RozsudokKrajský súd Banská Bystrica1. 3. 2021plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/7/2020 z 1. 3. 2021

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. marca 2021, sp. zn. 27Sa/7/2020, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200214.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200214 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200214.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: L. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX S. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Trieda SNP č. 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 takto  r o z h o d o l :  Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Revúca č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22073-4 zo dňa 05.11.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.  o d ô v o d n e n i e :  Administratívne konanie  1. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 04.10.2019 požiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - syna M. D. E. C. (ďalej aj „maloletý syn žalobkyne“). O podanej žiadosti rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22073-4 zo dňa 05.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je C. M. D. E. (syn žalobkyne). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na závery Komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22077-Or zo dňa 30.10.2019 vydaného podľa § 15 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) je mal. M. D. E. C. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ( ďalej aj „ŤZP“) s mierou funkčnej poruchy (ďalej aj „MFP“) 50 %, ale stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák. č. 451/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 448/2008 Z.z.“) je I., a preto nie je odkázaný na opatrovanie. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v oblasti sebaobsluhy potrebuje mal. M. D. E. C. pomoc inej osoby pri obutí a vyzutí obuvi a pri aplikácii podkožných injekcií. Ostatné úkony sebaobsluhy uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. je schopný si zabezpečiť samostatne primerane veku. Zdravotné postihnutie si nevyžaduje dohľad. Nevyhnutné práce v domácnosti zabezpečujú rodičia v rámci bežnej starostlivosti o rodinu. Prvostupňový orgán    verejnej správy v odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 2 a 4, ako aj na § 39 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.  2. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US/SSVODPPKPC/ SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odvolacom konaní vychádzal z Komplexného posudku č. UPS/US5/SSVODPPKP C1/SOC/2020-2933-ST zo dňa 12.03.2020 (ďalej len „Komplexný posudok“), ktorý bol vypracovaný pre účely odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na závery Komplexného posudku, podľa ktorého MFP mal. M. D. E. Dobisa je 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny III. ods. 8 písm. c/ prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa maloletý syn žalobkyne považuje za fyzickú osobu s ŤZP. Sociálne dôsledky jeho ŤZP bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Pri vypracovaní Komplexného posudku sa vychádzalo z Lekárskeho posudku zo dňa 24.02.2020 a z Posudkového záveru zo dňa 04.03.2020, pričom posudkový lekár žalovaného vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie a to najmä z vyšetrenia praktického lekára pre deti a dorast zo dňa 06.09.2019, z vyšetrenia v Ambulancii pediatrickej endokrinológie, diabetológie v DFN v Košiciach zo dňa 17.10.2018 a z kontrolných vyšetrení v tejto ambulancii zo dňa 02.01.2019, 26.04.2019, 26.06.2019, 27.09.2019 a 10.01.2020, ako aj zo Záznamu z osobného stretnutia s posudkovou lekárkou zo dňa 28.01.2020. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v odvolacom konaní bol mal. M. D. E. Dobis aj so zákonnou zástupkyňou (žalobkyňou) predvolaný posudkovým lekárom na posúdenie zdravotného stavu na deň 28.01.2020, kedy matka maloletého popísala synov zdravotný stav, jeho špecifický stravovací režim, kontroly glykémie, ako aj ťažkosti, s ktorými sa stretávajú v školskom prostredí, ako aj pri návšteve záujmovej činnosti. Posudkový lekár žalovaného považoval za rozhodujúce ochorenie pre určenie MFP u maloletého syna žalobkyne cukrovku detského veku I. typu na inzulínoterapii od júla 2018. Podľa predložených odborných nálezov hodnoty krvného cukru oscilujú a inzulín aplikuje matka 4 x denne, pričom nie sú preukázané prípadné komplikácie základného ochorenia. Maloletý syn žalobkyne pravidelne navštevuje kontroly v odbornej ambulancii, nie je u neho preukázané iné ochorenie, ktoré by dosahovalo vyššiu MFP, ako bola určená pre najzávažnejšie ochorenie. Nakoľko ide o maloleté dieťa, bolo ťažké zdravotné postihnutie klasifikované v zmysle prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., čím došlo k zmene zaradenia ochorenia podľa príslušnej kapitoly a tým aj k zmene výšky MFP. Uvedená zmena však nemala vplyv na komplexnosť posúdenia zdravotného stavu posudzovaného. Podkladom posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy a sociálna posudková činnosť vykonaná žalovaným na pracovisku žalovaného dňa 28.01.2020, pričom bolo zistené, že maloletý syn žalobkyne býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrami, otec pracuje v zahraničí, aby mohol finančne zabezpečiť rodinu. Matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a t. č. pracuje ako dobrovoľníčka v základnej škole, ktorú navštevuje jej syn (v 2. ročníku). Podľa tvrdenia matky u syna sa dostavujú výkyvy hladiny cukru v krvi podmienené stresom, kedy je potrebné zvýšiť tekutiny, prípadne dopichnúť inzulín. Počas prestávok a v čase obeda matka dohliadne na príjem stravy i tekutín, ako aj na výšku hladiny glykémie. Syn žalobkyne sa nestravuje v školskej jedálni. Žalobkyňa vedie syna k zodpovednému prístupu k ochoreniu, vzdeláva ho o samotnom ochorení a tiež mu uvádza množstvo sacharidových jednotiek na potravinách, ktoré dostáva napríklad ako desiatu do školy. Maloletý syn žalobkyne má v rámci testovania podkožne zavedený glukózový senzor, ktorý 24 hodín zaznamenáva hladinu glykémie v krvi a výsledky zasiela cez software nainštalovaný v mobilnom telefóne. Pre bezbolestné odoberanie krvi z rôznych miest na tele matka zabezpečila pomôcku s názvom Gentell. Žalobkyňa od diagnostikovania cukrovky u syna zanechala zamestnanie, zabezpečuje starostlivosť o neho i jeho staršiu sestru, dohliada najmä na vyváženosť stravy, ktorú mu váži, prepočítava sacharidové jednotky, sleduje počas dňa aj noci hladinu cukru v krvi a aplikuje inzulín. Maloletý si uvedomuje, že môže zjesť len množstvo stanovené a prepočítané matkou, dokáže sa samostatne najesť či napiť z pripravených tekutín. Ostatné úkony uvádzané v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. maloletý syn žalobkyne zvláda samostatne, primerane svojmu veku a aktuálnemu zdravotnému stavu (ide najmä o úkony ako vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí). V súvislosti s diagnostikovanými ochoreniami potrebuje v porovnaní