Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/16/2025 z 15. 1. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 43CoKR/16/2025 6117202201 15. 01. 2026 Mgr. Miriam Kamenská ECLI:SK:KSBB:2026:6117202201.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., v konaní zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom kancelárie Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec proti žalovanému Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie správcu Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, v konaní zast. JUDr. Martin Dianiška LL.M, advokát, so sídlom kancelárie Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071 o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024, takto rozhodol: I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024 o d m i e t a . II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/5/2017-469 zo dňa 21. novembra 2024 v napadnutom výroku III. a výroku IV. p o t v r d z u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím: - vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie tohto konania do skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Obdo/37/2023; - vo výroku II. zastavil konanie v časti o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., a to: 1. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 9638 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/1, spoluvlastnícky podiel: l/l, súpisná hodnota majetku: 9.638,Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 2. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 62 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/25, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 62,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 3. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 123 m2, štát: Slovenská republika, obec: F.,

katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/26, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 123,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C. nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 4. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 63 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/27, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 63,Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 5. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/28, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku 121,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; 6. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2, štát: Slovenská republika obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/29, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 121,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/ X, XXX XX E.; - vo výroku III. zamietol žalobu vo zvyšnej časti; - vo výroku IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.02.2017 sa žalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o. so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501 v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/79/2015, a to: - 1. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 171 m2, štát Slovenská Republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/30, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 171,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 2. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Kurín - vykŕm brojlerov, príslušenstvo: oplotenie dvora, asfaltové cesty, studňa 14m, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/30, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 1.000,Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 3. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 9638 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/1, spoluvlastnícky podiel: l/l, súpisná hodnota majetku: 9.638,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 4. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 62 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/25, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 62,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 5. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 123 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/26, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 123,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, osoba v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C. nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 6. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 63 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/27, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 63,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 7. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/28, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku 121,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 8. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 121 m2, štát: Slovenská republika obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/29, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 121,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX/X, XXX XX E. - 9. typ súpisnej položky majetku: pozemok, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 251 m2, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 22393/31, spoluvlastnícky podiel: 1/1, súpisná hodnota majetku: 251,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: ing. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 10. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Sklad poľnohospodárskych biopotravín, štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., súpisné číslo: XXX, číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 25511/4, spoluvlastnícky podiel: 1/5, súpisná hodnota majetku: 50.000,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.; - 11. typ súpisnej položky majetku: Stavba - Dielne oprav, a stol., štát: Slovenská republika, obec: F., katastrálne územie: F., číslo LV: XXXX, číslo parcely: parc. reg. „C“ č. 25511/3, spoluvlastnícky podiel; 1/5, súpisná hodnota majetku: 1.000,- Eur, deň sporného zápisu: 09.11.2016, dôvod sporného zápisu: Majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 219/2016 dňa 15.11.2016 doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu o majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve aj v spoluvlastníctve žalobcu a ktorý žalobca zákonne nadobudol právne relevantným spôsobom kúpnymi zmluvami zo dňa 29.04.2015, zo dňa 01.02.2016 a zo dňa 03.02.2016. Kúpnu cenu predávajúcim riadne zaplatil, nehnuteľnosti nenadobúdal od úpadcu a tieto ani neboli v majetku úpadcu. Poukázal na to, že úpadca vznikol zlúčením so spoločnosťou EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a žalobca mal za to, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený v rozpore so zákonom. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 112/2007. 3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že kúpne zmluvy, ktorými mali byť dotknuté nehnuteľnosti prevedené na tretie osoby a v nadväznosti na nich aj kúpne zmluvy uzatvorené spoločnosťami BIOMILA spol. s r.o., AGLOM, s.r.o. a SARO, spol. s r.o., ktorými mal nehnuteľnosti nadobudnúť žalobca, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže kúpne zmluvy boli realizované konateľmi C. G. D. a A. B. C., ktorí konali spoločne, pričom C. G. D. bol do funkcie ustanovený neplatne, dôsledkom čoho ani právne úkony, ktoré vykonal nie sú platnými právnymi úkonmi. Konštatoval, že do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov, pričom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie pod sp. zn. 9Cb/87/2014, ktorého predmetom je aj určenie neplatnosti uznesenia valeného zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., konaného dňa 06.02.2014, ktorým bol do funkcie konateľa spoločnosti C. G. D.. Všetky nehnuteľnosti žalobca nadobudol síce kúpnymi zmluvami od spoločností BIOMILA spol. s r.o. a SARO, spol. s r.o., avšak tieto spoločnosti nadobudli vlastnícke

právo od spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. ako pôvodného vlastníka, a to kúpnymi zmluvami uzatvorenými aj neplatne ustanoveným konateľom C. G. D.. 4. Žalobca ďalej v konaní argumentoval tým, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností medzi spoločnosťami EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a AGLOM, s.r.o. a tiež A. B. C., je podpísaná osobou A. B. C., ktorého konanie nie je sporné, ktorý bol konateľom oprávneným konať samostatne od vzniku spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda aj v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, kedy zmenou spoločenskej zmluvy konajúcou osobou za spoločnosť stali dvaja konatelia. Aj keby bola vyslovená neplatnosť mimoriadneho valného zhromaždenia, spôsobilo by to navrátenie do pôvodného stavu, čo by viedlo k oprávneniu A. B. C. so samostatným konateľským oprávnením, ktoré nebolo spochybnené, a preto rozhodnutie vo veci sp. zn. 9Cb/87/2014 by nemohlo spôsobiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu prevodu nehnuteľností. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014 s tým, že pri predaji majetku treba vziať do úvahy, že majetok spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. sa nezníži jeho predajom, len sa zmení jeho forma, kedy spoločnosť získa finančnú sumu, ktorá bude vyjadrením hodnoty predaného majetku. Spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. takto postupovala pri predaji nehnuteľností, z ktorých uspokojovala svojich veriteľov. 5. Žalovaný ďalej v konaní argumentoval tým, že jednotlivé kúpne zmluvy, ale aj iné scudzovacie úkony, uzatváral žalobca spoločne s C. G. D., a teda prejav vôle spoločnosti bol tvorený spoločnými rozhodnutiami obidvoch konajúcich, pričom ak do rozhodovania a vykonania ktoréhokoľvek právneho úkonu zasahoval aj druhý neplatne ustanovený konateľ, takto urobený prejav vôle je prejavom ovplyvneným, neplatne ustanovený konateľ slobodné konanie prvého konateľa obmedzoval, ovplyvňoval. Žalovaný tiež poukázal na celkové správanie sa a konanie posledných konateľov predchodcu úpadcu C. G. D. a A. B. C., ktorí sú zároveň konateľmi v spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. a v s nimi spriaznených osobách, motivované s cieľom obohatiť sa na úkor tretích osôb, t.j. väčšinového spoločníka EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. a konkurzných veriteľov, a prisvojiť si majetok schopný generovať zisk aj do budúcich období, a to spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s obchodnými zvyklosťami, v rozpore s chovaním a konaním poctivého hospodára, ktoré je konaním bez naplnenia predpokladov podnikania, ako konania za účelom dosiahnutia zisku. Po neplatnom ustanovení C. G. D. do funkcie konateľa došlo spoločným konaním oboch konateľov k postupnému výpredaju majetku EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu a bez akejkoľvek podnikateľskej opodstatnenosti, kedy jednotlivé právne úkony nedávajú žiadny logický, ekonomický, podnikateľský či iný zmysel, a v dôsledku čoho došlo tiež k bezdôvodnému obohateniu spriaznených osôb obidvoch konateľov, resp. ich samých, a to všetko na úkor väčšinového spoločníka EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., t.j. Poľnohospodárske družstvo Polianka, IČO: 34 105 034, ktorého prakticky obrali o celý majetok v spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., ako aj o budúci ziskový výkon podnikateľskej činnosti, aj na úkor veriteľov spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., dnes už konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky v tomto postupnom procese napriek údajne prijatým kúpnym cenám (aj keď len v minimálnom rozsahu), ani čiastočne neuhradili. Zdôraznil, že postupným výpredajom majetku spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. sa jednalo o celý podnik spoločnosti, ktorý tvoril funkčný celok vo svojej sfére podnikania generujúci zisk, a preto sa jednotlivými kúpnymi zmluvami nejedná len o jednoduchú zmenu vlastníctva, ale o zásadné a úplné znemožnenie ďalšieho výkonu podnikateľských aktivít, vrátane dosahovania zisku, ako hlavného účelu podnikania. V rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a s dobými mravmi, si prisvojili celý podnik spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vrátane súboru hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, celý jej majetkový substrát v zmysle všetkých zložiek a foriem jeho aktív, a napokon prevzali aj jej zamestnancov, pričom nosným subjektom, ktorý nadobudol majetok spoločnosti a následne prevzal/zamestnal aj jeho zamestnancov, aby tak v celom rozsahu pokračoval v podnikateľskej činnosti je spoločnosť BIOMILA spol. s r.o.. Poukázal na to, že všetky dotknuté nehnuteľnosti boli v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, t.j. k 06.02.2014, vo výlučnom vlastníctve EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., kedy pozemky CKN č. 22393/30 a 22393/31 boli predané Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto pozemky následne po uplynutí 5 mesiacov previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2014 na spoločnosť SARO, spol. s r.o. a táto ich dňa 03.02.2016 previedla na žalobcu, ktorý bol v čase predaja pozemkov z EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. na ALGOM konateľom aj spoločníkom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda tromi nadväzujúcimi kúpnymi zmluvami si žalobca na seba previedol pozemky spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. Ďalšie nehnuteľnosti odkúpila od spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. spoločnosť BIOMILA spol.

