Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318679 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118318679.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú G. S. D., nar. XX. XX. XXXX, štátnu občianku SR a Španielskeho kráľovstva, t. č. bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov - matky J. S. E. de la Z., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky SR t. č. bytom Slovenská republika, U., štvrť S. Q. XX, právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, a otca G. S. E. de la Z., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana Španielskeho kráľovstva, bytom Španielske kráľovstvo, J., N. de G. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Moreno Vlk & asociados SK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Cukrová 14, v konaní o návrat maloletej do cudziny pri neoprávnenom zadržaní, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/186/2018-298 zo dňa 05.11.2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom podaným dňa 14. 08. 2018 sa otec maloletej G. S. D., nar. XX.XX.XXXX domáhal nariadenia návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Španielskeho kráľovstva a súčasne, aby súd matke nariadil, aby vrátila maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu do Španielskeho kráľovstva do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v prípade, že matka maloletú na územie Španielskeho kráľovstva nevráti, aby bol otec oprávnený maloletú po uplynutí vyššie uvedenej lehoty prevziať za účelom jej vrátanie do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie Španielskeho kráľovstva. 2. Okresný súd aplikujúc čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 12, čl. 13 a čl. 19 Dohovoru o medzinárodnoprávnych aspektoch únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. 10. 1990 (publikované v oznámení Ministerstva zahraničných Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej v texte „Dohovor“), ako aj čl. 2 ods. 11, čl. 11 ods. 4 a čl. 2 ods. 9 Nariadenia (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej v texte „nariadenie“), návrh otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu zamietol s nasledovným odôvodnením: 3. V danej veci okresný súd citlivo zvažoval aplikáciu čl. 13 písm. b/ Dohovoru s prihliadnutím na všetky okolnosti ohľadom maloletej. Súd zároveň prihliadol na čl. 11 ods. 4 nariadenia, ktoré stanovuje prísnejšie podmienky, za ktorých nemožno nenavrátiť maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej bol obvyklý pobyt matky, a to pobyt v Španielskom kráľovstve. Otec maloletej nadobudol opatrovnícke práva k dieťaťu, a uvedené nespochybnili ani rozporné vyjadrenia rodičov vo vzťahu k reálne vykonávanému opatrovníckemu právu otcom. Napriek tomu, že rodičia spolu s maloletou prišli na územie Slovenskej republiky spolu a otec s tým súhlasil, avšak od mája roku 2018 sa s pobytom maloletej na území Slovenskej republiky nezmieril, a od uvedenej doby je maloletá zdržiavaná na území Slovenskej republiky neoprávnene. 4. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletá sa má vrátiť do Španielskeho kráľovstva, členského štátu EÚ. Maloletá vzhľadom na v tom čase aktuálny vek 1 rok a 4 mesiace nie je fixovaná na žiadne prostredie, ale na osoby, ktoré mu dávajú pocit istoty, bezpečia a ktorými sú pre maloletú obidvaja rodičia. Maloletá spolu s rodičmi prišla na územie Slovenskej republiky dňa 27. 12. 2017 vo veku necelých 6 mesiacov, preto v danom prípade nie je možné tak, ako právny zástupca otca tvrdil, že maloletá sa vráti do prostredia, ktoré mu je dôverne známe. Maloletá totiž vo veku odchodu zo Španielskeho kráľovstva žiadnym spôsobom nevnímala prostredie v ktorom bola, ale osoby, ktoré jej poskytovali starostlivosť a základné potreby primerané jej veku. Z tohto dôvodu okresný súd argumentáciu právneho zástupcu otca neakceptoval. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vo výpovediach pre okresný súd vyplynulo, že od odchodu otca z územia Slovenskej republiky dňa 20. 1. 2018 bol otec s maloletou v kontakte počas jeho jedného pobytu vo februári v čase od 16.12. do 25.02.2015, kedy spolu so svojou matkou (starou matkou maloletej zo strany otca) sa zúčastnil jej krstu. Od tohto obdobia s maloletou nebol žiadnym spôsobom v kontakte, maloletú nenavštívil na území Slovenskej republiky ani počas Veľkonočných sviatkov, t. j. v čase svojho voľna. O maloletú sa však zaujímal, a to až do jeho príchodu na územie Slovenskej republiky dňa 7. 5. 2018, kedy bol v kontakte s maloletou do 11. 5. 2018 a dňa 14. 5. 2018 odletel bez maloletej a matky napriek naplánovanému letu. Od tohto obdobia otec o maloletú žiadnym spôsobom neprejavoval záujem, nepožadoval od matky informácie o maloletej, s maloletou žiadnym spôsobom nebol v kontakte, a to napriek tomu, že sa zúčastnil pojednávania nariadeného na deň 1. 10. a 15. 10. 2018. Otec maloletej napriek tomu, že maloletá mala dňa 10. 7. 2018 narodeniny (1. rok), maloletú nekontaktoval. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec si na narodeniny maloletej spomenul s odstupom času a v tejto súvislosti ju kontaktoval prostredníctvom Viber-u, čo otec nespochybňoval. Rodina zo strany otca od príchodu maloletej na územie Slovenskej republiky t. j. od 27. 12. 2017 žiadnym spôsobom o maloletú neprejavila záujem, a to ani pri príležitosti jej 1. narodenín. S maloletou neboli žiadnym spôsobom v kontakte, okrem návštevy starej matky na Slovensku vo februári 2018, kedy sa uskutočnil krst maloletej. Prvý kontakt otca od polovice mája 2018 bol naplánovaný na deň 6. 11. 