Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200320 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6319200320.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. G., narodeného XX. G. XXXX, trvale bytom W., C. L. XX, dočasne zvereného Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., D. XX, zastúpeného zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno Mgr. Zuzanou Tadlovou ako kolíznym opatrovníkom, dieťa otca G.. D. G., narodeného XX. W. XXXX, trvale bytom R., W. L. XX a matky nebohej L. H., U. XX. U. XXXX, zomrelej XX. C. XXXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1P/13/2019-55 z 15.02.2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 1P/13/2019-55 z 15.02.2019 nariadil neodkladné opatrenie v znení: „I. Mení sa uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 8P/222/2018-21 zo dňa 20. novembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/1/2019-93 zo dňa 24. januára 2019 tak, že oprávnenie otca stýkať sa s maloletým A. upravené v bode B I.1, BI.2, BI3., BI4., BI5. sa r u š í . II. Z a k a z u j e sa osobný styk otca s maloletým A. bez prítomnosti tretej osoby. III. Otec je o p r á v n e n ý s maloletým A. sa stýkať v pracovný pondelok a v pracovnú stredu od 14.30 do 17.00 hod. v prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odboru sociálnych vecí a rodiny, v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. IV. Q. H. je p o v i n n á umožniť maloletému sa zúčastniť na styku s otcom v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a maloletého psychicky ako aj materiálne na styk s otcom pripraviť. V. Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať dovtedy, pokiaľ nadobudne právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej zn. 8P/244/2017. VI. Vo zvyšku sa návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno z a m i e t a. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 2. Okresný súd sčasti vyhovel návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa domáhal zákazu styku otca s maloletým A. G. až do doby skončenia vyšetrovania trestnej veci vedenej pre obmedzovanie osobnej slobody maloletého jeho otcom G.. D. G.. Neodkladné opatrenie nariadil v zmysle § 361 a § 367 ods. 1, 2, 3 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporová poriadok) a v zmysle § 324 a nasl. CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Pri rozhodovaní prihliadol na predchádzajúce konania prebiehajúce vo veci starostlivosti o maloletého A. G., pričom mal za to, že vzťahy medzi otcom a maloletým dospeli až do takého stavu, že sú riešené orgánmi činnými v trestnom konaní. Prihliadol na skutočnosť, že dňa 01.02.2019 v byte, v ktorom býval otec maloletého dieťaťa, tento pristúpil k maloletému dieťaťu, ktoré ležalo na posteli v obývačke a založil mu najprv kovové putá na nohy a následne aj na ruky, obidvoje týchto pút ponechal založené maloletému dieťaťu po dobu približne 20 minút, napriek výzvam dieťaťa na ich zloženie. Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania nenašiel žiadny relevantný úkon zo strany otca maloletého, ktorý by viedol k úplnému zákazu styku tohto otca s maloletým, pričom vzhľadom na to, že zatiaľ otcovi maloletého dieťaťa nebolo vznesené obvinenie podľa § 206 Trestného poriadku, mal za to, že absolútny zákaz styku s maloletým by nebol na mieste. Styk otca s maloletým bez prítomnosti tretej osoby považoval za vyvolávajúci trestnoprávne reakcie, čo je nežiadaným stavom pre záujem maloletého na jeho psychickom vývine a na vývoji vzťahu s otcom maloletého dieťaťa, preto zakázal styk otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti tretej osoby. Zároveň zrušil oprávnenie otca stýkať sa s maloletým R.upravené v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Brezno - uznesení č.k. 8P/222/2018-21 zo dňa 20.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/1/2019-93 zo dňa 24.01.2019 v rozsahu, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Nanovo upravil styk otca s maloletým dieťaťom v prítomnosti tretej osoby - pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odboru sociálnych vecí a rodiny v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Mal za to, že je v záujme maloletého, aby v súčasnej situácii styk otca s maloletým naďalej prebiehal, pričom v novej úprave styku kopíroval styk upravený skorším rozhodnutím. Vzhľadom na čiastočnú úpravu styku s maloletým dieťaťom, návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno na absolútny zákaz styku otca s maloletým v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol. Trvanie neodkladného opatrenia stanovil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 8P/244/2017. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 52 CMP. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie otec maloletého dieťaťa G.. D. G., ako aj Q. H., teta maloletého, ktorej maloletý A. G. bol dočasne zverený do starostlivosti uznesením Okresného súdu Brezno sp. zn. 0 PPOm/1/2018 zo dňa 18.