KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica19. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/134/2019 z 19. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. mája 2020, sp. zn. 23S/134/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200362.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/134/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200362
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200362.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: NEXT Computer s.r.o., so sídlom Dukelských hrdinov
143/16, 960 01 Zvolen, IČO: 36 843 245, právne zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava,
IČO: 17 331 927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SK/0319/99/2018 zo dňa 25. marca 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého
stupňa") ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 1, § 2 a § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z.
z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z.) podľa
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (zákon č. 71/1967 Zb.)
rozhodol o žalobcovi ako účastníkovi konania pre marenie výkonu kontroly, keď za účelom šetrenia
podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. 127/2018 Z. z., ktorý poukazoval na prešetrenie reklamácie
mobilného telefónu zakúpeného prostredníctvom internetového obchodu na webovej stránke A., bol
predvolaním zo dňa 26.03.2018 zaslaným prostredníctvom webového portálu A. do elektronickej stránky
spoločnosti NEXT Computer, s.r.o., Dukelských hrdinov 143/16, 960 01 Zvolen, IČO: 36 843 245 (ďalej aj
„žalobca") konateľ spoločnosti predvolávaný na inšpektorát SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický
kraj na deň 16.04.2018 o 09.00 hod. s náhradným termínom dňa 23.04.2018 o 19.00 hod., tým, že sa
nedostavil.

2. Nakoľko spoločnosti vypršala úložná lehota, predmetné predvolanie ku kontrole č. XXXX/XX/XXXX zo
dňa 26.03.2018 sa považovalo za doručené dňom 13.04.2018. V písomnom predvolaní (listová zásielka
č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 26.03.2018 zaslaná dňa 27.03.2018) boli špecifikované doklady potrebné k
výkonu kontroly: „občiansky preukaz, pečiatka, výpis z obchodného registra, kompletná dokumentácia
týkajúca sa objednávky č. XXXXXXXX zo dňa 08.08.2017 a reklamácie mobilného telefónu spotrebiteľa
(H.) a obchodné podmienky elektronického obchodu A." .



3. Napriek tomu, že v predvolaní bol konateľ spoločnosti upovedomený na skutočnosť, že v prípade, ak
sa nedostaví v určenom termíne bez náležitého ospravedlnenia, resp. nenavrhne iný termín, na ktorom
sa môže správny orgán dohodnúť, bude táto skutočnosť považovaná za marenie výkonu kontroly, za čo
mu môže byť uložená poriadková pokuta podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. do výšky 1 659,69 Eur,
a to aj opakovane. Konateľ spoločnosti sa ani v jednom termíne na Inšpektorát SOI v Banskej Bystrici
pre Banskobystrický kraj nedostavil a svoju účasť ani náležite neospravedlnil, čím zmaril výkon kontroly,
teda za porušenie povinností stanovených v § 7 ods. 2 v nadväznosti na § 5 ods. 6 písm. c) zákona
č. 128/2002 Z. z. na základe správnej úvahy uložil orgán verejnej správy prvého stupňa účastníkovi
konania (žalobcovi) podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. pokutu vo výške 1 650,00 Eur.

4. Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil najmä tým, že kontrolný
orgán nemohol v rámci kontroly prešetriť uvedený spotrebiteľský podnet, nakoľko výkon kontroly bol
účastníkom konania zmarený a tak orgán dozoru, ako aj správny orgán, nemohol takéto konanie
akceptovať. Ide o spoločensky nebezpečný postup, resp. opomenutie zo strany účastníka konania.
Pri určovaní výšky pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa vzal do úvahy závažnosť konania
spočívajúcu v tom, že uvedeným postupom - opomenutím dostavenia sa za účelom vykonania kontroly
na inšpektorát došlo zo strany účastníka konania k nerešpektovania oprávnenia Slovenskej obchodnej
inšpekcie a jej zodpovedajúcej povinnosti kontrolovanej osoby, vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 2 zákona
č. 128/2002 Z. z., a to umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu. Zároveň uviedol, že
prihliadol aj na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej
možnej pokute. Pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení okrem zákonných predpokladov
ust. v § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z. prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej
preventívna, represívna funkcia, pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo
vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať
aj represívnu zložku.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo podané žalobcom odvolanie, v ktorom
poukazoval najmä na skutočnosť, že o predmete a o danej kontrole sa dozvedeli až 20.06.2018, kedy sa
prihlásili na webový portál A., nakoľko im bolo zrušené ich nastavenie systému cez notifikáciu o doručení
pošty. Zároveň uviedli, že všetky dokumenty majú prichystané, teda môžu ich kedykoľvek doručiť a so
žalovanou spolupracovať. Poukázali pritom na dlhoročnú prax s vybavovaním objednávok a požiadali
o primerané zníženie pokuty.

