V zmysle vyššie uvedeného a ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 ZSS žalovaný je povinný poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods. 1 ZSS poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, ako neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. Žalobca má za to, že neplnenie zákonných povinnosti žalovaného ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobcom jeho klientom (odkázaným osobám) v zariadení, keďže v dôsledku absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať poskytovanie sociálnych služieb vo svojom zariadení. Žalobca tvrdil, že je povinný ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb spĺňať tzv. štandard kvality poskytovania sociálnych služieb podľa prílohy č. 1 ZSS (§ 9 ods. 4 ZSS) a zároveň spĺňať tzv. finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia podľa § 68 ods. 5 ZSS. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 110aq ods. 13 a 14 ZSS v závislosti od toho, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb, kedy rozhodným pre posúdenie vzniku nároku je skutočnosť, či fyzickej osobe odkázanej na sociálnu službu, bola táto sociálna služba poskytovaná už pred 31.12.2021 alebo až po tomto dátume, kedy najnižšia výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby je určená od 01.01.2022 najmenej vo výške 1 200 Eur. Napriek tomu, že žalobca a klienti žalobcu (odkázané osoby) kvalifikovanou žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, ktorý je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi, žalovaný tak ku dňu podania tejto žaloby neurobil, a to aj napriek tomu, že žalobca si uplatňuje najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, ktorého výška je určená zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že v záujme predídenia súdnemu sporu vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku. Napriek tomuto ústretovému kroku zo strany žalobcu, si žalovaný odmieta splniť svoje zákonné povinnosti. Neuzatvorenie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby, za predpokladu splnenia všetkých podmienok predpokladaných zákonom, nebráni vzniku nároku žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovaného). Klient si je oprávnený sám zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Žalobca tiež uviedol, že zákon ZSS podrobnejšie nerieši, na návrh koho má byť písomná zmluva uzavretá, preto nie je možné vylúčiť, že návrh zmluvy môže predložiť aj žalobca, pričom jej formálne neuzavretie však nebráni vzniku nároku žalobcu a žalovaný sa tak nemôže vyhýbať splneniu jeho zákonnej povinnosti uhrádzať finančný príspevok len z formálnych dôvodov. Je teda podľa neho zrejmé, že žalovaný má objektívne preukázateľnú vedomosť o tom, že obyvateľovi obce žalovaného - odkázanej osobe, je žalobcom poskytovaná sociálna služba, na základe rozhodnutia o odkázanosti a zmluvy uzavretej žalobcom s odkázanou osobou, teda žalovaný má povinnosť poskytovať finančný príspevok. Žalovaný danej osobe (obyvateľovi obce - odkázanej osobe) nezabezpečil iné poskytnutie sociálnej služby, na ktorú má podľa rozhodnutia o odkázanosti nárok. Takýto postup by v konečnom dôsledku bol v rozpore s právom odkázanej osoby vybrať si svojho poskytovateľa sociálnej služby (§ 8 ods. 1 ZSS). Preukázateľnú vedomosť žalovaného o tom, že odkázanej osobe, ktorá je obyvateľom obce žalovaného, je žalobcom poskytovaná sociálna starostlivosť odôvodňuje aj povinnosť žalobcu informovať žalovaného o prijatí odkázanej osoby do sociálnej starostlivosti a uzavretí Zmluvy s odkázanou osobou. Vzhľadom na uvedené, eviduje žalobca voči žalovanému celkovú pohľadávku z titulu neuhradeného finančného príspevku v sume istiny 18 782,25 Eur na rozpočtový rok 2022. Žalobca v žalobe rozpísal podrobne odkázané osoby a výšku finančného príspevku, ktorý mu mal byť za tú ktorú odkázanú osobu poskytnutý. 4. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného a upomínacieho konania, vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1169/2023 zo dňa 02.08.2023, voči ktorému žalovaný podal odpor. V odpore uviedol, že Mestskému úradu Žarnovica (ďalej len ,,MÚ“) bola dňa 04.02.2022 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v členení podľa jednotlivých druhov sociálnej služby. Po prekontrolovaní žiadosti žalovaný vyhodnotil, že všetkých sedem žiadostí podaných na zariadenia pre seniorov spĺňalo náležitosti poskytnutia príspevku na prevádzku. Na zariadenie opatrovateľskej služby bolo podaných päť žiadostí, z toho štyria žiadatelia spĺňali náležitosti na poskytnutie príspevku na prevádzku. Na sociálnu službu v dennom stacionári boli podané tri žiadosti, z toho dve žiadosti spĺňali náležitosti na poskytnutie príspevku na prevádzku. Na základe uvedeného tak žalovaný pri výpočte výšky príspevku na prevádzku vychádzal v súlade

s § 110 aq, ods. 13, písmena b)., ktorý uvádza, že finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 sa poskytne vo výške určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1200 Eur na rok a jedného klienta. Mesto Žarnovica žiadateľom, ktorí splnili nárok na poskytnutie príspevku na prevádzku schválilo poskytnutie uvedeného príspevku. Pri výpočte príspevku žalovaný použil údaje poskytnuté priamo žalobcom emailom dňa 06.05.2022, ako aj údaje zo zverejnenej Výročnej správy žalobcu za rok 2021, a v zmysle § 77 ods. 8 písm. e) ZSS použil ako ekonomické ukazovatele skutočné bežné výdavky a skutočne dosiahnuté príjmy zariadenia sociálnych služieb za predchádzajúci rozpočtový rok, ako aj údaje poskytnuté priamo žalobcom. Žalovaný tak vypočítal výšku príspevkov pre 7 klientov v zariadení pre seniorov vo výške 397,32 € na rok. Pre 4 klientov zariadenia opatrovateľskej služby vo výške 214,56 Eur na rok a pre dvoch klientov v dennom stacionári vo výške 40,08 Eur na rok. Spracovaný návrh zmluvy na poskytnutie príspevku na prevádzku pre zariadenie sociálnych služieb Samaritánka n.o. bol zariadeniu zaslaný na podpis dňa 29.06.2022 s upozornením, že po podpísaní zmluvy môžu byť finančné prostriedky následne vyplatené. Dňa 25.07.2022 bolo doručené MÚ „Žiadost' o FPP - odvolanie" žalobcu proti zmluvám o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „odvolanie“) a žalovanému boli vrátené nepodpísané návrhy zmlúv. V odvolaní neboli uvedené žiadne relevantné údaje voči čomu sa žalobca odvoláva (napr. zlý výpočet, zlé údaje z ktorých sme vychádzali, prípadne iné skutočnosti), nie sú zrejmé dôvody podania „odvolania„ ako napr. nesprávny výpočet a nesprávne zistenie skutkového stavu, absentujú dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a taktiež navrhované zmeny. Žalovaný naďalej trval na výške príspevku, tak ako bolo uvedené v liste ,.Žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o finančný príspevok - oznámenie zo dňa 29.06.2022." Na základe vrátenia nepodpísanej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby pre zariadenie sociálnych služieb nebolo možné poslať finančné prostriedky na účet žalobcu, resp. žiadateľa. Žalovaný poukázal aj na viaceré nezrovnalosti v prílohách predložených žalobcom k žalobe, ktoré sú dôležité pre správny výpočet finančného príspevku. 5. V replike žalobca uviedol, že žalovaný po predložení všetkých požadovaných a zákonom predpokladaných príloh k žiadosti o finančný príspevok, ako aj sám uvádza vo svojom liste zo dňa 13.12.2022, na základe tejto žiadosti schválil poskytnutie finančného príspevku pre žalobcu podľa ust. § 110aq ods. 13 písm. b) ZSS, pričom pri určení výšky finančného príspevku vychádzal z údajov z výročnej správy žalobcu pre rok 2021. V prípade ak žalovaný postupoval pri určení výšky finančného príspevku podľa z ust. 110 aq ods. 13 písm. b) ZSS, pri výpočte mal aplikovať aj ustanovenie § 77 ZSS, ktoré presne určuje ako má obec postupovať v prípade pokiaľ neposkytuje sociálnu službu prostredníctvom verejného poskytovateľa, ktorého sama zriadila. Pričom žiadne z ustanovení nedovoľuje obci určovať výšku finančného príspevku podľa údajov zverejnených vo výročnej správe jednotlivých žiadateľov. Z uvedeného je zrejmé, že obec pri určení výšky finančného príspevku pre žalobcu postupovala v rozpore so ZSS. Cieľom ZSS je podľa žalobcu predovšetkým odstrániť rozdiel medzi výškou finančných príspevkov na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných poskytovateľov sociálnej služby, resp. zabezpečiť, aby tieto príspevky boli v rámci jedného územného obvodu v rovnakej výške, bez ohľadu na skutočnosť, ktoré zariadenie si odkázaná osoba vyberie, preto sa vymyká logike a aj samotnému zákonu, jeho ustanoveniam a jeho účelu, aby žalovaný pri určení výšky finančného príspevku vychádzal z údajov zverejnených tým, ktorým zariadením. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezverejnil na svojom webovom sídle žiadny z údajov, ktoré v zmysle § 77 ods. 3 ZSS bol povinný zverejniť, žalobca vychádzal pri určení výšky finančného príspevku z § 110 aq ods. 13 pím. a) ZSS, v závislosti od toho, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb, kedy rozhodným pre posúdenie vzniku nároku je skutočnosť, či fyzickej osobe odkázanej na sociálnu službu bola táto sociálna služba poskytovaná pred 31.12.2021 alebo až po tomto dátume, kedy najnižšia výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby je určená od 01.01.2022 najmenej vo výške 1 200 Eur. Nárok žalobcu na finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vyplýva priamo zo zákona, preto nie je nevyhnutné, aby mal žalobca s obcou uzatvorenú zmluvu, o to viac pokiaľ táto nereflektuje ustanoveniam zákona. Poukázal aj na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5Cob/46/2017, podľa ktorého účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný nemôže odôvodňovať neposkytnutie finančného príspevku tým, že žalobca za predchádzajúci rozpočtový rok 2021 dosiahol hospodársky výsledok – 1.550 Eur, nakoľko nemohol predpokladať, aký hospodársky výsledok dosiahne žalobca v budúcnosti (za rok 2022). Navyše žalobca