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoPom/1/2018-105 zo dňa 18.10.2018. 4. Mgr. D. G., otec maloletého A. G. uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne, ktoré vychádza z nepravdivých údajov, pričom okresný súd si nepreveril ani len základné skutočnosti vykonštruovaných klamstiev a vychádzal iba z neobjektívnych skutočností, ktoré v návrhu uviedol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Konanie úradu považuje za neprofesionálne a zaujaté voči jeho osobe, preto podal trestné oznámenie na riaditeľku úradu G.. K. I., riaditeľku odboru sociálnych vecí a rodiny D.. N. D., D.. a kolíznu opatrovníčku G.. N. R.. V odvolaní sa ďalej zaoberal konaním Q. H., ktorá podľa jeho názoru neustále klame a zavádza, manipuluje a navádza syna proti otcovi. Následne popísal stretnutia so synom a ich priebeh od 09.12.2018 do 04.02.2019. Upozornil na to, že jeho syn sa ho nebojí, so synom spolu vychádzajú, nevidí v stretávaní žiadny problém, syn bol vždy spokojný, aj keď je na ňom vidno veľké ovplyvňovanie zo strany jeho tety. Naopak, syn sa mu vyhráža a vysmieva, že aj tak musí robiť to, čo chce on, lebo keď nie povie to tete Q. a otec zase bude mať z toho problém. Otec maloletého dieťaťa následne spochybnil pozitívnu výchovnú spôsobilosť Q. H., vzhľadom na to, že jeho syna A. na styk nepripravuje psychicky ani materiálne, sústavne ho účelovo ovplyvňuje a nenávistne smeruje proti nemu. V odvolaní znevažoval Q. H., že nikdy nepoznala svojho otca, žila s recidivistom, nezákonne poberala sociálne dávky, sama nikdy nič nezarobila, nič nemá, dala sa iba vydržiavať mužmi, po známosti v banke dala na seba prepísať účet jeho syna, ktorý mu založil a šetril tam peniaze. Považoval za očividné, že sa jej psychický stav neustále zhoršuje lebo je jeho synom celá posadnutá a nemôže sa zmieriť s rozhodnutím súdov, považoval ju za úplne choromyseľnú, pri ktorej jeho syn prestáva byť na svoj vek samostatný. Z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalšiemu negatívnemu ovplyvňovaniu syna, žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu a nariadiť odobratie syna zo starostlivosti Q. H.. X. L. H. v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o nariadenie neodkladného opatrenia namietala úpravu styku otca s dieťaťom. Poukázala na to, že aktuálna životná situácia, v ktorej sa maloletý A. G. nachádza je pre jeho zdravý psychický vývoj zaťažujúca a vážne ohrozujúca. Maloleté dieťa sa opakovane vyjadrilo, že nechce chodiť k otcovi a stretávať sa s ním. Každé jedno stretnutie prebiehalo tak, že maloleté dieťa otca neustále odmietalo, nechcelo s ním komunikovať a vôbec s ním nechcelo ísť, aj keď otec na tom trval. Stretnutie 05.12.2018 dopadlo dokonca tak, že keď sa ho sociálna pracovníčka opýtala, či ide s otcom, tak sa maloletý A. roztriasol a rozplakal natoľko, že ho okamžite z prítomnosti otca odobrala psychologička ÚPSVaR pani Kindernayová a upokojovala ho vo svojej pracovni. Samotná skutočnosť, že otec má zakladať svojmu dieťaťu na nohy a ruky putá je tak vážnym dôvodom, že dostatočne osvedčuje a odôvodňuje zákaz styku otca s dieťaťom, a to aspoň dočasne. Uznesenie okresného súdu o nariadenie neodkladného opatrenia navrhla zmeniť a zakázať osobný styk otca s maloletým dieťaťom, resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu Q. H. opätovne poukazoval na manipulovanie so synom z jej strany, s upriamením pozornosti, že je jediný žijúci zákonný zástupca maloletého A. G.. Jej vplyv na dieťa považuje za negatívny a škodlivý, pričom dieťa zneužíva aj na kriminalizovanie jeho osoby. Opätovne navrhol odobrať dieťa z jej dočasnej starostlivosti. 7. Z.H. vo vyjadrení k odvolaniu otca poprela manipulovanie s dieťaťom. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa neustále útočí na jej osobu rôznymi invektívami, klamstvami a prekrútenými faktami, ktoré nemá ničím podložené. Upozornila na to, že maloletý A. dvakrát ušiel od svojho otca, tieto stretnutia s otcom neboli pre A. normálne a neobnovovali ich vzťah. Maloleté dieťa jednoznačne vyjadrilo svoj pevný postoj v tom smere, že s otcom sa stýkať nechce, lebo má z neho strach a nedôveruje mu. Opätovne navrhla zakázať osobný styk otca s maloletým dieťaťom. 8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa mal za to, že súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Úrad podal návrh na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom na základe skutočností vyplývajúcich zo zápisnice OR PZ v Brezne zo dňa 04.02.2019, z ktorej vyplýva, že vo veci začatého trestného stíhania vyšetrila maloletého A. aj znalkyňa z odboru psychológia, a táto neodporúča, aby bol maloletý v kontakte so svojim otcom až do uzavretia veci. 9. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k vyjadreniu Q. H., okrem reakcií na konkrétne skutkové okolnosti ohľadne styku s maloletým dieťaťom a jeho správania sa k dieťaťu uviedol, že Q. H. ho chce takto zbaviť jeho rodičovských práv a povinností voči jeho synovi A., aby ho mohla získať do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, a tak sa dostať k majetku syna, ktorý zdedil po svojej mame (TESENTE, s.r.o.) a zakryť tak trestné činy, ktoré vykonala spolu so svojím manželom G. H. a ďalšími spolupáchateľmi (nezákonné podnikanie a tunelovanie firmy TESENTE, s.r.o. po smrti L. H.). 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§65, § 66 CMP) v súlade s § 2 ods. 1 CMP v nadväznosti na § 385 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi, nakoľko ide o vec, ktorú možno začať aj návrhu. 14. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie v právnej veci starostlivosti o maloletého A. G., rozsudkom sp. zn. 8P/244/2017-311 zo dňa 26.07.2018 zamietol návrh navrhovateľky Q. H. na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a o zákaz styku otca s maloletým. Maloleté dieťa odňal z osobnej starostlivosti otca a navrhovateľky, a nariadil mu na účely zabezpečenia odbornej pomoci a úpravy rodinných a sociálnych pomerov, pobyt v Detskom domove Srdiečko, Banská Bystrica najdlhšie na 6 mesiacov. Zároveň uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť spolupracovať s Detským domovom Srdiečko a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, ktoré je vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12CoP/53/2018 a o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté. 15. Okresný súd Brezno uznesením sp. zn. 8P/222/2018-21 zo dňa 20.11.2018 v právnej veci starostlivosti o maloletého A. G. pod bodom A. začal ex offo konanie o nariadení neodkladného opatrenia, pod bodom B. nariadil neodkladné opatrenie, kde upravil I. oprávnenie otca stýkať sa s maloletým A. v presne vymedzený čas, II. otcovi a maloletého A. uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, pod bodom III. uviedol, že neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 8P/244/2017. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č. k. 16CoP/1/2019-93 zo dňa 24.01.2019 o odvolaní Q. H. proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 8P/222/2018-21 z 20.11.2018 rozhodol tak, že zmenil úpravu styku otca s maloletým A. v bode B. I., II. Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 17. Okresný súd Brezno v právnej veci starostlivosti o maloletého A. G. uznesením č. k. 1P/13/2019-55 z 15.02.2019 nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom oprávnenie otca stýkať sa s maloletým A. upravené uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 8P/222/2018-21 zo dňa 20.11.2018 zrušil, zakázal osobný styk otca s maloletým A. bez prítomnosti tretej osoby a upravil dobu stýkania sa otca s maloletým dieťaťom v prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, a to v pracovný pondelok a pracovnú stredu od 14.30 do 17.00 hod. Q. H. uložil povinnosť umožniť maloletému zúčastniť sa styku s otcom v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a maloletého psychicky ako aj materiálne na styk s otcom pripraviť. Rovnako mal za to, že neodkladné opatrenie bude trvať dovtedy, pokiaľ nadobudne právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej sp. zn. 8P/244/2017. Vo zvyšku návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje. 18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. 19. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pojem „záujem dieťaťa“ dáva súdu široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa, a to nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie a pod. Je nepochybné, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je jedným z najzávažnejších zásahov do rodičovských práv. Takýto zásah sa však uskutoční v záujme dieťaťa, a preto je nevyhnutné práve na tento záujem prihliadať. Pri rozhodovaní je dôležité, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Maloleté dieťa má právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa sa pritom musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 20. Samotný zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom sám o sebe nemá vplyv na ďalšie práva a povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, napr. vyživovaciu povinnosť. 21. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia možno skonštatovať, že obmedzenie, prípadne zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy jedine v takých prípadoch, kedy súd zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. ESĽP vo veci Eisholz proti Nemecku) vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Súd má tak pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa. 22. Aj z rozhodnutia, napr. Ústavného súdu ČR v uznesení z 13.12.2006 sp. zn. III.