s r.o. a to Kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014 kúpila Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. CKN č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3, a Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014 odkúpila od EM aj Kurín – výkrm brojlerov na parc. CKN č. 22393/30. V tom čase bol v spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. konateľom žalobca a C. G. D. a spoločníkom bol žalobca a spoločnosť SARO spol. s r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom C. G. D.; teda nehnuteľnosti odpredávali z právneho predchodcu úpadcu sami sebe. Tieto tri stavby spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. predala Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2016 v celosti žalobcovi, pričom vklad do katastra bol povolený už nasledujúceho dňa, t.j. dňa 02.02.2016 a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2016, t.j. nasledujúci deň po povolení vkladu, predal žalobca v tejto veci, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 k dvom z uvedených stavieb, a to Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. CKN č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3, spoločnosti SARO spol. s r.o., pričom vklad do katastra bol povolený dňa 05.02.2016. V predmetných úkonoch žalovaný videl aj obchádzanie zákona, keď žalobca v súčinnosti s C. D. zabezpečili predaj podniku EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. skrytou formou, keď ovládli túto spoločnosť a následne celým súborom právnych úkonov ho previedli na tretie osoby, s ktorými sú osobne, majetkovo či personálne prepojení a vo výsledku dosiahli stav, akoby BIOMILA spol. s r.o. kúpila od EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. celý podnik, pretože s celým jeho majetkom, hmotným aj nehmotným, ochrannými známkami, ako aj so zamestnancami, pokračuje v podnikateľskej činnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., pričom aj tie majetkové zložky, ktoré nie sú formálne vedené v prospech BIOMILA spol. s r.o., používa a využíva pre svoje podnikanie bez akýchkoľvek obmedzení, čo ani netají. Zmyslom a účelom toho, že nedošlo k predaju EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. v prospech BIOMILA spol. s r.o. bolo, že v prípade predaja podniku by BIOMILA spol. s r.o. musela prevziať aj záväzky a tomu sa chcel žalobca aj s C. D. vyhnúť. Kúpu, resp. predaj podniku by museli zverejniť v obchodnom registri, čím by sa konalo podľa § 477 a 478 Obchodného zákonníka, čomu sa však opísaným konaním vyhli a tým celkom zjavne poškodili veriteľov. Zdôraznil, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vykázala v roku 2012 tržby vo výške viac ako 662 tis. Eur, v roku 2013 vo výške 2,9 mil. Eur, v roku 2014 vo výške viac ako 766 tis. Eur a v roku 2015 už len vo výške necelých 12 tis. Eur. Zároveň v rokoch 2012 – 2014 dosiahla kladný hospodársky výsledok-zisk a v roku 2015 už bola stratová. Naproti tomu spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. zapísaná do OR v septembri 2012, vykázala v rokoch 2012 a 2013 tržby vo výške 0,- Eur, ale v rokoch 2014-2017 dosiahla tržby vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur. Zároveň v rokoch 2012 bola stratová a v rokoch 2014-2016 dosiahla kladný hospodársky výsledok. Hoci sa jednotlivé právne úkony a zmluvy môžu javiť ako platné, prihliadnuc na všetky úkony oboch konateľov, je zrejmé, že títo mali nečestné úmysly a motiváciu spojenú so snahou ukrátiť tretie osoby a na ich úkor dosiahnuť významné svoje obohatenie, keď výsledkom celého procesu malo byť zlúčenie spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s bezvýznamnou spoločnosťou a následne v prípade návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok, t.j. na majetok právneho nástupcu EKOTREND MYJAVA, spol., jeho zamietnutie pre nedostatok majetku; čo však nevyšlo keď Okresný súd Banská Bystrica konkurz na majetok právneho nástupcu EKOTREND MYJAVA, spol. vyhlásil. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu o tom, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/79/2015 zo dňa 13.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 13/2016 dňa 21.01.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a uznesením č.k. 1K/79/2015 zo dňa 25.05.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 104/2016 dňa 31.05.2016, bol ustanovený správca Mgr. Robert Antal, Banská Bystrica (ďalej aj len „správca“ alebo „žalovaný“). Súd prvej inštancie vyhodnotil, za nesporné, že v Obchodnom vestníku č. 219/2016 dňa 15.11.2016 správca zverejnil doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu o majetok, ktorý je predmetom tejto vylučovacej žaloby; výzvou zo dňa 15.11.2016 žalovaný vyzval žalobcu podľa § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej aj len „ZKR“) na predloženie skutkových tvrdení a dôkazov vylučujúcich zapísanie predmetného majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a výzvou na vylúčenie majetku zo dňa 01.12.2016 žalobca žiadal žalovaného o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu podstaty úpadcu. Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil za nesporné, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s úpadcom, bola pôvodným vlastníkom všetkých predmetných nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha. Pozemky na parcelách č. 22393/30 a č. 22393/31 boli predané Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto následne predala Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2014 spoločnosti SARO, spol. s r.o., ktorá ich dňa 03.02.2016 Kúpnou zmluvou previedla na žalobcu. Ostatné pozemky nadobudla od predchodcu úpadcu spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., a to sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. C

č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. C č. 25511/3 Kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014 a Kurín – výkrm brojlerov na parc. C č. 22393/30 Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014. Spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. tieto tri nehnuteľnosti predala Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2016 v celosti žalobcovi, následne Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2016 predal žalobca v tejto veci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 k dvom stavbám a to Sklad poľnohospodárskych biopotravín so súp. č. XXX na parc. C č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. C č. 25511/3 spoločnosti SARO spol. s r.o. Z prehľadu tržieb spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., Prehľadu hospodárskych výsledkov spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., Prehľadu tržieb spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. a Prehľadu hospodárskych výsledkov spoločnosti BIOMILA spol. s r.o. vyplývalo, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vykázala v roku 2012 tržby vo výške viac ako 662 tis. Eur, v roku 2013 vo výške 2,9 mil. Eur, v roku 2014 vo výške viac ako 766 tis. Eur a v roku 2015 už len vo výške necelých 12 tis. Eur; súčasne v rokoch 2012 – 2014 dosiahla kladný hospodársky výsledok-zisk a v roku 2015 už bola stratová. Naproti tomu spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., zapísaná do obchodného registra v septembri 2012, vykázala v rokoch 2012 a 2013 tržby vo výške 0,- Eur, ale v rokoch 2014-2017 dosiahla tržby vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur; súčasne v rokoch 2012 bola stratová a v rokoch 2014-2016 dosiahla kladný hospodársky výsledok. Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/40/2020-887 zo dňa 30.11.2021 bol v 1. výroku potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením a bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie v 2. výroku tak, že ním boli vyhlásené za neplatné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. zo dňa 06.02.2014 a s účinnosťou od 06.02.2014 o odvolaní A. E. H. z funkcie konateľa spoločnosti, vymenovaní C. G. D. do funkcie konateľa spoločnosti, zmene v spôsobe konania štatutárnych zástupcov v mene spoločnosti a zmene spoločenskej zmluvy v zmysle dodatku spoločenskej zmluvy. Právoplatným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/41/2020-898 zo dňa 30.11.2021 bolo zmenené opravné uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/87/2014-818 zo dňa 21.11.2019 tak, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 9Cb/87/2014-720 zo dňa 16.06.2019 v 1. výroku bolo za neplatné určené uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. zo dňa 06.02.2014 o udelení súhlasu na prevod obchodného podielu vo vlastníctve Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze v spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vo výške 91,57 %, vklad do základného imania 270 530,44 Eur, splatené 270 530,44 Eur na spoločnosť Ekotrend agro s.r.o.. Z výpisov z Obchodného registra vyplývalo, že v spoločnosti BIOMILA spol. s r.o., bol spoločníkom a konateľom žalobca, spoločnosť SARO spol. s r.o. sa stala spoločníkom v marci 2014, C. G. D. sa konateľom stal dňa 26.02.2014 a v súčasnosti je jediným spoločníkom spoločnosť SARO s.r.o., kde od založenia spoločnosti v r. 2002 je jej spoločníkom aj konateľom C. G. D.. V spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. bol žalobca konateľom od 09.07.2001 do 05.10.2015 a C. G. D. od 07.02.2014 do 5.10.2015, žalobca bol spoločníkom od 09.07.2001 do 01.12.2014 a C. G. D. od 02.12.2014 do 05.10.2015, spoločnosť GA.STAV s.r.o. bola spoločníkom od 14.11.2014 do 05.10.2015, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia zo spoločnosťou Cycle s.r.o. dňa 6.10.2015. Úpadca (predchádzajúce obchodné meno Cycle s.r.o.) je právnym nástupcom spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., konateľom je C. G. D. od 17.12.2016, spoločníkom je D. D., občan Bulharskej republiky, pričom zo správy MV SR, Prezídia PZ, ÚMPS, Interpol zo dňa 11.2.2020 vyplýva, že D. D. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a ID č. XXXXXXXXX neexistuje v registri obyvateľov Bulharskej republiky. V spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra dňa 31.08.2017, bol konateľom a spoločníkom I. J.. V spoločnosti SARO spol. s r.o. je spoločníkom od 08.06.2022 a konateľom od 24.04.2002 C. G. D.. V spoločnosti GA.STAV s.r.o., v likvidácii bol konateľom od 23.09.2002 a spoločníkom od 23.09.2002 I. J.. Z reštančných správ správcu zo dňa 31.10.2022, 31.10.2023 a zo dňa 31.10.2024, ktoré je správca v zmysle § 85 ods. 2 ZKR povinný súdu predkladať, vyplývalo, že nebola speňažená ani jedna majetková položka úpadcu, pretože všetky majetkové položky sú predmetom vylučovacích sporových konaní, pričom niektoré položky oddelenej podstaty, napr. hovädzí dobytok alebo poľnohospodárske stroje a zariadenia, ktoré nie sú predmetom vylučovacích sporov, sa nenašli a správca s nimi nedisponuje. 7. Súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu litispendencie čiastočne konanie zastavil, a to bez potreby súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby. 8. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, uskutočnený na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024, na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Obdo/37/2023, keď zhodnotil, že podanie dovolania nie je dôvodom na prerušenie konania a v tomto

