Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 13Co/104/2024 6123342818 30. 06. 2025 JUDr. Ama Odalošová ECLI:SK:KSBB:2025:6123342818.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: NOPOL s.r.o., so sídlom 9. Mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 36 635 171, zastúpeného splnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. a zákonným zástupcom Urbariát, pozemkové spoločenstvo, so sídlom České Brezovo 89, 985 03 České Brezovo, IČO: 42 006 996, v konaní o zaplatenie 318,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/21/2024-135 zo dňa 26. júna 2024, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v sume 318,50 Eur, ktorá mu vznikla zrážkou osobného vlaku Os 6623 ZSSK s prevísajúcimi konármi stromu v priechodovom priereze koľaje dňa 11.06.2021. Konár stromu bol pod vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v priechodovom priereze, pričom koreňový systém rástol na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,200. Priemer kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m, výška stromu bola 10 m. Na parcele 1121/3 boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej parcely a tiež je zapísaný na LV ako jej nájomca. Žalobca v dôsledku uvedenej udalosti vykonal dňa 16.06.2021 opravu koľajového vozidla po poškodení, kde vyčíslil náklady v sume 318,50 Eur. Nárok na náhradu škody odvodzoval z § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. zapísaná v registri pozemkových spoločenstiev v pozemkovom spoločenstve - Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996. Za škodu tak zodpovedá urbariát. S ním má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu len v časti o výmere 3038 m2. Ide o časť parcely, ktorá sa užíva na poľnohospodárske účely. Časť parcely pozdĺž železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. ŽSR si nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Žalovaný nemohol prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate, to mali robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov. Ak by to urobili, tak by z ich strany došlo k odstráneniu závad. 4. Okresný súd skutkovo zistil, že žalobca bol dňa 11.06.2021 dopravcom vlaku označeného ako Os 6623 ZSSK vedeného MV 95 56 7 812 053-1, MJ 95 56 7 813 020-9/96 56 4 913 020-4, pričom v čase
o 15:54 hod. došlo medzi stanicami Poltár - výh. Zlatno v km 26,2 k zrážke tohto vlaku do konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu koľaje. ŽSR ako príslušný orgán pre vyšetrovanie tejto udalosti zistil, že konáre stromu boli v čase tejto udalosti premočené dažďovou vodou, koreňový systém bol vo vzdialenosti 6,2 m od osi kolaje, priemer kmeňa stromu vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu 10 m. Na danom mieste trate boli pravidelne vykonávané prehliadky, kontroly a údržby prevádzkovateľom trate ŽSR. Strom rástol na nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy, ktorej je žalobca spoluvlastníkom. Nehnuteľnosť je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Oprava na poškodenom vozidle žalobcu - dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej strane vozidla predstavovala sumu 318,50 Eur. 5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že meritom posúdenia sporu bola otázka subsumpcie zisteného skutkového stavu pod ustanovenie § 6 ods. 2 zákona 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej zákon o dráhach) a tomu nadväzujúcej úpravy náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach upravuje tzv. prevenčnú povinnosť (predchádzať škodám na dráhe a ohrozovať jej prevádzku). Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú v zmysle danej prevencie povinní udržiavať pozemky, stromy a kry (a iné) v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Možnosť vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre majú v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasť dráhy. 