Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 11CoCsp/13/2025 6625201886 25. 09. 2025 JUDr. Danica Kočičková ECLI:SK:KSBB:2025:6625201886.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX a 2/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja žalobcovia trvale bytom D. E. XXXX/XXX, XXX XX D. proti žalovanému: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, o neurčitom podaní, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/19/2025-51 zo dňa 16. júna 2025, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) podanie žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“), doručené okresnému súdu dňa 29.04.2025, odmietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 29.04.2025 mu bolo doručené podanie žalobcov 1/ a 2/, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej (žalobou). Vychádzajúc zo zistenia, že toto podanie žalobcov nespĺňa náležitosti podania vo veci samej, okresný súd uznesením č. k. 10Csp/19/2025-32 zo dňa 07.05.2025 vyzval žalobcov 1/ a 2/, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia podanie doplnili a opravili tak, že uvedú zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, a to takým spôsobom, aby opis rozhodujúcich skutočností umožňoval súdu individualizáciu skutkového deja a slúžil tak k vymedzeniu predmetu sporu po skutkovej stránke ako aj k jeho právnemu posúdeniu a aby uviedli (vymedzili) žalobný návrh (petit žaloby) tak, aby bolo z neho zrejmé, čoho sa ním žalobcovia domáhajú, teda tak aby bol petit žaloby jasný, určitý a aby bolo súdu z neho jednoznačne zrejmé, o čom má konať a rozhodnúť. Zároveň okresný súd žalobcov 1/ a 2/ v poučení poučil, že ak predmetné podanie v určenej lehote nedoplnia a neopravia a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať - podanie žalobcov 1/ a 2/ odmietne. 1.1 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že v uznesení č. k. 10Csp/19/2025-32 zo dňa 07.05.2025 žalobcom 1/ a 2/ ozrejmil, z akého dôvodu považuje ich podanie za nezrozumiteľné, keď uviedol, že z opisu rozhodujúcich skutočností, uvedeného v predmetnom podaní žalobcov nie je možné jednoznačne vyvodiť predmet sporu po skutkovej a aj po právnej stránke a tiež, že ich podanie je neurčité, pretože žalobný návrh (petit) žaloby je neurčitý a nespĺňa podmienky vykonateľnosti. Konštatoval, že žalobcovia predmetné podanie (doručené okresnému súdu dňa 29. 04. 2025) označili ako „Žaloba o splnenie povinnosti v rámci Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21.05.2007, uzatvorenej medzi stranami konania“, pričom v petite žaloby žiadali, aby súd určil, že „žalobcovia majú povinnosť vrátiť žalovanému iba takú finančnú čiastku, akú na základe Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21.05.2007, uzatvorenej medzi stranami sporu od veriteľa získali a nie viac“. Žalobcovia v predmetnom podaní uviedli, že podávajú žalobu o splnenie povinnosti, pričom zároveň dodali, že súd má postupovať podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a poukázali aj na inštitút bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného nebolo okresnému súdu jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobcovia predmetným podaním domáhajú. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žaloba o splnenie povinnosti je žaloba podľa § 137 písm. a) CSP, avšak pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia, že majú povinnosť vrátiť žalovanému iba takú finančnú čiastku, ktorú od veriteľa na základe zmluvy o úvere získali, ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, t. j. jedná sa o dva odlišné typy žalôb. 1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobca má zo zákona vyplývajúcu povinnosť svoj žalobou uplatnený nárok v žalobe skutkovo odôvodniť, teda musí v žalobe uviesť, z čoho vyvodzuje a na základe akých skutkových okolností si uplatňuje žalobou uplatnený nárok, ktorý predstavuje predmet sporu. Konštatoval, že z hľadiska uvedenia skutkových podkladov nevyhnutných na správne právne posúdenie toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha, zákon žalobcovi ukladá povinnosť v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP), ktoré majú súdu umožniť, aby z nich vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval nielen z hľadiska aspektov významných pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy, ale aj pre posúdenie predmetu sporu. Zdôraznil, že opísanie rozhodujúcich skutočnosti je spolu so žalobným návrhom (petitom žaloby) pre súd záväzné a súd ho nemôže prekročiť. 