Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/93/2018 z 23. 1. 2019

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/93/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200473.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: ENERTEC
s.r.o. so sídlom Družstevná 833, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36595349, v konaní zastúpeného JUDr.
Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16. januára 2017 bola v sídle daňového subjektu ENERTEC s.r.o. so sídlom Družstevná 833/5,
Rimavská Sobota (ďalej len „žalobca“) začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2016 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti, ktorú vykonal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len „správca dane“).
Za zdaňovacie obdobie október 2016 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 2 -

podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo
výške 26 426,62 EUR. Kontrolou predložených dokladov správca dane v časti, týkajúcej sa nadmerného
odpočtu vo výške 16 426,62 EUR nezistil porušenie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), preto vyhotovil dňa 11. júla 2017 Čiastkový protokol č. 101527354/2017, v
ktorom určil časť nadmerného odpočtu vo výške 16 426,62 EUR na vrátenie žalobcovi. Ďalej preveroval
oprávnenosť vrátenia nadmerného odpočtu DPH vo výške 10 000,- EUR z dodávateľskej faktúry č.
10/10/2016 vystavenej dňa 31. októbra 2016 dodávateľom CASSIUS s.r.o., Gorkého 3, Bratislava pre
odberateľa - označeného žalobcu, za „podľa zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 26.
septembra 2016 k podujatiu ABBA SLOVAKIA Thank for the music TOUR október a november 2016
konaného v termínoch od 18. októbra 2016 do 31. novembra 2016 v mestách Slovenska“ (ďalej len
„ABBA TOUR“), ktorou bol vyúčtovaný základ dane vo výške 50 000,- EUR a 20 % DPH vo výške
10 000,- EUR (ďalej len „faktúra č.10/10/2016“). So zisteniami správcu dane bol žalobca priebežne
oboznamovaný, naposledy dňa 18. októbra 2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102208993/2017),
ku ktorej sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 30. októbra 2017. Dňa 14. novembra 2017
vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 102372999/2017 (ďalej len „Protokol“), obsahujúci
v časti II. bod 2.1 súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole, ktorý
žalobcovi doručil dňa 21. novembra 2017 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole. Na základe výsledku daňovej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty
oproti podanému daňovému priznaniu (vlastná daňová povinnosť a nadmerný odpočet - 26 426,62 EUR)
za zdaňovacie obdobie október 2016 s tým, že jeho vlastná daňová povinnosť a nadmerný odpočet činili



spolu - 16 426,62 EUR, t.j. sumu, ktorá bola žalobcovi vrátená v súlade s ust. § 79 ods. 7 zákona o DPH.
Rozdiel dane z pridanej hodnoty činil 10 000,- EUR, pretože správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie
dane z faktúry č.10/10/2016. Dňa 10. decembra 2017 sa žalobca k obsahu Protokolu vyjadril a žiadal,
aby boli vo vyrubovacom konaní zohľadnené predložené dôkazy, a to písomné vyjadrenie J. H., G. J.,
H. R. a Domu odborov Strojár, s.r.o. Martin. Jeho vyjadrenie k Protokolu bolo prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 20. decembra 2017 s tým, že správca dane nepovažoval na základe predložených
dôkazov za potrebné začatie dokazovania vo vyrubovacom konaní.
Rozhodnutie správcu dane
2. Správca dane vydal dňa 21. decembra 2017 Rozhodnutie č. 102629964/2017 (ďalej len „rozhodnutie
správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume nadmerného odpočtu
na dani z pridanej hodnoty vo výške 10 000,- EUR za zdaňovacie obdobie október 2016, čím znížil
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 zo sumy 26 426,62
EUR na sumu 16 426,62 EUR. 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 3 -