ÚS 438/05 vyplýva, že z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovaniu cieľa, a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil, a kto na ňom má väčšiu, či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd, môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne, či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak zneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálno-právnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti potom musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Rozhodnutie o zákaze styku musia súdy, spolu s orgánmi sociálno-právnej ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk rodiča s dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších aktuálne vhodných opatrení. 23. Ak súd, a v tomto prípade okresný súd, dospel na základe dokazovania k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby bol styk rodiča s ním aktuálne zakázaný bez prítomnosti tretej osoby, s tým, že takýto zákaz má trvať po dobu určitú, a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 8P/244/2017, správne okresný súd rozhodol o takomto zákaze. Takýto zákaz je možné chápať ako čiastočný, pretože otec sa môže stretávať s maloletým dieťaťom len v prítomnosti tretej osoby, v konkrétne vyhradený čas a na konkrétnom mieste (v prítomnosti pracovníka a v budove ÚPSVaR Brezno). 24. Aj z aplikačnej praxe vyplýva, že súdy styk rodiča s dieťaťom spravidla zakážu v tých prípadoch, ak dieťaťu hrozí v dôsledku tohto styku ujma, či už na fyzickom alebo psychickom zdraví dieťaťa, prípadne ujma v inej než zdravotnej oblasti, ako je ujma morálna, osobnostná a pod. 25. V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol na tú skutočnosť, že styk dieťaťa s otcom pre samotné dieťa je traumatizujúci, zvlášť po tom, čo otec maloleté dieťa, ktoré je len vo veku 12 rokov, počas realizácie styku putami spútal na rukách i nohách, bez ohľadu na to, či takéto spútanie bolo alebo nebolo myslené zo strany otca vážne, pretože takéto správanie sa otca k dieťaťu, keď samotné dieťa nemá dôveru k otcovi, môže vážne narušiť psychiku dieťaťa a jeho osobnostný vývin a ešte viac narušiť vzťah dieťaťa k otcovi. 26. Vzhľadom na to, že otec dieťaťa je jediný biologicky žijúci rodič, okresný súd správne uprednostnil menej intenzívny zásah do rodičovských práv a povinností pred intenzívnejším a nezakázal osobný styk otca s maloletým dieťaťom absolútne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že doteraz trestné konanie vo veci obmedzenia osobnej slobody dieťaťa otcom nie je skončené. V budúcnosti bude dôležité prihliadnuť na to, ako sa bude tento vzťah medzi otcom a dieťaťom ďalej vyvíjať, či tento vzťah vôbec má šancu vyvíjať sa normálnym zdravím spôsobom, k čomu však bude potrebný znalecký posudok z oblasti psychológie, ako aj samotné psychologické poradenstvo, kde povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu bola nariadená už v uznesení Okresného súdu Brezno č. k. 8P/222/2018-21 zo dňa 20.11.2018. 27. Určenie spôsobu súdom, akým sa má realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností prejedávanej veci (najmä možnosti a schopnosti rodiča zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s dieťaťom, ale aj prihliadnutie na potreby, osobnosť a citové väzby maloletého dieťaťa). Nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje rodiča na riadnu výchovu dieťaťa, preto ak riadna výchova zo strany otca maloletého dieťaťa je spochybnená vzhľadom na dieťaťom prezentované správanie sa otca k dieťaťu, ktorého následkom je odmeraný postoj dieťaťa k otcovi, s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa je dôležité eliminovať negatívne vplyvy. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou práve prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie sa s otcom obmedzené, resp. zakázané bez prítomnosti tretej osoby. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý je odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, a preto správne okresný súd pristúpil k jeho nariadeniu s prihliadnutím na zistené skutočnosti, avšak v rozsahu, aby k úplnému pretrhnutiu kontaktu medzi otcom a dieťaťom nedošlo, avšak tento kontakt bude musieť byť dočasne realizovaný len v prítomnosti tretej osoby, na neutrálnej pôde a v presne vymedzenom čase. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa namietal uvedený čas vzhľadom na pracovnú zaťaženosť, je práve v záujme otca maloletého dieťaťa, pokiaľ má skutočný záujem na obnovení a zlepšení vzťahov so svojim synom, aby si pracovný čas prispôsobil danej situácii. 28. Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky odvolateľov nepovažoval za dôvodné, stotožnil sa s názorom okresného súdu, nariadenie neodkladného opatrenia v stanovenom rozsahu považoval za vecne správne, a preto ho v celom rozsahu potvrdil. 29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).