prípade dovolacie konanie nie je konaním, v ktorom sa bude nevyhnutne riešiť podstatná (skutková alebo právna) otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keďže súd prvej inštancie sa priklonil k názoru žalobcu, že konateľ A. B. C. mohol konať za spoločnosť samostatne tak, ako tomu bolo pred neplatnosťou uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení. 9. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že považoval za sporné, či sú splnené podmienky na vylúčenie predmetného majetku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu a či žalobca zapísaný na listoch vlastníctva predmetných nehnuteľností ako vlastník nadobudol tieto nehnuteľnosti platne, keďže žalovaný tento majetok tretej osoby namietal ako nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv neoprávnenou osobou konajúcou v mene spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. a tým namietaným nedostatkom uzavretia zmlúv slobodne a vážne, že hoci bol právoplatnými rozhodnutiami príslušného súdu C. G. D. neplatne vymenovaný do funkcie konateľa spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., tak s poukazom na obchodný register súd prvej inštancie mal za to, že A. B. C. mohol ako konateľ v čase uskutočnenia pôvodných kúpnych zmlúv konať a podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach samostatne, a preto súd prvej inštancie nevzhliadol absolútnu neplatnosť pôvodných kúpnych zmlúv uzatvorených spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. ako predávajúcim, v ktorých za predávajúceho podpísal zmluvy aj druhý konateľ A. B. C.. Súd prvej inštancie v tomto neakceptoval argumentáciu žalovaného ohľadom nedostatku slobodnej vôle a vážnosti konateľa A. B. C. uzatvoriť predmetné zmluvy, ani to, že by predmetné zmluvy neboli uzatvorené osobami oprávnenými konať v mene a na účet predávajúceho ako jeho štatutárni zástupcovia, kedy konateľ A. B. C. toto oprávnenie mal, teda mohol konať samostatne a kedy slobodná vôľa, ani úmysel konateľa uskutočniť uvedené prevody majetku úpadcu nebola ničím vyvrátená. 10. Súd prvej inštancie sa preto ďalej zaoberal tým, či konanie žalobcu naplnilo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a či bolo konaním obchádzajúcim zákon. Hoci žalobca poukázal na to, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/2025/2014 zo dňa 29.07.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení predbežného opatrenia, súd druhej inštancie vyslovil, že pri predaji majetku treba vziať do úvahy, že majetok spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. sa nezníži jeho predajom, len sa zmení jeho forma, kedy spoločnosť získa finančnú sumu, ktorá bude vyjadrením hodnoty predaného majetku, kedy žalobca mal za to, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., takto postupovala pri predaji nehnuteľnosti, súd prvej inštancie poznamenal, že nie je vylúčené vyhodnotiť konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a hlavne za situácie, kde síce pri predaji nehnuteľností spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. podľa zmlúv získala určitú finančnú sumu, avšak ako vyplýva z reštančných správ správcu, tak za účelom uspokojenia veriteľov nebola speňažená ani jedna majetková položka úpadcu, pretože všetky sú predmetom vylučovacích sporových konaní, pričom niektoré položky oddelenej podstaty, ktoré nie sú predmetom vylučovacích sporov, sa nenašli a správca nimi nedisponuje a tiež z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že pohľadávky veriteľov úpadcu nie sú ani sčasti kryté majetkom úpadcu a neboli ani sčasti uspokojené, pretože úpadca následkom predmetných kúpnych zmlúv prakticky žiadny majetok v súčasnosti nemá. Žalobca sa bránil, že predmetné nehnuteľnosti nenadobudol od úpadcu, ale od tretích osôb, čo bolo vyvrátené kúpnymi zmluvami predloženými žalovaným. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný v konaní preukázal tvrdený rozpor predmetných kúpnych zmlúv s dobrými mravmi v čase ich vzniku na tom podklade, že boli uzatvorené spriaznenými osobami v zmysle § 9 ZKR, kedy v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia, t.j. k 06.02.2014, boli predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., pričom pozemky CKN č. 22393/30 a č. 22393/31 boli predané Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2014 spoločnosti ALGOM s.r.o., ktorá tieto následne po uplynutí 5 mesiacov previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2014 na spoločnosť SARO, spol. s r.o. a táto ich dňa 03.02.2016 previedla na žalobcu, ktorý bol v čase predaja pozemkov zo spoločnosti ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. na ALGOM s.r.o. konateľom aj spoločníkom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., teda tromi nadväzujúcimi kúpnymi zmluvami žalobca na seba previedol predmetné pozemky, kedy spriaznenosť a prepojenosť medzi jednotlivými spoločnosťami bola preukázaná výpismi z obchodného registra, pričom žalobca uvedenú prepojenosť subjektov v konaní nenamietal, nerozporoval. Ďalšie nehnuteľnosti odkúpila od spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., spoločnosť BIOMILA spol. s r.o., a to Kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014 kúpila Sklad poľnohospodárskych biopotravín zo súp. č. XXX na parc. CKN č. 25511/4 a Dielne oprav. a stol. bez súp. č. na parc. CKN č. 25511/3 a Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014 odkúpila aj Kurín - výkrm brojlerov na parc. CKN č. 22393/30. V tom čase bol v spoločnosti BIOMILA spol. s

r.o. konateľom žalobca a C. G. D. a spoločníkom bol žalobca a spoločnosť SARO spol. s r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom C. G. D., teda nehnuteľnosti previedli z právneho predchodcu úpadcu obaja konatelia sami sebe, resp. spoločnosti, v ktorej boli obaja konateľmi. Tieto tri stavby spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. predala Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2016 v celosti žalobcovi a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2016 predal žalobca spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 k stavbe Sklad poľnohospodárskych biopotravín a Dielne oprav. a stol. spoločnosti SARO spol. s r.o. Súd prvej inštancie uvedené konanie žalobcu, kedy tento na základe kúpnych zmlúv zo dňa 26.02.2014, zo dňa 30.04.2014 a zo dňa 28.10.2014, ako konateľ konajúci za spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., predal majetok, ktorého vylúčenia sa v tomto konaní domáha, na ďalšie ním alebo s neplatne ustanoveným konateľom spriaznené subjekty a v nadväznosti na ďalšie kúpne zmluvy zo dňa 16.09.2014, zo dňa 03.12.2016 a zo dňa 01.02.2016, kedy bol tento majetok prevedený žalobcovi ako kupujúcemu, posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a ktoré svojím účelom obchádza zákon, kedy žalovaný v konaní preukázal, že jednotlivými scudzovacími zmluvami došlo k prevodu len aktív na spriaznené osoby úpadcu a spriaznené osoby vtedajších konateľov, avšak nedošlo súčasne k prevodu pasív, kedy pasíva zostali úpadcovi, ktorý zostal nemajetný, čo viedlo k ukráteniu vtedajších veriteľov a následne konkurzných veriteľov. Bonitný majetok žalobca previedol z podstaty predchodcu úpadcu po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia najskôr na iné subjekty, ktoré ho následne previedli späť žalobcovi, prípadne na ďalšie subjekty, ktoré ho previedli žalobcovi. Žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobca“) tak nemusel porušiť zákon, porušil však základné zásady obchodného styku, kedy bol bonitný majetok vyvedený v prospech spriaznených osôb oboch konateľov a takýto postup súd prvej inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako aj zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. 11. Podľa súdu prvej inštancie prevodom predmetných nehnuteľností zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., ktorá ich využívala na svoje podnikanie a dosahovanie zisku, si žalobca musel byť vedomý toho, že sťaží, prípadne znemožní ďalšie fungovanie a podnikanie tejto spoločnosti, k čomu aj došlo, keď ako vyplýva z Prehľadu hospodárskych výsledkov spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., táto spoločnosť bola od roku 2015 stratová, naproti tomu v čase pred predajom predmetných nehnuteľností dosahovala v roku 2013 tržby vo výške 2,9 mil. Eur a v roku 2014 vo výške viac ako 766tis. Eur a kedy naopak spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. dosiahla v roku 2013 tržby vo výške 0,Eur, ale v rokoch 2014-2017 vo výške 1,7 až 2,2 mil. Eur a v rokoch 2014 - 2016 dosiahla kladný hospodársky výsledok oproti predchádzajúcej strate. Žalobca tak pri uzatváraní kúpnych zmlúv konal vedome s tým, že zbavil pôvodného vlastníka (predchodcu úpadcu) možnosti jeho ďalšieho podnikania. Súčasne v konaní žalobcu nebol vzhliadnutý a ani tvrdený akýkoľvek hospodársky účel a podnikateľská opodstatnenosť pri prevádzaní majetku právneho predchodcu úpadcu na žalobcu. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie absencia dobromyseľnosti účastníkov pri realizácii predmetných kúpnych zmlúv, ktorými bol majetok právneho predchodcu úpadcu prevedený na ďalšie subjekty a následne na žalobcu a ktorými boli porušené práva právneho predchodcu úpadcu, má za následok neplatnosť predmetných právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi. Žalobca navyše súdu prvej inštancie nevysvetlil motiváciu, pohnútky, resp. účel vykonania predmetných úkonov, pričom neosvedčil, že by jeho konanie bolo možné považovať za súladné s dobrými mravmi. Všetky tieto nesporné skutočnosti indikovali v konaní rozpor s dobrými mravmi žalobcu pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv. 12. Podľa súdu prvej inštancie obchádzanie zákona spočíva v tom, že žalobca spolu s neplatne ustanoveným konateľom celým súborom právnych úkonov previedol podnik EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. na tretie osoby, s ktorými je on alebo neplatne ustanovený konateľ C. G. D. osobne, majetkovo či personálne prepojený a vo výsledku bol dosiahnutý stav, akoby spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. kúpila od spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. podnik, pretože s jeho majetkom, hmotným aj nehmotným, ochrannými známkami, ako aj so zamestnancami pokračuje v podnikateľskej činnosti, čo žalovaný preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom pasíva a neuspokojení veritelia zostali spoločnosti SAPUCHA s.r.o. ako právnemu nástupcovi spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Ak by došlo k predaju podniku, uvedené by muselo byť zverejnené v obchodnom registri a vtedy by sa muselo konať v zmysle § 477 a 478 Obchodného zákonníka, čo opísaným konaním žalobca a neplatne zvolený konateľ C. G. D. obišli a tým poškodili veriteľov spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., pričom zo zoznamu konkurzných veriteľov vyplýva, že v konkurze na majetok úpadcu si uplatnilo svoje pohľadávky 14 veriteľov, ktorí doteraz zostali bez uspokojenia. Obídením zákona, a teda skrytým, neformálnym predajom podniku, spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. nadobudla akoby celý podnik od spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., aj prevzatím zamestnancov a pokračuje