1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že dňa 14.05.2025 mu bolo doručené podanie žalobcov 1/ a 2/, označené ako „Vyjadrenie žalobcov k výzve konajúceho súdu vo veci podanej žaloby o splnenie povinnosti v rámci Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21.05.2007, uzatvorenej medzi stranami sporu a sťažnosť žalobcov na nedôstojné konanie vyššej súdnej úradníčky Mgr. Priatkovej a šikanovanie spotrebiteľov v tejto právnej veci“. Konštatoval, že hoci žalobcovia vo svojom podaní (vyjadrení k výzve na odstránenie vád podania) citujú ustanovenia § 239 ods. 1, § 240, § 242, § 247, § 248, § 250 ods. 2 CSP, ktoré upravujú inštitút sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, z obsahu ich podania je zrejmé, že sa jedná o sťažnosť žalobcov proti postupu vyššej súdnej úradníčky spočívajúcom v tom, že vyššia súdna úradníčka vyzvala žalobcov na opravu a doplnenie ich podania. V predmetnom vyjadrení žalobcovia tiež uviedli, že opakovane, v súlade s Civilným sporovým poriadkom, podávajú žalobu z dôvodu ich ochrany ako ohrozených spotrebiteľov. V ďalšom texte predmetného podania žalobcovia uviedli pôvodnú textáciu žaloby tak, ako táto bola obsahom podania zo dňa 29.04.2025, ktoré okresný súd odvolaním napadnutým uznesením odmietol. 1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2 a 3, § 132 ods. 1 a 2, § 137 CSP a uviedol, že žalobcovia sa svojim podaním označeným ako žaloba o splnenie povinnosti podľa petitu tohto podania domáhajú určenia, že majú povinnosť vrátiť žalovanému iba takú finančnú čiastku, ktorú na základe Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21.05.2007, uzatvorenej medzi stranami sporu, od veriteľa získali a nie viac. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na to, že predmetné podanie žalobcov je síce obsahovo rozsiahle (má 16 strán), avšak jeho podstatný obsah tvorí citácia veľkého množstva, niekedy aj opakovane uvádzaných zákonných ustanovení (v niektorých prípadoch už dlhšie časové obdobie neplatných a neúčinných, napr. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky od 27.09.2018), avšak je založené na všeobecných, vágnych a nekonkrétnych tvrdeniach žalobcov o tom, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú zákonné náležitosti, je bezúročná a bezpoplatková, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že konanie žalovaného je poznačené nekalými obchodnými praktikami, že z takéhoto neplatného právneho úkonu (zmluvy o úvere) nemôžu vzniknúť právne účinky, že predmetná zmluva o úvere je vopred pripravenou typovou zmluvou, že zmluvné podmienky v nej obsiahnuté neboli individuálne dojednané. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že pokiaľ žalobcovia označili predmetné podanie ako žalobu o splnenie povinnosti, je potrebné uviesť, že žalobný návrh v žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP znie vo všeobecnosti ako žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť povinnosť niečo dať, resp. vydať, dodať či vypratať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Formulácia petitu uvedená v podaní žalobcov zo dňa 29.04.2025 však zodpovedá žalobnému návrhu podanému v zmysle § 137 písm. d) CSP, čo je určovacia žaloba, konkrétne žaloba o určenie právnej skutočnosti. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že je jedno, či je zmluva bezúročná, bezpoplatková alebo či súd uzná, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky („čo - ktorá skutočnosť - v ponímaní žalobcov spôsobuje neplatnosť zmluvy, pričom výsledok je v obidvoch uvedených prípadoch matematicky totožný, pretože spotrebiteľ