5.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vzhľadom na označenie žalovaného žiadal náhradu škody voči žalovanému ako spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, v zmysle § 139 ods. 1 v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka. 5.2 Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný porušil osobitnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach udržiavať stromy na svojom pozemku v takom stave, aby neohrozili prevádzku a bezpečnosť trate, najmä, ak strom rastúci v ochrannom pásme dráhy presahoval výšku 3 m. Žalovaný tak nekonal spôsobom, akým konať mal. Bolo povinnosťou žalovaného (ako aj ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti) v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach udržiavať stromy a kry na svojom pozemku v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. 5.3 Porušenie danej povinnosti žalovaným však nebolo hlavnou príčinou škody na majetku žalobcu, s ktorou právna úprava vytvára zodpovednostný vzťah medzi sporovými stranami. Okresný súd aplikoval pri posudzovaní príčinnej súvislosti teóriu tzv. ochranného účelu právnej normy. Účelom právnej normy vyjadrenej v § 6 ods. 2, prípadne § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach bolo poskytnúť ochranu prevádzkovateľovi trate (v tomto prípade ŽSR – vlastníkovi dráhy), aby mohol zabezpečiť plnenie svojich zákonných povinností, a to aj voči dopravcom na dráhe. Nebolo primárnym cieľom úpravy poskytnúť ochranu dopravcovi voči vlastníkovi a užívateľovi pozemku v ochrannom pásme dráhy (§ 6 ods. 2) a v priechodovom priereze dráhy (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach). Takúto povinnosť totiž žalovaný ako vlastník pozemku nemal voči všetkým (nešlo o všeobecnú prevenčnú povinnosť), ale len voči prevádzkovateľovi trate. Právna norma, ktorá bola porušená žalovaným ako škodcom tak nebola určená na ochranu právneho statku žalobcu, ale na ochranu právneho statku prevádzkovateľa dráhy. Aby prevádzkovateľ dráhy si mohol reálne plniť svoje zákonné povinnosti pri prevádzkovaní dráhy, aj voči dopravcom na dráhe. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou na strane žalobcu tak nebol vzťah príčiny a následku. 5.4 Prevádzkovateľom a vlastníkom dráhy v mieste škodovej udalosti sú Železnice Slovenskej republiky, ktorým vyplývajú povinnosti z § 27 ods. 1, § 28 ods. 2, § 30 ods. 1 písm. b), i) a l) zákona o dráhach. Uvedené povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa znamenajú, že je to vlastník a prevádzkovateľ dráhy, kto je povinný zabezpečovať schodnosť dráhy, jej bezpečnosť a plynulú prevádzku (vrátane prevencie vzniku nehôd) pre uskutočnenie jej cieľa, ktorým je primárne doprava na dráhe. Hlavným subjektom, kto je zodpovedný za dráhu, je teda podľa názoru okresného súdu jej vlastník, resp. prevádzkovateľ dráhy. Aby vlastník a prevádzkovateľ dráhy mohol splniť svoje povinnosti, zákon o dráhach ukladá povinnosti aj iným osobám, v konkrétnom prípade vlastníkovi pozemku (žalovanému) v ochrannom pásme dráhy podľa § 6 ods. 2, prípadne v § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach. Cieľom právnej normy § 6 ods. 2 zákona o dráhach (od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok), obdobne ako v § 4 zákona,