6. Žalovaná v rozhodnutí č. SK/0319/99/2018 zo dňa 25.03.2019 na základe podaného odvolania
zmenila rozhodnutie vo veci výrokovej časti tak, že znenie „... teda za porušenie povinnosti ustanovených
v § 7 ods. 2 v nadväznosti na § 5 ods. 6 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z., na základe správnej úvahy..."
nahradila znením: „... teda za porušenie oprávnenia inšpektorov podľa § 5 ods. 6 písm. c) zákona č.
128/2002 Z. z., v zmysle ktorého je kontrolovaná osoba povinná rešpektovať oprávnenie inšpektora
požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia..."
pričom v ostatných častiach výroku, vrátane uloženej sankcie, ostalo rozhodnutie bez zmeny.

7. K odvolacím námietkam žalovaná uviedla, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súvislosti
s námietkami účastníka konania mala za to, že účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Ďalej uviedla, že v
zmysle zákona č. 305/2003 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 305/2013 Z. z.")
sú orgány verejnej moci od 01.07.2017 povinné pri vykonávaní verejnej moci elektronicky komunikovať s
právnickými osobami, ktoré sú zapísané v Obchodnom registri Slovenskej republiky so sídlom na území
Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov bol orgán verejnej správy prvého stupňa povinný doručovať
úradné dokumenty, ktorými sú okrem iných aj predvolania, oznámenia o začatí správneho konania
a rozhodnutia v správnom konaní, do elektronickej schránky právnických osôb zapísaných v OR SR
prostredníctvom portálu A. .

8. Žalovaná neprijala tvrdenie účastníka, podľa ktorého nie úmyselne, ale nevedome neprevzal
predvolania za dôvod, ktorý by zbavoval účastníka konania zodpovednosti za správny delikt. Žalovaná
sa stotožnila s odôvodnením výšky sankcie prvostupňovým orgánom verejnej správy, pričom uviedla, že
účastník konania, bol jednak upozornený na skutočnosť, že v prípade, ak sa podnikateľ, resp. štatutárny
zástupca, alebo jeho splnomocnený zástupca na základe plnej moci nedostaví pred správny orgán a



nepredloží požadované doklady, že bude toto konanie považovať za marenie výkonu kontroly. Zároveň
žalovaná prihliadla aj na následky uvedeného protiprávneho konania, ktoré spočívali v nerešpektovaní
zákonom stanovených nástrojov orgánu dozoru, ktoré mali slúžiť na účinnú kontrolu vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa. Žalovaná poukázal aj na represívno-výchovnú funkciu sankcie, ako aj na
zákonom stanovené medze pre uloženie pokuty so súčasným posúdením zodpovednosti k zistenému
protiprávnemu stavu.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovanej bola podaná správna žaloba, ktorá bola doručená správnemu
súdu dňa 19.05.2019. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v žiadnom prípade svojvoľne neignoroval
rozhodnutie správnych orgánov a celá situácia vznikla sledom nešťastných udalostí, ktoré však rozhodne
nezapríčinil žalobca, ale došlo k niekoľkonásobnému opakovanému zlyhaniu rôznych súčastí štátneho
projektu A..