bol v dôsledku nedostatku financií v hospodárskom roku 2022 nútený obmedziť svoje náklady len na tie, ktoré boli nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho chodu zariadenia. V prípade ak by žalobca mal k dispozícii finančné prostriedky z finančného príspevku od žalovaného, mohol by v dôsledku uvedeného podstatne zvýšiť kvalitu svojich služieb a zabezpečiť tak odkázaným osobám umiestneným v jeho zariadení vyššiu kvalitu života, pričom je zrejmé, že hospodársky výsledok žalobcu by bol v takom prípade odlišný, avšak nie je možné prezumovať, že by bol kladný. K nedostatkom podkladov, na ktoré žalovaný poukázal žalobca uviedol, že chýbajúce podklady doplnil podaním zo dňa 17.03.2023, ktoré sú okrem iného aj súčasťou elektronického súdneho spisu. Vo vzťahu k odkázanej osobe A. B. uviedol, že predloženou zmluvou o poskytovaní sociálnej služby žalobca preukazoval len skutočnosť, že v kalendárnom roku 2022 bola tej ktorej odkázanej osobe poskytovaná sociálna služba, pričom pre účely tohto konania nie je relevantné predkladanie všetkých dodatkov k zmluvám o poskytovaní sociálnej služby. Vo vzťahu k odkázanej osobe C. D. a chýbajúcemu dátumu začatia poskytovania sociálnej služby uviedol, že ako prvotná príloha k žalobe bol omylom priložený draft zmluvy. Uvedený nedostatok odstránil, keď ako v prílohe repliky zaslal podpísanú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 23.09.2023. Ďalej uviedol, že rozporuje ničím nepodložené tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca začal poskytovať sociálnu službu odkázanej osobe E. F. G. o 7 dní skôr ako nadobudlo právoplatnosť príslušné rozhodnutie o odkázanosti občana na poskytnutie sociálnej služby zo dňa 11.10.2022. Skutočnosť, že žalobca začal poskytovať službu už dňa 11.10.2022 nemá žiadny vplyv na nárok žalobcu na poskytnutie finančného príspevku za túto odkázanú osobu, nakoľko nárok žalobcovi tak či onak vznikol počnúc mesiacom október. Vo vzťahu k odkázanej osobe H. G. uviedol, že v prípade ak vyšší územný celok ako subjekt povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v zmysle § 75 ods. 3 písm. a) ZSS neposkytne tento finančný príspevok, môže poskytnúť v zmysle § 75 ods. 7 ZSS obec. Vo vzťahu k odkázanej osobe E. F. žalobca preukázal odkázanosť tejto osoby rozhodnutím mesta Žarnovica zo dňa 06.10.2022 o odkázanosti občana na poskytnutie sociálnej služby, ktoré bolo priložené k žalobe a ktoré deklaruje, že E. F. podľa posudku o odkázanosti na sociálnu službu dosiahol stupeň odkázanosti IV. Vo vzťahu k uvedenému sú predošlé rozhodnutia o odkázanosti bezpredmetné, pričom žalobca sa týmto ohradzuje voči obvineniu z neoprávneného pozmeňovania akýchkoľvek verejných listín. 6. Dňa 29.10.2024 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, ktorým vyslovil názor, že § 75 ods. 14 ZSS, nie je mozˇne´ vykladať tak, zˇe finančný príspevok sa v prípade jeho obligatórneho poskytnutia poskytuje na základe písomnej zmluvy, keďzˇe jej uzavretie nie je povinné. Zákon ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu výlučne podľa § 74 ods. 2 ZSS (medzi poskytovateľom a odkázanou osobou), iná povinnosť uzavretia zmluvy nie je v zákone uložená, pričom uvedené potvrdzuje aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom stanovisku zo dňa 27.05.2024. Ďalej poukázal aj na novelu zákona ZSS, konkrétne na zmenu znenia § 75 ods. 1 ZSS účinnú od 01.01.2022, ktorej cieľom bolo odstrániť akúkoľvek podmienenosť poskytnutia finančne´ho príspevku na prevádzku (FPP) a zaviesť obligatórnu (nepodmienenú) povinnosť jeho poskytnutia, t.j. bez predchádzajúcej zˇiadosti obce. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca už v pôvodnom znení prijatého ZSS v dôvodovej správe odôvodnil, kedy sa vyžaduje uzavretie zmluvy o poskytnutí FPP, a to v prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie FPP. 7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zákonný nárok na poskytnutie príspevku nie je spornou skutočnosťou, avšak na faktické vyplatenie finančného príspevku uplatňovaného žalobou je potrebné kumulatívne splniť podmienky vymedzené v ZSS, a to najmä uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku s obcou v zmysle § 75 ods. 14 ZSS, ktorý obci umožní zákonným spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami obce. Obec je v zmysle § 80 písm. h) bod 2 ZSS povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Zmluvu má povinnosť uzatvoriť pred poskytnutím príspevku. Takto uzatvorená zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z obsahu všeobecnej časti dôvodovej správy k ZSS je možné usúdiť, že povinnosť uzatvoriť zmluvu s obcou zakladá logické pravidlo pri vyplatení príspevku aj v prípade, že je žiadateľov viac a je potrebné ich nárok, žiadosti a potrebné prílohy posúdiť a zaradiť ich do poradovníka. Zákonodarca v tomto prípade myslel na obdobné prípady a podmienkou uvedenou v § 75 ods. 14 ZSS vylúčil prípustnosť, že každý neverejný poskytovateľ sa bude súdom domáhať zaplatenia sumy, ktorú si sám určil, pričom bude argumentovať iba obligatórnym nárokom na príspevok podľa § 75 ods. 1 ZSS. Ďalej uviedol, že na faktické vyplatenie finančných prostriedkov je potrebný právny dôvod, ktorý musí byť