tak je len zabezpečiť možnosť pre splnenie povinností prevádzkovateľa trate (v tomto prípade ŽSR) voči subjektom, ktoré prevádzkujú vlakovú (dráhovú) dopravu na nej. Zo systematického výkladu § 6 zákona o dráhach okresný súd dospel k záveru, že v ods. 2, § 6 tohto zákona je uložená konkrétna prevenčná povinnosť vlastníkovi a užívateľovi pozemkov v ochrannom pásme dráhy. Ak prevádzkovateľ dráhy pri plnení svojich povinností zistí, že vlastník a užívateľ dráhy si svoju prevenčnú povinnosť nesplnil, je oprávnený ho vyzvať na splnenie prevenčnej povinnosti (ods. 3) a následne môže požiadať o uloženie tejto povinnosti špeciálnym stavebným úradom (ods. 4). Ak je ohrozená bezprostredne prevádzka dráhy, je prevádzkovateľ dráhy po upovedomení vlastníka oprávnený vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov na jeho náklady (ods. 6). Obdobne je to aj v prípade § 4 ods. 3 zákona o dráhach. V danom prípade ovísajúce konáre stromu sa už aj podľa vypracovanej správy nachádzali v priechodovom priereze dráhy, tak ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona o dráhach, za ktorý je zodpovedný prevádzkovateľ dráhy. 5.5 Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže porušenie povinnosti žalovaným nebolo hlavnou príčinou škody na majetku žalobcu, s ktorou právna úprava vytvára zodpovednostný vzťah medzi sporovými stranami súd prvej inštancie žalobu zamietol. 5.6 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci, pretože súd na strane žalovaného nezistil v čase vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania, rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6.1 Odvolateľ namietal, že rozsudok je nezákonný, arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd odignoroval zákonné ustanovenia, ako aj rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, poprel zákonnú prevenčnú povinnosť žalovaného podľa § 6 zákona č. 513/2009 Z. z.. Svoju právnu konštrukciu okresný súd nedostatočne odôvodnil. Nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa súd vysporiadal s argumentáciou žalobcu poukazujúcou na dôvodnosť priznania uplatnenej náhrady škody. Uviedol, že žaloval jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV, na ktorej v ochrannom pásme rástol predmetný strom, ktorý spôsobil škodu žalobcovi. Žalobca si žalovaného vybral aj s ohľadom na to, že je užívateľom parcely na základe nájomnej zmluvy, pričom súd nesprávne vykonštruoval záver, že žalobca mal teda žalovať dva subjekty, hoc totožne označené. 6.2 Z gramatického výkladu ust. § 6 ods. 2 veta prvá zákona o dráhach podľa odvolateľa vyplýva, že vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich ... aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Poukázal na to, že škodu spôsobili aj vlastníci, aj prípadný užívateľ pozemku, pretože ani jeden z nich si neplnil prevenčnú povinnosť uloženú mu v ust. § 6 zákona o dráhach, z čoho vyplýva solidárna zodpovednosť. Poškodený, keďže došlo ku škode na dopravnom prostriedku v jeho vlastníctve, si vybral voči komu zo subjektov zodpovedných za škodu (vlastníkovi alebo užívateľovi), si uplatní právo na náhradu škody v súlade s § 511 ods. 1 OZ a § 438 ods. 1 OZ. 6.3 Súd prvej inštancie ako vyplýva z bodu 6 rozsudku mal za to, že žalovaný porušil uvedenú povinnosť v ust. § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z.., avšak bez predložených dôkazov a návrhov riešil otázku správcu dráhy, napriek tomu, že už žalobcom predložené dôkazy preukázali, že správca dráhy v danom prípade v žiadnom prípade nepochybil, nie je zrejmé, ako súd bez jediného dôkazu dospel k záveru, že to nie je žalovaný, ale správca dráhy si nesplnil nejakú povinnosť. Súd vôbec nebral do úvahy poveternostné podmienky, ktoré panovali na dráhe v čase nehody, že k previsnutiu konárov došlo v tento deň z dôvodu podmočenia koreňov stromov, ktorý rástol na súkromnom pozemku v ochrannom pásme dráhy, ako aj z dôvodu neplnenia si zákonných povinností zo strany spoluvlastníkov a užívateľov pozemku a nie z dôvodu neplnenia si povinnosti správcu dráhy – ŽSR.