3. V odôvodnení rozhodnutia podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly, kontrolné zistenia
vyplývajúce zo žalobcom predložených a správcom dane získaných dôkazov a konštatoval, že žalobca
si odpočítanie dane na základe faktúry č. 10/10/2016 v sume 10 000,- EUR uplatnil v rozpore s ust.
§ 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože služba reklamy, ktorá bola uvedenou faktúrou vyúčtovaná, nebola
žalobcovi dodaná, pretože nešlo o reklamu ale o sponzoring (finančná podpora podujatia), ktorý nie je
službou podľa zákona o DPH. Reklamné materiály neboli vyhotovené za účelom reklamy žalobcu, ale
išlo o reklamnú kampaň tretej osoby - CASSIA DANCE Košice, ktorá šírila odkaz verejnosti o konaní
podujatia ABBA TOUR, o mieste a čase jeho konania, o účinkujúcich na danom podujatí, pričom žalobca
nerozhodoval o miestach, kde budú reklamné predmety umiestňované ani o dobe ich umiestňovania.
Žalobca teda neprezentoval svoj produkt - elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, jeho
výhody, cenu, kvalitu... Nepreukázal, že na podujatí ABBA TOUR bol ovplyvňovaný trh, resp. dopyt po
určitom produkte žalobcu. Vychádzajúc zo zistení počas daňovej kontroly tiež uviedol, že reálne ani
nebol naplnený predmet Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru z 26. septembra 2016 uzavretej
spoločnosťou CASSIUS s.r.o., Gorkého 3, Bratislava ako zabezpečovateľom a žalobcom ako užívateľom
v znení jej prílohy (ďalej len „Zmluva“), pretože:
a) Nebola vykonaná prezentácia žalobcu na tlačovinách k podujatiu ABBA TOUR v rozsahu: plagát A2
október 1 200 ks, letáky A5 október 24 000 ks, plagát A2 november 600 ks, letáky A5 november 18 000
ks. Vychádzal zo zistenia, že Dom odborov Strojár, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly predložil ohľadom
propagácie podujatia ABBA TOUR, konaného dňa 19. októbra 2016 v Martine 1ks plagát A2, ktorý
neobsahoval žiadne logá partnerov a 1ks plagát A3, ktorý obsahoval logá iných partnerov, než žalobcu,
z čoho vyvodil, že ich vzhľad sa nezhodoval s plagátmi predloženými žalobcom na CD nosiči, ktoré
logo žalobcu obsahovali a ani s ním fyzicky predloženými plagátmi z októbra a novembra 2016, ktoré
boli vyhotovené v inej kvalite papiera a predložené až po oboznámení žalobcu so zisteniami správcu
dane, hoci tvrdil, že nimi nedisponuje, a preto ich správca dane označil za účelové. Tvrdenie žalobcu,
že plagát zaslaný spoločnosťou Dom odborov Strojár, s.r.o. Martin bol z obdobia pred októbrom 2016
nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Naopak, na tomto plagáte sa nachádzalo logo Rádia Vlna z
dôvodu mediálneho partnerstva na základe obchodnej zmluvy č. 1953/16 uzavretej 21. septembra 2016
so spoločnosťou Rádio Services, a.s., a teda nemohol byť distribuovaný v mesiacoch jún až september
2016, ako to tvrdil žalobca.
b) Nebola preukázaná prezentácia žalobcu vo forme loga na vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy v
počte predaných vstupeniek, max. 3 500 ks. K tomu správca dane viedol, že spoločnosť TICKETPORTAL
SK s.r.o. Bratislava predložila na jeho výzvu Zmluvu o spolupráci pri predaji vstupeniek uzatvorenú
s partnerom - realizátorom podujatia ABBA TOUR a to so subjektom CASSIA DANCE Košice z 29.
apríla 2013, faktúry za využitie siete TICKETPORTAL SK s.r.o., vrátane vyúčtovacích protokolov a kópií
(duplikátov) vstupeniek z jednotlivých miest a termínov konania podujatia ABBA TOUR, z ktorých zistil,
že zaslané vstupenky neobsahujú logo spoločnosti žalobcu ani logo iných 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 4 -

partnerov. Z toho správca dane vyvodil, že sa nezhodujú so vstupenkou predloženou žalobcom
na CD nosiči, ktorá logo spoločnosti ENERTEC s.r.o. aj označenie ďalších partnerov obsahuje.
Líšil sa aj celkový vzhľad vstupenky, získanej od predajcu TICKETPORTAL SK s.r.o. a vzhľad
vstupenky predloženej žalobcom. Zároveň spoločnosť TICKETPORTAL SK s.r.o. poskytla aj e-mailovú
komunikáciu, ktorá preukázala, že organizátor podujatia (CASSIA DANCE Košice) ani nepožadoval



uviesť na vstupenkách logá partnerov. Tvrdenie, že umiestnenie loga žalobcu na vstupenkách mal
zabezpečiť konateľ zabezpečovateľa, tj. p. Y. V. osobne a bezplatne nezodpovedalo obsahu Zmluvy
a jej prílohy, pretože celková cena za vykonanie predmetu Zmluvy zahŕňala aj umiestnenie loga na
vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy v počte predaných vstupeniek, max. 3 500 ks, a preto
považoval správca dane tvrdenie o bezplatnom poskytnutí reklamného priestoru na vstupenkách za
účelové.