bude v konečnom dôsledku povinný vrátiť veriteľovi (len) to, čo od neho reálne dostal“) okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že s týmto názorom žalobcov nemožno súhlasiť. Zdôraznil, že neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách môžu viesť k neplatnosti týchto zmluvných podmienok. Ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tieto sú neplatné, ale zmluva ako celok zostáva v platnosti, pokiaľ je možné oddeliť jej obsah od neplatnej časti. To podľa okresného súdu znamená, že ak súd posúdi niektorú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, vyhlási ju za neplatnú, avšak ostatné časti zmluvy zostanú v platnosti (ak sú oddeliteľné od neplatnej časti zmluvy). Povinnosť uhradiť len istinu úveru, bez úrokov a bez poplatkov, je právnym dôsledkom bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti úveru, ale rovnako je právnym následkom judikovanej neplatnosti úverovej zmluvy. Vychádzajúc z nesúrodých skutkových tvrdení žalobcov, tvoriacich obsah žaloby, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že mu nie je zrejmé čo tvorí predmet sporu, pričom toto nemožno podľa okresného súdu vyvodiť ani z obsahu žaloby, keďže žalobcovia argumentujú v žalobe tak bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako aj neplatnosťou zmluvy. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil, že žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a aj žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, avšak záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov sa vylučuje so záverom o neplatnosti zmluvy o úvere, pretože bezúročný a bez poplatkov môže byť len taký úver, ktorý je poskytnutý spotrebiteľovi na základe platnej zmluvy. 1.5 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že to, čoho sa žalobca (v tomto prípade žalobcovia) podanou žalobou domáha, musí byť v žalobe vyjadrené spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť rozhodnutím súdu vymedzené práva a im zodpovedajúce povinnosti strán sporu. Je tomu tak preto, že v civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobou a žalobným petitom, a teda súd nemôže priznať žalobcovi iné práva a žalovanému uložiť iné povinnosti ako tie, ktoré sú žalobným petitom navrhované; žalobný petit musí súd vo svojom rozhodnutí celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť. Žalobný petit je nesprávny, ak je vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, pričom žalobný petit musí vychádzať zo v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností. V prípade, že žalobný petit nevychádza zo v žalobe uvedených skutočností, ale je založený na iných ako v žalobe uvedených skutkových okolnostiach, je žalobný petit rovnako nesprávny, i keď je sám o sebe presný, určitý a zrozumiteľný. „Vzhľadom na všeobecné, vágne a nesúrodé skutkové tvrdenia žalobcov, obsiahnuté v žalobe a tiež vzhľadom na nejednoznačný a neurčitý petit žaloby, ktorý je naviac nevykonateľný“, okresný súd, tak ako to vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, nevedel posúdiť k čomu žaloba žalobcov 1/ a 2/ smeruje, preto za účelom odstránenia vád žaloby a ustálenia predmetu konania vyzval žalobcov v zmysle ust. § 129 CSP a v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020) uznesením č. k. 10Csp/19/2025-32 zo dňa 07.05.2025 na odstránenie vád podania. Nakoľko však žalobcovia 1/ a 2/ svoje podanie, doručené okresnému súdu dňa 29.04.2025, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou, žiadnym spôsobom neopravili a ani ho nedoplnili, pričom do svojho vyjadrenia zo dňa 14.05.2025, ktorým reagovali na uznesenie okresného súdu č. k. 10Csp/19/2025-32 zo dňa 07.05.2025 len opätovne od slova do slova preniesli celý pôvodný obsah žaloby, okresný súd podanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol, pričom konštatoval, že na uvedenom závere nič nemení ani postavenie žalobcov ako spotrebiteľov. 2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobcovia odvolali a v odvolaní uviedli, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podávajú odvolanie, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a pretože „súd nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, ktorý nezákonnými postupmi už pripravil o majetok tisícky iných občanov SR.“ Zároveň žalobcovia v odvolaní vzniesli (uplatnili si) námietku zaujatosti voči vo veci konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie, pričom uviedli, že „sa nevysporiadala s dôvodmi presne popísanými v ich podrobnom podaní a že postup súdu a konajúceho sudcu v tejto veci považujú za absolútne protispotrebiteľský a nespravodlivý“. 2.1 Žalobcovia v odvolaní odcitovali ust. § 39, § 39a, § 42a ods. 2 § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a uviedli, že „tento spor má okrem finančnej roviny predovšetkým právnu rovinu, pretože žalovaný vo svojej zmluvnej dokumentácii ešte pred podpisom zmluvy nastavil žalobcom
veľmi sofistikované právne pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Zmluvu s právnym pascami, t. j. s neprijateľnými zmluvnými podmienkami im dal podpísať s vedomím, že zmluva je v súlade so zákonmi, ale až teraz vedia, že žalovaný ich klamal“. V uvedenej súvislosti žalobcovia v odvolaní uviedli, že „žalovaný ich svojim ľstivým krokom, spočívajúcom v obídení zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, chcel ako spotrebiteľov poškodiť“. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcov a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemožno hodnotiť ako svojvoľné, nedostatočne odôvodnené, „napomáhajúce úžerníckym praktikám žalovaného“, vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z presne stanovených procesných postupov upravených v Civilnom sporovom poriadku, z ktorých ustanovení upravujúcich náležitosti žaloby a postup súdu pri odstraňovaní vád žaloby je zrejmé aké náležitosti od žaloby zákon vyžaduje a ako má súd v prípade zistenia, že podanie (hoci aj označené ako žaloba) tieto náležitosti neobsahuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 4. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 5. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 6. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 7. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 9. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 10. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11. Po prejednaní odvolania žalobcov z hľadiska žalobcami v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov, ku ktorým prináleží aj odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko žalobcovia v odvolaní vzniesli voči vo veci konajúcej sudkyni okresného súdu námietku zaujatosti a v zmysle právnej vety uznesenia NS SR sp. zn. 6Nc/2/2024 zo dňa 27. marca 2024, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024 pod R 80: „Účelom námietky zaujatosti je vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o jeho vylúčení právne významná len dovtedy kým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným sudcom odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku) alebo dovolacím dôvodom (§ 420 písm. e/ Civilného sporového poriadku)“, čo znamená, že pokiaľ si niektorá zo strán sporu uplatní námietku zaujatosti voči vo veci konajúcemu sudcovi až v odvolaní, túto skutočnosť (vznesenie námietky zaujatosti až v odvolaní) možno považovať len za odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 132 uvádza aké zákonom vyžadované náležitosti musí mať žaloba. Okrem všeobecných
náležitostí podania musí žaloba v zmysle uvedeného ustanovenia obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkových okolností), označenie dôkazov a žalobný návrh, pritom nie je rozhodujúce, či je žaloba z pohľadu žalobcov podrobná alebo nie, ale to či skutočne obsahuje zákonom vyžadovaného náležitosti, vrátane úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Súd nie je oprávnený, a to ani v prípade, že spor má spotrebiteľský charakter, zákonom vyžadované náležitosti namiesto žalobcov dotvárať, dopĺňať a vady žaloby sám – namiesto žalobcov odstraňovať. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 129 ods. 1 CSP, keď žalobcov uznesením sp. zn. 10Csp/19/2025 zo dňa 7. mája 2025 vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 29.04.2025, doručené okresnému súdu dňa 29.04.2025 doplnili a opravili, pričom zároveň vo výzve realizovanej vo forme vyššie uvedeného uznesenia, vyhotoveného vyššou súdnou úradníčkou okresného súdu, okresný súd uviedol ako majú žalobcovia vady predmetného podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou, odstrániť a poučil ich, že ak svoje podanie v lehote 10 dní od doručenia uznesenia nedoplnia a neopravia a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, podanie žalobcov odmietne. Keďže žalobcovia vady predmetného podania v určenej lehote neodstránili, okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podanie žalobcov, doručené okresnému súdu dňa 29.04.2025, odmietol. Uvedený postup okresného súdu je súladný s vyššie citovanou procesnoprávnou úpravou, upravujúcou náležitosti žaloby, postup súdu pri odstraňovaní vád žaloby a dôsledky neodstránenia vád žaloby, preto ho nemožno považovať za svojvoľný, arbitrárny a nesprávny. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 7. októbra 2015, kde ústavný súd uviedol: „žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností. Cieľom poučovacej povinnosti súdu je viesť žalobcu k tomu, aby ním vykonané procesné úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky“. 12. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je zrejmé, že žalobca (prípadne žalobcovia, ak ich na strane žalobcu vystupuje v konaní viac) v rámci svojho procesného postavenia „dominus litis“ musí nárok uplatnený žalobou riadne skutkovo vymedziť, t. j. musí v žalobe opísať na základe akých konkrétnych skutkových okolností pristúpil k uplatňovaniu žalovaného nároku; nestačí pritom v žalobe citovať zákonné ustanovenia, ktoré vo všeobecnej rovine upravujú určitú oblasť práva – v tomto prípade spotrebiteľské právne vzťahy, ale nárok vymedzený v petite žaloby (ktorý musí byť tiež vykonateľný, to znamená, že v žalobách na plnenie by v ňom mala byť uvedená konkrétna suma) musí byť v žalobe skutkovo odôvodnený, to znamená, že ak žalobca v žalobe tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, mal by v žalobe uviesť, ktorých zmluvných podmienok sa toto jeho tvrdenie týka a z akého dôvodu; rovnako pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že úver, ktorý mu bol veriteľom poskytnutý je potrebné považovať za bez úročný a bez poplatkov, mal by v žalobe uviesť, ktoré konkrétne zákonom vyžadované obsahové náležitosti podľa jeho názoru v zmluve o (spotrebiteľskom) úvere absentujú, v dôsledku ktorej absencie zákonom vyžadovaných obsahových náležitostí je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a rovnako tak pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že zmluva je ako celok neplatná, je jeho procesnou povinnosťou, aby v rámci procesnej povinnosti tvrdenia v žalobe uviedol z akých zákonných dôvodov považuje zmluvu ako celok v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, dôsledkom ktorej skutočnosti – v prípade, že by bola v konaní preukázaná, by mal veriteľ nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu časť odôvodnenia vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 7. októbra 2015, z ktorého vyplýva, že procesnou povinnosťou žalobcu je skutkovo odôvodniť svoj nárok a petitom vymedziť predmet konania. Obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem iného nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čoho sa žalobca v konaní domáha (petit žaloby), ale aj opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa žaloba opiera (odôvodnenie petitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. „Inými slovami, tak ako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý (v zmysle oprávnený) rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia petitu), ktoré zložky žaloby, t. j. petit žaloby a aj jeho odôvodnenie je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (žaloby)“. 13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia správne uviedol, že povinnosť uviesť v žalobe opis rozhodujúcich skutkových
okolností (tak ako to vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP) má svoje opodstatnenie, pretože umožňuje súdu okrem iného posúdiť aj rôzne otázky procesnej povahy, medzi ktoré nesporne patrí vysporiadanie sa s otázkou, či sú splnené procesné podmienky konania a či naopak neexistujú v konkrétnom prípade také procesné prekážky konania, ktoré sú neodstrániteľné. Žalobcovia poukázali v úvode žaloby a aj v odvolaní na konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5Csp/77/2019. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5Csp/77/2019 (ktorý okresný súd pripojil ku spisu sp. zn. 10Csp/19/2025, predloženému odvolaciemu súdu spolu s odvolaním žalobcov na rozhodnutie o odvolaní), odvolací súd zistil, že v inom konaní – konkrétne v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7Csp/13/2019 vydal okresný súd Lučenec rozsudok sp. zn. 7Csp/13/2019-452 zo dňa 2.12. 