6.4 Odvolateľ namietal, že dôkazy ním predložené v konaní preukazujú predpoklady zodpovednosti žalovaného vlastníka pozemku, z ktorého rástol strom konármi, ktorého došlo k vzniku škody, porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 2 zákona o dráhach, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Zavinenie pri tejto forme zodpovednosti sa v súlade s § 420 ods. 3 OZ predpokladá. Pokiaľ by ŽSR ako správca dráhy predpokladal potencionalitu pádu stromu, je oprávnený (nie je povinný, ako to nesprávne interpretuje súd) vyzvať vlastníka, aby ho odstránil. Ohliadkou miesta zrážky bolo zistené, že konár stromu – (agát) bol vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v priechodovom priereze. V uvedenom úseku boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržba v zmysle platných predpisov ŽSR. Nie je zrejmé, prečo súd má za to, že povinnosť vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme je povinnosťou správcu dráhy, teda, ŽSR. Žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil. Súd rozhodnutím potláča zákonnú prevenčnú povinnosť jednotlivých subjektov v ochrannom pásme dráhy. Ust. § 6 zákona zakotvuje priamo zákonu prevenčnú povinnosť subjektov v ochrannom pásme dráhy. ŽSR nevykonáva dohľad nad zákonnými povinnosťami vlastníkov pozemkov v okolí železničnej dráhy, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme. Teória súdu je v danom prípade absolútne nepoužiteľná, ak by sa na daný prípad mala vzťahovať, tak v podstate sa potláča prevenčná povinnosť jednotlivých subjektov daná zákonom. ŽSR nemá zákonnú prevenčnú povinnosť upozorňovať iné subjekty, aby si plnili svoje zákonné povinnosti pri údržbe pozemku, má voliteľné oprávnenie (nie povinnosť) vyzvať vlastníka alebo užívateľa podľa § 6 ods. 3 zákona o dráhach, ktorý si neplní svoje povinnosti. Je nemysliteľné, aby mal správca dráhy takúto povinnosť, pretože reálne by ju ani nevedel vykonať. Súd, ale nesprávne tvrdí, že ŽSR takúto povinnosť má. Súd teda úplne znegoval účel normy v § 6 ods. 2 zákona o dráhach. Nie je možné prenášať zákonnú povinnosť vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme dráh na žalobcu alebo na správcu dráhy ŽSR. Súd nepoužil správne ustanovenie zákona a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, celú vec po právnej stránke vyložil nesprávne. Súd vec nesprávne právne posúdil a preto nevenoval pri dokazovaní dostatočnú pozornosť všetkým rozhodujúcim okolnostiam. Z dôvodu, že súd bližšie neuviedol, na ktoré navrhnuté dôkazy prihliadal, a na ktoré nie, ktoré preukazujú zodpovednostné vzťahy, ako tvrdí žalobca, zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6.5 Odvolateľ v odvolaní namietal, že k nesprávnemu procesnému postupu mohlo dôjsť aj tým, že sa nedostavil zástupca žalovaného - Urbariát, pozemkové spoločenstvo konajúci výborom a súd konal ďalej v jeho neprítomnosti. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolateľ v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch odvolania. 9. Krajský súd ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP, včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody 318,50 Eur s príslušenstvom, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov na opravu poškodeného vlaku. Škoda bola spôsobená prevísajúcimi konármi stromu pod vplyvom váhy dažďovej vody, ktorý bol naklonený v priechodom priereze dráhy a rástol v ochrannom pásme železnice. Žalobca, dopravca uplatnil voči žalovanému nárok ako jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme dráhy. 11. Odvolateľ v odvolaní okrem iného namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že žalovaný ako spoluvlastník nezodpovedá za spôsobenú škodu žalobcovi. Podľa žalobcu žalovaný porušil osobitnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. 2 zák. č. 513/2009 Z.z., pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného táto vyplýva z ustanovenia § 438 ods. 1, § 511 ods. 1 OZ. Žalobca si vybral jedného zo subjektov, ktoré mu spôsobili škody. 12. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobca bol dňa 11.06.2021 dopravcom vlaku, pričom v čase o 15:54 hod. došlo medzi stanicami Poltár - Výh. Zlatno v km 26,2 k zrážke vlaku a konárov stromov zasahujúci do priechodového prierezu koľaje. Konáre