4. Konkretizoval, že predmetom Zmluvy bol (čl. 1) záväzok zabezpečovateľa zabezpečiť užívateľovi
využitie reklamného priestoru podľa čl. 2 tejto Zmluvy za účelom prezentácie užívateľa ako reklamného
partnera podujatia ABBA TOUR a záväzok užívateľa zaplatiť zabezpečovateľovi za zabezpečenie
reklamného priestoru dohodnutú odplatu. Podľa čl. 2 Zmluvy sa zabezpečovateľ zaviazal zabezpečiť
užívateľovi na účel podľa čl. 1 nasledovný reklamný priestor:
a) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v TV spotoch vyrobených za účelom
propagácie podujatia,
b) umiestnenie názvu spoločnosti v rádio spotoch vyrobených za účelom propagácie podujatia,
c) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na bilboardoch vyrobených za účelom
propagácie podujatia,
d) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na plagátoch a letákoch vyrobených za
účelom propagácie podujatia,
e) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v inzercii vyrobenej za účelom propagácie
podujatia,

g) umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti na vstupenkách na podujatie.
Prílohou Zmluvy bol konkrétny rozpis reklamnej kampane a médií (prezentácia na tlačovinách k podujatiu
ABBA TOUR v nasledovnom rozsahu - plagát A2 október 1 200 ks, letáky A5 október 24 000 ks, plagát
A2 november 600 ks, letáky A5 november 18 000 ks, logo na vstupenkách odo dňa podpísania zmluvy
v počte predaných vstupeniek, max. 3 500 ks, poďakovanie moderátorom pred každým koncertom
uvedením názvu užívateľa, logo partnera 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 5 -

2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 6 -

svedkom Y. V. a žalobcom a boli zohľadnené v jeho záveroch obsiahnutých v Protokole. Uviedol,
že žalobca predložil rôzne verzie vyhotovenia plagátov v závislosti od aktuálnych zistení a dôkazov
získaných správcom dane, čo označil za jeho účelové konanie a že žalobca v rozpore s ust. § 46 ods. 8
Daňového poriadku predložil vo vyrubovacom konaní také dôkazy, ktoré mohol predložiť už v priebehu
daňovej kontroly a zároveň ich označil za také, ktoré nemali vplyv na preukázané kontrolné zistenia a
výsledok daňovej kontroly.
Rozhodnutie žalovaného
5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 100736033/2018 zo dňa 13. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil.
6. V odôvodnení rozhodnutia v celosti zopakoval obsah podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu
dane, konštatoval obsah vykonanej daňovej kontroly a právne závery správcu dane. Po preskúmaní
obsahu Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru z 26. septembra 2016 a jej prílohy dospel k záveru,
že správca dane skutkový stav veci zistil a vyhodnotil správne, keď konštatoval, že k dodaniu služby
reklamy nedošlo. Poukázal na ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a ustanovenie § 2 ods.1 písm. a) a
f) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a uzavrel, že žalobca si u spoločnosti CASSIUS, s.r.o. neobjednal
šírenie reklamy o ňom samom, o jeho predmete činnosti, o jeho službách alebo výrobkoch, príp. o
ich cenách, ale dohodnutý reklamný priestor slúžil na zverejnenie loga spoločnosti, ktoré prezentovalo
žalobcu ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR. Zdôraznil, že podľa predmetu Zmluvy
spoločnosť CASSIUS, s.r.o. nezabezpečovala reklamu daňového subjektu, reklamu jeho ekonomickej
činnosti, ale zabezpečila prezentáciu žalobcu ako reklamného partnera podujatia ABBA TOUR. Uvedené
v zhode so správcom dane vyvodil tak, že žalobcovi neposkytla službu (zdaniteľný obchod) v zmysle § 9
zákona o DPH, ktorej cieľom by bola prezentácia jeho ekonomickej činnosti, čo jednoznačne vyplynulo
aj z dikcie čl. 1 Zmluvy, že „užívateľ (žalobca)využije reklamný priestor za účelom jeho prezentácie ako
reklamného partnera podujatia ABBA TOUR“. Poukázal na to, že reklama je verejné odporúčanie tovaru
alebo služieb rozličnými mediálnymi prostriedkami s cieľom zvýšiť dopyt po nejakom výrobku alebo
službe, pričom plní informačnú, ovplyvňovaciu a získavaciu funkciu a je pre budúceho zákazníka zdrojom