2020, ktorým okrem iného zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (totožných so žalobcami v tomto konaní) o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, dojednaných medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ (OTP Banka Slovensko, a. s. Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 - veriteľom uvedeným v zmluve o úvere) na základe Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007 (výrok I.), tiež zamietol žalobu o určenie, že Zmluva o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007 je absolútne neplatná (výrok II.); uvedený rozsudok Okresného súdu Lučenec Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 17CoCsp/10/2021 -547 zo dňa 27. 10. 2021 potvrdil, pričom obidve rozhodnutia (prvoinštančného a aj odvolacieho súdu) sú výsledkom skutkových zistení a na ne nadväzujúceho právneho posúdenia, ktoré sa bezprostredne týkajú Zmluvy o úvere č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007, uvedenej v petite podania žalobcov, doručeného okresnému súdu dňa 29. 04. 2025, ktoré okresný súd odvolacím napadnutým uznesením odmietol. Uvedenie rozhodujúcich skutkových okolností v podaní doručenom okresnému súdu dňa 29. 04. 2025 bolo teda nevyhnutné nielen z hľadiska posúdenia predmetu konania, ale aj z hľadiska posúdenia procesných otázok (konkrétne otázky splnenia procesných predpokladov na vedenia konania,) tak ako v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia správne uviedol súd prvej inštancie. 14. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia svoj nárok vymedzený v petite podania doručeného okresnému súdu dňa 29. 04. 2025 riadne skutkovo z hľadiska uvedenia konkrétnych skutkových okolností neodôvodnili, pričom uvedený nedostatok – vady predmetného podania ani v lehote určenej v uznesení č. k. 10Csp/19/2025-32 zo dňa 07.05.2025 neodstránili, súd prvej inštancie postupoval správne, keď predmetné podanie žalobcov odmietol, pričom na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia v odvolaní vzniesli námietku zaujatosti voči vo veci konajúcej sudkyni okresného súdu (ktorú je v zmysle vyššie citovaného uznesenia NS SR sp. zn. 6Nc/2/2024 zo dňa 27. marca 2024 potrebné považovať za odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP), pretože na námietku zaujatosti, ktorá sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo v jeho rozhodovacej činnosti súd v zmysle ust. § 53 ods. 3 CSP neprihliada, čo znamená, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, založený na tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, je v danom prípade neopodstatnený. 15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o odmietnutí podania, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci, čo znamená, že žalobcovia majú možnosť opätovne podať žalobu, ktorá však bude mať náležitosti vyžadované zákonom (tak ako boli žalobcovia usmernení vo výzve na odstránenie vád podania). 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s protistranou žalobcov, ktorej by inak - vzhľadom na výsledok odvolacieho konania vznikol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania nekonal - nedoručoval jej odvolanie, čo znamená, že jej (protistrane) žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli; z rovnakých dôvodov evidentne nerozhodoval o trovách prvoinštančného konania ani súd prvej inštancie. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je v zmysle § 262 ods. 1 CSP povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To však neplatí v prípade odmietnutia podania vo veci samej pre jeho neúplnosť, keď sa konanie nachádza v počiatočnom štádiu, podanie sa nedoručovalo protistrane na vyjadrenie a protistranou sa zatiaľ ešte nekonalo. Názor, že v takomto prípade nie je potrebné rozhodovať o trovách konania vyplýva aj Veľkého komentára Civilného sporového poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, 1. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, kde sa na strane 934 uvádza: „ O náhrade trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri odmietnutí
podania podľa § 129 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou CSP v prípade, že žalovanej strane žiadne trovy nevznikli“. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ods. 2 druhá veta CSP).
(§ 393
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.