v podnikaní a vo výrobnom programe bývalej spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., avšak bez toho, aby boli uspokojení veritelia úpadcu. Z tohto dôvodu, keďže boli ako neplatné vyhodnotené prvotné kúpne zmluvy uzatvorené právnym predchodcom úpadcu, v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, nemôžu byť v kontexte súvislosti personálneho prepojenia subjektov na strane kupujúcich a predávajúcich platné ani následné kúpne zmluvy a ani tie, ktorými mal nadobudnúť predmetný majetok žalobca, majúc za to, že prevody sa súdu prvej inštancie javili ako absolútne nelogické, bez ekonomického a hospodárskeho významu, boli vykonávané vo veľmi krátkom čase po sebe, niekedy aj niekoľko dní po sebe s tým, že kúpne ceny boli úplne rovnaké, predmety boli rozdeľované priebežne medzi rôzne personálne spriaznené subjekty, z čoho možno vyvodiť, že žiadny ekonomický, racionálny význam pre predchodcu úpadcu tieto prevody nemali. 13. Súd prvej inštancie podľa § 195 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný návrh strany žalobcu na výsluch žalobcu uskutočnený na pojednávaní za účelom, že žalobca sa vie k celej veci sám riadne vyjadriť a vyargumentovať aj jednotlivé tvrdenia zo strany právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie takýto návrh na vykonanie dokazovania vyhodnotil ako nedôvodný, keď považoval za nehospodárne, aby sa konanie kvôli návrhu na výsluch žalobcu odročilo, kedy mal rovnako za to, že žalobca sa počas celého konania mohol vyjadriť a v podstate sa aj vyjadroval prostredníctvom podaní svojho zástupcu. K poslednému vyjadreniu zo strany žalovaného mal možnosť sa žalobca do termínu pojednávania vyjadriť, ako aj k tomu, čo zo strany žalovaného odznelo na pojednávaní, svoje právo však nevyužil, rovnako žalobca mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, ani toto svoje právo nevyužil. Keďže žalobca, ktorého výsluch sa navrhol, nebol prítomný na pojednávaní a jeho predvolanie by vyžadovalo odročenie pojednávania, súd prvej inštancie takýto návrh vyhodnotil ako nehospodárny a zamietol ho. 14. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keď vyhodnotil, že v späťvzatej časti zavinil zastavenie konania žalobca, pretože si rovnaký nárok na súde uplatnil dvakrát. 15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., výroku III. a výroku IV. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP, a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Žalobca v odvolaní uviedol, že považuje za nevyhnutné uviesť skutočnosti uvedené žalovaným na pravú mieru, nakoľko tento zamlčal dôležité okolnosti v obchodnom živote spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., a to pokus o neprijateľné prevzatie tejto spoločnosti, na ktorom sa podieľala spoločnosť GB management, a.s., Praha a s ňou spriaznené osoby. V súčasnosti je práve spoločnosť GB management, a.s., aktuálne najväčší nespriaznený veriteľ úpadcu. Uvedenie širšieho kontextu skutočností súvisiacich s chodom spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. je kľúčové pre posúdenie podstatných právnych otázok v predmetnej veci, najmä posúdenia dobrej viery žalobcu ako aj osôb konajúcich za spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., ako aj otázky, či táto spoločnosť postupovala zákonne, keď istú časť majetku previedla individuálnymi scudzovacími úkonmi a nie zmluvou o predaji podniku. Spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. po svojom 12 ročnom pôsobení čelila približne od mesiaca júl 2013 pokusu o nepriateľské prevzatie zo strany silnej záujmovej skupiny pôsobiacej v agropotravinárskom sektore, čo bolo zdokumentované vo viacerých investigatívnych článkoch, ktoré zachytávajú ako isté osoby s rôznymi prepojeniami vykonali sériu úkonov, výsledkom ktorých bol nakoniec riadený a plánovaný konkurz spoločnosti. Počiatočným bodom nepriateľského prevzatia bola skutočnosť, že Pôdohospodárska platobná agentúra neoprávnene pozdržala schválenú dotáciu na vyplatenie v prospech Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, t.č. väčšinového spoločníka spoločnosti. V tomto období došlo zo strany osôb spojených s pokusom o nepriateľské prevzatie ku kontaktovaniu Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, ktorému oznámili, že ak ich vpustia do družstva, tak PPA vyplatí schválenú dotáciu. Po takomto nepriateľskom prevzatí bol do funkcie konateľa spoločnosti EKOTREND