stromu boli v čase tejto udalosti premočené dažďovou vodou, koreňový systém bol vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje, priemer kmeňa stromu vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu 10 m. Strom rástol na nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný spoluvlastníkom. Nehnuteľnosť je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Oprava na poškodenom vozidle žalobcu, a to dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej strane predstavovala sumu 318,50 Eur. 13. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa zákona č. 513/2009 Z. z. a dospel k záveru, že účelom danej právnej normy vyjadrenej v § 6 ods. 2, príp. § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach bolo poskytnúť ochranu prevádzkovateľovi dráhy, aby mohol zabezpečiť plnenie svojich zákonných povinností, a to aj voči dopravcom na dráhe. Nebolo jej primárnym cieľom poskytnúť ochranu dopravcovi voči vlastníkovi a užívateľovi pozemku v ochrannom pásme dráhy (§ 6 ods. 2) a v priechodom priereze dráhy (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach). Takúto povinnosť totiž žalovaný ako vlastník pozemku nemal voči všetkým (nešlo o všeobecnú prevenčnú povinnosť), ale len voči prevádzkovateľovi trate. Právna norma, ktorá bola porušená žalovaným ako škodcom, tak nebola určená na ochranu právneho statku žalobcu, ale na ochranu právneho statku prevádzkovateľa dráhy, aby prevádzkovateľ dráhy si mohol reálne plniť svoje zákonné povinnosti pri prevádzkovaní dráhy, aj voči dopravcom na dráhe. Uvedený účel normy okresný súd vyvodil tiež z ustanovení § 27 ods. 1, 28 ods. 2, § 30 ods. 1 písm. b), i), l). Na základe predmetných ustanovení zákona dospel okresný súd k záveru, že povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa znamenajú, že je to vlastník a prevádzkovateľ dráhy, kto je povinný zabezpečovať schodnosť dráhy, jej bezpečnosť a plynulú prevádzku (vrátane prevencie vzniku nehôd). Hlavným subjektom, ktorý je zodpovedný za dráhu, je teda podľa názoru okresného súdu jej vlastník, resp. prevádzkovateľ dráhy. Aby vlastník a prevádzkovateľ dráhy mohol splniť svoje povinnosti, zákon o dráhach ukladá povinnosť aj iným osobám, v konkrétnom prípade vlastníkovi pozemku (žalovanému) v ochrannom pásme dráhy podľa § 6 ods. 2, príp. v § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach. Cieľom právnej úpravy ust. § 6 ods. 2 zákona o dráhach (od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok) a obdobne § 4 zákona, tak je len zabezpečiť možnosť pre splnenie povinnosti prevádzkovateľa trate (v tomto prípade, ŽSR). Medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou na strane žalobcu tak podľa súdu prvej inštancie nebol vzťah príčiny a následku, preto žalobu zamietol. 14. Podľa ust. § 6 ods. 2, 3 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti ... v ochrannom pásme, aby v určenej lehote odstránil stromy a kry, ... a bezodkladne upustil od činnosti podľa odseku 1 písm. e). Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti. 15. Odvolací súd má za to, že cieľom úpravy zákona č. 513/2009 Z.z. uložením povinností daným subjektom je (okrem iného) zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, obmedziť riziká na dráhe, ktoré by uvedené mohli ohroziť. Realizácia sa zabezpečuje uložením povinností vlastníkom, resp. prevádzkovateľom dráhy, takisto aj uložením povinnosti vlastníkom a užívateľom nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy. Z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z., ani iných ustanovení nevyplýva, že by povinnosti uložené vlastníkom a užívateľom nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy mali vlastníci a užívatelia nehnuteľností len vo vzťahu k vlastníkovi, resp. prevádzkovateľovi dráhy. Cieľom úpravy je obmedziť riziká, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy. Tento
cieľ sa zabezpečuje uložením povinností či už vlastníkom, resp. prevádzkovateľom dráhy, takisto aj uložením povinnosti vlastníkom a užívateľom nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď mal za to, že porušením povinnosti vlastníka nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy vznikajú následky len voči vlastníkovi a prevádzkovateľovi dráhy, nie voči dopravcovi. 16. Odvolací súd vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci v súlade s § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada s pasívnou legitimáciou žalovaného, zistí rozhodné skutočnosti pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody (existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu). Rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).