2018, ktorého sa mal zúčastniť otec, stará matka otca zo strany otca, priateľ otca z Nemecka, t. j. v deň nasledujúci po rozhodnutí súdu. Zo samotného výsluchu otca ako aj jeho podania označeného „Návrh postupu pri návrate G. do Španielska“ vyplynulo, že nepozná aktuálny režim maloletej, jej stravovacie návyky, konfekčnú veľkosť, obľúbenú hračku, činnosť. Otec vo výsluchu ako dôvod, pre ktorý od polovice mája 2018 nebol žiadnym spôsobom v kontakte s maloletou odôvodnil 1/ tým, že mu to zo strany advokáta nebolo odporúčané a 2/ traumou, ktorá by bola pre neho a maloletú, pokiaľ by s maloletou bol 60 minút a potom 2 mesiace nie. Okresný súd tieto otcom uvádzané dôvody nemohol hodnotiť inak ako právne irelevantné, pretože otec si mohol pri stretnutí s maloletou zabezpečiť tretiu osobu tak, ako má tomu byť 6. 11. 2018, príp. sa mohol obrátiť na príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí na území Slovenskej republiky, ktorý by mu v tomto smere poskytol súčinnosť, napr. realizovaním jeho stretnutia s maloletou za prítomnosti psychológa ako tretej osoby. 5. Na strane maloletej okresný súd zistil, že aktuálne je vo veku 1 roka a 4 mesiacov, je matkou kojená. Vo vzťahu ku kojeniu maloletej matkou súd uviedol, že mu neprináleží hodnotiť rozhodnutie rodiča kojiť mal. dieťa do akéhokoľvek jeho veku. Kojenie dieťaťa matkou má však za následok vzájomnú blízkosť matky a dieťaťa, je pre neho uvoľnením, vytvára pocit spokojnosti a bezpečia. V danom prípade je preto matka pre maloletú najbližšou osobou poskytujúcou jej pocit istoty, bezpečia. Okresný súd preto vo vzťahu k otcovi akokoľvek tvrdo to vyznie konštatoval, že okrem podania návrhu na návrat svojím nezáujmom o maloletú, neinformovaním sa na ňu, nekontaktovaním sa s ňou spôsobil, že odlúčením maloletej od matky by sa maloletej spôsobila ujma v zmysle čl. 13 písm. b) Dohovoru. Okresný súd dôvodne od otca očakával vo vzťahu k maloletej aktívny prístup tak, aby poznal režim, potreby maloletej, zdravotný stav, bol pre maloletú známou osobou, pri ktorej by maloletá mala pocit istoty, bezpečia a prihliadol pri svojom rozhodovaní o nenavrátení maloletej aj na záujem maloletej zodpovedajúci aktuálnym potrebám, ktoré prevýšili potreby, predstavy, želania otca. 6. Okresný súd tiež konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že doposiaľ otec sám nezabezpečoval 24-hodinovú starostlivosť o maloletú. Len pre úplnosť tiež uviedol, že ani rodina otca vzhľadom na dlhodobý nezáujem o maloletú nie sú pre maloletú osoby známe, ktoré by mohli maloletej dávať pocit istoty, bezpečia. 7. Okresný súd tiež skúmal s poukazom na čl. 11 ods. 4 Nariadenia preukázanie vykonania primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany maloletej pri jej vrátení. Otec v návrhu a následne vo výsluchu poukazoval na možnosť skrátenia pracovnej doby u zamestnávateľa, prihlásenia maloletej do predškolského zariadenia vo firemnej materskej škôlke, o čom okresnému súdu však nepredložil žiadny dôkaz napriek tomu, že v zmysle procesného práva k návrhu majú byť pripojené všetky dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva. Za účelom poskytnutia predloženia reálnych a spôsobilých záruk okresný súd pojednávanie odročil a otcovi tak umožnil predloženie relevantných záruk. Otec dňa 5. 2. 2018 predložil podanie označené „Návrh postupu pri návrate G.do Španielska“, v ktorom opakovane poukazoval na možnosť skrátenia pracovnej doby, možnosť návštevy maloletej firemnej materskej škôlky. Ako novú skutočnosť uviedol možnosť po dobu 3 mesiacov čerpať dočasnú dovolenku. Otec však v tomto smere bol nečinný, pretože svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal. Otec zároveň uvádzal, že v prípade nasledovania maloletej matkou matka má možnosť bývať v byte, v ktorom bývali, pričom ide o byt, ktorého nie je vlastníkom. Vlastníkom bytu je jeho otec, ktorý s matkou má narušený vzťah. Bolo preto žiaduce, aby otec doložil právne relevantný doklad vlastníka o možnosti bývania a užívania jeho nehnuteľnosti matkou. Okresný súd preto uzavrel, že otec svojim neaktívnym konaním vo vzťahu k maloletej a nepredložením primeraných záruk spôsobil, že jeho návrh na nariadenie návratu bol nútený zamietnuť. Okresný súd len pre úplnosť doplnil, že otec v konaní poukazoval na možnosť prihlásenia maloletej do firemnej materskej škôlky, ale v žiadosti o rozluku poukazoval na možnosť umiestnenia maloletej do iného predškolského zariadenia, z čoho je možné vyvodiť, že otec aktuálne ani nemal reálnu predstavu o zabezpečení maloletej po jej návrate do Španielskeho kráľovstva. 8. K argumentácii právneho zástupcu otca, že pokiaľ matka subjektívne vníma návrat maloletej do Španielskeho kráľovstva ako vážne nebezpečenstvo, alebo že návrat maloletej by ju vystavil duševnej ujme, tak jej nič nebráni aby sa spolu s maloletou vrátila do Španielska, okresný súd uviedol, že v zmysle platnej judikatúry nemožno nariadiť rodičovi v danom prípade matke navrátiť sa spolu s maloletou z dôvodu, že by išlo o zásah do jej rodinného a súkromného života. 9. Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, z akých dôvodov a na základe akých skutočností nepristúpil k doplneniu dokazovania zdravotnou dokumentáciou maloletej, a to z dôvodu, že v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa sa súd nezaoberá nezhodou rodičov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (zabezpečením alebo nezabezpečením očkovania maloletej). Rovnako okresný súd zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania potvrdením o zdravotnom poistení maloletej z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci bolo pre súd podstatné zabezpečenie zdravotného poistenia maloletej v Španielskom kráľovstve, o čom bol k návrhu predložený dôkaz, ktorý súd akceptoval a v konaní nemal preukázané, že by maloletá v Španielskom kráľovstve nebola zdravotne poistená. Súd nepripustil ani návrh otca na doplnenie dokazovania pripojenou dátovou videostopou na priloženom diskovom nosiči, z dôvodu, že súhlas na náhravanie osôb, ktoré sú na videozázname, nemal. Tento záznam robil v spálni matky v dome starej matky, ktoré sú vlastníčkami nehnuteľností a otec vyhotovením obrazového a zvukového záznamu zasiahol do práv uvedených osôb na ochranu