MYJAVA, spol. s r.o. vymenovaný A. E. H., ktorý uzatvoril dňa 04.07.2013 ako konateľ zmluvu o úvere so spoločnosťou GB management, a.s. vo výške 162.000,- Eur. Po ďalších cca troch týždňoch spoločnosť GB management, a.s. poskytla spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. ďalší úver vo výške 400.000,- Eur. Rovnako bezprostredne však A. H. tieto poskytnuté finančné prostriedky vyviedol zo spoločnosti na spriaznené osoby, čím spoločnosti zostal len záväzok na vrátenie sumy 562.000,- Eur s príslušenstvom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je nepochybný záver, že jediným cieľom bolo zaťažiť spoločnosť takým záväzkom, ktorý by znamenal riadenie konkurzu cez hlavného veriteľa. Spoločnosť uzatvorením predmetných úverových zmlúv prevzala záväzok vrátiť sumu, ktorú už v čase preberania záväzku nebola schopná splatiť, pričom práve pre tento záväzok bol na ňu vyhlásený konkurz. Za účelom objektívneho posúdenia finančno-ekonomickej situácie v spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o úvere bolo spracované Odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 10/2019 vypracovaný Ing. Petrom Mišákom, znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling. Poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 562.000,- Eur nebolo pre spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. potrebné. V Znaleckom posudku č. 1/2020 vypracovanom znalcom Ing. Petrom Mišákom je uvedené, že finančné prostriedky boli zo strany A. E. H. okamžite vyvedené na spriaznený subjekt Poľnohospodárske družstvo Poriadie. Je tak nepochybné, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. sa dostala do existenčných problémov z dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom nesúviseli so žalobcom. Spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. sa v danom čase potrebovala vysporiadať so svojimi záväzkami, a teda vykonať kroky potrebné na to, aby uspokojila svojho veriteľa GB management, a.s. a odvrátila riziko úpadku. Je nepochybné, že spoločnosť nemala dostatočnú likviditu, predovšetkým finančné prostriedky a z tohto dôvodu nemala inú možnosť ako predať časť svojho majetku na pokrytie svojich záväzkov. Práve z uvedeného dôvodu previedli osoby konajúce za spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vybraný majetok tejto spoločnosti, čo žalobca považuje za plne legitímne konanie. Rovnako žalobca odmieta akékoľvek tvrdenia, že majetok mal byť prevádzaný bez protihodnoty, resp. za minimálnu protihodnotu. Z predmetných kúpnych zmlúv je zrejmé, že prevod nehnuteľností bol odplatný a zároveň žalobca dodáva, že zo Znaleckého posudku č. 14/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou TOP HOUSE spol. s r.o. vyplýva, že výška odplát zodpovedá znaleckému oceneniu. Žalobca preto nevidí žiaden dôvod, aby tieto boli označované ako nemravné, v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi, prípadne že by mali byť akýmkoľvek spôsobom neplatné. Zároveň nie je pravdou, že by prevody nehnuteľnosti boli vykonané na úkor konkurzných veriteľov, keďže účelom prevodu nehnuteľnosti bolo uspokojenie spoločnosti GB management, a.s., ako v danom čase najväčšieho spriazneného veriteľa. Práve táto spoločnosť bola prijímateľom úžitkov spojených s prevodom nehnuteľností. Napriek skutočnosti, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. mala k 31.12.2013 na bankovom účte sumu 788,Eur, tak bola schopná z kúpnych cien za prevod majetku uhradiť spoločnosti GB management, a.s. najmenej sumu 196.141,76 Eur. Žalobca je presvedčený, že prevod majetku tak, ako k nemu došlo, bol legitímny a zákonný, pričom v prípade individuálneho prevodu majetku nedošlo k obchádzaniu zákona, predovšetkým v ustanovení o zmluve o predaji podniku. Rovnako žalobca poukazuje na skutočnosť, že na jednej strane platí, že jednotlivé úkony, ktorými došlo k prevodu nehnuteľností, sú právne perfektné a nespochybniteľné a na strane druhej platí, že osoby konajúce v mene spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. nikdy nemali v úmysle previesť celý podnik, nikdy nemali záujem prostredníctvom jednotlivých úkonov simulovať predaj podniku a rovnako neukrátili veriteľov spoločnosti. 17. Žalobca poukázal v odvolaní na to, že pokiaľ ide o súbeh dvoch popri sebe stojacich scudzovacích inštitútov, konkrétne prevodu jednotlivých zložiek majetku prostredníctvom individuálnych kúpnych zmlúv a cestou zmluvy o predaji podniku, tak obidva tieto inštitúty sú plne legitímne a zákon taxatívne nevymedzuje hranice, ktoré by stanovovali, v ktorej situácii je možné konkrétny inštitút ešte uplatniť a kedy už nie. Posúdenie, ktorým scudzovacím inštitútom môže byť majetok prevedený, vždy závisí od konkrétnych okolností toho, ktorého prípadu. S poukazom na uvedené žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/891/2005 zo dňa 28.06.2007 a z tohto rozhodnutia je zrejmé, že súd prijal jednoznačný záver, že ani za takýchto podmienok nepovažuje uzatvorenú individuálnu kúpnu zmluvu za neplatnú, resp. nemá za to, že uzatvorením individuálnej kúpnej zmluvy by išlo o simuláciu predaja podniku. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že zámer sledovaný stranami pri uzatváraní zmluvy sa zisťuje výsluchom konajúcich osôb. V tomto konkrétnom prípade však takýto dôkaz vykonaný nebol, a to napriek tomu, že bol navrhnutý. Za účelom výsluchu žalobcu bol podaný aj návrh na odročenie pojednávania, avšak súd prvej inštancie tento návrh zamietol. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že zo strany súdu prvej inštancie malo dôjsť k odročeniu pojednávania zo dňa 21.11.2024. Neplatí, že by osoby konajúce za spoločnosť EKOTREND

MYJAVA, spol. s r.o. vytvorili záväzky, ktoré by nemohli splatiť a následne s úmyslom zbaviť sa týchto záväzkov previedli individuálny majetok namiesto podniku a ukrátili tak svojich veriteľov. Práve naopak, bolo to nevyhnutné, aby osoby konajúce v mene spoločnosti reagovali na záväzky, ktoré vytvorili, pričom práve za týmto účelom potrebovali individuálne predať časť majetku spoločnosti na zabezpečenie jej vlastných prevádzkových potrieb a na uspokojenie veriteľov, pričom na tieto účely boli finančné prostriedky aj použité. 18. Žalobca v odvolaní s poukazom na § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/62/2016 zo dňa 27.06.2017 opätovne poukázal na skutočnosť, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. mala pri kúpnych zmluvách záujem previesť svoj majetok za účelom úhrad svojich záväzkov a nie za účelom simulovania predaja podniku. Predaj majetku spoločnosti bol už v minulosti predmetom súdneho prieskumu, pričom bolo rozhodnuté v týchto prípadoch v prospech spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Žalovaný sa v súvislosti s nehnuteľnosťami domáhal určenia odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými došlo k ich prevodu a Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp.zn. 28Cbi/2/2017 zo dňa 09.10.2019 žalobu zamietol. Rovnako Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 28Cbi/3/2017 zo dňa 14.10.2019 žalobu zamietol. Zároveň aj Krajský súd Trenčín uznesením sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa Poľnohospodárske družstvo Polianka domáhalo uloženia zákazu spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. scudzovať jej majetok. Žalobca taktiež poukazuje na závery Znaleckého posudku č. 1/2020, v ktorých sa zaoberal otázkou porovnania uspokojenia veriteľov spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Žalobca poukázal aj na to, že Občiansky zákonník obsahuje osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti spojenej s neplatnosťou alebo zrušením zmluvy, kedy každá zmluvná strana je povinná vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo od nej na základe neplatnej zmluvy dostala. Žalobca by musel vydať predmetné nehnuteľnosti, avšak na druhej strane by mu vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny. S prihliadnutím na celú reťaz kúpnych zmlúv je zrejmé, že úpadca by musel vydať finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie úpadcu je zrejmé, že úpadca nie je spôsobilý splniť si svoju časť záväzku vrátiť finančné prostriedky a medzičasom došlo aj k zhodnoteniu týchto nehnuteľností. Pokiaľ ide o uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv neoprávnenou osobou a s tým namietaným nedostatkom uzavretia zmlúv slobodne a vážne, žalobca sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie. 19. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, keď žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na pojednávanie, čím zabránil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a súd prvej inštancie neakceptoval ani vykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom žalobcu. 20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že ak v rámci svojej obrany vychádzal z neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Cb/87/2014-720 zo dňa 14.06.2019 a následne rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/40/2020-887 zo dňa 30.11.2021, potom dopĺňa, že Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Obdo/37/2023 zo dňa 30.12.2024 odmietol dovolanie podané proti rozsudku odvolacieho súdu. Napokon však platnosť alebo neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia nie je pre rozhodnutie súdu v tejto veci rozhodujúca, aj keď rozhodne dopĺňa celkový obraz o konaní a postupoch žalobcu a jeho spriaznených fyzických či právnických osôb. 21. Žalovaný zdôraznil, že ním tvrdené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie sú prakticky všetky preukázané, resp. preukazované, na rozdiel od uvedeného žalobca v odvolaní poukazuje na skutkový stav, o ktorom sa v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nezmienil, pričom ide o príbeh, ktorý nie je ničím podložený, tvrdenia v ňom uvedené žalobca preukazuje novinovými článkami z roku 2020, t.j. 5 rokov po vyhlásení konkurzu a 7 - 8 rokov po tom, čo sa mali udiať. Tieto články neuvádzajú žiadne objektívne a nezávislé zdroje a ani možnosti verifikovania uvádzaných či tvrdených skutočností. Ďalšie skutočnosti sa žalobca snaží preukazovať znaleckými posudkami, či odbornými vyjadreniami, z ktorých všetky boli vypracované v rokoch 2017 - 2020, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a aj v prípade týchto posudkov platí, že žalobca tieto súdu prvej inštancie nepredložil a ani na ne nepoukázal a v súvislosti s nimi nijako neargumentoval. Keďže žalobca novinovými článkami, znaleckými a odbornými

posudkami pred súdom prvej inštancie neargumentoval a neuplatňoval ich ako prostriedky procesného útoku, nemôže na ne, ako na novoty v odvolacom konaní, odvolací súd prihliadať. 22. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca v celom texte odvolania ignoruje skutočnosť, že súdy právoplatne rozhodli o neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., a teda že C. D. sa stal konateľom nezákonným postupom a taktiež, že väčšinovým spoločníkom v spoločnosti sa stal nezákonným postupom Ecotrend agro s.r.o., kde jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase C. D.. Ignoruje skutočnosť, že faktickým nástupcom EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. vo výkone jeho podnikateľskej činnosti je BIOMILA spol. s r.o., a to v celom rozsahu. Ignoruje tiež konkurzných veriteľov so zistenými pohľadávkami, ktorých súčet nie je v státisícoch ale v miliónoch Eur. Pokiaľ žalobca argumentuje, že nemal nikdy úmysel predať podnik EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., stačí sa pozrieť na výsledok. V priebehu roka 2014 BIOMILA spol. s r.o. prevzala podnikateľskú činnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. v plnom rozsahu. Vyplýva to jednak zo všetkých preukázaných scudzovacích právnych úkonov, ako aj, a najmä, z výsledkov hospodárenia týchto spoločností v rokoch 2012 - 2015, z ktorých jasne vyplýva kontinuálny prechod z EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. na BIOMILU s.r.o., kde bol žalobca konateľom aj spoločníkom. Pri nezákonnom vstupe C. D. a jeho spoločnosti Ecotrend agro s.r.o. do EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., vznikla C. D. funkcia konateľa dňa 07.02.2014, avšak kým sa nestal konateľom aj u BIOMILA spol. s r.o., nedošlo k speňaženiu žiadnej majetkovej položky EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/891/2005, podľa žalovaného je to falošný a účelový argument, pretože síce Najvyšší súd ČR takým rozsudkom skutočne rozhodol, ale vo veci, ktorá sa právne aj skutkovo odlišuje od tejto právnej veci, keď v prejednávanom prípade sa jednalo o predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku, ale z ničoho nevyplýva, že by kupujúci pokračoval v podnikateľskej činnosti predávajúceho a že by prevzal aj jeho zamestnancov, ako je tomu v tejto právnej veci, kde BIOMILA spol. s r.o. kontinuálne pokračovala a pokračuje v podnikaní EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o.. 23. Súd prvej inštancie dňa 27.02.2025 žalobcovi ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a umožnil mu, aby sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril. Písomnosti boli do elektronickej schránky zástupcu žalobcu, ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako fyzická osoba, doručené dňa 13.03.2025, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 704 listinnej podoby spisu. Žalobca sa už vo veci nevyjadril. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 15.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP). 25. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 26. Podľa § 78 ods. 1 ZKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné. 27. Podľa § 78 ods. 2 ZKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má

právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi. 28. Podľa § 78 ods. 3 ZKR ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. 29. Podľa § 78 ods. 4 ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby. 30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 32. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok, t. j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania, umožňuje odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach strán. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 33. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok normuje podľa formy rozhodnutia, keď podľa § 355 ods. 1 CSP platí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie má formu rozsudku a súd prvej inštancie ním vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania do skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Obdo/37/2023, vo výroku II. konanie čiastočne zastavil, vo výroku III. rozhodol vo veci samej a vo výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania. Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodoval vo veci samej, v zmysle § 212 ods. 1 CSP správne rozhodoval rozsudkom a v zmysle § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej správne rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. Hoci proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné, procesná situácia, kedy súd prvej inštancie v súlade s § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, nezakladá prípustnosť odvolania aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania. Takýto názor a záver vyplýva z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/43/2022 zo dňa 29.09.2023, podľa ktorého: „Vo vzťahu k časti prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrok, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie konania, najvyšší súd uvádza, že v tejto časti odvolací súd nepostupoval procesne správne, keď výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má povahu uznesenia (i napriek tomu, že formálne je súčasťou rozsudku) a nie je proti nemu v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Podľa § 357 písm. n) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol

tak, že konanie prerušil. V súlade s § 355 ods. 2 CSP potom odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh sporovej strany na prerušenie konania zamietol.“. 34. Pretože bez ohľadu na formu rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania má povahu uznesenia a pretože na rozdiel od uznesenia súdu prvej inštancie o prerušení konania (§ 357 písm. n) CSP), uznesenie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, a to tak návrhu podaného podľa § 162 ods. 1 písm. a), ako aj návrhu podaného podľa § 164 CSP, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené medzi uznesenia, proti ktorým odvolanie je prípustné, znamená to, že odvolanie žalobcu v rozsahu výroku I. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a preto podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol. 35. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil strany sporu tak, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, t. j. odvolanie je prípustné proti všetkým výrokom, v rozsahu výroku I. išlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania však nemôže mať za následok pripustenie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/47/2010 zo dňa 07.12.2010). Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva samotný zákon. Pre úplnosť odvolací súd udáva i to, že žalobca pri vymedzení rozsahu odvolania výslovne uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I., výroku III. a výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak v dôvodoch odvolania a ani v obsahovom vymedzení odvolania neuviedol žiadnu takú argumentáciu, ktorou by dôvodil proti nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., čo by zakladalo dôvod na odmietnutie odvolania v tomto rozsahu aj podľa § 386 písm. d) CSP. 36. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku III. z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav obstojí a nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. 37. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). 38. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 1 CSP zakotvil povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to upravuje ustanovenie § 154 CSP. 39. V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s § 182 in fine CSP na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, a preto v zmysle zákonnej koncentrácie konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr

do vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Porovnaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalobcom v odvolaní s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalobcom v konaní na súde prvej inštancie, t.j. uplatnenými žalobcom v písomných podaniach určených súdu prvej inštancie a na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024, ktoré bolo jediným pojednávaním nariadeným súdom prvej inštancie na prejednanie veci samej, odvolací súd musí konštatovať, že s výnimkou poukazovania na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014, všetky ďalšie skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení žalovaného, návrhy na vykonanie dôkazov a námietky k dôkazom žalovaného, žalobca v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, ale ich prvýkrát uplatnil až v odvolaní. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní však vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je totiž v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP). 40. Pretože s výnimkou poukazovania na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014, všetky ďalšie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní, žalobca v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, predstavujú tieto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto odvolací súd podľa § 366 CSP najskôr vyhodnocoval, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalobca predmetné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohol prvýkrát použiť až v odvolaní. 41. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, keď okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky, predstavuje aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobca síce v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, nesplnenie procesných podmienok neuvádzal, avšak podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a preto odvolací súd k skúmaniu procesných podmienok pristúpil z úradnej povinnosti. Procesnými podmienkami sú v zmysle § 161 ods. 1 CSP podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a na ktorých splnenie súd v zásade prihliada kedykoľvek počas konania, vrátane odvolacieho konania. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Konanie o vylúčenie majetku zo súpisu je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania, keď vylučovacia žaloba sa podáva proti správcovi (§ 78 ods. 4 ZKR), a teda konanie o vylučovacej žalobe patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 3 CSP), pričom v čase začatia tohto sporového konania bola daná výlučná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu, na ktorom prebiehalo konkurzné konanie (§ 20 písm. d) CSP v znení účinnom do 31.05.2023, resp. § 196a ods. 6 ZKR v platnom znení), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že boli splnené procesné podmienky na strane súdu spočívajúce v podmienke právomoci a v podmienke príslušnosti. Stranou žalobcu v tomto súdnom konaní je plnoletá fyzická osoba, t.j. osoba so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (§ 7 Občianskeho zákonníka), ako aj so spôsobilosťou na právne úkony (§ 8 Občianskeho zákonníka) a žalovaným je správca podstaty úpadcu, a teda žalobca a žalovaný majú procesnú subjektivitu, keď žalovanému ju priznáva zákon o konkurze a reštrukturalizácii (§ 61 CSP), ku strate procesnej subjektivity strán počas konania neprišlo (§ 63, § 64 CSP) a strany majú aj procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP), pričom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom sa v zásade vyžaduje zastúpenie strany advokátom (§ 90 ods. 1 CSP) a žalobca zvolenému zástupcovi udelil písomne splnomocnenie dňa 25.04.2017 a žalovaný dňa 01.10.2024 (§ 92 ods. 1 CSP), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že boli splnené aj procesné podmienky na strane strán sporu spočívajúce v podmienke procesnej subjektivity, podmienke procesnej spôsobilosti, podmienke povinnosti zastúpenia, podmienke spôsobilosti byť zástupcom a podmienke plnomocenstva zástupcu strany. Toto súdne konanie začalo žalobou žalobcu doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.02.2017 (§ 156 CSP) a žalobca bol od poplatku zo žaloby oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. q) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že tiež boli splnené vecné procesné podmienky spočívajúce v existencii žaloby na začatie konania a poplatkovej povinnosti. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorého obsahom výroku by bolo splnenie rovnakej povinnosti ako sa žalobca proti žalovanému domáha v tomto súdnom konaní (§ 230 CSP) a pokiaľ aj medzi žalobcom (spolu s manželkou žalobcu) a žalovaným na súde prvej inštancie pod sp. zn. 28Cbi/6/2017 prebiehalo konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, v tomto rozsahu vzal žalobca žalobu čiastočne späť a právoplatnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania (výrok II. napadnutého rozhodnutia) nie je odvolaním dotknutá (§ 367 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že nie je daná prekážka skôr začatého konania (litispendencia), ani prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) a tieto prekážky nespôsobujú ani žalobcom v odvolaní konštatované konania (konanie vedené na Krajskom súdu v Trenčíne pod sp. zn. 16Cob/225/2014 a konania vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Cbi/2/2017 a sp. zn. 28Cbi/3/2017). Pretože v súdenej veci boli splnené procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu a vecné procesné podmienky a zároveň neexistujú negatívne procesné podmienky, odvolací súd uzatvára, že vady procesných podmienok nezistil ani ex offo. 42. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. b) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalobca však v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom neuvádzal. 43. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Žalobca síce uviedol, že odvolanie podáva aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ale v obsahovom vymedzení odvolania nekonkretizoval a nešpecifikoval žiadnu takú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Nebolo preto povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu dotvárať alebo dopĺňať odvolaciu argumentáciu žalobcu, keďže takýto postup odvolacieho súdu by odporoval princípu rovnosti strán (čl. 6 CSP), ako aj princípu kontradiktórnosti sporového konania. 44. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na pojednávanie, táto okolnosť nepredstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, že z tohto dôvodu má za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda samotný žalobca dôvodil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Taktiež pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie neakceptoval ani vykonanie navrhovaného dôkazu, a to výsluch