poznatkov o tovare či službe, o ktoré môže mať záujem. Naproti tomu reklamný partner zabezpečuje
(alebo financuje) reklamu súvisiacu s podujatím - reklamné predmety, ceny do súťaže, inzerciu, letáky,
plagáty... a zdôraznil, že logo, ako výtvarná realizácia názvu firmy alebo organizácie používaného
na výrobkoch a materiáloch, nie je z hľadiska jeho funkcie totožná s reklamou. Správnosť záverov
správcu dane podložil aj poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Sžf/36/2015 zo dňa 24. mája 2017, ktorého obsah v podstatnej časti zopakoval, pretože ho z hľadiska
zisteného skutkového stavu veci považoval za použiteľný vo vzťahu k vysloveným právnym záverom.
V dostatočnom rozsahu sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, že rozhodnutie správcu 2 4 S / 9
3 / 2 0 1 8 - 7 -

dane je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a je nedostatočne odôvodnené, že správca dane
neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a že neviedol dokazovanie tak, aby rozhodné
skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie a vyhodnotil ich ako nedôvodné s konkrétnym poukazom na
postup správcu dane, skutkové zistenia, vyplývajúce z dôkazov a príslušné zákonné ustanovenia.
7. K tvrdeniu žalobcu, že prezentáciou svojho loga spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy reklamoval
obchodné meno spoločnosti a svoju podnikateľskú činnosť, pretože súčasťou loga je text „výroba
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ s cieľom získať nových odberateľov alebo investorov za
účelom zvýšenia zisku z podnikateľskej činnosti žalovaný uviedol, že logo ako výtvarná realizácia názvu
spoločnosti neinformuje verejnosť o jej činnosti, tovare, službách, o ich výhodách ani cene a pod.
8. K odvolacej námietke, že rozhodnutie správcu dane je vnútorne rozporné a protirečivé, keď správca
dane konštatoval, že na reklamných predmetoch prezentujúcich podujatie ABBA TOUR bolo aj logo
žalobcu a napriek tomu konštatoval, že splnenie predmetu Zmluvy o reklame nebolo preukázané,
pretože na tlačovinách a vstupenkách z podujatia ABBA TOUR logo žalobcu nebolo, a teda jeho
prezentácia nebola zabezpečená, žalovaný uviedol, že žalobca skombinoval všeobecné konštatovanie
správcu dane uvedené v rozhodnutí a výsledky kontrolných zistení, s ktorými žalobcu oboznámil na
ústnom pojednávaní dňa 24. augusta 2018 a síce, že žalobca bol sponzorom - reklamným partnerom
podujatia ABBA TOUR a že nepreukázal, že spornú službu - zabezpečenie využitia reklamného priestoru
podľa Zmluvy prijal na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Vychádzal z toho, že žalobca v priebehu
daňovej kontroly uviedol, že službu reklamy použil na hlavný predmet svojej činnosti a to na predaj
elektrickej energie, avšak obchodných partnerov nenašiel a jeho tržby zvýšené neboli.
9. K odvolacej námietke, že rozhodnutie správcu dane nie je dostatočne odôvodnené a že správca
dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré správca dane neprihliadal a ani neuviedol konkrétne návrhy,
či námietky, ktoré mal správca dane vyhodnotiť ako irelevantné alebo nesprávne. V podrobnostiach
poukázal na to, že k vyjadreniu Y. V. zo dňa 6. júla 2017 správca dane zaujal stanovisko a vyhodnotil ho
na str. 9 až 12 svojho rozhodnutia v rámci hodnotenia všetkých dôkazov, ktoré žalovaný zopakoval. K
rozporom v obsahu žalobcom predloženého dôkazu - CD nosiča s dôkazmi získanými správcom dane
(vstupenky a plagáty) žalovaný uviedol, že fyzickým dôkazom, t.j. originálom vstupenky, či plagátov
žalobca nedisponoval, a preto tvrdenia o zmene ich vzhľadu v súvislosti s uvádzaním loga žalobcu
po uzavretí Zmluvy nepreukázal. Náhľady vstupeniek či plagátov na CD nosiči nie sú dôkazom v
zmysle Daňového poriadku. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno svoje tvrdenia a nárok na odpočet
DPH bez predloženia fyzických dôkazov nepreukázal. Vladimírom V. predložené plagáty, ktoré mali byť
umiestnené v októbri a novembri 2016 a ktoré logo žalobcu obsahovali, označil za nehodnoverné dôkazy,
pretože 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 8 -

čas ich tlače nebol preukázaný, a preto ich predloženie označil za účelové konanie, pričom zohľadnil
aj tvrdenia žalobcu a Y. V. o tom, že fyzickými dôkazmi (vstupenky, plagáty) nedisponujú. Žalovaný tiež
uviedol, že splnenie predmetu Zmluvy bolo zabezpečené subdodávateľsky, spoločnosťou CORPORIS ,
spol. s r.o., ktorá dňom 21. februára 2017 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je STAVAP PLUS,
s.r.o. V rámci daňovej kontroly u tohto subjektu bolo zistené, že faktúrou č. 20160040 zo dňa 4. novembra
2016 (október 2016) a faktúrou č. 20160060 zo dňa 30. novembra 2016 (november 2016) bol fakturovaný
počet plagátov A2 (1 800 ks) a letákov A5 (42 000 ks) v hodnote 94 050,- EUR základ dane a 18
810,- EUR DPH, pričom ich počet súhlasil s počtom tlačovín uvedených v Zmluve. Pre odberateľa -
CASSIUS s.r.o., t.j. zabezpečovateľa podľa Zmluvy to znamenalo odpočítanie dane v sume 18 810,-
EUR. Následne CASSIUS, s.r.o. podľa Zmluvy faktúrou č. 10/10/2016 vyúčtoval základ dane 50 000,-
EUR a DPH 10 000,- EUR, teda získal na DPH 8 810,- EUR. Analýzou vyúčtovacích protokolov od
TICKETPORTAL SK s.r.o. žalovaný zistil, že na všetky koncerty bolo predaných 1 196 lístkov v celkovej



hodnote 12 524,- EUR, a teda celkový počet plagátov a letákov bol na množstvo predaných lístkov
neprimerane vysoký.
10. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane uvedené stanovisko bolo nekvalifikované, že
absentovali úvahy pri hodnotení množstva dôkazov a že správca dane neprihliadol na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo žalovaný uviedol, že žalobca predložil jediný dôkaz a to CD nosič 20. januára
2017 a až po oboznámení sa s výsledkami kontroly predložil 9. augusta 2017 2 ks plagáty. Jeho námietku
považoval za nekonkrétnu, pretože žalobca neuviedol konkrétne dôkazy ani konkrétne skutočnosti, ktoré
pri správe daní vyšli najavo a na ktoré správca dane neprihliadal.
11. K odvolacej námietke žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane zistiť presne a úplne skutočný
stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, pričom správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval žalovaný uviedol,
že žalobca ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku interpretuje nad rámec jeho zákonnej dikcie,
pretože zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku správcovi dane nevyplýva povinnosť obstarať si
pri výkone daňovej kontroly potrebné doklady pre rozhodnutie. To, že správca dane vedie dokazovanie
neznamená, že v rámci daňovej kontroly supluje daňový subjekt a miesto neho získava dôkazy, ktoré
je povinný predkladať kontrolovaný daňový subjekt, t.j. žalobca, čo mu vyplýva z ust. § 24 ods. 1, § 45
ods. 1 písm. c) a f) a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu
daňovej kontroly neuplatnil svoje práva, ale nesplnil ani povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. §§ 45 a 24
Daňového poriadku, pretože nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal právo na
odpočítanie dane z faktúry č. 10/10/2016.
12. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nemôže vychádzať zo záveru, že neuniesol svoje dôkazné
bremeno, ak nemal reálnu možnosť ho uplatniť označil žalovaný za všeobecné, 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 9 -

pretože žalobca neuviedol kedy a ako mu správca dane neumožnil predkladať dôkazy. Žalovaný z
obsahu spisu nezistil, že by žalobcovi bolo upreté právo predkladať dôkazy (§ 45 ods. 1 písm. c)
Daňového poriadku).
13. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil výdavky na reklamu formou
prezentácie obchodného mena žalovaný uviedol, že predmetom Zmluvy bola jednoznačne prezentácia
žalobcu ako reklamného partnera podujatia. Jej predmetom nebolo zabezpečenie reklamy činnosti
žalobcu.
14. Odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie správcu dane nebolo v zmysle § 63 ods. 5 Daňového
poriadku dostatočne odôvodnené žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane nezistil
také nedostatky a rozpory, ktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie pre jeho nedostatočné odôvodnenie
alebo pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť.
Žaloba
15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci príslušnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie
a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného namietal 1) pre
nesprávne právne posúdenie veci, 2) pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré bolo nedostatočné na
riadne posúdenie veci, pretože mu bolo odopreté právo preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a preto, že 3) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
16. Nesprávne právne posúdenie videl v závere žalovaného, že žalobca nepoužil prijaté plnenie na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože sa mu nepodarilo
získať nového odberateľa elektrickej energie. Žalobca uviedol, že ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH je
nutné interpretovať v spojení s ust. § 3 ods. 2 tohto zákona tak, že aj keď žalobca na základe reklamy
nezískal nových odberateľov, nie je možné prijať záver, že reklamné služby neprijal za účelom ich
použitia pre účely uskutočňovania svojej ekonomickej činnosti. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-400/98 Breitsohl z 8. júna 2000, z ktorého vyplynul záver, že ekonomická činnosť môže byť
vykonávaná aj v situácii, kedy nedochádza k poskytnutiu žiadnych plnení a nárok na odpočítanie dane
na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným výkonom ekonomickej
činnosti, je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k
uskutočňovaniu zdaniteľných plnení, nebude uskutočnená. Nestotožnil sa ani so záverom žalovaného,
že funkcia loga spoločnosti nie je totožná s funkciou reklamy a tvrdil, že v jeho logu s nápisom
„ENERTEC“ bola v súlade so zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame umiestnená aj informácia o predmete
jeho činnosti - „výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“, a preto nemohlo ísť o reklamný odkaz
na podujatie ABBA TOUR 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 10 -



ale išlo o reklamu formou prezentácie obchodného mena s informáciou o predmete činnosti žalobcu.
Svoje tvrdenie podporil poukazom na bod 18) rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09 Inter-Mark
Group z 27. novembra 2011 z ktorého vyplynulo, že na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné
kvalifikovať ako reklamné služby postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na informovanie
verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšenia ich predaja. Je tomu
tak aj v prípade akejkoľvek činnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou reklamnej kampane a ktorá z toho
dôvodu prispieva k odovzdaniu reklamnej správy (bod 19 uvedeného rozsudku).
17. K druhému žalobnému bodu žalobca uviedol, že žalovaný správnosť prvostupňového rozhodnutia
odôvodnil poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/36/2015, ktorý založil svoj právny názor
na zistení, že na propagačných nosičoch informácia o predmete činnosti žalobcu, o ním poskytnutých
produktoch a službách nebola obsiahnutá, pričom správca dane aj žalovaný tvrdia, že žalobca si u
spoločnosti CASSIUS, s.r.o. neobjednal šírenie reklamy o ňom samom, o jeho predmete činnosti, o
jeho službách alebo výrobkoch. Žalobca uvedené tvrdenie označil za extrémne rozporné so zisteným
skutkovým stavom veci, pretože v logu jeho spoločnosti s nápisom „ENERTEC“ bola umiestnená aj
informácia, že predmetom jeho činnosti je výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ
v citovanom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky spochybnil aj ekonomický účel reklamy s
ohľadom na predmet podnikania žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na
podporu podľa §§ 3 a 4 zákona č. 309/2009 Z.z., pretože podľa tohto zákona odberateľmi energie z
obnoviteľných zdrojov sú distribútori elektrickej energie a nie koncoví odberatelia elektriny, resp. široká
verejnosť, ktorá mala byť adresátom tvrdenej reklamy, žalobca uviedol, že zmluva na odber elektriny sa
dohodne na začiatku každého roka na príslušný rok, pričom v roku 2015 nebola s ním zmluva o výkupe
vyrobenej elektriny podpísaná, o čom ako dôkaz predložil dokument „Vrátenie zmlúv“, v ktorom bol
spoločnosťou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. vyzvaný, aby si bezodkladne odber elektriny
zabezpečil s iným účastníkom trhu s elektrinou. Skutočnosť, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu o výkupe
elektriny s nákupcom Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina a s poskytovateľom Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. Žilina nevylučuje, že nemohol uzavrieť zmluvy aj s inými odberateľmi,
pretože mohol vyprodukovanú elektrickú energiu predať na trhu hocikomu, kto o to má záujem. Keďže
v roku 2015 žalobca nemal iného odberateľa na vyrobenú elektrinu a vznikol mu výpadok v tržbách,
viedlo ho to k tomu, aby si zabezpečil ďalších možných odberateľov vyprodukovanej elektriny formou
reklamy. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžf/36/2015 sa netýka obsahovo zhodnej veci, a preto bol skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich
oporu. Žalobca tiež uviedol, že ekonomický účel reklamy nie je možné obmedziť len na predaj energie
distribútorom. Fotovoltaické elektrárne sú umiestnené na pozemkoch a umiestnenie loga s nápisom
„ENERTEC“ a s informáciou, že predmetom činnosti žalobcu je výroba elektrickej energie 2 4 S / 9 3 /
2 0 1 8 - 11 -

z obnoviteľných zdrojov, mohlo viesť k záujmu predať, resp. prenajať žalobcovi za týmto účelom
pozemky.
18. K tretiemu tvrdenému dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca uviedol, že nedostatky
v skutkových zisteniach sa prejavili najmä v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností a v nesprávnom hodnotení dôkazov. S poukazom na ust. § 24 ods. 2
Daňového poriadku tvrdil, že správca dane bol povinný vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom (pozri
bod 1 tohto rozsudku - predposledná veta), pretože ich obsah bol odlišný v porovnaní s dôkazmi
predloženými spoločnosťou Rádio Services, a.s. a spoločnosťou Dom odborov Strojár, s.r.o. na výzvu
správcu dane (ku ktorým podal Y. V. vysvetlenie), pretože boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Ich
nevykonaním s odôvodnením, že od nich nemožno očakávať preukázanie tvrdených skutočností konal
správca dane v rozpore s ust. § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože dôkazy hodnotil
bez toho, aby ich vykonal. Tvrdil, že orgány verejnej správy nesplnili svoju povinnosť čo najúplnejšie
zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, čím dôkazné konanie zaťažili závažnými vadami, a
preto nemožno žalobcovi vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno. Za úplnosť dokazovania zodpovedá
v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane, a preto ak správca dane zistil rozpory
medzi dôkazmi, ktoré zabezpečil a vyjadrením Y. V., mal ich odstrániť, resp. objasniť (výsluchom
speváčky H., či spoločnosti TICKETPORTAL SK s.r.o. a Domu odborov Strojár, s.r.o.). Keďže sa o
to ani nepokúsil, skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli v rozpore s
ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistené čo najúplnejšie. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie (napr. C-349/07 Sopropé z 18. decembra 2008, C-276/12 Jiří Sabou z 22. októbra 2013) a
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 269/05, podľa ktorých je neprípustné, aby štátny



orgán zákonné práva účastníka konania, ktoré sú súčasťou ústavne zaručených zásad spravodlivého
procesu akýmkoľvek spôsobom obchádzal alebo oslaboval. Keďže pri dokazovaní neboli správcom dane
objasnené niektoré nezrovnalosti a napriek žalobcom navrhnutému doplneniu dokazovania správca
dane dokazovanie ukončil, vytvoril účelovo u žalobcu stav dôkaznej núdze a rozhodujúci záver založil
na nesplnení dôkazného bremena žalobcom. Vyhodnotenie výpovede Y. V. správcom dane, ktoré
sa obmedzilo na konštatovanie, že jeho tvrdenie, že prezentáciu žalobcu uvedením jeho loga na
vstupenkách zabezpečoval osobne a bezodplatne, bolo v rozpore s obsahom Zmluvy a že ním
predložený videozáznam z koncertu na CD nosiči nepreukazuje poďakovanie a je bez zvuku, označil
žalobca za nesúladné s ust. § 24 ods. 2 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože správca dane len
odmietol protichodný dôkaz ako nevierohodný a účelový bez toho, aby vysvetlil, prečo tak učinil a bez
toho, aby ho vyhodnotil. Namietal, že žalovaný nesprávne náhľad vstupenky na CD nosiči vylúčil ako
dôkaz, pretože podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný mal uviesť, na základe čoho dospel k záveru,
že náhľad vstupenky na CD nosiči nie je dôkaz v zmysle Daňového poriadku. Poukázal tiež na to, že
predložil 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 12 -