s rovesníkmi zvýšenú starostlivosť v súvislosti so stravovaním a pri dodržiavaním liečebného režimu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a 4 zák. č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že po komplexnom posúdení zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov, maloletý syn žalobkyne    potrebuje pomoc inej osoby pri sebaobslužných úkonoch porovnateľne s rovesníkmi a nevyžaduje nepretržitý dohľad. Ďalej, že zdravotný stav maloletého syna žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom posudkový lekár zohľadnil žalobkyňou uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., ako aj potrebu dohľadu rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a po sčítaní dosiahnutých 110 bodov určil I. stupeň odkázanosti podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a preto posudzovaný nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. na kompenzáciu a nie je odkázaný na opatrovanie. Žalovaný uzavrel, že na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti žalovaný dospel k záveru, že u mal. syna žalobkyne sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle cit. zákonných ustanovení, a preto v Komplexnom posudku žalovaného peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého Komplexný posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu a pre ďalšie rozhodovanie je záväzný. Konštatoval, že cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedený v zák. č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pomoc, ktorú mal. syn žalobkyne potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1-11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., keď bolo započítaných 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu: dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné užívanie liekov, aplikácia podkožných injekcií (napr. inzulín), dodržiavanie diéty, odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že sa pri posudzovaní nebral do úvahy zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), podľa ktorého v prílohe č. 4 v kapitole IV. - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok je uvedené, že dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť do 15. roku života, žalovaný uviedol, že postupuje podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, podľa ktorého funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálna poisťovňa postupuje podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej sa u občanov posudzuje percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej „MPSVZČ“) podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že posudzovanie pre účely Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a Zákona o sociálnom poistení vzájomne nesúvisia a nemožno ich porovnávať. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdené.  Žaloba  3. Správnou žalobou doručenou dňa 27.05.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie syna trpiaceho ochorením diabetes mellitus I. typu z dôvodu, že starostlivosť o syna v porovnaní s deťmi rovnakého veku je výrazne náročnejšia. Poukázala na skutočnosť, že dennú starostlivosť o syna zabezpečuje sama (vrátane výpomoci v škole, pretože manžel pracuje v zahraničí). V žalobe popísala problémy vyplývajúce z ochorenia maloletého syna v súvislosti s jeho nástupom do školy a vyučovacím procesom, potrebu zvýšenej starostlivosti o neho, vrátane sledovania hladiny cukru v krvi. Poukázala na to, že starostlivosť o syna nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v rovnakom veku zahŕňa dennú prípravu špeciálnej stravy, váženie jedla a výpočet sacharidových jednotiek, meranie hladiny cukru v krvi 5-7 x denne, a to aj vo večerných hodinách, resp. v noci, podávanie dvoch druhov inzulínu, priebežnú korekciu dávok inzulínu krvi. Uviedla, že vzhľadom na neustálu hrozbu výkyvov hladiny cukru v krvi a z toho vyplývajúcich život ohrozujúcich hypoglykemických a hyperglykemických stavov je nutné na syna neustále vo zvýšenej miere dohliadať a to aj pri bežných aktivitách, pri ktorých tento dohľad u zdravých    detí v jeho veku nie je nutný, resp. nie je nutný v takom rozsahu, je mu potrebné poskytovať celodennú zvýšenú opateru i v domácom prostredí. Uviedla, že okrem syna sa stará aj o dcéru. pre porovnanie poukázala na to, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v prílohe č. 4 kapitola IV. uvádza, že zdravotný stav spojený s ochorením diabetes mellitus vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa. Poukázala aj na to, že pri tomto ochorení je dôsledná opatera a preventívna starostlivosť kľúčová pre minimalizáciu zdravotných komplikácií a trvalých následkov na zdravie v budúcnosti, pričom zanedbanie starostlivosti, dôsledného liečebného režimu, má za následok často tie najzávažnejšie poruchy zdravia. Keďže sa jedná o maloleté dieťa, práve prevencia a dôsledné sledovanie jeho výkyvov glykémií, je kľúčová pre jeho kvalitu života v budúcnosti. Nebezpečnejšia je hypoglykémia, kedy môže dôjsť k hypoglykemickej kóme, pacient sa dostáva do bezvedomia a nastávajú fatálne následky. Práve takýmto dennodenným doslova strážením svojho syna chce žalobkyňa zmierniť a oddialiť zlé dôsledky jeho choroby, takže o maloletého syna sa stará žalobkyňa a manžel je (z finančných dôvodov) mimo bydliska. Uvedená činnosť je pre žalobkyňu vyčerpávajúca, a to aj s prihliadnutím na výkyvy nálad syna v dôsledku výkyvov glykémie. Uviedla, že nerozumie názoru, že maloletý je síce posúdený Komplexným posudkom a uznaný ako 60 % osoba s ŤZP, ale na druhej strane sa má ako dieťa sám o seba postarať s diagnózou diabetes mellitus, čo si podľa žalobkyne navzájom odporuje. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že sa nestotožnila s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože sa prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne vysporiadal s reálnymi dôsledkami diagnózy syna žalobkyne a s tým súvisiacou potrebou jeho zvýšenej opatery, poukázala na nezrovnalosti v posudkovej činnosti, keď pri odkázanosti na pomoc pri jednotlivých činnostiach prvostupňový orgán uviedol, že syn žalobkyne nie je vo vzťahu k svojmu ochoreniu odkázaný na žiaden dohľad ani pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu, a preto podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Nestotožňuje sa však ani s rozhodnutím žalovaného, ktoré je podľa žalobkyne založené na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení zdravotného stavu jej syna a s ním spojených objektívnych a subjektívnych ťažkostí, z ktorých vyplýva potreba jeho opatrovania. Žalobkyňa tvrdila, že tak prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný riadne neposúdili skutočný rozsah potrebnej starostlivosti zo strany žalobkyne o svojho syna nielen vo chvíľach, keď sa im darí nasadenou liečbou dobre vyrovnávať s dôsledkami ŤZP syna žalobkyne, ale aj nevyhnutný rozsah starostlivosti v často sa opakujúcich situáciách, kedy sa naplno prejavia negatívne dôsledky jeho diagnózy. Žalovaný podľa žalobkyne nezohľadnil vôbec potrebu permanentného dohľadu nad synom žalobkyne, a to nielen potrebu pomoci pri dodržiavaní liečebného režimu a s tým spojeného dohľadu ako dôležitej súčasti liečby (keďže špecifikom diagnózy diabetes mellitus je práve strata sebakontroly a následné ohrozenie v stave hypoglykémie či hyperglykémie, ktorú pacienti nevedia dopredu odhadnúť, učia sa rokmi, ako takým situáciám predchádzať alebo zaznamenať problém, pričom je potrebné permanentne dohliadať na stravovanie syna, vhodnosť bežných aktivít, najmä fyzického charakteru), ako aj nad rámec zdravého dieťaťa v jeho veku vo zvýšenej miere na neho dohliadať pri za normálnych okolností bežných činnostiach, ktoré by však pri náhlom stave hypoglykémie, či hyperglykémie mohli skončiť tragicky. Nedostatok v posúdení prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného vidí žalobkyňa aj v tom, že hoci súčasťou komplexného posudzovania je aj sociálne posúdenie, ktoré by malo zohľadniť nielen diagnostické kritérium, ale práve aj sociálnu situáciu a sociálne dôsledky, tak v tomto prípade nebola vôbec zohľadnená skutočnosť, že sa žalobkyňa stará o viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí, a teda jej nie je denne k dispozícii, aby jej pomáhal. Žalobkyňa namietala, že postupom i rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného boli porušené práva žalobkyne jej syna garantované Ústavou SR a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), ktorý nadobudol pre SR platnosť 25.06.2010 zverejnením v Zbierke zákonov č. 317/2010, a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zákonný postup orgánov verejnej správy, ktorý je stanovený v zák. č. 447/2008 Z.z. i v Správnom poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu, právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím, právo na pomoc štátu pri zabezpečení osobitnej starostlivosti, právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Žalobkyňa namietala, že boli porušené aj ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 5, § 46 ods. 1 a 3), Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - zák. č. 477/2008 Z.z. a to § 2 ods. 2, § 14 ods. 2 a § 14 ods. 4, ako aj § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z., v zmysle ktorého, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3    písm. a/ bodu 12. - dohľad - dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. a/ bod 1.-11. sa neprihliada. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami Správneho poriadku.  Vyjadrenie žalovaného  4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, poukázal na Komplexný posudok zo dňa 30.10.2019, ktorý tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie. Ďalej uviedol, že žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom v odvolacom konaní bol vydaný nový Komplexný posudok dňa 12.03.2020, pričom žalovaný poukázal na závery uvedeného Komplexného posudku tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Následne poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na to, že právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP upravuje zák. č. 447/2008 Z.z., ktorým je príslušný orgán verejnej správy povinný sa riadiť. Konkrétne poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a 4 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP sú svojím charakterom dávky fakultatívne, a teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti a po vyhodnotení získaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam nasledovne: K námietke nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, vrátane posúdenia objektívnych a subjektívnych ťažkostí vyplývajúcich z potreby opatrovania a zohľadnenia permanentného dohľadu na synom žalobkyne nielen pri dodržiavaní liečebného režimu, ale aj pri strate sebakontroly následne ohrozenia v stave hypoglykémie, či hyperglykémie, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu rozhoduje žalovaný podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie je možné len fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie. Vydaniu komplexného posudku predchádza vykonanie lekárskej posudkovej činnosti, ktorej výsledkom je lekársky posudok a sociálnej posudkovej činnosti, ktorej výsledkom je posudkový záver. V preskúmavanom prípade bola žalovaným vykonaná lekárska posudková činnosť i sociálna posudková činnosť v súlade so zákonom za prítomnosti žalobkyne i jej syna. Konkrétne 28.01.2020 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobkyne s posudkovým lekárom žalovaného, v prítomnosti maloletého, kde boli žalobkyni vysvetlené podmienky Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pričom pri osobnom stretnutí žalobkyňa nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov. Námietku nedostatočného zisteného skutkového stavu preto žalovaný považoval za neopodstatnenú. Vzhľadom na predložené odborné nálezy, osobné stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného i šetrenie sociálnych dôsledkov ŤZP realizované na druhostupňovom orgáne verejnej správy žalovaný konštatoval, že mal. Filip potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri dodržiavaní liečebného režimu a táto skutočnosť je zohľadnená v stanovenom stupni odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby (započítané 0 bodov, t.j. fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby). Žalovaný poukázal na § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečení starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Podľa žalovaného zdravotný stav maloletého syna žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom posudkový lekár zohľadnil žalobkyňou uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a po sčítaní dosiahnutých 110 bodov bol určený I. stupeň odkázanosti podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., v dôsledku čoho posudzovaný syn žalobkyne nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. a nie je odkázaný na opatrovanie. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného na základe preukázaných odborných nálezov i osobného stretnutia so žalobkyňou, ako aj prešetrenia sociálnych dôsledkov vykonal samostatné bodovanie    určujúce stupeň odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osobe nezávisle na bodovaní posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a to v súlade s prílohou č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom vo vyjadrení poukázal na jednotlivé činnosti uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu s uvedením počtu bodov pri jednotlivých činnostiach zhodne, ako je určené v podklade ku Komplexnému posudku s tým, že bola vykonaná potreba dohľadu pri činnostiach uvedených v bodoch 1.-11. prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. v porovnaní s deťmi v rovnakom veku bez zdravotného postihnutia, kedy maloletý syn žalobkyne potrebuje podľa zistenia dohľad porovnateľne s ostatnými deťmi v jeho veku. Z titulu zdravotného postihnutia je odkázaný na pomoc inej osoby pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (vrátane diétneho stravovania) uvedených v bode 11. cit. prílohy - Dodržiavanie liečebného režimu, čo bolo zohľadnené pri určení stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. K námietke, že nebola zohľadnená skutočnosť, že sa žalobkyňa stará o viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí, žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., v ktorom je definovaná sociálna posudková činnosť, pričom táto sa vykonáva vo vzťahu k posudzovanej fyzickej osobe s ŤZP a nie je možné zohľadniť pri posúdení odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o viac detí a na to, že manžel žalobkyne z dôvodu výkonu práce v zahraničí jej nemôže poskytnúť potrebnú pomoc pri starostlivosti o rodinu. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, ako aj k námietke, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami Správneho poriadku žalovaný uviedol, že dokazovanie bolo vykonané riadne vykonaním lekárskej posudkovej činnosti s následným vydaním Lekárskeho posudku a vykonaním sociálnej posudkovej činnosti, ktorej výsledkom bol Posudkový záver, ktoré boli podkladom Komplexného posudku vypracovaného v súlade s § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. K žalobkyňou označeným článkom Ústavy SR i Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že do ústavného práva mal. syna žalobkyne na súdnu a inú právnu úpravu žalovaný svojím rozhodnutím nezasiahol a konštatoval, že právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu rovnako nebolo rozhodnutím žalovaného dotknuté, pretože účelom peňažných príspevkov na kompenzáciu je poskytnutie kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP fyzickým osobám s ŤZP, avšak za podmienok upravených Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého v prípade peňažného príspevku na opatrovanie je tento možné poskytnúť len v prípade, ak fyzická osoba s ŤZP je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 cit. zákona. Žalovaný poukázal na to, že Dohovor upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím iba všeobecne a konkretizáciu týchto práv obsahujú vnútroštátne predpisy, v prípade SR je to vo vzťahu k nároku na peňažný príspevok na opatrovanie zák. č. 447/2008 Z.z. Žiadne konkrétne právo na peňažné plnenie z uvedeného Dohovoru nevyplýva, teda ani právo žalobkyni priznať peňažný príspevok na opatrovanie. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na zák. č. 461/2003 Z.z., konkrétne na prílohu č. 4 kapitolu IV., v zmysle ktorej v prípade chorôb žliaz s vnútorným vylučovaním výživy a premeny látok sa uvádza, že dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť do 15. roku života, žalovaný uviedol, že podľa uvedenej prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. postupuje Sociálna poisťovňa v prípadoch, keď posudzuje u fyzických osôb percentuálnu MPSVZČ podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, pričom žalobkyňa mala zrejme na mysli prílohu č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá sa vzťahuje k ust. § 9 a k § 15 ods. 1 písm. d/ (osobný rozsah dôchodkového poistenia) cit. zákona. Z týchto ustanovení, ani z prílohy č. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nevyplýva povinnosť správnemu orgánu príslušnému rozhodovať o peňažnom príspevku na opatrovanie, tento príspevok priznať. Podmienky a postup pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok je upravený zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý neobsahuje žiadne odkazy na použitie prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 28Sa/33/2018 z 31.07.2019, ktorý konštatoval, že metodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osobe pri jednotlivých činnostiach je striktne a podrobne upravená v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa správny orgán nemôže odchýliť. Žalovaný konštatoval, že si nemohol vybrať, že pri ochorení na cukrovku nebude skúmať také položky, ako osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie a pod., pretože ide o oblasti a úkony sebaobsluhy, ktoré správne orgány musia vyhodnocovať vždy a musia postupovať striktne podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Zároveň musia orgány verejnej správy prihliadať na vek posudzovaného a to s poukazom na § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ako aj na § 2 ods. 2 cit. zákona. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, nakoľko mieru odkázanosti maloletého syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby zisťoval vo všetkých dvanástich oblastiach upravených v    prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. vrátane pravidla ustanoveného v § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Po sčítaní dosiahnutých bodov v činnostiach uvedených pod bodmi 1-12 posudkovým lekárom žalovaného bol maloletý syn žalobkyne zaradený s počtom 110 bodov do I. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1-11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. u maloletého nebola preukázaná. Organizácia komplexnej liečby cukrovky a to podávanie inzulínu, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim patria podľa žalovaného do oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah je upravený v zák. č. 577/2004 Z.z. Na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti žalovaný dospel k záveru, že u maloletého syna žalobkyne sa nejedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, a preto v Komplexnom posudku žalovaného nebol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ŤZP. Žalovaný preto nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný poukázal aj na stanovisko posudkovej lekárky žalovaného zo 16.06.2020, v ktorom zotrvala na svojich záveroch uvedených v Lekárskom posudku z 24.02.2020. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky podstatné náležitosti, bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, keď sa v rozhodnutí žalovaného uvádzajú všetky dôkazy, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, ako aj úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Žalovaný uzavrel, že subjektívne práva žalobkyne neboli týmto rozhodnutím porušené a navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.  Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov  5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania, pretože žalobkyňa v žalobe a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nenavrhli nariadenie pojednávania a správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodnutie verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 02.03.2021 vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu v zmysle § 137 ods. 3 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 18.02.2021 podľa § 137 ods. 4 SSP.  6. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.  7. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení úč. do 26.03.2020 (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.  8. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto    zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.  9. Podľa § 5 zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.  10. Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.  11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy.  12. Podľa § 11 ods. 2, 3, 4, 11 zák. č. 447/2008 Z.z. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.  13. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.    14. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. (2) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. (3) Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. (5) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. (6) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. (7) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. (8) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9) (9) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.  15. Podľa § 14 ods. 1, 2, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a) (2) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. (4) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) Osobitným predpisom sú v tomto prípade ustanovenia § 49 ods. 10 a 12 zák. č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov a príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.  16. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.    17. Podľa § 40 ods. 1, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. (3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.  18. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.  19. Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.  20. Podľa § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. v znení úč. do 31.03.2020 (10) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. (12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.  21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.  22. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.  23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.  24. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho    úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.  25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.  26. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.  27. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.  28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.  29. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.  30. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.  31. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.  32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  33. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.  34. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.  35. Podľa čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť, v závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov podporujú a zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc zodpovedajúcu stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.    36. Podľa Deklarácie práv dieťaťa bod 5., ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté telesne, duševne alebo sociálne, postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho zvláštnym potrebám.  37. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP (syn žalobkyne). Predmetom prieskumu je posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníčkou konania a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. To znamená, že predmetom prieskumu je posúdenie, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. posúdiť, či orgán verejnej správy splnil povinnosti stanovené zákonom. Spornou otázkou v preskúmavanom prípade bolo, či maloletý syn žalobkyne je osobou odkázanou na opatrovanie, ktoré posúdenie závisí od určeného stupňa jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zák. č. 447/2008 Z.z., § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. a prílohy č. 3 k cit. zák. č. 448/2008 Z.z.).  38. Podľa platnej právnej úpravy (zák. č. 447/2008 Z.z.) možno fyzickej osobe priznať príspevok na opatrovanie vtedy, ak fyzická osoba s ŤZP (o opatrovanie ktorej sa jedná) je odkázaná na opatrovanie, a to ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu (ktorým je zák. č. 448/2008 Z.z.). Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť, pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa sa fyzickej osobe, ktorá poskytuje opatrovanie, priznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie je jedným z kompenzačných prostriedkov vymedzených v § 19 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. a podkladom pre rozhodnutie o tomto peňažnom príspevku je Komplexný posudok (§ 55 ods. 6 zák.č .447/2008 Z.z.). V preskúmavanej veci prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z komplexného posudku č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22077 /Or z 30.10.2019, podľa ktorého MFP mal. syna žalobkyne bola určená vo výške 50 % podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. (položka III.8. b), a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V Komplexnom posudku boli vyhodnotené sociálne dôsledky vyplývajúce z ŤZP maloletého syna žalobkyne v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. Z Komplexného posudku vyplýva, že v oblasti sebaobsluhy nespĺňa mal. syn žalobkyne podmienky podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., nakoľko stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. je I. Z prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., na základe ktorej bola vyhodnocovaná odkázanosť syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby vyplýva, že syn žalobkyne dosiahol 120 bodov, čo zodpovedá I. stupňu odkázanosti. Rozhodnutie žalovaného vychádza z Komplexného posudku č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2933/ST zo dňa 12.03.2020, podľa ktorého MFP mal. syna žalobkyne predstavuje 60 % pre ochorenie zaradené podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. do skupiny III. ods. 8 písm. c/, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V Komplexnom posudku boli vyhodnotené sociálne dôsledky ŤZP v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy, pričom v oblasti sebaobsluhy bolo konštatované, že mal. syn žalobkyne nemá obmedzenú schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony a bol mu stanovený I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 110 podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a preto nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., kompenzácia v tejto oblasti nebola navrhnutá. Z prílohy č. 3 pripojenej k Lekárskemu posudku č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2020/2933 z 24.02.2020 vyplýva záverečné hodnotenie 110 bodov, a teda mal. syn žalobkyne bol zaradený do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby I. s počtom bodov 110. Z vyššie uvedených skutočností zistených z administratívneho spisu je zrejmé, že rozsah úkonov, pri ktorom bolo vyhodnotené, že mal. syn žalobkyne potrebuje pomoc inej fyzickej osoby, je v Komplexnom posudku, zo záverov ktorého vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy, odlišný od rozsahu úkonov uvedených v Komplexnom posudku, zo záverov ktorého vychádzal žalovaný. Z hodnotenia odkázanosti vykonaného v rámci odvolacieho konania pred žalovaným nie je možné jednoznačne zistiť, pri ktorých konkrétnych úkonoch bolo určené, že syn žalobkyne potrebuje pomoc, keďže v Komplexnom posudku sa len všeobecne uvádza, že „pomoc, ktorú    mal. M. D. E. C. potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 a 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, keď bolo započítaných 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu: dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné užívanie liekov, aplikácia podkožných injekcií (napr. inzulín), dodržiavanie diéty, odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby“, pričom vo vyplnenom tlačive: Príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., ktorý je jedným z podkladov, z ktorých Komplexný posudok vychádza, je v rámci bodu 11. Dodržiavanie liečebného režimu - úkony dodržiavania liečebného režimu zakrúžkovaný len výsledok „0 bodov = fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby“, avšak pri jednotlivých úkonoch patriacich pod bod 11 nie je označený resp. zakrúžkovaný žiaden úkon. Navyše, závery uvedené v rámci Prílohy č. 3 pri hodnotení stupňa odkázanosti nezodpovedajú výsledkom Sociálneho šetrenia (z 28.01.2020), kde matka uviedla, že dohliada na pitný režim maloletého syna (bod 1 - stravovanie a pitný režim - úkony stravovania) resp. v prípade výkyvov cukru potrebuje mal. syn žalobkyne usmernenie matky vo vzťahu k úkonom uvedeným v bode 7 (zmena polohy, sedenie a státie - úkony zmeny polohy, sedenia a státia) a ďalej, že matka kompletne dohliada na režim syna (poznámka uvedená k bodu 12. potreba dohľadu - úkony dohľadu pri činnostiach uvedených v bodoch 1-11). Záver vyplývajúci z Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. v bode 12. Potreba dohľadu, v ktorom je uvedený počet bodov 10 (t.j. že fyzická osoba nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností) nezodpovedá obsahu Lekárskej správy z Detskej fakultnej nemocnice Košice z 10.01.2020 (predloženej žalobkyňou v administratívnom konaní), z ktorej vyplýva, že je nevyhnutné 24-hodinové sledovanie dieťaťa matkou, dodržiavanie odporúčaných diétnych a režimových opatrení, sledovanie glykémie a diabeticky regulovanej stravy, počítanie sacharidových jednotiek, úprava dávok inzulínu podľa glykémií a pohybových aktivít. Stupeň odkázanosti mal. syna žalobkyne bol určený posudkovým lekárom žalovaného, ktorý zohľadnil v posudzovaní sebestačnosti pri jednotlivých úkonoch „dodržiavanie liečebného režimu“ - bod 1, kde síce pri jednotlivých úkonoch tohto bodu nebolo vyznačené, pri ktorých konkrétnych úkonoch je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, avšak pri uvedenom bode 11 je konštatované, že fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, čomu zodpovedá 0 bodov. Je zrejmé, že jednotlivé úkony, tak ako sú vymenované v Prílohe č. 3 k zák. č. zák. č. 448/2008 Z.z. v bodoch 1-12 sa formálne bodujú a mal. syn žalobkyne bol pri väčšine úkonov schopný vykonávať tieto úkony sám (s výnimkou úkonov dodržiavania liečebného režimu - bod 11, bez špecifikácie), a teda pri väčšine úkonov nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Napriek tomu má správny súd za to, že úkony pod bodom 11, t.j. dodržiavanie liečebného režimu, pri ktorých bolo podľa prílohy č. 3 konštatované, že maloletý je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, t.j. pri úkonoch dodržiavania pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a prípravy lieku, pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí, aplikácia podkožných injekcií (napr. inzulínu), dodržiavanie diéty, sú významné aj pre konštatovanie schopnosti vykonávať jednotlivé úkony špecifikované v ďalších bodoch (1-10), pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď mal. syn žalobkyne je odkázaný na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre neho fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie až k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12 (a teda stupňa odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z.z.). Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) neposúdili skutočný rozsah potrebnej starostlivosti zo strany žalobkyne o mal. syna, keďže nezohľadnili potrebu permanentného dohľadu nad maloletým, a teda nielen potrebu pomoci pri dodržiavaní liečebného režimu (a s tým spojeného dohľadu ako dôležitej súčasti liečby), ale aj pri ostatných činnostiach (ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.). Správny súd poukazuje najmä na skutočnosť, že pri hypoglykémii alebo hyperglykémii by mal. syn žalobkyne nebol schopný vykonávať ani iné úkony bez pomoci inej fyzickej osoby (v tomto prípade žalobkyne), pretože by bol slabý, nevládal by a v takom prípade by bol nesporne odkázaný na pomoc inej osoby.  39. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je rozhodnutím, a preto nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však správny súd môže posudzovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo na jeho základe vydané. Komplexný posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, uvedená skutočnosť však nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti náležite vyhodnotiť uvedený Komplexný posudok ako dôkaz, resp. nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými v administratívnom konaní a s povinnosťou tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavanom prípade má    správny súd za to, že z Komplexného posudku, z ktorého vychádzal žalovaný, nevyplýva jednoznačný záver, pri ktorých konkrétnych činnostiach potrebuje syn žalobkyne pomoc inej fyzickej osoby a rovnako sa nevysporiadal s potrebou nepretržitého dohľadu, ktorý je odporúčaný ošetrujúcou lekárkou (Ambulancia pediatrickej endokrinológie, diabetológie a porúch LPaV).  40. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Neuviedol však, ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému synovi na rozdiel (t.j. navyše) od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí maloletý syn žalobkyne, a ktoré tak, ako tvrdí žalobkyňa, vykonáva v priebehu celého dňa (i noci), nakoľko maloletý vzhľadom na rozumovú vyspelosť ešte stále nie je spôsobilý dodržiavať liečebný režim súvisiaci s predmetným ochorením a nezohľadnil ani potrebu dohľadu nad ostatnými bežnými činnosťami, úkonmi vykonávanými synom žalobkyne v prípade vzniku komplikácií vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia maloletého syna žalobkyne (strata sebakontroly, následné ohrozenie v stave hypoglykémie, či hyperglykémie). Záver žalovaného, že po vyhodnotení zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov možno konštatovať, že maloletý syn žalobkyne potrebuje pomoc inej osoby pri sebaobslužných úkonoch porovnateľne s rovesníkmi a nevyžaduje nepretržitý dohľad, nie je dostatočne odôvodnený, a to napriek tomu, že podstatná časť argumentácie žalobkyne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy smerovala proti záveru prvostupňového orgánu verejnej správy, že zdravotné postihnutie syna žalobkyne nevyžaduje dohľad a úkony sebaobsluhy uvedené v prílohe č. 3 (okrem v prvostupňovom rozhodnutí uvedených úkonov) je schopný si zabezpečiť samostatne primerane veku.  41. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia ustanovení § 46 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Z cit. ustanovení Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa vzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. s výnimkami uvedenými v § 53 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie cit. zákonnými ustanoveniami neriadil. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd o.i. konštatoval, že „jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú    vadu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledovnú definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenia nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.  42. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení aplikovaného hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 447/2008 Z.z., konkrétne § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a 4 a § 55 ods. 6) a odkaz na Komplexný posudok, resp. prevzatie textu Komplexného posudku, vrátane jeho celého odôvodnenia, pričom Komplexný posudok je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť, a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní, bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i NS SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Komplexného posudku), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.  43. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že okrem toho, že žalovaný neuviedol, ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému synovi na rozdiel od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí maloletý syn žalobkyne (tak, ako bolo uvedené v bode 40. tohto rozsudku), a zároveň sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že jej maloletý syn si vyžaduje nepretržitý dohľad aj pri ostatných činnostiach pri úkonoch sebaobsluhy v prípade zmeny jeho zdravotného stavu (hypoglykémia, resp. hyperglykémia), a to vo vzťahu k potrebe nepretržitého dohľadu pri viacerých činnostiach (bod 12 prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.) a následne vyhodnotenia prípadného stanovenia stupňa odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z.). Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s odvolacími námietkami týkajúcimi sa porušenia, resp. nezohľadnenia jednotlivých žalobkyňou namietaných článkov ústavy a medzinárodných zmlúv (Dohovor o právach dieťaťa), t.j. odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.  44. Rozhodnutie žalovaného je v zásade založené na určenom stupni odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby v rámci posudzovanie jeho zdravotného stavu, keď bol určený stupeň odkázanosti I. s počtom bodov 110 podľa prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., z čoho bol vyvodený záver o tom, že nespĺňa podmienku odkázanosti, ktorú predpokladá § 40 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. k tomu, aby mohol byť osobe, ktorá opatruje takúto osobu, poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávny postup pri posudzovaní odkázanosti maloletého syna. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (ktorý prevzal text Komplexného posudku) vyplýva záver, že „cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie    inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti, keď bolo započítaných 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné užívanie liekov, aplikácia podkožných injekcií - napr. inzulín, dodržiavanie diéty) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.“ V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pomoc, ktorú mal. syn žalobkyne pri konkrétnych činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. potrebuje, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1. uvedenej prílohy, nemá oporu v administratívnom spise, keďže z vyplneného formulára Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. (ktorá tvorí prílohu Lekárskeho posudku a Komplexného posudku vyhotoveného žalovaným) je zrejmé, že v bode 1. Stravovanie a pitný režim - úkony stravovania nie je označený (zakrúžkovaný) žiadny z tam uvedených úkonov a v bode 1. bolo priradených 10 bodov (kedy je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony stravovania samostatne). Z uvedeného je teda zrejmé, že v skutočnosti žalovaný na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie zohľadnil organizáciu komplexnej liečby mal. syna žalobkyne len v bode 11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. - Dodržiavanie liečebného režimu (aj keď tak, ako bolo uvedené v bode 38. tohto rozsudku, v prílohe č. 3 neboli vyznačené jednotlivo žiadne úkony obsiahnuté v uvedenom bode 11). Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že maloletý je odkázaný na dohľad aj pri bežných aktivitách, pri ktorých tento dohľad u zdravých detí v jeho veku nie je nutný a je potrebné mu poskytovať celodennú zvýšenú opateru, a to aj vzhľadom na neustálu hrozbu výkyvov hladiny cukru v krvi a z toho vyplývajúcich život ohrozujúcich hypoglykemických a hyperglykemických stavov. Správny súd k uvedenému uvádza, že za situácie, že osoba s ŤZP je plne odkázaná na pomoc inej osoby pri liečebnom režime (ako je to v prípade syna žalobkyne), je potrebné zohľadniť aj to, akej choroby sa konkrétny liečebný režim týka a aké následky môže mať jeho nezvládnutie. Pokiaľ ide o úkony pri dodržiavaní liečebného režimu predstavujúce pomoc osobe ťažko zdravotne postihnutej, na ktorú je absolútne odkázaná (vo všetkých činnostiach, resp. úkonoch uvedených v bode 11 prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.), napr. vzhľadom na rozumovú vyspelosť, nízky vek, pričom následky nedodržanie liečebného režimu môžu mať až fatálne následky, je potrebné dospieť k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12 prílohy č. 3, a teda k stupňu odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z. (napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018).  45. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánu verejnej správy na to, aby mohla byť vec riadne právne posúdená a súčasne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré skutočnosti sú dôvodom pre zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd k námietke žalobkyne, že napadnutým rozhodnutím i rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy boli porušené práva žalobkyne i jej syna garantované Ústavou SR i Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, resp. Dohovorom o právach dieťaťa, uvádza, že orgány verejnej správy majú pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o nároku na príspevok na opatrovanie zobrať do úvahy Dohovor o právach dieťaťa a vykladať ustanovenia vnútroštátneho zákona v súlade s týmto Dohovorom. Vnútroštátny orgán aplikácie práva sa vždy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (výklad v súlade s komunitárnym právom). Za určitých okolností slovenské orgány aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (napr. Rozsudok NS SR č.k. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018). Orgány verejnej správy sú pri rozhodovaní okrem ustanovení vnútroštátneho predpisu (zák. č. 447/2008 Z.z.) povinné použiť správnu úvahu v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a Deklaráciou o právach dieťaťa (bod 5) a to v prospech maloletého za účelom zabezpečenia mu poskytnutia danej potrebnej opatery, výchovy, ako aj starostlivosti, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav, resp. ktorá je adekvátna jeho zdravotnému stavu. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a teda v preskúmavanom prípade je potrebné zohľadniť zdravotný stav mal. syna žalobkyne, jeho vek a posúdiť, či má žalobkyňa nárok na príspevok na opatrovanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. V prípade mal. syna žalobkyne sa jedná o dieťa na spodnej hranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie, pričom maloletý ešte nevie analyzovať napríklad nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu, nevie aký počet sacharidov má prijímať pri nameranej glykémii, nie je schopný poskytnúť si adekvátnu pomoc pri stave hypoglykémie resp. hyperglykémie, pričom je nesporné, že je v záujme maloletého dieťaťa (syna žalobkyne), aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, pretože to vyžaduje jeho zdravotný stav. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj z podkladov    napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že mal. syn žalobkyne vzhľadom na svoj vek sa nedokáže o seba postarať pokiaľ sa týka zabezpečovania úkonov liečebného režimu pri jemu diagnostikovanej chorobe. Pri posudzovaní odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby (žalobkyne) bolo zohľadnené, že potrebuje úplnú pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu a bolo mu priradených 0 bodov v bode 11 prílohy č. k zák. č. 448/2008 Z.z., avšak podľa názoru správneho súdu poukaz žalovaného na správnosť postupu s odôvodnením, že takýto postup bol v súlade so striktnými pravidlami nastavenými metodikou pri posudzovaní odkázanosti, vyznieva nepresvedčivo vzhľadom na záver, k akému žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) dospeli, vychádzajúc z príliš formalistického výkladu ustanovení zák. č. 477/2008 Z.z., pri ktorom neboli zohľadnené čl. 40 a 41 Ústavy SR garantujúce právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu. Formalistický postup v konaní a striktné dodržiavanie sa citovaných zákonných ustanovení bez použitia správnej úvahy v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa (výklad ustanovení vnútroštátneho predpisu v súlade s Dohovorom v prospech maloletého za účelom poskytnutia mu opatery, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav) je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto formalistická aplikácia zákona je nespravodlivá a súčasne je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou orgánov verejnej správy je prihliadnuť nielen k striktnému pokynu uvedenému v texte právnej normy, ale tiež k zmyslu a účelu aplikovaného hmotnoprávneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava, ktorá vyššie uvedené aspekty pri posudzovaní odkázanosti maloletého dieťaťa na pomoc inej fyzickej osoby nezohľadňuje, poskytuje menej práv ako Dohovor o právach dieťaťa, a preto tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR vychádzať aj z Dohovoru o právach dieťaťa.  46. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v prílohe č. 4 (správne malo byť uvedené v prílohe č. 2) v kapitole IV. Choroby žliaz z vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok je uvedené, že „zdravotný stav spojený s ochorením diabetes mellitus vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií a táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa“, správne žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že právne vzťahy ohľadne príspevkov na kompenzáciu ŤZP upravuje zák. č. 447/2008 Z.z., a nie zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 447/2008 Z.z. nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti o príspevok na opatrovanie aplikovať zák. č. 461/2003 Z.z. resp. jeho prílohu č. 2. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP odkazuje na použitie zák. č. 448/2008 Z.z., podľa prílohy ktorého sa vykonáva posudzovanie odkázanosti (príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.), resp. odkazuje na aplikáciu ust. § 49 ods. 10 a 12 zák. č. 448/2008 Z.z.  47. Rovnako nedôvodná je i námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy, nezohľadnili skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí a nie je jej denne k dispozícii, aby jej pomáhal. Správny súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza, že sociálna posudková činnosť upravená v ust. § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. sa vykonáva vo vzťahu k posudzovanej fyzickej osobe s ŤZP a navrhovanými kompenzáciami sa kompenzujú sociálne dôsledky ŤZP posudzovaného, a teda nie fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a preto skutočnosť, že sa žalobkyňa stará o viac detí a zároveň jej manžel pracuje v zahraničí a nemôže jej poskytnúť potrebnú pomoc pri starostlivosti o rodinu, nie je možné zohľadniť pri posudzovaní odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby.  48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť rozsah odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby tak, aby bolo možné jednoznačne zistiť, pri ktorých úkonoch bola uznaná odkázanosť maloletej fyzickej osoby (syna žalobkyne) na pomoc inej fyzickej osoby, vrátane zohľadnenia úkonov žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému synovi naviac/navyše od bežnej rodičovskej    starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku (avšak bez ochorení, ktorými trpí mal. syn žalobkyne), opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.  49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).  Poučenie:  Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6020200214)

1. 3. 2021Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/7/2020 z 1. 3. 2021 (toto rozhodnutie)
2. 3. 2021Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/7/2020 z 2. 3. 2021

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/7/2020 z 1. 3. 2021

Text rozhodnutia

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6020200214)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/7/2019 z 27. 5. 2020

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/108/2017 z 27. 3. 2019

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 z 24. 10. 2018

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/40/2017 z 24. 10. 2018

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/37/2017 z 18. 7. 2018

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/3/2016 z 26. 6. 2018

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/14/2015 z 28. 2. 2017

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/51/2015 z 23. 8. 2016