žalobcu, ani táto okolnosť nepredstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď opäť aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, že uvedeným konaním súdu prvej inštancie taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, a teda samotný žalobca dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) CSP. 45. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. d) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej v ustanovení § 366 písm. d) CSP, avšak totožnú terminológiu používa aj pri vymedzení dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 397 písm. a) CSP) a totožná terminológia bola použitá pri úprave inštitútu obnovy konania aj za predchádzajúcej procesnej úpravy (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP). Odvolací súd preto nenachádza žiadny rozumný, ani logický dôvod, aby na terminológiu „bez svojej viny nemohol“, použitú v ustanovení § 366 písm. d) CSP, nemohol aplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa obsahovo zhodnej terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej zákonodarcom pri úprave prípustnosti obnovy konania. „Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 zo dňa 20.03.2008). „Ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11.08.2011). „Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa uplatňuje v tých prípadoch, keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne si nesplnil povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/19/2015 zo dňa 31.05.2016). „Znenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP ustanovuje podmienku, že účastník novo objavený dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. To znamená, že už zákonná požiadavka skúmania viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného konania.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/204/2015-25 zo dňa 01.07.2015). 46. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že aj v prípade ustanovenia § 366 písm. d) CSP sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a teda napriek tomu, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany objektívne v čase prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že ich nepoužila a neuplatnila. O nemožnosť použitia a uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojich procesných povinností. Ak však strana o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany objektívne vedela, ale v konaní

na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti uplatnenia, t.j. o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. 47. Pokiaľ potom žalobca mal v odvolaní za to, že súd prvej inštancie zabránil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tým, že žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného necelý týždeň pred pojednávaním a nereflektoval na jeho opakované žiadosti o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto vyjadrením, a to pre krátkosť času na prípravu na pojednávanie, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu zistil, že dňa 07.10.2024 súd prvej inštancie na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 20.11.2024. Súd prvej inštancie za stranu žalobcu na pojednávanie predvolával len zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie doručené do elektronickej schránky dňa 07.10.2014, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 253 listinnej podoby spisu. Z dôvodu žiadosti zástupcu žalovaného súd prvej inštancie dňa 14.10.2024 rozhodol o zmene termínu pojednávania zo dňa 20.11.2024 na deň 21.11.2024 a upovedomenie o zmene termínu pojednávania bolo zástupcovi žalobcu doručené do elektronickej schránky dňa 15.10.2024, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 267 listinnej podoby spisu. Dňa 13.11.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného s prílohami, datované dňa 12.11.2024, ktoré podanie súd prvej inštancie následne dňa 14.11.2024 doručoval zástupcovi žalobcu na vedomie a podľa údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 441 listinnej podoby spisu, konštatované vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami bolo zástupcovi žalobcu doručené do elektronickej schránky dňa 15.11.2024. Dňa 19.11.2024 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca doručil súdu a žalobcovi týždeň pred vytýčeným pojednávaním rozsiahle vyjadrenie spolu s prílohami, celkovo v počte 58 príloh a vzhľadom na rozsiahlosť doložených dokumentov nie je v zástupcových ako ani žalobcových možnostiach sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými dokumentmi a riadne sa o nich poradiť a pripraviť sa na pojednávanie. Súd prvej inštancie dňa 19.11.2024 zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje v zmysle platnej zákonnej úpravy § 183 ods. 4 CSP za dôležitý a vyhodnotil, že od prevzatia vyjadrenia žalovaného zástupcom žalobcu dňa 15.11.2024, má tento dostatočný časový priestor na prípravu na pojednávanie. Zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 21.11.2024 (§ 98 CSP), ako aj z písomne vyhotovenej zápisnice (§ 99 CSP), odvolací súd zistil, že na pojednávanie dňa 21.11.2024 sa dostavil zástupca žalobcu, žalobca sa na pojednávanie nedostavil a v rámci možnosti predniesť podstatný obsah žaloby a vyjadrení (§ 181 ods. 1 veta prvá CSP), zástupca žalobcu opätovne trval na dôvodoch odročenia pojednávania s tým, aby mu súd prvej inštancie poskytol primeranú lehotu vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrenia žalovaného a príloh, aby sa mohol riadne poradiť s klientom a riadne uplatňovať svoje procesné práva. 48. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 178 ods. 1 upravuje, že ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu a stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Odvolací súd už konštatoval, že v súdenej veci ide o spor, v ktorom sa v zmysle § 90 CSP vyžaduje povinnosť strany byť zastúpená advokátom. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno podľa § 92 ods. 2 veta prvá CSP obmedziť, teda advokát je zo zákona zástupcom strany so splnomocnením na celé konanie, a preto súd prvej inštancie správne na pojednávanie predvolával len zástupcu žalobcu, keď navyše do času nariaďovania pojednávania žiadna zo strán ako dôkaz výsluch žalobcu nenavrhla (§ 195 CSP) a v civilnom sporovom konaní súd v zásade vykonáva dokazovanie len z navrhnutých dôkazov strán (§ 185 CSP). 49. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 178 ods. 2 upravuje, že predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Preto, ak súd prvej inštancie určil pojednávanie na prejednanie veci samej na deň 21.11.2024 a ak doručil predvolanie na pojednávanie zástupcovi žalobcu dňa 15.10.2024 a následné vyjadrenie žalovaného s prílohami dňa 15.11.2024, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd vyhodnocuje, že nešlo o krátkosť času na prípravu na pojednávanie, ale zástupca žalobcu mal zachovanú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie, keď tak predvolanie

ako aj následné podanie žalovaného mu bolo doručené viac ako päť dní predo dňom, keď sa malo pojednávanie konať. 50. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 183 ods. 1 upravuje, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zástupca žalobcu v písomnej žiadosti zo dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania ani len netvrdil dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na pojednávanie a že zároveň od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní dňa 21.11.2024 nechal zastúpiť iným advokátom (§ 89 ods. 3 CSP). Pokiaľ konštatoval zástupca žalobcu v predmetnej žiadosti zo dňa 19.11.2024, že nie je v zástupcových ako ani žalobcových možnostiach sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými dokumentmi a riadne sa o nich poradiť a pripraviť sa na pojednávanie, odvolací súd už opakovane konštatoval, že v súdenej veci išlo o spor, pre ktorý sa zo zákona vyžaduje zastúpenie strany advokátom. Základným zákonným poslaním advokácie a z toho vyplývajúcim výkonom advokácie je poskytovanie právnych služieb, ktoré zahŕňa aj zastupovanie klientov v konaní pred súdmi (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Zodpovedá potom odbornosti advokáta, aby pri zastupovaní klienta v civilnom sporovom konaní, dokázal erudovane a promptne reagovať na vzniknuté procesno-právne situácie, o to viac, ak ide o vec, kde už je určený termín pojednávania a advokát už bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však primárny záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Civilný sporový poriadok preferuje rozhodnutie veci súdom spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 ods. 1, § 179 ods. 1 CSP). Podanie žalovaného, datované dňa 12.11.2024, bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13.11.2024, t.j. len o 2 dni skôr, ako predmetné podanie s prílohami súd prvej inštancie doručil zástupcovi žalobcu a súd prvej inštancie pojednávanie pripravil, resp. konajúca sudkyňa sa na pojednávanie pripravila tak, že na pojednávaní dňa 21.11.2024 určila sporné skutkové tvrdenia, nesporné skutkové tvrdenia, vykonávané dôkazy a dôkazy, ktoré nevykoná a uviedla predbežné právne posúdenie veci aj v kontexte predmetného podania žalovaného, vrátane k nemu označených predložených listín ako dôkazných prostriedkov. Len strohé konštatovanie zástupcu žalobcu v žiadosti zo dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania, že vzhľadom na rozsiahlosť doložených dokumentov nie je v zástupcových ako ani žalobcových možnostiach sa riadne oboznámiť so všetkými doloženými dokumentmi a riadne sa o nich poradiť a pripraviť sa na pojednávanie, a to všetko za situácie, keď tak predvolanie ako aj predmetné podanie žalovaného spolu s prílohami boli zástupcovi žalobcu súdom prvej inštancie doručené viac ako 5 dní pred termínom pojednávania určeným na deň 21.11.2024, t.j. v zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie, preto ani odvolací súd nevyhodnocuje ako dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie určené na dňa 21.11.2024 a pre ktorý zároveň nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť iným advokátom. 51. Civilný sporový poriadok v zmysle § 181 ods. 4, 5 umožňuje pojednávanie odročiť aj za účelom určenia lehoty strane alebo jej zástupcovi na dodatočné splnenie povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, ak tak strana alebo jej zástupca nie sú schopní urobiť na pojednávaní. Odvolací súd už konštatoval, že zodpovedá odbornosti advokáta, aby pri zastupovaní klienta v civilnom sporovom konaní dokázal erudovane a promptne reagovať na vzniknuté procesno-právne situácie, o to viac, ak ide o vec, kde už je určený termín pojednávania a advokát už bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Napriek tomu, že súd prvej inštancie už v deň doručenia žiadosti žalobcu zo dňa 19.11.2024 o odročenie pojednávania, a teda bezodkladne upovedomil zástupcu žalobcu o tom, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý (§ 183 ods. 4 CSP), zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2024 opätovne trval na svojom návrhu na odročenie pojednávania vzhľadom na rozsah vyjadrenia žalovaného s prílohami. Odvolací súd nevyhodnocuje ako postup advokáta s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.), ak sa zástupca žalobcu bezdôvodne spoliehal na to, že „prípravu“ na pojednávanie obmedzí len na opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania. Z prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2024 totiž vôbec nevyplýva a nie je zrejmá ani len minimálna snaha o prednesenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a dôkazov na ich podopretie aj v kontexte vyjadrenia žalovaného datovaného dňa 12.11.2024, keď zástupca žalobcu v rámci prednesu podstatného obsahu žaloby a ďalších vyjadrení (§ 181 ods. 1 CSP), len stroho poukázal na obsah žaloby a následných vyjadrení a opätovne trval na svojom návrhu na odročenie pojednávania. Nedbalý prístup