osobnosti podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase vyhotovovania záznamu nemal ich povolenie, čím získal dôkaz v rozpore so zákonom. Napriek tomu súd skúmal, či záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zachytával protiprávne konania matky, prípadne ďalších osôb, ktoré sa podľa otca majú na zázname nachádzať. Zo samotného vyjadrenia otca vyplynulo, že záznam obsahuje zachytenie určitého neprimeraného správania sa matky, matkinej tendencie zavádzať a vykresľovať situácie, ako i ľudí vo svetle podľa jej zámerov, čo však zjavne nemá znaky protiprávneho konania. Dôkaz predložený otcom preto nepovažoval za vhodný, keďže predmetom dokazovania v tomto konaní neboli okolnosti správania sa rodičov, ale skutočnosti podmieňujúce navrátenie, alebo nenavrátenie maloletého dieťaťa. Naviac otec vo vzťahu k predmetu dokazovania v konaní o návrat zároveň nebol ani v dôkaznej tiesni. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh na vykonanie dokazovania zo strany otca zamietol. 10. Okresný súd zamietol i návrh na doplnenie dokazovania právnej zástupkyne matky, ktorá žiadala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie, ktorý by sa zaoberal otázkou vplyvu prípadného návratu maloletej do Španielskeho kráľovstva na psychiku maloletej, a to z dôvodu, že okresnému súdu je zrejmá citová naviazanosť maloletej na matku vzhľadom na jej nízky vek, skutočnosť, že je kojená a nerealizovanie kontaktu otca s maloletou odo dňa 20. 01. 2018 s výnimkou dvoch krátkodobých pobytov otca na území Slovenskej republiky v mesiaci február 2018 a naposledy v polovici mesiaca máj 2018. Naviac právna zástupkyňa matky mohla v konaní predložiť i súkromný znalecký posudok. Aj niektorými ďalšími dôkazmi predloženými zo strany právnej zástupkyne matky sa okresný súd nezaoberal, pretože boli pre rozhodnutie vo veci právne irelevantné, netýkali sa návratového konania, v ktorom súd sa zaoberal obvyklým pobytom maloletej, nadobudnutím opatrovaneckého práva, vykonávaním opatrovaneckého práva oprávneným, resp. neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním maloletej, splnenia dôvodov pre nenavrátenie dieťaťa a nie partnerským vzťahom rodičov maloletej. 11. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 52 CMP. 12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého by odlúčením od matky, a teda rozhodnutím o návrate maloletej mala byť spôsobená ujma dieťaťu v zmysle článku 13 písm. b/ Dohovoru. Zdôraznil, že úmyslom matky, ako aj otca bolo maloletú vychovávať práve v Španielsku, kde uzavreli rodičia maloletej manželstvo dňa 29. 06. 2013, a teda po dobu viac ako štyroch rokov pred narodením maloletej viedli spoločnú domácnosť v J., teda v Španielsku. Matka svojim správaním, neustálym zavádzaním otca v ňom vyvolala myšlienku, že sa zdržiava na území Slovenskej republiky iba dočasne a až v máji 2018 mu oznámila svoj skutočný zámer. Zdôraznil, že obvyklé miesto pobytu maloletej je preto v N. kde sa obrátila aj matka sama na súd o rozvod ich manželstva. Najlepším záujmom maloletej je nebyť unesená, s čím súvisí povinnosť zmluvného štátu Haagskeho dohovoru zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Rozhodnutie okresného súdu však s najlepším záujmom maloletej nekorešponduje, nakoľko týmto je žiť a vyrastať v blízkom a pravidelnom kontakte s obomi rodičmi v mieste jej obvyklého pobytu. Uvedenému záujmu dieťaťa by sa mali prispôsobiť rodičia aj za predpokladu, že na ich strane, resp. na strane jedného z nich nastala taká zmena pomerov, v dôsledku ktorej niektorý z rodičov nechce žiť v krajine, kde má dieťa obvyklý pobyt. 13. Otec maloletej v odvolaní zdôraznil, že má opatrovnícke práva, a teda má právo rozhodnúť o tom, kde bude jeho dieťa žiť. Naopak matka maloletej absolútne žiadnym spôsobom tieto jeho práva nerešpektovala, o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej rozhodla a naďalej rozhoduje sama. 14. Okresný súd nenariadil návrat maloletej z dôvodu aplikácie článku 13 písm. b/ Dohovoru a článku 11 ods. 4 Nariadenia, teda z dôvodu, že maloletej by mala byť návratom krajiny obvyklého pobytu spôsobená ujma, ale v čom konkrétnom má táto u nej spočívať, súd bližšie neuviedol. Ani jedna z výnimiek, ktoré je možné uplatniť pri rozhodovaní o nenariadení návratu naplnená nebola. Naviac existencia nebezpečenstva musí byť objektívna a ujma musí byť vážna. Tieto skutočnosti musia byť vyhodnocované na základe vážnych a dôvodných skutočností a táto výnimka sa nemôže použiť ako dôvod zamietnutia návratu dieťaťa len preto, že jeho odlúčenie od rodiča - únoscu by bolo bolestivé, alebo preto, že návrat by mohol byť pre samotné dieťa nepohodlný. Návratom maloletej do J. jej žiadna ujma nehrozí, jedná sa o bezpečnú krajinu a jej otec je milujúcim rodičom, ktorý ako z predložených záruk vyplýva, má vytvorené podmienky na to, aby sa o maloletú postaral. Aj matka v prípade, že sa rozhodne s maloletou navrátiť, má umožnené bývanie v byte, ktorý spoločne ako rodina obývali pred neoprávneným zadržiavaním maloletej matkou. Otec by býval v byte spolu so svojimi rodičmi. 15. Otec maloletej v odvolaní namietal, že pokiaľ i súd zamietol jeho návrh z dôvodu podľa článku 13 písm. b/ Dohovoru, je nutné poukázať na to, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie vážneho nebezpečenstva v prípade návratu nesie osoba únoscu, pričom matka v konaní nevyprodukovala ani jeden dôkaz, ktorým by preukázala existenciu vážneho nebezpečenstva, ktoré by v prípade návratu maloletej hrozilo. Maloletá by totiž po návrate do krajiny obvyklého pobytu nebola vystavená nebezpečenstvu a ani jeho správanie nemožno vyhodnotiť ako také, že by ním mohol vystaviť dieťa nebezpečenstvu ujmy. Keďže matka nepreukázala, že by návrat maloletú vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ju priviedol do inak neznesiteľnej situácie a pokiaľ aj odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. 