10. Zároveň v žalobe uviedol, že až do 20.06.2018 nemal žiadnu vedomosť o doručení zásielok. Zistil, že
k tomuto došlo z toho dôvodu, že dňa 28.02.2018 bolo jeho nastavenie e-mailových notifikácií vymazané.
Ďalej uviedol, že žalobca ako spoločnosť pôsobí na trhu už 10 rokov, za tento čas vybavili vyše 30
000 objednávok a predali viac ako 25 000 tisíc notebookov a telefónov, z čoho je zrejmé, že je živou
a činnou firmou. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát
môže ale nemusí uložiť kontrolovanej osobe pokutu. Ďalej poukázal, že ani prvostupňový správny
orgán, ani žalovaná, pritom nijakým spôsobom výšku pokuty neodôvodnili, neposkytli žiadny výpočet
ako k danej výške dospeli, s čím žalobca nemohol súhlasiť a žiadal ochranu od správneho súdu. V
ďalšej žalobnej námietke poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je uvedené vo výroku „§ 5 ods. 6 písm. c)
zákona č. 128/2002 Z. z.", tak podľa jeho názoru § 5 ods. 6 žiadne písmená neobsahuje a teda žalobca
nedokáže z napadnutého rozhodnutia určiť akú povinnosť vlastne porušil. Ak by správny súd nevzhliadol
jeho námietky ohľadom zrušenia napadnutých rozhodnutí, žiadal o využitie práva v zmysle ust. § 192
Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP") a žiadal o primerané zníženie pokuty.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedla, že správny orgán je oprávnený vyžadovať
od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje, písomné alebo ústne vysvetlenia a umožniť výkon
kontroly a túto svoju právomoc uplatniť aj voči žalobcovi. Poukázala na znenie § 5 ods. 6 písm. c) zákona
č. 128/2002 Z. z. podľa ktorého „inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb
potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia". Žalovaná opätovne uviedla a trvala na
tom, že podnikateľský subjekt je povinný plniť si zákonné povinnosti, vrátane povinnosti od 01.07.2017
komunikovať so správnym orgánom elektronicky. Žalovaná prihliadla pri určovaní sankcií najmä na to, že
správnemu orgánu bolo v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu znemožnené
preverenie podnetu spotrebiteľa zaevidovaného pod č. 127/2008, ktorým spotrebiteľ žiadal o prešetrenie
vybavenia reklamácie žalobcom. Zároveň žalovaná prihliadla aj na následky uvedeného protiprávneho
konania, ktoré spočívali v nerešpektovaní zákonom stanovených nástrojov orgánu dozoru, ktoré majú
slúžiť na účinnú kontrolu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.

12. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

13. V uplatnenej replike žalobca opakovane uviedol, že v podstate hlavným žalobným dôvodom jeho
žaloby je absencia akéhokoľvek odôvodnia, prečo bolo potrebné žalobcovi uložiť pokutu a prečo ju bolo
potrebné uložiť v maximálnej možnej výške. Mal za to, že žalovaná svojim vyjadrením len potvrdila svoju
absolútnu ingnoráciu potreby keď už nie riadneho tak aspoň nejakého odôvodnenia správneho orgánu.
S touto skutočnosťou sa žalovaná nevysporiadala ani v rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe.

14. Žalovaná právo dupliky nevyužila.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca na základe výzvy správneho súdu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
bez nariadenia pojednávania a to verejným vyhlásením rozsudku, správny súd vec prejednal bez
nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiaden z dôvodov pre ktorý by mal na prejednanie nariadiť
pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a preto verejne vyhlásil rozsudok dňa 20.05.2020
rešpektujúc postup podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o VVR bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
dňa 11.05.2020.



16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP preskúmal na základe
podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovanej, aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa,
ako aj postup im predchádzajúci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190
SSP zamietol.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o
správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

21. Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z.; inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať
od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.; inšpektorát môže uložiť kontrolovanej osobe, ktorá marí,
ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 50 000 Sk, a to aj opakovane.

23. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z.; pri uložení pokuty sa prihliada najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

24. Podľa § 60e zákona č. 305/2013 Z. z.; ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj
na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické
osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016
nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od
31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa §
13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky
podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať
úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného



predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.
(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v
plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia
rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

26. Podľa § 192 SSP; správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom
znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým
rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a
priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi
likvidačná.

27. Podľa § 198 ods. 1 SSP; správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

28. Podľa § 198 ods. 2 SSP; správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

29. Z preskúmaného spisového materiálu mal správny súd za to, že z obsahu spisového materiálu
jednoznačne vyplýva skutočnosť tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

30. Žalobca zmaril výkon kontroly tým, keď za účelom šetrenia podnetu spotrebiteľa, evidovaného
pod č. XXX/XXXX, ktorým poukazoval na prešetrenie reklamácie mobilného telefónu zakúpeného
prostredníctvom internetového obchodu na webovej stránke A., bol predvolaním zo dňa 26.03.2018
zaslaným prostredníctvom webového portálu A. do elektronickej schránky spoločnosti NEXT Computer
s.r.o., konateľ spoločnosti predvolávaný na inšpektorát SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický
kraj, na deň 16.04.2018 o 09.00 hod. s náhradným termínom dňa 23.04.2018 o 09.00 hod. Nakoľko
spoločnosti vypršala úložná lehota, predmetné predvolanie pri kontrole č. XXXX/XX/XXXX zo dňa
26.03.2018 sa považovalo za doručené dňom 13.04.2018 sa nedostavil pred orgán verejnej správy
prvého stupňa.