advokáta k príprave na pojednávanie nie je možné nahradzovať odročením pojednávania. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci totiž nešlo o situáciu, že by zástupca žalobcu nebol schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie v reakcii na prednes zástupcu žalovaného na pojednávaní, t.j. nešlo o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli zo žalovaným uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ale zástupca žalobcu navrhol odročenie pojednávania, resp. poskytnutie lehoty na dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vo vzťahu k žalovaným uplatneným prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany, ktoré mal zástupca žalobcu k dispozícii už pred pojednávaním v zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie a vo vzťahu ku ktorým už súd prvej inštancie vyhodnotil neexistenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak ani na opakovanú žiadosť zástupcu žalobcu pojednávanie dňa 21.11.2024 neodročil a súd prvej inštancie týmto postupom právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil. 52. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že neakceptoval ani vykonanie navrhovaného dôkazu, a to výsluchu žalobcu, odvolací súd udáva, že návrhmi na vykonanie dôkazov strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP. Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008). Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2024 navrhol dôkaz výsluchom žalobcu za účelom, že tento sa vie k celej veci sám riadne vyjadriť a vyargumentovať aj jednotlivé tvrdenia zo strany právneho zástupcu žalovaného. V civilnom sporovom konaní môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným prostriedkom je podľa § 187 ods. 2 CSP aj výsluch strany, pričom podľa § 195 ods. 1 CSP platí, že na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluch strany v civilnom sporovom konaní je teda iba podporným dôkazom a uplatní sa vtedy, ak tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať inak. Výsluch strany ako dôkaz je však potrebné odlišovať od prednesu strany, a teda aj vykonaniu dôkazu výsluchom strany musí predchádzať uvedenie tvrdenia stranou, t.j. splnenie povinnosti tvrdenia, keďže dokazovanie v sporovom konaní má preukázať to, čo strany tvrdili, nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na vyvodzovanie a zisťovanie rozhodujúcich skutočností. Pred návrhom na výsluch žalobcu neuviedol zástupca žalobcu a ani žalobca žiadne také tvrdenie, ktoré by malo a mohlo byť podopreté ako dôkazom len výsluchom žalobcu. Návrh zástupcu žalobcu preto vo svojej podstate ani nebol návrhom na dôkaz výsluchom strany žalobcu, ale bol len návrhom na prednes, t.j. vyjadrenie sa žalobcu ako strany sporu. Ak by aj boli zo strany žalobcu uvedené také konkrétne a špecifikované podstatné a rozhodujúce tvrdenia, ktoré by ako dôkaz mal a mohol preukázať len výsluch strany žalobcu, odvolací súd už konštatoval, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, ktorá sa uplatňuje ako koncentrácia sudcovská a ako koncentrácia zákonná. Sudcovská koncentrácia znamená, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu tak, ako to upravuje ustanovenie § 153 ods. 2 CSP. Uplatnenie diskrečného práva súdu teda závisí od okolností konkrétnej veci a oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych alebo subjektívnych kritérií. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.11.2024 prítomný nebol, a teda súd prvej inštancie by musel pojednávanie odročiť a nariadiť ďalšie pojednávanie, pričom zástupca žalobcu ani len neuviedol, prečo takýto návrh neuplatnil už skôr, ale ho uplatnil až na tomto pojednávaní dňa 21.11.2024. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu a súd prvej inštancie týmto postupom právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil. 53. Vzhľadom na to, že na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie, keďže použitie novoty je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia prostriedku procesného útoku a pretože s výnimkou

návrhu na dôkaz výsluchom žalobcu a s výnimkou poukazovania na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2014, žalobca v odvolaní ani len netvrdil, prečo ostatné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní neuplatnil už v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd vyhodnocuje, že na strane žalobcu nebola taká objektívna prekážka, ktorá by mu počas konania na súde prvej inštancie bez jeho viny bránila v uplatnení a použití tých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré prvýkrát uplatnil až v odvolaní. 54. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd v zmysle zákonnej úpravy ustanovenia § 366 CSP dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca v odvolaní použiť nemohol. 55. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolanie žalobcu v prevažujúcom rozsahu bolo formulované len ako prezentovanie tvrdení a argumentov, resp. vlastných názorov žalobcu na súdenú vec, avšak bez relevancie ku konkrétnym zisteniam, záverom a postupom, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Citáciu značnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nie je možné považovať za priamu reakciu na konkrétne dôvody napadnutého rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutkové a právne závery súdu prvej inštancie spôsobujú podľa odvolateľa nesprávnosť rozhodnutia. Žalobca v odvolacej argumentácii „nepolemizuje“ so zisteniami a závermi prijatými a vyslovenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ale uvádza vlastnú argumentáciu bez toho, aby ňou reflektoval na konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie. Nie je však povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu, aby odvolaciu argumentáciu odvolateľa dotváral, a teda aby sám aktívne odvolací súd tvrdenia a argumentáciu odvolateľa priraďoval k zisteniam a záverom súdu prvej inštancie, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Je to vždy sám odvolateľ, kto zodpovedá za obsahové vymedzenie odvolania, čo znamená, že odvolateľ musí identifikovať, ktoré zistenia a závery spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a prečo ju spôsobujú. Nepostačuje, keď odvolateľ v odvolacom konaní uvedie len vlastný názor alebo vlastný pohľad na súdenú vec. Len presvedčenie žalobcu o tom, že prevod majetku tak, ako k nemu došlo, bol legitímny a zákonný, pričom v prípade individuálneho prevodu majetku nedošlo k obchádzaniu zákona, predovšetkým ustanovení o zmluve o predaji podniku a prevody neboli urobené na úkor veriteľov, by preto bolo nepostačujúce pre vecný prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže žalobca nereaguje na konkrétne zistenia a závery a predkladá len svoju vlastnú argumentáciu bez oponovania záverom súdu prvej inštancie. 56. Pre úplnosť odvolací súd tiež udáva, že súd prvej inštancie nedospel a ani nevyslovil záver, že majetok bol prevádzaný bez protihodnoty, resp. za minimálnu protihodnotu. Súd prvej inštancie taktiež nedospel a nevyslovil záver o tom, že jednotlivé úkony, ktorými došlo k prevodu aktív zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., spĺňajú požiadavku zmluvy o predaji podniku, resp. časti podniku, ale dospel k záveru, že týmito úkonmi došlo k obchádzaniu zákona. Rozdiel medzi disimulovaným právnym úkonom a obchádzaním zákona je v tom, že pri disimulovanom úkone tento má náležitosti iného úkonu a zároveň zodpovedá vôli účastníkov, avšak pri obchádzaní zákona ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý ani len nemá splnené zákonné náležitosti iného právneho úkonu (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V súdenej veci jednotlivé úkony nemohli mať náležitosti zmluvy o predaji podniku, keď ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, musel by byť dodržaný zákonný postup v zmysle § 477 a § 478 Obchodného zákonníka, najmä však na kupujúceho by museli prejsť aj záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, keďže prevádzajú sa všetky zložky podniku a takúto vôľu zmluvné strany v predmetných

jednotlivých úkonoch neprejavili. Taktiež, zmluva o prevode záväzkov by musela mať zákonnú písomnú formu a podpisy predávajúceho a kupujúceho by museli byť osvedčené. Súd prvej inštancie obchádzanie zákona vyhodnotil práve v tom, že zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. boli vyvedené všetky aktívne zložky podnikania, avšak záväzky zostali spoločnosti, a teda v súdenej veci nešlo o to, či individuálne kúpne zmluvy o prevode jednotlivých zložiek majetku možno považovať za neplatné z dôvodu disimulácie predaja podniku, ale v konkrétnych okolnostiach súdenej veci išlo takýmto postupom o obchádzanie zákona. 57. Pokiaľ žalobca v odvolaní, tak ako v konaní na súde prvej inštancie, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2017 s tým, že zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa Poľnohospodárske družstvo Polianka domáhalo uloženia zákazu spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o. scudzovať jej majetok, odvolací súd už konštatoval, že je to vždy odvolateľ, kto zodpovedá za obsahové vymedzenie dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Len strohé poukázanie žalobcu na iné súdne rozhodnutie, avšak bez toho, aby žalobca ako odvolateľ identifikoval, ktoré zistenia, závery alebo postupy súdu prvej inštancie sú na jeho základe nesprávne a prečo sú nesprávne, nebolo dostatočným podkladom, aby odvolací súd preskúmal vecnú správnosť odvolaním žalobcu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom. Splnenie povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, resp. bude trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie bez toho, aby zároveň oponoval konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie. Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu len povinnosť zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje, avšak ani túto povinnosť odvolacieho súdu nie je možné vnímať a chápať tak, že by odvolací súd ex offo mal vyhľadávať a zisťovať tvrdenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale táto povinnosť odvolacieho súdu je viazaná na konkrétne námietky a výhrady prezentované odvolateľom v odvolacom konaní. Žalobca preto len tým, že v odvolaní opakovane a bez akejkoľvek relevancie k prijatým záverom súdu prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2014 zo dňa 29.07.2017, na ktoré poukazoval aj v konaní na súde prvej inštancie, neumožnil odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže takáto argumentácia priamo nereaguje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a teda v konkrétnej rovine nereaguje na skutkové a právne závery vyjadrené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. 58. Žalobca odvolanie výslovne podal aj v rozsahu závislého výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Žalobca však neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom. 59. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. vo veci samej, ako aj v závislom výroku IV. o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).