16. Otec zároveň oponoval, že by sa aktívne nesnažil a nepredložil primerané záruky v súvislosti s návratom maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Hneď ako pochopil, že matka sa s maloletou neplánuje vrátiť, podal návrh na rozluku, v rámci ktorého konania sa domáhala aj úpravy práv a povinností k maloletej, avšak do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol. Návrh na začatie návratového konania bol podaný približne 3 mesiace po zistení, že matka sa s maloletou odmieta vrátiť do miesta obvyklého pobytu. Naďalej finančne podporuje maloletú a matka dieťaťa naďalej využíva platobnú kartu k účtu, na ktorý otec posiela peniaze. Uznal, že maloletú nenavštívil určité obdobie, avšak dôvodom, pre ktorý maloletú nenavštívil, bola aj obava z konania matky maloletej voči jeho osobe, ako i z obavy z trestného stíhania, ktorým ho matka maloletej neustále „strašila“. Dňa 06. 11. 2018 bol s maloletou niekoľko hodín a aj túto situáciu matka využila na to, aby zavolala políciu, ktorá ho prišla vypočuť vo veci oznámenia, ktoré podala na neho matka maloletej. Matka mu teda nebráni stretávať sa s maloletou, ale svojim konaním mu neustále sťažuje situáciu a vôbec mu to neuľahčuje už i v tak pre neho zložitej situácii, v ktorej sa v Slovenskej republike ako cudzinec neovládajúci slovenský jazyk neustále ocitá. S maloletou sa mieni aj v januári 2019 stretnúť. 17. Otec maloletej v odvolaní poukázal tiež na to, že predložil záruky, maloletá ma zabezpečené miesto v škôlke v krajine obvyklého pobytu, on ako otec je riadne zamestnaný s prácou a platom, ktorá umožňuje zabezpečiť potreby jeho rodiny, teda bola presvedčivá a dostatočne zabezpečená ochrana maloletej v Španielsku a neexistuje riziko spojené s návratom maloletej. 18. Na záver otec maloletej poukázal na zdĺhavé konanie okresného súdu v trvaní 4 mesiacov a pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že zadržiavanie maloletej v Slovenskej republike bolo neoprávnené od mája 2018, potom mal nariadiť jej urýchlený návrat. Najlepším záujmom dieťaťa je zabezpečenie jeho rýchleho návratu, čo však nemohlo byť vzhľadom na dĺžku konania zabezpečené. Nedôvodnou bolo i hĺbkové skúmanie rodinnej situácie, nakoľko rozsah skúmania najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrate nemá byť totožný s rozsahom skúmania v prípade konania o starostlivosť o dieťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu do Španielskeho kráľovstva a nariadi matke, aby vrátila maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a v prípade, že matka maloletej v súlade s uznesením na územie Španielskeho kráľovstva maloletú nevráti, je otec oprávnený maloletú po uplynutí tejto lehoty prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie Španielskeho kráľovstva. 19. Otec maloletej k odvolaniu pripojil zápisnicu o podaní vysvetlenia zo dňa 06. 11. 2018 spísanú na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Brezne za účelom podania vysvetlenia k priestupku občianskeho spolunažívania. 20. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho argumentáciou v odvolaní nesúhlasí. Poukazuje na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k premiestneniu maloletej došlo zákonným spôsobom. Najmä okresný súd vykonal podrobné dokazovanie, na základe ktorého správne vyhodnotil, že prípadný návrat maloletej by mohol spôsobiť dieťaťu ujmu. Ak otec maloletej v odvolaní tvrdil, že súd bližšie neuviedol, v čom konkrétne by mala uvedená ujma spôsobená návratom maloletej spočívať, poukázala na vyčerpávajúce a podrobné odôvodnenie uvedené súdom najmä v bodoch 44 napadnutého uznesenia. Zdôraznila, že maloletá G. je nízkeho veku, kedy je naviazaná výlučne na ňu ako matku. Maloleté dieťa je naďalej stále kojené, čo u maloletej vytvára pocit bezpečia a spokojnosti a je teda pre ňu najbližšou osobou poskytujúcou jej pocit istoty a bezpečia. Samotný otec svojim prístupom, nekontaktovaním sa s dcérou, nezáujmom o jej osobu, neinformovaním sa o nej spôsobil, že odlúčením maloletej od matky by sa maloletej spôsobila ujma, v zmysle článku 13 písm. b/ Dohovoru. Poukázala na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pojednávajúci o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch orgánov, týkajúcich sa detí. V prípade maloletej ide o situáciu, ktorá ide nad rámec toho, čo možno od dieťaťa rozumne očakávať, aby znieslo. Naviac, otec maloletej nikdy nezabezpečoval nepretržitú starostlivosť o maloletú, nepozná jej režim, nepreukázal ani vykonanie primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany maloletej pri jej vrátení s poukazom na § 11 ods. 4 Nariadenia. Maloletú viac ako 7 mesiacov otec nenavštívil, nekontaktoval a nezaujímal sa o ňu žiadnym spôsobom. Jeho argumentácia, že maloletú nenavštívil v dôsledku trestného stíhania je účelová, pretože z predložených dôkazov, ako aj výpovedí účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že otec maloletú nenavštevoval z dôvodu, že mu to neodporúčal jeho právny zástupca, a to aj napriek skutočnosti, že matka otca viackrát žiadala, aby sa s maloletou kontaktoval, navštevoval ju a udržiaval s ňou vzťah a v tomto kontakte mu nikdy nebránila. Poprela, že by sa otcovi vyhrážala trestným stíhaním, práve naopak, matka žiadala, aby konanie voči otcovi bolo zastavené. 21. Matka maloletej poukázala vo vyjadrení aj na plynutie času, ktorého dôsledkom je silné zžitie sa maloletej s prostredím, k čomu došlo aj konaním otca, ktorý aj napriek tomu, že poznal pobyt dieťaťa s matkou a z jej strany mu nebolo v styku s maloletou bránené, podal návrh na začatie konania o návrat až po 8 mesiacoch po tom, čo rodina spoločne odišla na Slovensko. 22. Matka zotrvala na tom, že navrátením maloletej by došlo k negatívnemu dopadu na maloletú, pričom poukázala i na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 15. 01. 2019. Maloletá má 1 a pol roka, na území Slovenskej republiky sa nachádza viac ako jeden rok, pričom časový faktor je rozhodujúci a upozorňuje na psychologické problémy, ktoré môže spôsobiť návrat dieťaťa v prípade, že je nariadený po dlhej dobe, najmä ak sa dieťa zžilo s novým prostredím, ako je tomu aj v tomto prípade. Námietka otca ohľadom zdĺhavosti konania nie je dôvodnou, nakoľko aj v zmysle judikatúry ESĽP sa čoraz častejšie prejavuje názor, že návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď je Haagsky dohovor aplikovateľný automaticky alebo mechanicky, ale najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti v prítomnosti, alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Aj z tohto dôvodu má súd konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a pod. povahy. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 23. Otec maloletej k písomnému vyjadreniu matky doplnil, že zotrváva na jeho tvrdeniach a argumentáciách uvedených v odvolaní. Uznal, že maloletá je ako každé dieťa v jej veku fixované na matku, avšak táto skutočnosť sama o sebe nemôže a nemá byť dôvodom nenariadenia návratu maloletej. Naviac vyjadrenie matky obsahuje nesprávnosti a klamstvá, nakoľko nie je pravdou, že by otec s maloletou bol iba dvakrát za obdobie 10 mesiacov, ako uviedla vo vyjadrení. Otec maloletej nemal v pláne prísť na veľkonočné sviatky, nakoľko sa matka s maloletou mali vrátiť do Španielska krátko po Veľkej noci vzhľadom k tomu, že sa v Slovenskej republike zdržiavali už od Vianoc. S matkou dohodnutý plán bol, že otec maloletej príde do U. po Veľkej noci a spolu s matkou a maloletou 09. 04. 2018 odletia späť do J.. Matka však následne požiadala o odloženie letu pre ňu a maloletú, nakoľko sa mala realizovať kúpa pozemku v J.. Až dodatočne mu matka oznámila, že sa späť do Španielska nevráti. Nie je pravdou ani to, že by návrh na začatie konania o návrat podal až po 8 mesiacoch. Bolo tomu v lehote 3 mesiacov od neoprávneného zadržiavania maloletej matkou. Správu psychologičky zo dňa 15. 01. 2019 predloženú v odvolacom konaní považuje za značne subjektívnu, nakoľko si ju dala vypracovať výlučne matka na základe ňou tvrdených informácií. Keďže matka konala v rozpore s ustanoveniami Dohovoru a porušila jeho opatrovnícke právo, okresný súd mal návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu nariadiť. 24. Kolízny opatrovník maloletej k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2019. Má za to, že okresný súd v konaní o návrate maloletej dostatočne a citlivo zhodnotil skutkový stav maloletého dieťaťa a rozhodol v jeho najlepšom záujme. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 25. Matka maloletej k odvolaniu otca zároveň zaslala vyjadrenie, ku ktorému pripojila videonahrávku (rok 2017), ako aj fotodokumentáciu potvrdzujúcu, že matka nebráni kontaktu otca, jeho rodiny a jeho priateľov s maloletou. Zároveň pripojila svedectvo K. D. a popis situácie k videonahrávke. 26. Otec maloletej k vyššie uvedenému vyjadreniu, ako aj predloženiu videonahrávky z roku 2017 v písomnom vyjadrení uviedol, že touto videonahrávkou nie sú absolútne žiadnym spôsobom preukázané tvrdenia matky k okolnostiam, za ktorých došlo k neoprávnenému nahraniu videa, naviac bez jeho súhlasu. Uviedol, že toto video žiadnym spôsobom neukazuje jeho agresivitu. Matka spolu so starou matkou v tom čase, kedy sa video nahralo, vybrali zo zásuviek jeho osobné veci a hodili ich do plastového vreca, ako keby išlo o odpad a následne video zachytáva len ten moment, kedy bez akéhokoľvek rešpektu sa stará matka maloletej hrabala v jeho osobných veciach a vyhadzovala zo skrine jeho veci do plastového vreca. Navrhol, aby odvolací súd videonahrávku predloženú matkou odmietol, nakoľko matka nemala súhlas otca s vyhotovením tejto nahrávky a túto mohla predložiť kedykoľvek v priebehu konania. Súd by mal preto pristúpiť pri hodnotení dôkazu k tzv. testu proporcionality (článok 3 a 16 CSP). K svedectvu K. D. len konštatoval, že mu nie je známe, že by bola expertkou na predškolskú výchovu, resp. zapísaná ako znalec do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. 27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte „CSP“ ) prejednal odvolanie otca maloletej, preskúmal konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP (á contrario) uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 29. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a aplikujúc § 387 ods. 1, 2 CSP považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a konštatuje správnosť dôvodov ako aj právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. 33. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že matka maloletú G. neoprávnene zadržiavala na území Slovenskej republiky od mája 2018, V zmysle Dohovoru existujú podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa, a tieto boli v prejednávanej veci splnené, v dôsledku čoho okresný súd návrat maloletej nenariadil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach opätovne zdôrazňoval, že v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa je potrebné v maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa a dôsledne skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 13 Dohovoru pre odmietnutie nariadenia návratu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrate maloletých detí do iného zmluvného štátu Dohovoru musí súd vychádzať z čo najstarostlivejšieho zistenia skutkového stavu a dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte, musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať skutočný postoj rodiča v zahraničí k súčasnému pobytu dieťaťa. Ústavný súd zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte, ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa článku 13 Dohovoru, teda výnimky z povinnosti navrátiť dieťa. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd svojim rozhodnutím zabezpečil naplnenie vyššie uvedených záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v spojení s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča. Prisúdil dôvodne zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. 35. Okresný súd citlivo zvážil návrh otca maloletej a nemožno len súhlasiť s tým, že je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v prípade maloletej Y. ide o dieťa vo veku skoro 2 roky, pričom na území Slovenskej republiky sa spolu s matkou zdržiava od decembra 2017, teda od veku jej 6 mesiacov. Je nutné preto konštatovať, že maloletá pri príchode na územie Slovenskej republiky nebola fixovaná na žiadne prostredie. Napriek tomu, že okresný súd správne uzavrel, že obvyklým pobytom maloletej je územie Španielskeho kráľovstva, maloletá je viazaná najmä na osoby, ktoré jej dávajú pocit istoty, bezpečia a ktorými sú pre ňu obidvaja rodičia. Maloletá spolu s rodičmi prišla na územie Slovenskej republiky v decembri 2017 vo veku necelých 6 mesiacov, preto naozaj nie je možné tak, ako tvrdí otec maloletej konštatovať, že maloletá by sa vrátila do prostredia, ktoré je jej dôverne známe. Prostredie pôvodného pobytu maloletej, táto vzhľadom na svoj vek a obdobie, ktoré strávila v Španielskom kráľovstve, vnímala len cez osoby svojich rodičov, nie vo vzťahu k prostrediu, či krajiny, a to najmä vo vzťahu k matke, ktorá jej poskytovala starostlivosť a základné potreby primerané jej veku formou materskej dovolenky. Maloletá je naďalej matkou kojená. Uvedené má za následok vzájomnú blízkosť matky a dieťaťa, je pre dieťa uvoľnením, vytvára pocit spokojnosti a bezpečia. Matka je v súčasnej dobe pre maloletú najbližšou osobou, poskytujúcou jej pocit istoty a bezpečia. Maloletá má v súčasnej dobe citové väzby vo vzťahu k matke, ako aj ostatným osobám v jej blízkosti a prostrediu, v ktorom sa spolu s matkou nachádza a s ktorým sa za obdobie od decembra 2017 zžila. 36. Keďže nebolo možné vzhľadom na vek dieťaťa toto osobne vypočuť a zistiť tak záujem maloletého, okresný súd dôvodne vychádzal i z výpovede kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní dňa 15. 10. 2018 navrhol návrh otca zamietnuť z dôvodu, že v prípade maloletej ide o dieťa nízkeho veku, väčšinu času svojho života žijúce na Slovensku, ktoré je stále kojené a rodina zo strany otca nie je s maloletou skoro v žiadnom kontakte. Naviac, otec maloletej od mája 2018 nebol v osobnom kontakte s maloletou. Potvrdil, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, bytové prostredie je bezpečné, stabilné a dostatočne podnetné pre všestranný rozvoj. Maloletá je prihlásená na trvalý pobyt v U., má zdravotné poistenie v Slovenskej republike, je prihlásená u lekárky od decembra 2017. Vytvorila si citové väzby k rodine matky na Slovensku, s ktorými je v kontakte, absolvuje tu plávanie, kurz anglického jazyka, reaguje na slovenčinu, rozumie slovenčine, pozná slovenské slová a navštevuje materskú škôlku. Maloletá sa tak určitou mierou začlenila do sociálneho rodinného prostredia matky na území Slovenskej republiky. 37. Napriek tomu, že otec maloletej nadobudol opatrovnícke právo, čo vyplynulo zo zhodného vyjadrenia rodičov, rodičia maloletej ohľadom skutočne vykonávaného opatrovníckeho práva mali rozporné vyjadrenia. Otec maloletej uvádzal, že pred odchodom do práce sa maloletej venoval, hral sa s ňou, čítal jej knižky, ukazoval obrázky, púšťal klasickú hudbu. Naopak matka tieto tvrdenia poprela, potvrdila len to, že otec v domácnosti vešal prádlo, no nepoprela nákupy otca do domácnosti, spoločné návštevy lekára maloletej. V danom prípade preto súd zohľadnil komplexné fungovanie domácnosti maloletej, a uznal, že opatrovnícke práva vykonávali obaja z nich. 38. Okresný súd nemohol opomenúť, že otec maloletého sa o dieťa po jej odchode na územie Slovenskej republiky nezaujímal tak, ako by sa otec zaujímať mal, neinformoval sa o ňu, nekontaktoval sa s ňou, resp. v minimálnom rozsahu, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul, v dôsledku čoho spôsobil, že odlúčením maloletej od matky by sa maloletej spôsobila ujma v zmysle § 13 písm. b/ Dohovoru. Okresný súd dôvodne od otca očakával vo vzťahu k maloletej aktívny prístup tak, aby poznal režim potreby dieťaťa, jeho zdravotný stav a bol najmä pre maloletú známou osobou, pri ktorej by mala maloletá pocit istoty a bezpečia. Okresný súd preto prihliadal pri svojom rozhodovaní o nenavrátení maloletej na záujem dieťaťa, ktorý zodpovedá aktuálnym potrebám, ktoré prevýšili potreby a predstavy, resp. želania otca. Bolo preukázané, že doposiaľ otec sám nezabezpečoval 24-hodinovú starostlivosť o maloletú a ani rodina otca vzhľadom na dlhodobý nezáujem o dieťa nie sú pre ňu osobami známymi, ktoré by mohli maloletej dávať pocit istoty a bezpečia. Nadväzne na to okresný súd správne skúmal s poukazom na článok 11 ods. 4 Nariadenia, či otec vykonal primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej pri jej navrátení. Okresný súd nemal preukázané ich vykonanie, a to napriek tomu, že pojednávanie aj z tohto dôvodu odročil. Ani v rámci odvolacieho konania ním tvrdené opatrenia neboli preukázané, a ak aj otec maloletej dodatočne v odvolacom konaní predložil doklad o tom, že maloletá môže navštevovať škôlku, nie je možné považovať toto opatrenie za dostatočné. Okresný súd za týmto účelom odročil pojednávanie, po ktorom otec maloletej uviedol možnosť po dobu 3 mesiacov čerpať dočasnú dovolenku, avšak ani v rámci odvolacieho konania doklad o takejto možnosti predložený nebol. Ak následne otec poukazoval na to, že v prípade, ak by matka maloletej dieťa nasledovala do krajiny obvyklého pobytu, má možnosť bývať v byte, v ktorom bývali, pričom ide o byt, ktorého nie je vlastníkom, ani v tomto smere opatrenia neboli vykonané. Vlastníkom bytu, v ktorom sa po návrate mala matka maloletej zdržiavať, nie je vo vlastníctve otca, ale jeho otca, ktorý má s matkou narušený vzťah. Nie je žiadna záruka, že by matka po návrate mohla v tomto byte zotrvať. Bolo žiadúce, aby otec doložil právne relevantný doklad vlastníka o možnosti bývania a užívania nehnuteľnosti matkou. Ani v rámci odvolacieho konania takýto doklad predložený nebol. Naopak otec maloletej len tvrdil, že matke umožní bývanie v tomto byte. Navyše odvolací súd dodáva, že otec maloletej tieto opatrenia nepreukázal ani vo vzťahu k dieťaťu. Nemá aktuálne reálnu predstavu o zabezpečení starostlivosti o maloletú po jej návrate do Španielskeho kráľovstva. Pokiaľ by i maloletá navštevovala celodenne materskú škôlku v krajine obvyklého pobytu, je zrejmé, že uvedený pobyt by pôsobil v súčasnej dobe na dieťa stresujúco, ak maloletá nepozná španielsky jazyk, resp. mu nerozumie s prihliadnutím na jej vek. I po návrate z uvedeného zariadenia - materskej škôlky nie je zrejmé, kde by sa maloletá zdržiavala v prípade výkonu zamestnania otcom, ak ani rodina blízka otcovi nie je pre ňu rodinou, ktorej osoby by napĺňali charakter osôb blízkych a dôverných, ktoré by mohli osobne starostlivosť o dieťa zabezpečovať. Naopak ide o osoby pre maloletú neznáme. Otec maloletej tak nedostatočne predložil primerané záruky v súvislosti s návratom dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Otec maloletej vzhľadom i na to, že od veku jej 6 mesiacov s maloletou netrávil dlhšiu dobu, nezabezpečoval sám osobne starostlivosť o dieťa, nepozná jej režim, návyky, ani nie je medzi nimi vytvorený vzťah, ktorý by mohol odvrátiť psychickú ujmu súvisiacu s odlúčením od matky. V zmysle platnej judikatúry naviac nemožno nariadiť rodičovi, v danom prípade matke, navrátiť sa spolu s maloletou z dôvodu, že by išlo o zásah do jej rodinného a súkromného života, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že matka sa odmieta navrátiť spolu s maloletou do krajiny obvyklého pobytu z dôvodu obavy o seba, vzhľadom na konfliktné situácie medzi ňou a otcom dieťaťa, ako aj jeho rodinou. 39. Odvolací súd uznáva, že cieľom Dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom, avšak s poukazom na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa je nutné konštatovať, že prioritným pri rozhodovaní o navrátení, či nenavrátení maloletého dieťaťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k nemu dospel okresný súd, a to, že prípadný návrat maloletej do Španielskeho kráľovstva by spôsobil vážnu ujmu - duševnú ujmu maloletému dieťaťu, ktoré by v prípade nariadenia návratu bolo odlúčené jedným okamihom od matky, ktorá bola pre ňu najdôležitejšou osobou, na ktorú je maloletá bezpodmienečne naviazaná ako na matku zosobňujúcu pocit istoty bezpečia lásky pochopenia stability a ďalšieho rozvoja, a bez ktorej by došlo k vážnemu otrasu v jej osobnom vývoji, v ktorom je prítomnosť matky neodmysliteľnou súčasťou života dieťaťa. Násilné pretrhnutie týchto väzieb by nepochybne nemohlo byť v záujme dieťaťa, a v žiadnom prípade by nebola zabezpečená rovnováha medzi právami dieťaťa a jeho rodičov. 40. Ak otec maloletej v odvolaní poukazoval najmä na to, že obvyklým miestom pobytu maloletej je Španielske kráľovstvo, J. a jemu prináležia opatrovnícke práva, tieto právne závery okresným súdom neboli spochybnené, práve naopak. Spochybňovanie existencie nebezpečenstva na strane maloletej a ujma, ktorá by mohla nastať na jej strane navrátením do krajiny obvyklého pobytu, ktorá bola otcom maloletej v odvolaní charakterizovaná ako „bolestivé“ odlúčenie od rodiča - únoscu, resp. že návrat by mohol byť pre dieťa „nepohodlný“, je minimálne bagatelizovaním vzájomného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a matkou, citovej ujmy na strane dieťaťa po odlúčení od matky s prihliadnutím na vek, ako aj samotnú fyziologickú naviazanosť vo forme kojenia, a to, že od necelých 6 mesiacov je maloletá v osobnom kontakte výlučne s matkou na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho vníma prostredie matky ako svoje vlastné, vrátane prijatia jazyka a sociálnych väzieb matky na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potom otázka bezpečnosti krajiny Španielskeho kráľovstva a zdôrazňovania skutočnosti, že otec má rovnaké práva a povinnosti ako matka otázkou, zodpovedanie ktorej nespĺňa test spravodlivej rovnováhy. Prioritný záujem maloletého dieťaťa je v dôsledku vykonaného dokazovania zrejmý a vyplýva zo skutkových okolností prípadu, výpoveď matky, ako aj výpoveď kolízneho opatrovníka a doklady predložené v súdnom konaní nespochybňujú tvrdenia matky o veku dieťaťa, jeho zžitie s prostredím na území Slovenskej republiky, návšteve materskej škôlky, že sa matka venuje maloletej i po návrate z materskej škôlky, navštevuje s ňou kurz anglického jazyka, kurz plávania a súčasne si maloletá vytvára sociálne väzby s rodinou matky. Tieto skutočnosti boli potvrdené i šetrením v rodine matky maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom a tieto tvrdenia neboli ani otcom maloletej spochybnené. 41. Odvolací súd uznáva, že otec maloletej až do mája 2018 zrejme nepredpokladal, že matka sa spolu s maloletou do miesta obvyklého pobytu nevráti, preto mu nemožno dávať za vinu okolnosti súvisiace s podaním návrhu na navrátenie maloletej do krajiny pôvodného pobytu a na základe týchto okolností okresný súd ani svoje rozhodnutie nezaložil. Po uvedenom období ale záujem o maloletú výrazne obmedzil. Na uvedenom závere nič nemení ani to, pokiaľ sa otec s maloletou stretol 06.11.2018 v trvaní niekoľkých hodín. 42. Sám otec maloletej v odvolaní uznal, že maloletú nenavštívil určité obdobie a dôvodom, pre ktorý maloletú nenavštívil bola jeho obava z konania matky maloletej voči jeho osobe, ako aj z obavy trestného stíhania, ktorým ho matka maloletej neustále „strašila“. Otec maloletej však v odvolaní sám predložil listinný dôkaz, a to Zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17 zák. č. 171/1993 Z. z. zo dňa 06. 11. 