31. Bolo nesporné, že v písomnom predvolaní boli špecifikované doklady potrebné k výkonu kontroly,
a to „občiansky preukaz, pečiatka, výpis z obchodného registra, kompletná dokumentácia týkajúca
sa objednávky č. 20121224 zo dňa 08.08.2017 a reklamácie mobilného telefónu spotrebiteľa (H.)
a obchodné podmienky elektronického obchodu A.". Skutkový stav tak bol podľa správneho súdu
orgánmi verejnej správy zistený v rozsahu zodpovedajúcom na riadne posúdenie veci, boli dodržané
lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, boli dodržané aj zásady trestného konania podľa
Trestného poriadku, ako aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Orgány verejnej správy
preskúmateľným a dostatočným spôsobom zdôvodnili aj výšku uloženej sankcie zohľadniac kritériá
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.

32. Je nesporné, že žalobca mal v čase doručovania povinnosť využívania elektronickej schránky, pričom
ním uvádzané skutočnosti by mohli mať vplyv na uloženie výšky sankcie, ale nemohli ovplyvniť jeho
zodpovednosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že nepreberal predvolania mu zasielané.

33. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že pri zohľadnení všetkých skutočností, hlavne
pri zvážení preventívnej funkcie sankcie bola jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba
vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. Je nutné podotknúť, že kontrolný orgán
nemohol v rámci kontroly prešetriť spotrebiteľský podnet, nakoľko výkon kontroly bol účastníkom konania
zmarený. Tak orgán dozoru, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa nemohol, takéto konanie
akceptovať, nakoľko ide o spoločensky nebezpečný prístup, resp. opomenutie zo strany účastníka



konania. Správny súd sa stotožňuje s posúdením závažnosti tohto konania, ktoré spočíva v tom, že
postupom žalobcu t. j. opomenutím dostavenia sa za účelom vykonania kontroly na inšpektorát došlo
zo strany žalobcu ku konaniu, ktoré viedlo k nerešpektovaniu oprávnenia SOI a jej zodpovedajúcej
povinnosti kontrovanej osoby vyplývajúce z ust. § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.

34. Uloženie sankcie v podobe pokuty vo výške 1 650,- Eur bolo realizované v rámci správnej úvahy
orgánu verejnej správy, pričom jej výška bola zdôvodnená a bola uložená v zákonom stanovených
limitoch, ktoré upravuje právomoc orgánu verejnej správy a určuje výšku sankcie na základe správnej
úvahy. V súlade s ust. § 27 ods. 2 SSP správny súd preto preskúmal iba to, či rozhodnutie, ktoré bolo
vydané na základe správnej právnej úvahy, nevybočilo z hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd
v tomto smere žiadne pochybenia nezistil. Navyše neprimeranosť pokuty vo vzťahu k povahe skutku
žiadnym konkrétnym spôsobom žalobca nenamietal a nezdôvodnil.

35. Orgány verejnej správy obidvoch stupňov správne prihliadali na účel uloženej sankcie, ktorou je
jej represívna zložka, ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Správny súd tak považuje za
dostatočne odôvodnené rozhodnutia aj vo vzťahu k uloženej sankcii.

36. Žalobca v správnej žalobe alternatívne správnemu súdu navrhol peňažnú moderáciu v zmysle § 192
SSP, ktorá sa však týka oprávnenia správneho súdu znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej
náhrady škody. Správny súd aj napriek tomu posudzoval predmetný žalobný návrh v zmysle § 198
SSP, a to ako sankčnú moderáciu, avšak táto sankčná moderácia žalobcom nebola odôvodnená, a teda
správny súd vychádzajúc zo zmyslu § 198 ods. 1 SSP, nevzhliadol dôvod na jej uplatnenie. Správny súd
vyhodnotil návrh na sankčnú moderáciu len v tom smere, vychádzajúc z návrhu žalobcu, že uloženú
sankciu by mohol žalobca považovať za neprimeranú.

37. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa § 197 ods. 1
SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak



a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam