Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/292/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119224208 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119224208.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci navrhovateľa O. A. P. (M.) A., so sídlom P. E. XX-XX, A-XXXX I., V. V., L. Q. N. I. K.N XXXXX y, zastúpeného M. H. S. & K. N.., so sídlom H. X,. XXX XX G. - S. V., F.: XX XXX XXX, proti odporcovi K. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX G. J. G., podnikajúcemu pod obchodným menom K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX, zastúpenému M. H. Z.. L. P., N. so sídlom J. Z. XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Ecud/2/2019-75 zo dňa 28. 08. 2019 takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 28. 08. 2019 vyhlásil za vykonateľné v Slovenskej republike uznesenie vydané Vyšším krajinským súdom Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y zo dňa 19. 01. 2015 (I. výrok), navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania (II. výrok). Postupoval podľa článkov 33 ods. 1, 38 ods. 1, 41, 53 ods. 1, 2 a 54 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie č. 44/2001"). Konštatoval, že navrhovateľom predložené rozhodnutie súdu Rakúskej republiky - uznesenie Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y zo dňa 19. 01. 2015 spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Navrhovateľ predložil aj Osvedčenie o vykonateľnosti rozsudku na území Rakúska spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka. Súd prvej inštancie konštatoval splnenie všetkých formálnych náležitostí požadovaných nariadením č. 44/2001 pre uznanie cudzieho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). 1.1. Okresný súd dospel k záveru, že uloženie povinnosti náhrady trov konania odporcovi by nebolo spravodlivé najmä s ohľadom na charakter konania a absenciu odporcu v konaní. Z článku 41 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia je prísne formálne. Súd nevykonáva dokazovanie v pravom zmysle slova, len vyhodnotí, či navrhovateľ predložil všetky potrebné prílohy v požadovanej forme a či je rozhodnutie vykonateľné podľa osvedčenia vydaného v štáte pôvodu. V tomto konaní súd nevyzýva odporcu na vyjadrenie sa k návrhu, keďže čl. 41 nariadenia č. 44/2001 vylučuje, aby odporca robil v tomto štádiu konania akékoľvek podania k návrhu. Skutočnosť, že navrhovateľ splnil formálne náležitosti vyhlásenia cudzieho rozhodnutia za vykonateľné nemožno považovať za skutočný úspech v konaní, nakoľko výsledok konania závisel výlučne od navrhovateľa. Nariadenie Rady č. 44/2001 ustanovilo pre toto konanie jednoduchý postup nevyžadujúci zastúpenie navrhovateľa zástupcom z radov advokátov. V zmysle platných a účinných ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku nie je nevyhnutné iniciovať osobitné konanie o vyhlásení vykonateľnosti navrhovateľom predloženého cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odporca (ďalej aj „odvolateľ“) prostredníctvom jeho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f), h) C. s. p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2.1. Odvolateľ označil za dôvod pre neuznanie rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y zo dňa 19. 01. 2015 zjavný rozpor jeho uznania s verejným poriadkom Slovenskej republiky (čl. 34 ods. 1 nariadenia č. 44/2001). Namietol, že z uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y z 19. 01. 2015 (ďalej tiež „uznesenie“) nevyplýva, že odporca označený ako K. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX G. J. G., podnikajúci pod obchodným menom K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX je osobou označenou ako žalovaná strana v uznesení. V uznesení Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y z 19. 01. 2015 je žalovaným H. Y. F.. K. H., Y. U. XXXX/XX, N. - XXX XX G. J. G.. V zmysle prekladu predloženého navrhovateľom má byť žalovaným H. Y.t, N.: K. H., Y. U. XXXX/XX, N. - XXX XX G. J. G.. Nie je uvádzaný dátum narodenia odporcu, ani IČO. Podľa výpisu z obchodného registra na adrese Y. má sídlo spoločnosť H. N. ktorej jediným spoločníkom bol od XX. XX. XXXX K. H., F.: XX XXX XXX. K. H. ako fyzická osoba podniká podľa výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXX pod obchodným menom K. H. bez ďalšieho označenia. V obchodnom styku odporca nikdy nevystupoval pod označením H. Y., K. H.. Zo skutočnosti, že v uznesení je v označení žalovaného uvedené „majiteľ“ vyplýva, že účastník konania má byť H. Y., majiteľom ktorého je K. H.. Podľa odvolateľa je nemožné, aby bola fyzická osoba vlastníkom fyzickej osoby H.. Na území Slovenskej republiky nie je možné vykonať rozhodnutie vydané súdom iného členského štátu, v ktorom bez rozumných pochybností nie je účastník označený; uznanie takéhoto rozhodnutia by bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom. Uznesenie nerobí bez ďalšieho vykonateľným ani osvedčenie vydané rakúskym súdom, pokiaľ jednoznačne a bez pochybností neidentifikuje osobu povinného. V osvedčení je uvedené, že rozhodnutie je vykonateľné voči „H. Y., majiteľ K. H..“ Skutočnosť, že K. H. bol majiteľom spoločnosti H., N.. pri absencii identifikačných čísiel v uznesení je rozpor tak značný, že neexistuje neodstrániteľná pochybnosť, o koho v predloženom uznesení ide a či taký subjekt vôbec existuje. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 41/2011-31 zo dňa 03. 05. 2011 okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, aj ich dostatočná individualizácia. Odvolateľ zdôraznil povinnosť súdu (rozhodnutie sp. zn. I.ÚS 456/2011) skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania. 2.1.1. Na vydanie uznesenia okresného súdu podľa odvolateľa nebola splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko okresný súd konal s odporcom, ktorý vôbec nemal byť stranou sporu. 2.1.2. Za nesprávne skutkové zistenia okresného súdu odvolateľ označil, že odporcom má byť K. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX G. J. G., podnikajúci pod obchodným menom K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX, čo nevyplýva z uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň. 2.1.3. Nesprávne právne posúdenie videl odvolateľ v tom, že nie sú dané dôvody pre uznanie uvedeného uznesenia pre jeho zjavný rozpor s verejným poriadkom. 2.2. Odvolateľ tiež namietol, že uznesenie Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13 R 234/14y z 19. 01. 2015 bolo vydané bez účasti odporcu, ktorému nebola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, v dostatočnom čase a spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, čo je dôvod neuznania rozhodnutia podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 44/2001. Z uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie (Krajský súd Eisenstadt) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie dňa 25. 08. 2014. Odporca nemá možnosť preukázať, že mu nebola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie; ide o skutočnosť, ktorá nenastala. Súd prvej inštancie potom dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď nezistil, že je daný dôvod pre neuznanie rozhodnutia, ktoré bolo vydané bez účasti odvolateľa v konaní a nebola mu doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo v dostatočnom čase a spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu. 2.3. V ďalšej časti odvolania odvolateľ uviedol, že v tej istej veci vedenej Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Er/93/2015 došlo k zastaveniu exekúcie. Oprávnený O. A. P. (S.) A. doručil dňa XX. XX. XXXX súdnej exekútorke Z.. G. I. návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom sa mal odvolať na rozsudok pre zmeškanie Krajského súdu Eisenstadt sp. zn. 4 Cg 257/11k-42 zo dňa 25. 08. 2014 ako na exekučný titul proti povinnému K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, G. J. G., F.: XX XXX XXX. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 5Er/93/2015-48 zo 16. 03. 2015 zamietol žiadosť súdnej exekútorky (ktorá povinného označila aj rodným číslom) o udelenie poverenia. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19CoE/39/2015-92 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a námietkam povinného proti exekúcii uznesením č. k. 5Er/93/2015-194 z 09. 11. 2015 vyhovel. Odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 2CoE/338/2015-256 z 15. 03. 2016 toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 5Er/93/2015-267 z 31. 03. 2016 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, jeho rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 2CoE/180/2016-384 z 25. 08. 2016. Uznesenie odvolacieho aj okresného súdu bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 2ECdo 10/2017-546 z 30. 11. 2017. Vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorý uznesením č. k. 5Er/93/2015-554 z 09. 02. 2018 exekúciu zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoE/31/2018-638 z 31. 07. 2018 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku I.) potvrdil. 2.4. Podľa vedomostí odporcu v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu došlo k uvedeniu nepravdivých údajov, na základe ktorých mala byť zaviazaná na plnenie žalovaným uplatňovanej náhrady škody osoba odlišná od osoby, ktorá v skutočnosti vykonávala prepravu, pri ktorej mala byť navrhovateľovi škoda spôsobená. Odvolateľ k odvolaniu pripojil čestné prehlásenie K. I., s miestom podnikania H. XXX/X, XXX XX G. - L., P. V. F.: XX XXX XXX, ktorý vykonával prepravu pre oprávneného a ktorej sa týka pohľadávka priznaná exekučným titulom. O pravdivosti čestného prehlásenia podľa odvolateľa svedčí aj medzinárodný nákladný list U. č. XXXXXXXXXX, viazaný na prepravu z miesta nakládky K. do miesta vykládky J. O. I., pri ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda. Čestné prehlásenie aj nákladný list boli odporcom predložené v predmetnom súdnom konaní. 3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie ako procesne a skutkovo správneho, vychádzajúceho zo správneho právneho posúdenia veci, vydaného v súlade s verejným poriadkom SR. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3.1. Uviedol, že v uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/39/2015-92 z 27. 06. 2015 aj v uznesení toho istého súdu č. k. 2CoE/338/2015-256 zo dňa 15. 03. 2016 (právoplatnom 24. 03. 2016), ktoré sú zahrnuté aj v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Er/93/2015-264 z 31. 03. 2016 súdy o námietke odporcu o zjavnom rozpore vykonávaného rozhodnutia s verejným poriadkom SR konštatovali, že označenie účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť v cudzom exekučnom titule, zodpovedá spôsobu označovania sporných strán v štáte vydania exekučného titulu. Je z neho dostatočne zrejmé, že ide o fyzickú osobu - podnikateľa, čomu nasvedčuje aj uvedenie mena povinného K. H. v označení žalovaného. Napriek neuvedeniu identifikačného čísla povinného za jeho označením v exekučnom titule nevznikli pochybnosti o jeho identifikácii. Aj keď príslušný orgán neoznačí v rozhodnutí účastníkov konania spôsobom zodpovedajúcim tomu, ako sa presne označujú v občianskom súdnom konaní vedenom pred súdmi Slovenskej republiky, nie je to na ujmu vykonateľnosti, ak je možné z neho bez pochybností vyvodiť, komu bola uložená povinnosť. 3.1.1. V konaní pred rakúskym súdom bol odporca zastupovaný rakúskym právnym zástupcom, ktorý počas troch rokov konania v Rakúsku súdu neoznámil nedostatok pasívnej legitimácie v konaní jeho klienta. Odporca v rakúskom súdnom konaní vystupoval a vykonával procesné úkony vždy len ako fyzická osoba, napr. v návrhu zo dňa 09. 09. 2013 požiadal okrem iného o udelenie procesnej pomoci v rozsahu § 64 ods. 1 prvého riadka písm. a) - f) Občianskeho súdneho poriadku (upravujúceho možnosť poskytnutia procesnej pomoci fyzickým osobám nachádzajúcim sa vo finančnej tiesni). H. v protokole č. X U. XXX/XXk zo dňa XX. XX. XXXX označil povinného ako samostatne zárobkovo činný prepravca (nie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným). Aj v obchodnom styku s navrhovateľom odporca sám seba označoval totožným spôsobom, akým ho v spore vedenom pred rakúskym súdom označil navrhovateľ. Takéto označenie odporca spájal so svojím postavením fyzickej osoby - podnikateľa, keď vo svojej pečiatke na viacerých miestach svojej faktúry vystavenej navrhovateľovi uvádzal F.: XX XXX XXX, ktoré mu bolo na území SR pridelené ako fyzickej osobe podnikateľovi. Údajné chybné označenie svojej osoby odporca nenamietol ani pri prijatí úhrady od navrhovateľa na základe odporcom vystavenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Odporca si,, ako vyplýva z tejto faktúry, zabezpečil aj pečiatku v znení: „H. Y.. K. H.“, na ktorej je uvedené IČO fyzickej osoby podnikateľa XX XXX XXX. Na dvoch rôznych miestach faktúry je uvedené H. - K. H., F.: XX XXX XXX (o veľkosti písma minimálne XX-XXb), označenie dodávateľ je napísané zmenšeným písmom 8b ako K. H.. Takéto označenie používal odporca aj v roku 2015 v bežnom obchodnom styku s ostatnými obstarávateľmi prepravy, nielen s navrhovateľom, o čom svedčia stránky verejných internetových portálov sprostredkujúcich kontakty na podnikateľov v oblasti prepravy a dopravy, ktoré navrhovateľ k tomuto vyjadreniu pripojil. Pri prvej exekúcii odporca označenie svojej osoby nijako nenamietal (poverenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. D. XXX/XXXX), hoci súvisela s rovnakým meritórnym konaním (X U. XXX/XXH.), v ktorom bol odporca ako povinný označený rovnakým spôsobom ako teraz. Exekúcia bola na Slovensku ukončená vymožením celej zexekvovanej sumy (vedľajšie náklady navrhovateľa vzniknuté v súvislosti s jeho právnym zastúpením v Rakúsku). Vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu preto nevykazuje žiadne znaky rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky, z označenia žalovaného ako osoby zaviazanej z exekučného titulu je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, komu bola povinnosť uložená. 3.2. Odporca bol v postavení žalovaného účastný na konaní v Rakúskej republike, čo vyplýva zo zápisnice z výsluchu zo XX. XX. XXXX. Žaloba mu bola doručená v dostatočnom predstihu, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, ktorú si aj riadne zvolil (navrhovateľ poukázal na prvú stranu prekladu exekučného titulu). Odporca v postavení žalovaného opomenul napadnúť rozsudok rakúskeho súdu, odvolal svojho právneho zástupcu a snažil sa zneužiť svoju práceneschopnosť na to, aby vydaniu rozsudku v Rakúsku zabránil, čo rakúsky súd druhej inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s riadnou starostlivosťou, ktoré by sa riadnemu človeku v danej situácii nestalo (5. strana prekladu exekučného titulu). Dôvod pre neuznanie rozhodnutia v zmysle § 34 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 nie je daný a súd prvej inštancie podľa navrhovateľa nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.3. Exekúcia vedená pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou, ktorej priebeh odvolateľ obšírne popisuje, nebola podľa vyjadrenia navrhovateľa zastavená pre rozpor materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ale pre procesné pochybenie exekučného súdu. Na základe právneho názoru vysloveného NS SR v uznesení č. k. 2ECdo 10/2017-546 zo dňa 30. 11. 2017 odporca ani v jednom prípade právoplatne neuspel s opakovane podávanými námietkami o nezhode v označení osoby povinnej z exekučného titulu a osoby povinného. Rovnaké námietky uvádzal aj v dovolaní, ktoré bolo ako neprípustné zamietnuté uznesením NS SR sp. zn. 2ECdo 9/2017-543 z 30. 11. 2017. 3.4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu tiež uviedol, že všetky tvrdenia odvolateľa týkajúce sa meritórneho konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu boli rakúskym súdom známe, po ich preskúmaní a vyhodnotení bol exekučný titul vydaný. V zmysle článku 36 nariadenia č. 44/2001 za žiadnych okolností nemožno skúmať cudzí rozsudok z hľadiska rozhodnutia vo veci samej, všetky materiálno-hmotné námietky si odporca mal a mohol uplatniť v meritórnom konaní, čo aj neúspešne urobil. 4. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu poprel, že dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/338/2015-256 zo dňa 15. 03. 2016 bolo odmietnuté ako neprípustné; odmietnuté bolo ako predčasne podané. K tvrdeniu o záväznom právnom názore súdu odvolateľ poukázal na to, že odvolací súd určil súdu prvého stupňa vo veci opätovne rozhodnúť, nie vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Odporca sa napriek tomu, že prevzal zásielky z rakúskeho súdu, od počiatku bránil tým, že nie je osoba, voči ktorej je konanie vedené. K tvrdeniu navrhovateľa týkajúcemu sa právneho zastúpenia odporcu v konaní pred súdom v Rakúskej republike odvolateľ uviedol, že mu boli odňaté jeho procesné práva (právo na tlmočníka, právo na prejednanie veci pred súdom), ktoré si nemohol uplatniť v konaní. Jeho prvé podanie v prvom rade obsahovalo len námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Navrhol dožiadať súdny spis vedený pred súdom v Rakúskej republike, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktorého vykonateľnosti sa navrhovateľ domáha. K tomu, že Krajský súd v Eisenstadt mal v zápisnici č. B. XXX/XXk zo XX. XX. XXXX povinného označiť ako samostatne zárobkovo činný prepravca odvolateľ uviedol, že to ako odporcu súd nazval v zápisnici bez možnosti odporcu oboznámiť sa s ňou v jazyku, ktorému rozumie, nemôže mať za následok konvalidáciu rozhodnutia. V predloženom exekučnom titule je žalovaný H. Y., S.: K. H., Y. U. XXXX/XX, N.-XXX XX G. J. G.. V návrhu je označený K. H., nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX G. J. G., podnikajúci pod obchodným menom K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX. Na tejto adrese je sídlo spoločnosti H., N.., F.: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom je K. H.. 4.1. K tvrdeniam navrhovateľa, že v obchodnom styku s ním mal odporca sám seba označovať totožným spôsobom, akým bol označený v spore vedenom pred rakúskym súdom a k poukazu na jeho označenie na faktúre odporca uviedol, že podnikateľské aktivity realizoval aj ako samostatne zárobkovo činná osoba a tiež ako jediný majiteľ a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným H., N... Zápisy obidvoch spôsobov podnikania sú verejne dostupné aj rakúskym osobám na internete. Ak by rakúska osoba mala úmysel žalovať osobu slovenskú (právnickú alebo fyzickú), mohla ju označiť v súlade s platným právom a nariadeniami EÚ. S navrhovateľom odporca dlhodobo spolupracoval obidvoma spôsobmi, preto navrhovateľ vedel o tom, ako sa odporca označuje v podnikateľskom prostredí. Poprel, že by v obchodnom styku vystupoval pod označením H. Y. K. H.. Navrhovateľom predložená faktúra nedokazuje, že odporcom má byť K. H. nar. XX. XX. XXXX, trvalým pobytom H. XXX/X, XXX XX G. J. G., podnikajúci pod obchodným menom K. H., s miestom podnikania Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX. Navrhovateľ mal predovšetkým vychádzať z označenia povinného uvedeného v exekučnom titule, nie vo faktúrach vystavených odporcom v súvislosti s inými obchodnými vecami, prípadne na internete, kde sa bežne podnikateľské subjekty označujú inak, ako je obchodné meno, pod ktorým podnikajú. 4.2. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa o označení odporcu pri prvej exekúcii uviedol, že išlo o pohľadávku vymáhanú v rozpore so zákonom, ktorú uhradil v dôsledku blokácie účtov súdnym exekútorom, ktorú označil za protizákonnú. V exekučnom titule bol označený ako H. Y. vlastník: K. H., Y. U. XXXX/XX, N.-XXX XX G. J. G., v návrhu oprávneného ako K. H., miesto podnikania Y. U. XXXX/ XX, XXX XX G. J. G., F.: XX XXX XXX. Uhradením vymáhanej pohľadávky odporcom namiesto osoby, proti ktorej mala byť podľa exekučného titulu exekúcia vedená tomuto vznikla škoda v celkovej výške 4.167,76 eur, ktorú si uplatnil u súdnej exekútorky. 4.3. Odporca zopakoval, že mu nebola doručená žaloba a bola mu odňatá možnosť chrániť jeho práva, v dôsledku čoho je v rozsudku vydanom pre zmeškanie označený ako žalovaný; jeho odvolanie bolo odmietnuté rozhodnutím vyššieho krajinského súdu, určenia vykonateľnosti ktorého sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Zopakoval tvrdenia o odňatí možnosti konať pred súdom, o odňatí práva na advokáta a práva konať v rodnom jazyku. 4.4. Uznesením NS SR č. k. 2ECDo 9/2017-543 z 30. 11. 2017 bolo dovolanie odmietnuté v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (ako neprípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu), nie z dôvodu neakceptácie námietok odporcu. Ohľadom označenia exekučného titulu, pokiaľ NS SR vydal zrušovacie uznesenie č. k. 2ECdo 10/2017-546 z 30. 11. 2017 z dôvodu postihnutia predchádzajúcich rozhodnutí závažnou procesnou vadou, uviedol, že nemožno vyvodiť záver, že súd námietky odporcu ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie neakceptoval, pokiaľ sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Potrebné je vychádzať zo zásady ne bis in idem. 4.5. K poukazu navrhovateľa na článok 36 nariadenia Rady č. 44/2001 odvolateľ uviedol, že mu v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu bola predovšetkým odňatá možnosť brániť jeho práva a právom chránené záujmy pred súdom, a došlo k uvedeniu nepravdivých údajov. Odporca sa celý čas bránil aj tým, že prepravu pre oprávneného vykonával K. I.. Zopakoval návrh na zamietnutie návrhu uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu uviedol, že odporca účelovo zamieňa dôvody rozhodnutia o zastavení exekúcie s obsahom a dôvodmi rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného o údajnej nezhode osoby zaviazanej z exekučného titulu a povinnej v pôvodnom exekučnom konaní. Pripojil prehľad rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Er/93/2015 citujúc z odôvodnení jednotlivých tam vydaných uznesení. Tvrdil, že dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/338/2015-256 zo dňa 15. 03. 2016 bolo uznesením NS SR sp. zn. 2ECdo 9/2017 z 30. 11. 2017 odmietnuté ako neprípustné, nie ako podané predčasne. Pôvodné exekučné konanie bolo zastavené uznesením exekučného súdu vydaným na základe uznesenia NS SR sp. zn. 2ECdo 10/2017 z 30. 11. 2019, ktoré je potrebné rozlišovať od uznesenia NS SR sp. zn. 2ECdo 9/2017 z 30. 11. 2011. Zopakoval, že k zastaveniu pôvodného exekučného konania došlo len pre procesné pochybenie exekučného súdu spočívajúce v nedoručení návrhu na vykonanie exekúcie do vlastných rúk povinného. Odporca neodôvodňuje, ako by táto skutočnosť mohla ovplyvniť terajšie rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu o vyhlásení vykonateľnosti úplne iného exekučného titulu na území Slovenskej republiky. Tvrdenia odporcu o odňatí práva na tlmočníka alebo na prejednanie veci pred rakúskym súdom je nepravdivé a nepodložené. Podľa zápisnice z pojednávania vo veci XU. XXX/ XXXXk zo XX. XX. XXXX, ktorú navrhovateľ súdu aj s úradným prekladom predložil vyplýva, že odporca sa pojednávania zúčastnil, bol zastúpený rakúskym advokátom, ktorý pred súdom uplatňoval jeho procesné práva. Využil svoje právo vypovedať ako samostatne zárobkovo činný prepravca. Pojednávalo sa za prítomnosti tlmočníčky S.. Y. T., ktorá okrem tlmočenia hovoreného slova prekladala a overovala aj obsah predkladaných listín. Preprava bola vykonaná vozidlom odporcu, ktorý nevedel relevantne preukázať, prečo bol na zoznamoch zapísaný ako prepravca on, nie p. I.. Návrh na dožiadanie súdneho spisu vedeného pred súdom v Rakúskej republike navrhovateľ považuje za ďalšiu snahu odporcu o predlžovanie konania s nehospodárnym zvyšovaním nákladov. Odporca má ako strana sporu kedykoľvek právo požiadať rakúsky súd o nahliadnutie do súdneho spisu, urobiť si z neho výpisky, zadovážiť si na vlastné náklady dôkazy, ktorými chce svoje tvrdenia podporiť. Súd nemá vyhľadávaciu povinnosť a odporca by mal svoje tvrdenia relevantne preukázať najmä v situácii, keď mu v tom nič nebráni. Ani prípadným nedoručením prekladu zápisnice z pojednávania odporcovi v slovenskom jazyku by nedošlo k porušeniu jeho procesných práv, nakoľko podľa konštantnej judikatúry NS SR takúto povinnosť nemajú ani súdy Slovenskej republiky voči účastníkovi konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 24/2008 z 21. 10. 2008). Z uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň č. 13R 234/14y zo dňa 19. 01. 2015 je zrejmé, že odporca o ustanovenie tlmočníka nepožiadal. Navrhovateľ opäť poprel vyjadrenie odporcu, že v obchodnom styku nevystupoval pod označením H. Y. K. H.. Skutočnosť, že presne pod takýmto označením odporca vystupoval v obchodnom styku s navrhovateľom skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne opakovane v uzneseniach č. k. 19CoE/39/2015-92 z 27.06.2015 a 2CoE/338/2015-256 z 15. 03. 2016, právoplatným 24. 03. 2016. K tvrdeniam týkajúcim sa prvej vykonanej exekúcie odporca nepredložil jediný dôkaz. Neodvolal sa voči vyhláseniu vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie č. k. 4Cg 257/11k-42 z 25. 08. 2014 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ecud/1/2019 z 28. 08. 2019. Splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo preskúmané súdmi dvoch inštancií v Rakúsku. Všetky námietky odporcu boli zamietnuté uznesením Vyššieho krajinského súdu Viedeň č. 13R 234/14y z 29. 01. 2015, ktorého vykonateľnosť navrhovateľ žiada vyhlásiť. Navrhovateľ ako žalobca v spore zabezpečil preklad žaloby a doručil ho súdu spolu so žalobou, čo konštatuje tretia strana posledná veta odôvodnenia rozhodnutia krajinského súdu Eisenstadt 4Cg 257/11k-33 z 29. 01. 2014. Odporca porušenie jeho procesných práv v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky nepreukázal. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že by zastavenie pôvodnej exekúcie malo znamenať prekážku rozhodnutej veci, nakoľko pôvodné exekučné konanie vedené pod sp. zn. 5Er 93/2015 Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bolo zastavené pre procesné pochybenie exekučného súdu pri doručovaní návrhu na vykonanie exekúcie do vlastných rúk povinnému, čo nemôže byť na úkor oprávneného, ktorý spôsob doručovania súdu objektívne nemal možnosť ovplyvniť. Pôvodná exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok pre zmeškanie. V tomto konaní ide o vyhlásenie vykonateľnosti iného exekučného titulu - uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň č. 13R 234/14y z 19. 01. 2015, ktorý v pôvodnej exekúcii uplatnený nebol. V závere vyjadrenia (odvolacej dupliky) navrhovateľ uviedol, že odporca nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení uvedených v odvolaní zo 17. 09. 2019, ani vo vyjadrení zo 07. 11. 2019. Odporca všetky materiálno-hmotné námietky neúspešne uplatnil už v meritórnom konaní v Rakúskej republike a žiadny slovenský súd nie je povinný ani oprávnený ich ďalej skúmať. 6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. o) a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania odporcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 C. s. p.. Súd prvej inštancie nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a krajský súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľa v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 7. Podľa článku 66 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na článok 80 sa nariadenie (ES) č. 44/2001 naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. 8. Podľa bodu 16 nariadenia rady Rady (ES) č. 44/2001 vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v spoločenstve odôvodňuje automatické uznávanie rozsudkov vydaných v členskom štáte bez ďalšieho konania, s výnimkou sporných prípadov. 9. Podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúc tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal akýkoľvek dôvod nevykonateľnosti uvedený v tomto nariadení. 10. Podľa bodu 18 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 avšak, dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby mal žalovaný možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol. 11. Podľa článku 43 ods. 1,3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov. O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie. 12. Podľa článku 45 ods. 1,2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo podľa článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu. Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. 13. Predmetom tohto konania je vyhlásenie vykonateľnosti uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň č. 13R 234/14y z 19. 01. 2015, teda rozhodnutia vydaného v konaní začatom pred 10. 01. 2015, kedy vstúpilo do platnosti nariadenie Rady (ES) č. 1215/2012 (tzv. Brusel I bis), ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 (tzv. Brusel I). Vzhľadom na dobu začatia konania, v ktorom bolo uznesenie vydané (pred 10. 01. 2015) súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. 14. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou správneho označenia účastníkov konania. Podľa čl. 43 ods. 1, 3 nariadenia Rady č. 44/2001 sa v odvolacích konaniach o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozsudku (ktorým je potrebné v zmysle jeho výkladových pravidiel rozumieť aj uznesenie) postupuje podľa noriem sporového konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 60 Civilného sporového poriadku stranami (sporového konania) sú žalobca a žalovaný. Rozhodovanie o (ne)vykonateľnosti súdneho rozhodnutia vydaného v cudzom štáte nie je klasickým sporovým konaním (súd nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu), ale nejde ani o exekučné konanie (v ktorom by jeho účastníci boli označení ako oprávnený a povinný). Odvolací súd preto dospel k záveru, že je namieste účastníkov konania označovať tak, ako to urobil okresný súd, teda ako navrhovateľa a odporcu. Nasvedčuje tomu aj právna úprava nariadenia Rady č. 44/2001, ktorá uprednostňuje pojem účastník (napr. v čl. 33 ods. 2 alebo v čl. 34 ods. 3), keď je potrebné zobrať do úvahy aj terminológiu pôvodného textu nariadenia (v anglickom jazyku interested party alebo parties). 15. V prvej zásadnej odvolacej námietke odvolateľ tvrdil rozpor uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň č. 13R 234/14y z 19. 01. 2015 s verejným poriadkom Slovenskej republiky. 15.1. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výhrada verejného poriadku je ochranný inštitút slúžiaci na ochranu právneho poriadku Slovenskej republiky pred prípadnými negatívnymi vplyvmi zahraničného práva. Každý štát má právo odmietnuť aplikáciu tých ustanovení cudzieho práva, ktoré sú v rozpore s jeho verejným poriadkom, aj keby sa tieto ustanovenia cudzieho práva mali použiť na základe kolíznej normy. Právna norma vyslovene neustanovuje, o ktoré zásady ide. Treba vychádzať z Ústavy SR a z ďalších zákonov. 15.2. Pod uznaním cudzieho rozhodnutia rozumieme, že sa mu na území Slovenskej republiky priznajú tie isté právne účinky, ako by išlo o rozhodnutie tuzemské. Súd vyhlási vykonateľnosť po splnení formálnych náležitostí. Namietať možno len dôvody neuznania a nedostatok právomoci. Členské štáty Európskej únie postupom času vytvorili spoločné pravidlá, ktorými sa proces uznávania a výkonu ich rozhodnutí riadi. Tieto pravidlá sú v prejednávanej veci sústredené v článkoch 32 a nasl. nariadenia Brusel I. Uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí sa v zmysle jeho ustanovení spravuje niekoľkými základnými zásadami: a) cudzie rozhodnutie sa uznáva automaticky a predmetom samostatného konania sa uznanie stáva iba v prípade sporu, b) prieskum cudzieho rozhodnutia ex offo sa v procese uznávania a výkonu neuskutočňuje, c) výkon rozhodnutia je možný až po vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné v cudzom štáte, kde má byť vykonané (exequatur). 15.3. Kontrola rozhodnutí súdov iných členských štátov sa vykonáva iba vtedy, ak sa odporca aktívne bráni. Rozsudok sa v zmysle čl. 41 nariadenia č. 44/2001 vyhlási za vykonateľný bez toho, aby sa skúmali podmienky pre jeho neuznanie. Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí odporcovi, ktorý má k dispozícii osobitný opravný prostriedok - odvolanie so suspenzívnym účinkom. V rámci odvolacieho konania môže byť vyhlásenie o vykonateľnosti zrušené iba v prípade, ak sú splnené podmienky článku 34 alebo 35 nariadenia Brusel I. Dôvody vypočítané v jeho článku 34 pre neuznanie rozsudku iného štátu sledujú záujem na zachovaní verejného poriadku a právnej istoty. Rozhodnutie sa v zmysle čl. 35 nariadenia č. 44/2001 neuzná ani vtedy, ak bola právomoc súdu rozhodujúceho v pôvodnom konaní určená v rozpore s pravidlami pre určovanie právomoci (iba vo veciach poistenia, spotrebiteľských zmlúv alebo výlučnej právomoci), resp. s pravidlami určenými medzinárodnou zmluvou. 15.4. Existenciu zjavného rozporu vykonávaného rozhodnutia s verejným poriadkom Slovenskej republiky odvolací súd nezistil. Tento rozpor mal podľa odvolateľa spočívať v tom, že žalovaný označený v uznesení Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 234/14y z 19. 01. 2015 nie je odporcom označeným v tomto konaní. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aj keby bolo toto tvrdenie pravdivé a žalovaný označený v uvedenom uznesení by nebol totožný s odporcom v tomto konaní, nešlo by o skutočnosť predstavujúcu rozpor uznesenia Vyššieho krajinského súdu Viedeň s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Z takéhoto rozporu (ak by existoval) totiž nevyplýva negatívny vplyv zahraničného práva (ustanovení rakúskeho právneho poriadku) na slovenský verejný poriadok. 15.4.1. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že sa s odvolacím tvrdením odvolateľa, že žalovaný označený v uznesení Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 234/14y z 19. 01. 2015 nie je odporcom označeným v tomto konaní nestotožňuje. Odvolateľ argumentoval výpismi zo slovenského obchodného, resp. živnostenského registra tvrdiac, že ani v obchodnom styku nikdy nevystupoval pod označením H. Y. K. H.. Toto tvrdenie vyvracia fotokópia faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX predložená v odvolacom konaní navrhovateľom, vyhotovená pre odberateľa O. A. P. (M.) A. dodávateľom K. H., Y. U. XXXX/XX, G. J. G., F.: XX XXX XXX, ktorá v záhlaví obsahuje označenie H. Y. K. H., Y. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. G. a rovnaké označenie je aj v pečiatke, odtlačkom ktorej je faktúra opatrená. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/39/2015-92 zo dňa 27. 06. 2015 alebo v jeho uznesení č. k. 2CoE/180/2016-384 z 25. 08. 2016, že označenie účastníka konania, ktorý v pôvodnom konaní (t. j. v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul) vystupoval ako žalovaný, zodpovedá označeniu povinného ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o cudzí exekučný titul, označenie účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť, zodpovedá spôsobu označovania sporných strán v štáte vydania exekučného titulu. Je však z neho dostatočne zrejmé, že ide o fyzickú osobu - podnikateľa, čomu nasvedčuje aj uvedenie mena povinného K. H. v označení žalovaného. 16. Za ďalší dôvod, pre ktorý uznesenie nemalo byť vyhlásené za vykonateľné odvolateľ označil nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že pre vydanie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie boli splnené všetky procesné podmienky vrátane pasívnej legitimácie; odkazuje na závery uvedené v bode 15.4.1. tohto rozhodnutia. 17. Odvolateľ tiež tvrdil, že uznesenie Vyššieho krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 234/14y z 19. 01. 2015 bolo vydané v konaní bez účasti odporcu a nebola mu doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie v dostatočnom čase takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu. Odvolací súd udáva, že podľa čl. 34 ods. 2 nariadenia Brusel I ide o dôvod, pre ktorý sa rozsudok neuzná. Odvolací súd ale zistil, že podľa tohto rozhodnutia, ktorého úradný preklad bol doručený už súdu prvej inštancie spolu s návrhom na uznanie jeho vykonateľnosti vyplýva, že konanie Vyššieho krajinského súdu Viedeň bolo iniciované na základe odvolania žalovaného podaného proti uzneseniu Krajského súdu Eisenstadt zo 14. 11. 2014 č. k. 4Cg 257/11k-38. Toto konanie teda začalo priamo podaním odvolania odporcom (v uvedenom konaní v procesnom postavení žalovaného), nebol preto dôvod mu ho doručovať. Rovnako z textu uvedeného uznesenia vyplýva, že odporca bol zastúpený O.. E. O., advokátom so sídlom vo I.. K odvolacej obrane odporcu týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie (Krajský súd Eisenstadt) pri vydaní rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 4 Cg 257/11k zo dňa 25. 08. 2014 odvolací súd nad rámec udáva, že z protokolu o pojednávaní zo dňa 04. 09. 2013 vyplýva nielen prítomnosť tlmočníčky na pojednávaní, ale aj to, že aj v tomto konaní bol odporca právne zastúpený, proti žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu aktívne bránil. Pojednávania, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, sa nezúčastnil pre práceneschopnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu Vyššieho krajinského súdu Viedeň pritom bolo o. i. zamietnutie návrhu na zrušenie potvrdenia vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie (uznesením Krajského súdu Eisenstadt č. k. 4 Cg 257/11k-38 zo dňa 14. 11. 2014). 18. Argumentácia odvolateľa zastavením exekučného konania vedeného Okresným súdom Bánovce na Bebravou pod sp. zn. 5Er/93/2015 (na základe rozsudku pre zmeškanie Krajský súd Eisenstadt sp. zn. 4 Cg 257/11k zo dňa 25. 08. 2014) je v prípade skúmania podmienok vykonateľnosti rozhodnutia Vyššieho krajinského súdu Viedeň v zmysle článku 34 a 35 nariadenia č. 44/2001 bez právneho významu. Skúmanie podmienok vykonateľnosti exekučného titulu nemožno zamieňať so skúmaním procesných podmienok exekučného konania. Aj po uznaní vykonateľnosti zahraničného exekučného titulu môže dôjsť napr. k dobrovoľnému plneniu dlhu a exekučné konanie vôbec nemusí byť vedené. 19. Na tvrdenie odvolateľa o tom, že v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu boli uvedené nepravdivé údaje odvolací súd odpovedá stručne tak, že preskúmavanie vecnej správnosti exekučného titulu do jeho kompetencie nepatrí (článok 36 nariadenia č. 44/2001). 20. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania (II. výrok), hoci odvolaním formálne napadol celé uznesenie okresného súdu. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C. s. p.), odvolací súd konštatuje, že odvolateľ de facto rozhodnutie o trovách konania nenamietol, preto uznesenie okresného súdu aj v tejto časti potvrdil. 21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ, preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).