2018 (č. l. 390 spisu). Podľa uvedenej zápisnice mal podať vysvetlenie k priestupku k občianskemu spolunažívaniu na Útvare policajného zboru v Brezne. Z uvedenej zápisnice však vyplýva i to, že ako tlmočník pri uvedenom podaní vysvetlenia vystupovala práve matka maloletej, ktorá v prípade, ak by nemala záujem na objasnení tohto podania, prípadne by mala naopak záujem o predlžovanie jeho výsluchu v súvislosti s vysvetlením, nezabezpečila by tlmočenie jeho výpovede a možno predpokladať aj dôveru otca, ak s jej tlmočením súhlasil. Uvedené vyznieva na podporu výpovede matky, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu otca naopak tvrdila, že mala záujem resp. žiadala toto konanie zastaviť a zdôraznila i to, že trestné oznámenie nepodala, podala ho jej matka. Ani ostatné vyjadrenie otca maloletej, v ktorom uvádza, že zabezpečil optimálne záruky pre návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, spočívajúce v tom, že maloletá má zabezpečené miesto v škôlke v krajine obvyklého pobytu a on ako otec je riadne zamestnaný s prácou a platom, ktorá mu umožňuje zabezpečiť potreby jeho rodiny, v dôsledku čoho podľa neho neexistuje riziko spojené s návratom maloletej, nemožno považovať za dôkaz o zabezpečení optimálnych záruk v súlade s právnym záverom okresného súdu. 43. V súvislosti s vykonaným dokazovaním je nutné poukázať i na správu z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Brezne zo dňa 15. 01. 2019, ktorá správa bola zároveň predložená i otcovi maloletej na vyjadrenie, a ktorá bola predložená z toho dôvodu, že k jej spísaniu došlo až po rozhodnutí okresného súdu, teda v rámci odvolacieho konania. Z uvedenej správy bolo možné vyvodiť, že s maloletou psychologička komunikovala v slovenskom jazyku s tým, že maloletá už ovláda niekoľko jednoduchých slov, je balená a matka ju stále kojí. Potvrdila evidentnú úzku emocionálnu väzbu medzi matkou a dcérou s tým, že dieťa je na matku citovo naviazaná, je v útlom veku a rola matky je v živote dieťaťa nezastupiteľná. Potvrdila, že matka tohto času vytvára dieťaťu prostredie bohaté na stimuly, ktoré podporujú optimálny psychický a fyzický vývoj s tým, že dieťa žije prevažnú časť svojho života na Slovensku, preto toto prostredie vníma ako prirodzené, pričom odlúčenie od matky by maloletej spôsobilo veľkú psychickú a duševnú ujmu, čo by v negatívnom zmysle ovplyvnilo jej celý život. Psychologička potvrdila, že sa nejaví vhodná ani alternatíva návratu matky s dieťaťom, keďže vzťahy medzi partnermi sú narušené, vzájomne si nedôverujú a konfliktné prostredie by ohrozovalo aj zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa. 44. Okresný súd sa dôvodne vysporiadal aj s tým, na základe akých právnych úvah a záverov nepristúpil k vykonaniu dokazovania navrhovaného, či už zo strany otca, alebo matky a s uvedenými návrhmi sa dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 45, na ktoré odvolací súd odkazuje a s ktorými závermi sa stotožňuje. 45. Odvolací súd nepristúpil k realizácii dôkazu predloženého matkou v odvolacom konaní, ktorá v rámci odvolacieho konania predložila videonahrávku 2017, preukazujúcu podľa nej agresivitu otca, ktorý roztrhal oblečenie matky, polámal vešiaky, spolu s fotodokumentáciou, a to z dôvodu, že otec maloletej s vykonaním dôkazu nesúhlasil, pretože k nahratiu videa došlo neoprávnene bez jeho súhlasu. Naviac otec maloletej dôvodne vo svojom vyjadrení poukázal na to, že uvedený dôkaz mohla matka predložiť kedykoľvek v priebehu konania, a to aj pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na test proporcionality preto odvolací súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil. 46. Civilný sporový poriadok, ako aj Civilný mimosporový poriadok ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Treba dodať, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania. 47. I keď článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov, alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. 48. Na záver odvolací súd poznamenáva, že okresný súd nedodržal Dohovorom stanovenú šesťtýždňovú lehotu na rozhodnutie, ktorá skutočnosť sama osebe nespochybňuje závery okresného súdu, ktorý sám v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôsledne odôvodnil, na základe čoho nebolo možné túto lehotu zachovať. Uvedená námietka neobstojí aj z dôvodu, že pojednávanie vo veci muselo byť odročené z dôvodu, že súd poskytol otcovi maloletej časový priestor na predloženie a zabezpečenie opatrení v súvislosti s návratom maloletej do krajiny obvyklého pobytu, ktoré mali byť už súčasťou návrhu. Zároveň okresný súd dal zadosť aj svojej povinnosti zistiť najlepší záujem dieťaťa, ak aj podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva sa vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte, ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa článku 13 Dohovoru, teda výnimky z povinnosti navrátiť dieťa. 49. Odvolací súd prihliadal i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka v rámci odvolacieho konania, ktorý po opätovnom posúdení rozhodnutia okresného súdu, ale aj následného odvolania a vyjadrení rodičov, má za to, že okresný súd v konaní o návrate maloletej dostatočne a citlivo zhodnotil skutkový stav maloletého dieťaťa a rozhodol v jeho najlepšom záujme. 50. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd nepovažoval odvolacie dôvody otca maloletej za dôvody, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili skutkové a právne závery okresného súdu, uznesenie okresného súdu, ktorým návrh otca na navrátenie maloletej do krajiny obvyklého pobytu zamietol, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 51. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že v tomto rozsahu nebolo rozhodnutie okresného súdu napadnuté konkrétnymi dôvodmi, ide však o výrok závislý. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd vzhľadom na charakter konania podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu. 52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).