riadne zúčtovaný a doložený listinnými dokladmi. Obec ako verejnoprávna korporácia musí v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o finančnej kontrole“) overovať, či je daná finančná operácia v súlade s § 6 ods. 3 zákona o finančnej kontrole, resp. či sú dodržané podmienky na poskytnutie a použitie verejných financií. V tejto súvislosti nepostačuje odôvodnenie, že obec je povinná predmetný príspevok poskytnúť v zmysle § 75 ods. 1 ZSS. Pri vykonávaní prevodov (úhrady) postupuje podľa evidencie došlých faktúr alebo evidencie tzv. likvidačných listov - konkrétne platobných poukazov pre úhrady zmluvných záväzkov, ktoré sú iného charakteru ako došlá faktúra. Takým sú aj zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby poskytovanú neverejným poskytovateľom v rozpočtovom roku 2022 uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a ZSS. Účtovná jednotka spracuje likvidáciu (úhradu) z takto uzatvorených obchodných vzťahov prostredníctvom platobného poukazu. Vo vzťahu k ďalším podmienkam na vznik nároku na poskytnutie finančného príspevku žalovaný uviedol, že nebola splnená ani povinnosť uvedená v § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, keď žalobca v žiadosti nedoručil obci kompletné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v jednotlivých prípadoch, v ktorých žiadal príspevok. K námietke žalobcu o nesprávnom výpočte výšky finančného príspevku žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý mal nesprávne určenú výšku a jej nesprávny postup pri jej výpočte v priebehu konania preukázať. Žalobca sa však výšky príspevku domáhal iba nesprávnym právnym posúdením § 110aq ods. 13 ZSS. Ďalej rozporoval aj žalobcom tvrdenú skutočnosť o nesplnení si povinnosti žalovaného zverejniť relevantné údaje k výpočtu príspevku, pričom tieto údaje boli zverejnené a dostupné na webovom sídle mesta Žarnovica v sekcii chcem vybaviť a v podsekcii sociálne služby odkaz : <I.>

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je neziskovou organizáciou, neverejným poskytovateľom sociálnych služieb poskytujúcim všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme a službu neposkytuje za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca žiadosťou zo dňa 03.02.2022 požiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, pričom z predmetnej žiadosti nevyplýva zoznam klientov žalobcu pre ktorých konkrétne žiadal o poskytnutie príspevku. Žalovaný na žiadosť žalobcu odpovedal podaním zo dňa 29.06.2022, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že na zariadenie seniorov bolo podaných celkovo 7 žiadostí pre klientov žalobcu, na zariadenie opatrovateľskej služby bolo podaných päť žiadostí pre klientov žalobcu a na sociálnu službu v dennom stacionári boli podané tri žiadosti pre klientov žalobcu. Žalovaný žiadateľom, ktorí splnili nárok na poskytnutie príspevku ten schválilo, avšak na výpočet príspevku využili ustanovenie § 77 ods. 8 písm. e) ZSS na základe dokladov predložených žalobcom a spracovaný návrh zmluvy na poskytnutie príspevku bol žalobcovi zaslaný v prílohe podania na podpísanie s poučením, že po podpísaní dohodnutých podmienok v zmluve môžu byť žalobcovi finančné prostriedky vyplatené. Teda z obsahu odpovede žalovaného vyplýva, že žiadosť žalobcu zo dňa 03.02.2022 sa týkala celkovo 15 klientov žalobcu, pričom žalovaný vyhodnotil, že 13 z nich spĺňali podmienky nároku na požadovaný príspevok. Žalobca na predmetnú odpoveď reagoval podaním zo dňa 25.07.2022 označeným ako odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasia s výpočtom príspevku zo strany žalovaného. Na výzvu súdu na doplnenie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku s odkazom na ust. § 8 ods. 2 ZSS obsahujúcim obsahové náležitosti žiadosti, ktorá by mala identifikovať klientov, ktorým je poskytovaná sociálna služba, predložil žalobca totožnú žiadosť zo dňa 03.02.2022, ktorá bola pripojená aj k podanej žalobe a podanie datované dňom 12.12.2022 označené ako zaslanie zoznamu klientov s PT v ZC na FPP pre rok 2022, z ktorého vyplýva menný zoznam klientov žalobcu v celkovom počte 19 (10 klientov zariadenie pre seniorov, 4 klienti zariadenie opatrovateľskej služby a 5 klientov denný stacionár). Ďalej z obsahu tohto podania vyplýva, že žalobca zrejme požadoval od žalovaného za uvedený menný zoznam tam uvedených klientov v sumáre príspevok vo výške 16 631,77 eur. Zo strany žalovaného bola na predmetný zoznam žalobcu zaslaná odpoveď zo dňa 20.12.2022, v ktorom žalovaný poukázal na predchádzajúcu žiadosť a poskytnuté odpovede a v závere uviedol, že žalovanému bol dňa 29.06.2022 zaslaný spracovaný návrh zmluvy, ktorý sa žalovanému vrátil dňa 25.07.2022 nepodpísaný spolu s odvolaním žalovaného, na ktoré mu bola poskytnutá odpoveď. Vzhľadom na nepodpísanie návrhu zmluvy nemohol byť žalovanému poskytnutý príspevok a žiadosť zo dňa 12.12.2022, resp. zoznam klientov žalobcu neobsahoval výpočet na základe ktorého sa dopracoval k sumám tam uvedeným.

9. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zákonnej povinnosti žalovaného, ktorú mu ukladá zákon o poskytovaní sociálnych službách. Výšku svojho nároku odvodzoval od prechodného ustanovenia § 110 aq ods. 13 a 14 ZSS v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa § 77 ods. 3 ZSS. Súd mal však za to, že podmienky na poskytnutie príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb upravuje samotný zákon o poskytovaní sociálnych služieb, pričom pre priznanie, resp. vyplatenie príspevku je potrebné aby boli naplnené všetky predpoklady vyžadované zákonom. Zo strany žalovaného bolo popreté tvrdenie žalobcu o porušení jeho povinnosti podľa § 77 ods. 3 ZSS, keď poukázal na odkaz svojho webového sídla, kde sú tieto skutočnosti zverejnené. Súd po otvorení predmetného internetového odkazu zistil, že sú tam zverejnené údaje týkajúce sa skutočných bežných výdavkov a skutočne dosiahnutých príjmov neverejného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok podľa § 77 ods. 8 písm. e) za sociálnu službu, ktorú mesto Žarnovica v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovalo alebo nezabezpečovalo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadilo alebo založilo, podľa § 75 ods. 17 ZSS, a to za rozpočtový rok 2021, 2022 a 2023. Žalobca na pojednávaní spochybnil, či tieto údaje boli žalovaným zverejnené, no na preukázanie tohto spochybnenia nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, pričom sám žalovaný uviedol, že by to bolo možné zistiť z archívu webového sídla žalovaného. S prihliadnutím na uvedené mal súd za to, že žalovaný preukázal, že predmetnú povinnosť v zmysle zákona si splnil, pričom rozhodnutie o určení spôsobu výšky príspevku je v kompetencii samotnej obce. 10. V súvislosti s poskytovaním samotnej sociálnej služby a poskytovaní finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 13Co/7/2024 zo dňa 05.03.2024 a v súvislosti s tým na potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/23/2023 zo dňa 25.10.2023 v obdobnej veci, kde bolo vyžiadané stanovisko Ministerstva práve sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorého je potrebné rozlišovať dva prípady poskytovania sociálnej služby. Prvým je, ak na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podáva fyzická osoba, ktorá je na ňu odkázaná, obci (alebo VÚC, ak je v jeho pôsobnosti) písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a v takom prípade je služba spolufinancovaná z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom § 8 ods. 1), keďže obce a VÚC vystupujú v tomto prípade ako orgány verejnej moci pri realizácii sociálnych práv v oblasti sociálnych služieb fyzickej osoby, ktorá je na ňu odkázaná. V ďalších bodoch ministerstvo rozobralo ďalšie procesné postupy nasledujúce po danej písomnej žiadosti a až po nich obec má uzatvoriť s neverejným poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnej službe. Pri uzatváraní tejto zmluvy sú jej účastníci viazaní spôsobom určenia výšky finančného príspevku ustanoveným v § 77 citovaného zákona. Pri určovaní výšky finančného príspevku zákon upravuje viacero alternatív z akých údajov je možné vychádzať, a to v § 77 ods. 8 písm. a/, c/, e/, f/ citovaného zákona, avšak voľba konkrétneho východiska určenia výšky finančného príspevku je vecou rozhodnutia obce (alebo VÚC) a nie neverejného poskytovateľa sociálnej služby pri rešpektovaní požiadavky zabezpečenia účelnosti, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynakladaných verejných prostriedkov na spolufinancovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi týchto sociálnych služieb. Druhý prípad nastáva vtedy, ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov požiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby a v takom prípade obec nemá povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. V závere vyjadrenia ministerstvo uviedlo, že ak sú splnené podmienky podľa § 75 ods. 1, 9, 10 zákona o sociálnych službách a nie je uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby medzi príslušnou obcou a nevereným poskytovateľom sociálnej služby, nárok na finančný príspevok nevzniká. Navyše o výške finančného príspevku nerozhoduje neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale obec, prípadne VÚC. 11. Súd ďalej konštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný uznal samotný nárok žalobcu na finančný príspevok, čo preukazuje jeho obrana počas konania a jeho konanie pred podaním žaloby, kde napriek tomu, že podanú žiadosť žalobcu posúdil s výhradami, navrhol žalobcovi uzavretie zmluvy, avšak s odlišným výpočtom výšky finančného príspevku. Žalovaný teda nespochybňoval svoju povinnosť poskytnúť finančný príspevok žalobcovi, avšak vypočítaný spôsobom podľa § 77 ods. 8 písm. e) ZSS. Ustanovenie § 77 ods. 8 predstavuje alternatívu toho, čo sa považuje za priemerné bežné výdavky a za priemerné skutočne dosiahnuté príjmy v prípade, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo VÚC v predchádzajúcom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom nimi zriadenej alebo založenej právnickej osoby. V konaní žalovaný preukázal, že si svoju povinnosť podľa § 77 ods. 3 ZSS splnil, pričom

súd mal za to, že voľba konkrétneho východiska určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby je vecou rozhodnutia samotnej obce a nie neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Žalobca v konaní poukazoval na stanovisko Ministerstva sociálnych vecí a rodiny datované dňom 27.05.2024, pričom v súvislosti s tým považoval súd za potrebné uviesť, že predmetné stanovisko sa týka zásadne kompromisu v novom nastavení financovania sociálnych služieb týkajúceho sa ustanovenia § 75 ZSS, ktorá však podľa predmetného stanoviska je dočasným riešením na rok 2025, ktoré predchádza komplexnej reforme, ktorá má prísť do platnosti v roku 2026. Žalobca sa v konaní domáha finančného príspevku za sociálne služby poskytované svojim klientom v roku 2022 a tak tu nie je daná relevancia predmetného stanoviska k tomuto konaniu. 12. V reakcii k tvrdeniam žalobcu, že by uzatvorením zmluvy medzi neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a obcou nedošlo k vzniku povinnosti obce poskytovať finančný príspevok, nakoľko táto nepodmienená povinnosť uzavretím zmluvy je jej uložená zákonom, a preto s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017 jej prípadné uzatvorenie nemá iný ako deklaratórny účinok aj z formálneho dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov súd uviedol, že z dôvodovej správny k novele zákona o sociálnych službách č. 484/2021 vyplýva, že v záujme odstránenia nesprávnej interpretačnej praxe vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku v rozsahu ich delenej pôsobnosti poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnej služby finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby podľa týchto ustanovení, sa odstraňuje z ich slovného znenia podmienenosť vzniku tejto služby príslušnou obcou a VÚC. Zo zákonného textu ustanovenia § 75 ods. 1 ZSS bola novelou odstránená podmienka, že o poskytovanie tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnych služieb požiadala najprv obec. Teda zákonná povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok vzniká zo zákona tak ako uvádza žalobca, teda už nie je potrebné predchádzajúce požiadanie neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo strany obce o zabezpečovanie tejto služby pre jej obyvateľa. Súd konštatoval, že predmetnou novelou však nebola odstránená podmienka uzatvorenia zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS, a preto aj keď nárok vzniká zo zákona pre jeho vyplatenie je potrebné splniť podmienku uzatvorenia zmluvy medzi neverejným poskytovateľom a obcou. Pričom stanovenie výšky samotného príspevku je vecou rozhodnutia obce, nie neverejného poskytovateľa, a preto nemožno považovať žalobcom uplatnenú výšku žalovanej sumy za správnu a ani za splatnú. 13. Za rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu súd považoval skutočnosť, že napriek tomu, že zo strany žalovaného bol žalobcovi zaslaný návrh na uzatvorenie písomnej zmluvy za účelom poskytnutia finančného príspevku, žalobca s návrhom nesúhlasil, a teda k uzatvoreniu písomnej zmluvy medzi stranami nedošlo. Podľa § 75 ods. 14 ZSS sa finančný príspevok poskytuje až na základe písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa uzavretia zmluvy. Napriek tomu, že obec, prípadne VÚC majú podľa zákona povinnosť poskytovať tento finančný príspevok, avšak za predpokladu splnenia ďalších zákonný podmienok, avšak neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby vzniká samotný nárok na tento príspevok až momentom uzatvorenia zmluvy, čo v konaní nebolo preukázané. Podanú žalobu možno s prihliadnutím na absenciu existencie písomnej zmluvy považovať za nedôvodnú a predčasnú, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol. 14. V závere súd dodal, že nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie výsluchu svedka, zamestnanca žalovaného vo vzťahu k preukázaniu neúplnosti podaných žiadosti zo strany žalobcu, nakoľko súd mal za to, že preukazovanie tejto skutočnosti by nebolo účelné, keďže pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby bol dostatočne zistený skutkový stav. 15. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný procesný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 16. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 14.01.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 17. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 ZSS, ktorý ukladá obci (žalovanému) obligatórnu zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku žalobcovi. V uvedenom ustanovení sa neuvádza podmienka, ktorá by

podmieňovala vznik zákonom uloženej povinnosti obci poskytovať finančný príspevok na prevádzku a s momentom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku. Podľa žalobcu uvedenému svedčí samotná dikcia ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 ZSS, ktorý žiadnym spôsobom nepodmieňuje uvedenú povinnosť splnením súdom prvej inštancie vymedzených kumulatívnych podmienok, najmä domnelou podmienkou uzavretia zmluvy. Podľa žalobcu zákonom vymedzené kumulatívne podmienky pre vznik právneho dôvodu žalobcom uplatnenej pohľadávku sú, že FPP sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje vymedzený druh sociálnej služby pod písmenom a) – f) v konkrétnom prípade sociálnu službu v zariadení, ktorým je 2. zariadenie pre seniorov. 18. Podľa žalobcu pre posudzovanie existencie kumulatívnych podmienok, v tom ktorom ustanovení zákona je potrebné najskôr identifikovať konkrétne ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť naplniť určitú povinnosť ( t.j. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 ZSS) a následne tam identifikovať prípadnú existenciu kumulatívnej spojky „a“. Žiadne ďalšie kumulatívne podmienky z uvedeného ustanovenia pre vznik nároku žalobcu nevyplývajú a tieto si nemôže súd prvej inštancie svojvoľne (arbitrárne) a bez opory v zákone rozširovať. Podľa žalobcu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektuje a nerozlišuje medzi obligatórnymi povinnosťami uloženými zákonom plniť FPP (podľa § 75 ods. 1, ods. 2, ods.5 ZSS) a fakultatívnou možnosťou poskytnúť FPP (podľa § 75 ods. 6, ods. 7, ods. 8 ZSS). 19. Žalobca zastáva názor, že iba v prípade fakultatívneho poskytnutia FPP podľa uvedených ustanovení je dôvodná aplikácia ustanovenia § 75 ods. 14 ZSS. Ak sú splnené podmienky obec (alebo VÚC) môže poskytnúť FPP, ide však o dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu, ktoré mu nie je uložené zákonom a v uvedenom prípade je potrebné pre preukázanie vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov uzavretie zmluvy, resp. zmluvného vzťahu podľa § 75 ods. 14 ZSS. 20. Ďalej žalobca uviedol, že pre účely ďalšieho výkladu ustanovenia § 75 ods. 14 ZSS je potrebné uviesť, že znenie tohto ustanovenia bolo prijaté ešte pôvodnou právnou úpravou účinnou od 01.01.2009, ktoré znenie tak reflektovalo na predchádzajúcu obligatórnu (podmienenú) povinnosť obce poskytnúť FPP, v prípade ak obec predchádzajúcou žiadosťou požiadala neverejného poskytovateľa sociálnej služby o zabezpečenie sociálnej služby pre odkázanú osobu. 21. Žalobca tvrdí, že zákonodarca už v pôvodnom znení prijatého zákona č. 448/2008 Z.z. v dôvodovej správe odôvodnil, kedy sa vyžaduje uzavretie zmluvy o poskytnutí FPP, a to v prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie FPP, a to z logického dôvodu, teda potreby deklarovania zmluvného vzťahu aj formálne (v písomnej forme), z dôvodu následného preukazovania vynaloženia finančných prostriedkov z verejných zdrojov, keďže zo zákona obec nemá vo fakultatívnych prípadoch povinnosť poskytnúť FPP, preto je potrebné zdôvodniť a preukázať vynaloženie prostriedkov z verejných zdrojov, práve v takýchto prípadoch, kedy má obec iba možnosť FPP poskytnúť. 22. Žalobca zastáva názor, že nie je možné pre vznik povinnosti obce poskytovať FPP uzatvorenie zmluvy, ale obec je povinná plniť priamo zo zákona. To sa však neuplatní pri fakultatívnej pôsobnosti, kedy si môže vybrať, či dobrovoľne namiesto obligatórne povinného subjektu vynaloží zo svojich prostriedkov (rozpočtu) peňažné prostriedky na dofinancovanie sociálnej služby, keďže nejde o jej povinnosť, ale možnosť a je potrebné vedieť preukázať dôvod vynaloženia týchto peňažných prostriedkov z rozpočtu (práve zmluvou). 23. Ustanovenie § 75 ods. 14 ZSS podľa názoru žalobcu nie je možné vykladať tak, že finančný príspevok sa v prípade jeho obligatórneho poskytnutia poskytuje na základe písomnej zmluvy, keďže jej uzavretie nie je povinné. Žalobca tvrdí, že zákon č. 448/2008 Z.z. ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu výlučne podľa § 74 ods. 2 ZSS a iná povinnosť uzavretia zmluvy nie je v zákone uložená. Žalobca tvrdí, že povinnosti ustanovenej v § 75 ods. 1 až 4 sa obec a vyšší územný celok nemôže „zbaviť“ svojou „nečinnosťou“ pri zabezpečovaní poskytovania sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách. 24. Žalobca tiež poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 5Cob/46/2017, ktorý explicitne uviedol, že účelom potreby uzavretia zmluvy vo fakultatívnych prípadoch poskytnutia FPP nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov.

25. Žalobca tvrdí, že úvahy súdu prvej inštancie o neexistujúcich (domnelých) kumulatívnych podmienkach zákonom č. 448/2008 Z.z. sú arbitrálne a nepreskúmateľné, tak isto ako výklad ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. súdom prvej inštancie je arbitrárny, nesprávny a nezodpovedá povahe a účelu zákona, ako ani cieľu prijatej novely zákona č. 484/2021 Z.z. 26. Ďalej žalobca uviedol, že ak by pripustil, (čo žalobca naďalej namieta) existenciu domnelej podmienky vzniku nároku žalobcu, zákonodarca v prípade jej nesplnenia, nesankcionuje žalobcu zánikom či neexistenciou jeho nároku, teda ak nedôjde k uzavretiu zmluvy žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zákonom uloženej povinnosti plniť FPP. 27. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj svojím procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tiež žalobca zdôraznil ustanovenie čl. 67 ods. 2 Ústavy SR, na základe ktorého sa povinnosti obci ukladajú zákonom v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva, že obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb., ktoré vyslovene ukladá obci plniť úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu (ZSS). 28. Žalobca tvrdí, že záver súdu prvej inštancie, že pre nesplnenie súdom prvej inštancie domnelých kumulatívnych podmienok nevznikla právna povinnosť žalovanému, je nesprávny a nemá oporu v zákone. Žalobca tvrdí, že cieľom zákonodarcu bolo odstrániť akúkoľvek podmienenosť poskytnutia FPP a zaviesť obligatórnu povinnosť jeho poskytnutia. Cieľom bolo odstrániť podmienenosť tohto nároku, ktorú podmienenosť súd prvej inštancie ním vykonaným výkladom nezákonne vracia do praxe. Nakoľko novela zákona č. 484/2021 Z.z. zásadným spôsobom zmenila spôsob dofinancovania sociálnych služieb poskytovaných o.i. žalobcom, z fakultatívnej povinnosti obce poskytovať FPP na jej obligatórnosť (nepodmienenú) povinnosť poskytovať FPP, bol súd prvej inštancie bez ďalšieho povinný pri výklade príslušných ustanovení zákona ZSS a ich interpretácii zohľadniť a vysporiadať sa s výkladom príslušných ustanovení zákona, poskytnutého zákonodarcom v dôvodovej správe tak, aby pri svojej interpretácii príslušných ustanovení zákona rešpektoval cieľ a zámer zákonodarcu pri prijatí predmetnej novely. Žalobca zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so základným ustanovením pre záväzkové vzťahy, ktorý definuje právny úkon v § 34 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu uzavretím súdom prvej inštancie namietanej zmluvy, by nedošlo na strane obce k vzniku povinnosti obce poskytovať finančný príspevok, nakoľko táto povinnosť (uzavretím zmluvy) je jej uložená zákonom (§ 75 ods. 1 ZSS), a preto jej uzavretie nemá iný účel ako ten, ktorý ustálil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 5Cob/47/2017. 29. Podľa názoru žalobcu uzavretie alebo neuzavretie predmetnej zmluvy nezmení a nemá vplyv na zákonom uloženú obligatórnu zmluvou nepodmienenú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok. Opačným výkladom by sme museli dospieť k záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať. Žalobca sa nemôže bez ďalšieho domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci a uspokojenia zákonného nároku žalobcu, ktoré vznikli ex lege, ako aj určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že žalovaný odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 75 ZSS; navrhne uzatvorenie zmluvy podľa § 75 ZSS s neprimerane nízkou výškou finančného príspevku ignorujúc ustanovenie § 77 ods. 8 ZSS (čo sa stalo v danom prípade, kde bola obcou určená suma finančného príspevku vo výške 4,73 Eur/mesiac/odkázaná osoba). V tomto smere s odkazom na bod 21. odôvodnenia rozsudku žalobca podotkol, že nespochybňuje v § 77 ods. 8 písm. e) ZSS uvedenú možnosť obce zvoliť si konkrétne východisko určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, avšak pokiaľ si obec v príslušnom rozpočtovom roku zvolí pre určenie výšky finančného príspevku niektorú z alternatív uvedených v § 77 ods. 8 písm. a) až f) ZSS, takýto výpočet musí použiť pre určenie výšky finančného príspevku vo vzťahu ku každému jednému z neverejných poskytovateľ žiadajúcich poskytnutie finančného príspevku, nakoľko účelom zákona o sociálnych službách je vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľ sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, pričom cieľom neskorších noviel (platných a účinných v čase vzniku nároku žalobcu) bolo zabezpečiť na rovnakom základe na

jednej strane prístup fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu službu, k spolufinancovaniu im poskytovanej sociálnej služby neverejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby z rozpočtu príslušnej obce a vyššie územného celku a na druhej strane tým zrovnoprávniť poskytovateľov sociálnych služieb v prístupe k verejným prostriedkom s ohľadom na výdavky odkázaných osôb, ktoré nevyhnutne musia vynaložiť v konkrétnom územnom obvode a nie ad hoc určovanie výšky finančného príspevku podľa toho, čo je pre rozpočet obce v konkrétnom prípade najvýhodnejšie. Ak si teda obec pre rozpočtový rok 2022 zvolila výpočet výšky finančného príspevku podľa § 77 ods. 8 ZSS písm. e) na podklade informácií vyplývajúcich z výročnej správy žalobcu, mala tieto zverejniť a vychádzať z nich pri určení výšky finančného príspevku voči každému jednému žiadateľovi, čo však nespravila alebo nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec, čo sa rovnako stalo v tomto prípade. Žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že údaje nachádzajúce sa na webovej stránke žalovaného, na ktoré žalobca odkázal až vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2024, neboli ku dňu podania žaloby zverejnené vôbec. Navyše odkaz na tento dôkaz bol žalovaným predložený oneskorene, pričom súd mal vo vzťahu k tomuto dôkazu uplatniť sudcovskú koncentráciu a na takto oneskorene predložený dôkaz neprihliadať. Tento dôkaz bol predložený až potom, čo na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.10.2024 súd vyzval účastníkov konania na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, pričom žalovaný nenavrhol vykonať žiadny ďalší dôkaz. Navyše súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so žalobcom namietanou nekompletnosťou zverejnených údajov, kde absentoval údaj o priemerných príjmoch z poskytnutého finančného príspevku ministerstva podľa § 71 ods. 6 ZSS, bez ktorého nie je možné pristúpiť k výpočtu presnej výšky finančného príspevku. Dôvodná správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti (a nároky žalobcu) v ustanovení § 75 ods. 1 až 4, sa teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. Z uvedeného dôvodu argumentácia súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie veci nemôže obstáť. Ide o arbitrárne, nespreskúmateľné a právne neudržateľné posúdenie veci, keďže ním produkované posúdenie veci a zistený skutkový stav sú v priamom rozpore so zákonom a právom žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. 30. Žalobca tiež poukázal na vydaný Metodický postup pre vedenie evidencie finančnej podpory neverejných poskytovateľ sociálnych služieb v Informačnom systéme sociálnych služieb k novele zákona č. 484/2021 Z.z., vydaný MPSVaR, ktorý ako dôkaz predložil žalobca k podanému odvolaniu. 31. Súd prvej inštancie v celom rozsahu abstrahoval nielen od účelu predmetnej právnej úpravy predpokladanej novelou č. 484/2021 Z.z., t.j. obligatórna povinnosť poskytovať finančný príspevok, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobia príslušného rozpočtového roka (t.j. v danom prípade roka 2022), ktoré okrem iného určuje povinnosť poskytnutia FPP preddavkovo a prvý preddavok je obec povinná poskytnúť do konca februára príslušného rozpočtového roka (2022). Preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že samotný nárok vzniká na tento príspevok až momentom uzatvorenia zmluvy, nemôže obstáť a ide o arbitrárne a právne neudržateľné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže zákonodarca explicitne v ustanovení § 78 ods. ZSS určil splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného rozpočtového roka. 32. Žalobca zastáva názor, že z uvedeného je zrejmé, že FPP sa poskytuje na obdobie rozpočtového roka 2022, v ktorom rozpočtovom roku je žalobca povinný výšku takto poskytnutého FPP vynaložiť na sociálnu starostlivosť pre odkázané osoby, a v prípade ak nie je v danom rozpočtovom roku a na daný rozpočtový rok FPP obcou poskytnuté, vzniká na strane obce (žalovaného) bezdôvodné obohatenie, keďže si na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky (FPP), ktoré by inak bola povinná v danom rozpočtovom roku vyplatiť žalobcovi a na úkor žalobcu je poskytovaná sociálna služba odkázanej osobe s trvalým pobytom obci žalovaného v kvalite a rozsahu predpokladanom zákonom, t.j. so zohľadnením uvedeného príspevku (FPP), ktorá obec má povinnosť zabezpečiť sociálnu starostlivosť tejto odkázanej osobe. Žalobca zdôraznil, že je úlohou súdu prvej inštancie podradiť príslušný skutkový stav pod relevantné zákonné ustanovenia. 33. Žalobca ďalej tvrdí, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie si obec ponechala peňažné prostriedky zodpovedajúce výške FPP za uplatňované obdobie vzniku nároku pre rozpočtový rok 2022, ktorá bola žalobcovi povinná poskytnúť. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a žalobca mal za to, že existencia nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu po uplynutí predmetného rozpočtového roka (01.01.2022) preukázaná.

34. Keďže žalovaný finančný príspevok žalobcovi neposkytol a žalobca za obdobie rozpočtového roka 2022 poskytoval odkázaným osobám napriek uvedenému sociálnu službu, ktorá mala byť povinne dofinancovaná finančným príspevkom žalovaného podľa § 75 ods. 1 ZSS, bolo uvedený nárok potrebné posúdiť aj podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 35. Vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania žalovanému, ktorá je závislá od prvého výroku napadnutého rozhodnutia, žalobca túto napáda v celom rozsahu z dôvodov uvedených vyššie. 36. Žalobca na záver uviedol, že žalovaný nevydal ohľadom svojvoľného určenia výšky finančného príspevku žiadne rozhodnutie, voči ktorému by sa mohol žalobca brániť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku, či správneho súdneho poriadku. 37. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 05.02.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby priznal žalovanému trovy odvolacieho konania. 38. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, pričom v priebehu konania vyplynulo, že žalovaný nespochybnil obligatórny nárok na poskytovanie príspevku žalobcom, avšak rozporuje žalobcom stanovenú výšku príspevku, nedodržanie procesného postupu pri žiadaní príspevku a spôsob, akým sa svojho nároku domáha. 39. Žalovaný má za to, že postupoval správne, keď samotné vyplatenie príspevku žalobcovi podmienil uzatvorením zmluvy v súlade s § 75 ods. 14 ZSS. Zákon predpokladá uzatvorenie zmluvy podľa § 80 písm. h) bod 2 ZSS. Ďalej žalovaný tvrdí, že poskytnutie príspevku je síce obligatórne, avšak samotné plnenie je viazané na splnenie ďalších zákonných podmienok, vrátane podania žiadosti, uzatvorenie zmluvy, ktorá upraví podrobnejšie práva a povinnosti zmluvných strán, výšku plnenia a identifikuje aj subjekty, na ktoré sa príspevok vypláca. Žalovaný tvrdí, že obec ako verejnoprávna korporácia musí s verejnými prostriedkami nakladať transparentne a ide o legitímnu podmienku v súlade so zákonom a finančnou kontrolou obce. Ďalej tvrdí, že uzatvorenie zmluvy je bežnou podmienkou poskytovania aj iných ďalších foriem príspevku a dotácií zo strany verejných subjektov. Bez uzatvorenia zmluvy by boli vyplatené prostriedky nepreskúmateľné a nebolo by zrejmé za akých podmienok a na aký účel a na ktoré subjekty sa príspevky poskytujú. 40. Podľa žalovaného význam uzatvorenia zmluvy spočíva aj v tom, že v prípade, že je žiadateľov o poskytnutie príspevku viac, aby ich bolo možné zaradiť do poradia a žiadosti náležite posúdiť. Podmienka uzatvoriť zmluvu má zabezpečiť aj to, že neverejní poskytovatelia sa nemôžu ihneď domáhať abstraktného nároku v nimi určenej výške súdom. Žalobca v tomto prípade navyše žiada vyplatenie príspevku na základe neúplných alebo nesprávnych podkladov, kedy žalovanému predložil neúplné kópie zmlúv o poskytovaní sociálnych služieb. Zo strany žalovaného bolo zistené aj pozmenenie údajov, čím sa žalobca pokúšal navýšiť stupeň odkázanosti osôb, na ktorých žiadal vyplatenie príspevku. 41. Žalovaný zároveň uviedol, že si splnil svoju povinnosť a návrh zmluvy o poskytovaní príspevku žalobcovi predložil, pričom práve žalobca zmluvu odmietol uzatvoriť. Žalovaný tiež tvrdí, že žalobca nesprávne interpretuje rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 5Cob/46/2017, ktorý vo svojom význame neneguje povinnosť obce uzatvoriť zmluvu s neverejným poskytovateľom, ale objasňuje pravý účel, na ktorý má zmluva slúžiť. Uzatvorenie zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. To znamená, že súd v danom rozsudku potvrdil potrebu uzatvorenia zmluvy na samotné čerpanie príspevku podľa § 75 ods. 14 ZSS. 42. Žalovaný tiež uviedol, že si riadne splnil svoju povinnosť a údaje relevantné na určenie výpočtu príspevku zverejnil na svojom webovom sídle. Nie je na ťarchu žalovaného, že si žalobca verejne dostupné informácie nedohľadal. Žalovaný má za to, že pri výpočte príspevku postupoval správne spôsobom, ktorý zákon umožňuje. Podľa žalovaného sa žalobca vyplatenia príspevku domáha nesprávnym právnym posúdením § 110 a q ods. 13 ZSS.

43. Zároveň žalovaný tvrdí, že žalobcove tvrdenie, že vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie nie je správne, keďže nárok na faktické vyplatenie vyčísliteľnej sumy vzniká až od uzatvorenia zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS. 44. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 17.02.2025, v ktorom okrem skutočností už uvedených v podanom odvolaní uviedol, že žalovaný doposiaľ v konaní nespochybňoval úplnosť a správnosť podkladov predložených žalobcom, preto nie je možné na túto námietku žalovaného v odvolacom konaní prihliadať. Navyše vo vzťahu k rozhodnutiam o odkázanosti uviedol, že tie vydáva samotný žalovaný, a teda tieto má k dispozícií v origináloch, pričom každá jedna osoba odkázaná na sociálnu službu mala taký stupeň odkázanosti, ktorý zodpovedá samotnému nároku. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný neuviedol o ktorú konkrétnu osobu by sa malo jednať, ani nežiadal v rámci konania z tohto dôvodu žalobu vo vzťahu ku konkrétnej odkázanej osobe zamietnuť, preto má žalobca za to, že uvedená námietka je irelevantná. 45. Ďalej žalobca uviedol, že k samotnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku predložil všetky doklady, vrátane zmlúv o poskytovaní sociálnej služby a rozhodnutí o posúdení o odkázanosti, pričom na podklade takto predložených podkladov predložil žalovaný návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku, z čoho vyplýva, že žalobcom predložené podklady boli posúdené zo strany žalovaného ako kompletné už v čase podania a uvedená skutočnosť nie je predmetom tohto konania. 46. Žalobca zároveň konštatoval, že žalovaným zaslaný návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku bol nielenže neakceptovateľný s ohľadom na žalovaným ponúknutú výšku finančného príspevku 4,73 Eur/mesiac/odkázaná osoba, kedy žalovaný jednoznačným spôsobom zneužil svoje silné postavenie ako orgánu verejnej moci, ale zároveň bol aj v rozpore s následne zverejnenými údajmi. Pokiaľ žalovaný riadnym spôsobom zverejnil povinne zverejňované údaje (čo žalobca popiera), mal z týchto vychádzať aj pri určení výšky finančného príspevku vo vzťahu k žalobcovi, a teda z nich mala byť vypočítaná ním navrhovaná výška už v samotnom návrhu zmluvy. Namiesto uvedeného žalovaný nesprávne použil pri výpočte výšky finančného príspevku údaje z výročnej správy žalobcu v rozpore s ustanovením § 77 ods. 7 ZSS. 47. Podľa žalobcu uvedené správanie žalovaného je v rozpore s účelom zákona o sociálnych službách, ktorým je vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, pričom cieľom jeho neskorších noviel bolo zabezpečiť na rovnakom základe na jednej strane prístup fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu službu, k spolufinancovaniu im poskytovanej sociálnej služby neverejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby z rozpočtu príslušnej obce a vyššie územného celku a na druhej strane tým zrovnoprávniť poskytovateľov sociálnych služieb v prístupe k verejným prostriedkom s ohľadom na výdavky odkázaných osôb, ktoré nevyhnutne musia vynaložiť v konkrétnom územnom obvode a nie ad hoc určovanie výšky finančného príspevku podľa toho, čo je pre rozpočet obce v konkrétnom prípade najvýhodnejšie. 48. Ďalej žalobca opakovane uviedol skutočnosti ohľadne bezdôvodného obohatenia už uvedené v podanom odvolaní. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 49. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 50. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd prejednaním odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

51. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 52. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 53. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 54. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prevej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré ma zaručené procesnoprávnym predpisom, pretože žalobca mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. 55. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie istiny s príslušenstvom titulom nároku žalobcu voči žalovanému na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobca poskytuje obyvateľom žalovaného v zariadení pre seniorov, a to vyplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že doposiaľ medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, a teda medzi nimi neexistuje záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaný bol povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť. 56. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSS“), Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada. 57. Podľa § 74 ods. 1 ZSS, Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. 13) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy. 58. Podľa § 75 ods. 1 ZSS, Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je 1. nízkoprahové denné centrum, 2. zariadenie pre seniorov, 3. zariadenie opatrovateľskej služby, 4. denný stacionár, b) terénnu sociálnu službu krízovej intervencie, c) nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, d) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 e) opatrovateľskú službu, f) prepravnú službu.

59. Podľa § 75 ods. 2 ZSS, Obec je povinná poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy pri poskytovaní sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje opatrovateľskú službu. 60. Podľa § 75 ods. 12 ZSS, Za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. 61. Podľa § 75 ods. 14 ZSS, Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, 13) najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77. 62. Podľa § 75 ods. 17 ZSS, Na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili. 63. Podľa § 77 ods. 3 ZSS, Obec a vyšší územný celok zisťujú priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v členení podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb, a ak ide o sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia podľa registra, v prepočte na prijímateľa sociálnej služby, na hodinu sociálneho poradenstva, na hodinu sociálnej rehabilitácie, na hodinu služby včasnej intervencie, na hodinu opatrovateľskej služby, na kilometer prepravnej služby, na hodinu sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na hodinu tlmočenia alebo na inú jednotku výkonu. Na účely prvej vety sa priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy zisťujú v závislosti od toho, či kapacita zariadenia je do 40 miest, od 41 do 100 miest alebo od 101 miest. Priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu podľa prvej vety a druhej vety obec a vyšší územný celok zverejnia na svojom webovom sídle a aj na úradnej tabuli alebo spôsobom v obci a vo vyššom územnom celku obvyklým a musia byť prístupné k nahliadnutiu na obecnom úrade alebo úrade samosprávneho kraja. Za bežné výdavky podľa prvej vety sa považujú skutočne čerpané bežné výdavky za predchádzajúci rozpočtový rok s ich vecným vymedzením v ekonomickej klasifikácii výdavkov podľa osobitného predpisu,42a) ak odsek 5 neustanovuje inak. Priemerné bežné výdavky podľa predchádzajúcej vety obec a vyšší územný celok zverejní najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka a v štruktúre podľa § 72 ods. 5 najneskôr do konca apríla príslušného rozpočtového roka. 64. Podľa § 77 ods. 8 ZSS, Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili, za priemerné bežné výdavky a za priemerné skutočne dosiahnuté príjmy sa považujú

a) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti inej obce v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom sa obec nachádza, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec, b) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti iného vyššieho územného celku, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom vyššieho územného celku, za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o vyšší územný celok, c) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú inými neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1 a § 76 alebo § 78a, v územnom obvode obce za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o obec, d) priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy za túto sociálnu službu poskytovanú inými neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby s finančnou podporou podľa odseku 1 a § 76 alebo § 78a, v územnom obvode vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, ak ide o vyšší územný celok, e) skutočné bežné výdavky a skutočne dosiahnuté príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok, alebo f) predpokladané bežné výdavky a predpokladané príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby neposkytoval túto sociálnu službu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. 65. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. 66. Odvolací súd konštatuje, že pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého, odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (sp. zn. II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je zhodný aj so závermi vyslovenými v rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 175/2005, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 67. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd sa síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument, napr. rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holansko z 19.04.1994, č. 16034/90, (bod 61). Aj Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, v ktorej stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (sp. z. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.09.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). 68. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje námietku žalobcu ohľadne porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu riadneho neodôvodnenia napadnutého rozsudku, za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku totiž vyplýva, akým myšlienkovým postupom sa súd prvej inštancie riadil a je z neho zrejmé, na základe čoho považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, čo relevantným spôsobom odôvodnil. Samotná skutočnosť, že žalobca s právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí neznamená, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 69. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu ohľadne arbitrárnosti napadnutého rozsudku, vo všeobecnosti možno uviesť, že arbitrárny rozsudok je taký, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretáciami, ktoré sú v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietal stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus), hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy. 70. Ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktoré sa zakladajú na inom právnom posúdení veci ako urobil súd prvej inštancie, keď žalobca je presvedčený, že mu vzniká nárok na zaplatenie príspevku aj bez uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pričom odvolací súd má za to, že tvrdenia žalobcu nemôžu privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd si preto osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. 71. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie je nepochybné, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nie je medzi stranami konania sporný, keďže žalobca je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme a túto službu neposkytuje s cieľom dosiahnutia zisku. Tiež je nesporné, že žalobca uzavrel zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb s klientami, ktorí majú trvalý pobyt v obci žalovaného, a ktorí sú na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, odkázaní na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Tieto skutkové okolnosti nie sú sporné a tiež nie je sporné, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie sociálnej služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. 72. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli ako z predložených dôkazov, tak i z prednesov právnych zástupcov strán sporu a vec posudzoval podľa správneho právneho predpisu, t.j. podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorého ustanovenia správne interpretoval. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 18.782,25 Eur s príslušenstvom titulom nároku žalobcu voči žalovanému na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobca poskytuje obyvateľom žalovaného v zariadení pre seniorov, a to vyplatením finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že doposiaľ medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku, a teda neexistuje medzi nimi záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaný bol povinný žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť. 73. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že i keď zákon č. 448/2008 Z.z. v ustanovení § 75 ukladá povinnosť obci poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu

s cieľom dosiahnuť zisk, tak táto povinnosť je viazaná na splnenie ďalších podmienok uvedených v odseku 5. tohto zákonného ustanovenia, pričom v odseku 14. zákon výslovne stavuje, že finančný príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy a najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Z uvedeného znenia zákona, teda i podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanému vznikne povinnosť platiť predmetný finančný príspevok až po uzatvorení zmluvy medzi sporovými stranami, k čomu doposiaľ nedošlo, a preto súd správne žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol. Tento právny názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá i súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ktorú je nevyhnutné pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, a to rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1KO 8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom Najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z. potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC, samo o sebe nie je v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom. Pokiaľ žalobca sa domnieva a tvrdí, že pokiaľ ide o príspevok, na ktorý mu vznikol nárok zo zákona, teda jeho vyplatenie nemôže byť podmienené uzatvorením zmluvy medzi stranami konania, v tomto smere toto tvrdenie neobstojí. 74. Podstatným v predmetnom konaní bolo právne posúdenie a vyloženie ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. vo vzťahu ku vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/47/2017, odvolací súd uvádza, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax, ktorú sú súdy povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie Najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. 75. Odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnutia zisku, je písomná zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovania sociálnej služby, ktorá má byť uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nesporne nebola uzavretá písomná zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovania sociálnej služby medzi obcou (žalovaným) a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (žalobcom), čo vyplýva zo súdneho spisu, keď sám žalobca odmietol žalovaným predloženú zmluvu podpísať, potom žalovanému nevznikla povinnosť plniť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzavretím zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Povinnosť poskytovať príspevok teda nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Možno preto uzavrieť, že bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi Mestom Žarnovica a poskytovateľom sociálnej služby (žalobcom), a preto odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom vysloveným žalobcom, že mu vznikol nárok na finančný príspevok aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy, a to zo zákona. Odvolací súd dopĺňa, že žalobcovi tento zákonný nárok vznikol, avšak za splnenia ďalších kumulatívnych podmienok, a to aj za splnenia podmienky v zmysle § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z., teda až po podpísaní písomnej zmluvy.

76. Odvolací súd tiež konštatuje, že metodický pokyn na ktorý žalobca odkazuje nie je v rozpore s uvedeným právnym názorom. Zároveň pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie mal využiť sudcovskú koncentráciu konania a nebrať do úvahy oneskorene žalovaným predložený listinný dôkaz, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je vždy na zvážení súdu, či na oneskorene prednesené návrhy alebo oneskorene doložené dôkazy do konania neprihliadne, alebo či oneskorený úkon ospravedlní. Nevyužitie sudcovskej koncentrácie konania zo strany súdu prvej inštancii nie je vadou, ktorá by zakladala porušenie princípu rovnosti zbraní, resp. porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ani túto odvolaciu námietku teda nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. 77. Pokiaľ žalobca namietal, že súd mal vec posudzovať podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ani táto jeho námietka nie je dôvodná. Možno súhlasiť s tým, že stranami sporu vykonané právne posúdenie veci nie je pre súd záväzné a súd sám podriadi zistený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu, avšak v danom prípade je posúdenie nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia vylúčené. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť, v dôsledku ktorej by vznikla žalobcovi ujma, žalobca nepreukázal výšku ujmy, preto nemožno akceptovať ani nárok žalobcu odvodzovaný z titulu bezdôvodného obohatenia. 78. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/2004 a pod.). 79. Žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj voči výroku o náhrade trov konania, pričom bližšie odvolacie dôvody v tomto smere neuviedol. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 80. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 81. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie. 82. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).