originály plagátov z mesiacov október a november 2016 a napriek tomu žalovaný uviedol, že žalobca
relevantným dôkazom nedisponuje, a že fotokópia (náhľad) plagátov na CD nosiči nie je dôkaz v zmysle
Daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Y. V. nepreukázal, že v časovom období apríl až október
2016 sa vzhľad vstupeniek menil takmer každý mesiac, mal povinnosť jednoznačne uviesť na základe
akých úvah dospel k záveru, že dôkazy predložené daňovým subjektom a V. V. nie sú pravdivé, pretože
s ohľadom na dátum uzavretej Zmluvy (26. septembra 2016) je logické, že vzhľad už pripravených
vstupeniek a plagátov sa meniť musel. Žalobca tiež namietal, že správca dane dokazovanie obmedzil
len na zistenie v Martine (19. októbra 2016) a v Bratislave (24. októbra 2016) a podujatiami ABBA TOUR
v Prešove (10. novembra 2016), v Žiline (11. novembra 2016) a v Košiciach (13. novembra 2016) sa
nezaoberal. Za jeden z ťažiskových dôkazov žalovaný označil plagát doručený spoločnosťou Rádio
Services, a.s. na koncert konaný 24. októbra 2016 v Bratislave, ktoré logo žalobcu neobsahovalo. Hoci
žalobca predložil vyjadrenie D. J., bývalého konateľa spoločnosti CORPORIS, spol. s.r.o. s plagátom,
M. R. s plagátom a Domu odborov Strojár, s.r.o. s plagátom a tiež vyjadrenie P. H., ktorými bolo
preukázané splnenie predmetu Zmluvy o reklame, pretože bola zabezpečená prezentácia žalobcu na
plagátoch a povinnosť poďakovania moderátorom, správca dane konštatoval, že tieto dôkazy obsahujú
len tie informácie, ktoré už boli v priebehu daňovej kontroly správcovi dane poskytnuté žalobcom alebo
svedkom Y. V. a boli v jeho záveroch zohľadnené, čo žalobca označil za tvrdenie, ktoré je v extrémnom
rozpore s obsahom rozhodnutia, pretože tieto dôkazy správca dane odmietol ako predložené v rozpore s
ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku s tým, že išlo o dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť už v priebehu
daňovej kontroly.
Vyjadrenie žalovaného
2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 13 -

že adresátom reklamy mala byť široká verejnosť (vzhľadom na výpadok jeho tržieb v roku 2015) žalovaný
uviedol, že koncertné publikum, ktorému bola uvedená reklama adresovaná, nepredstavuje širokú
verejnosť, čoho dôkazom je aj počet predaných vstupeniek. Charakter a účel kultúrno-spoločenského
podujatia nemožno charakterizovať ako platformu typickú pre obchodné stretnutia na reklamné účely,
slúžiace na prezentáciu výrobných produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na
trhu s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými
podnikateľskými subjektami, prípadne spotrebiteľskou verejnosťou. Tvrdenie žalobcu, že umiestnenie
loga mohlo viesť k záujmu predať, resp. prenajať žalobcovi za týmto účelom pozemky, označil
žalovaný za ničím nepodloženú hypotézu, pretože logo informáciu o prenájme a predaji pozemkov
neobsahuje, a preto potenciálny záujemca nemal informáciu o takejto ekonomickej činnosti žalobcu. K
námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností a nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, ktoré
dôkazy nemali byť vyhodnotené správne a ako mali byť správne vyhodnotené. Nekonkretizoval ani
vykonanie akých dôkazov navrhoval a kedy a akým spôsobom správca dane ich vykonanie odmietol. K
dôkazom predloženým spoločnosťami Rádio Services, a.s. a Dom odborov Strojár, s.r.o. t.j. k plagátom,
ktoré neobsahovali logo žalobcu a ku ktorým podal vysvetlenie Y. V. žalovaný uviedol, že vysvetlenie nie
je z daňového hľadiska hodnoverným dôkazom. Vyjadrenia členov skupiny ani vysvetlenia Y. V., vrátane
predloženého CD nosiča nie sú náhradou originálov tlačovín, ktoré mali byť podkladom pre uplatnenie



práva na odpočítanie dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane, a preto bolo jeho povinnosťou
preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Hoci žalovaný dokazovanie vedie,
dôkazy predkladá žalobca. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca Zmluvu interpretoval v rozpore
s jej obsahom, pretože jej predmetom nebola reklama žalobcu a jeho činnosti a túto skutočnosť
žalobca v podanej žalobe obchádza. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním bol skutkový stav veci zistený
dostatočne, správca dane disponoval dôkazmi predloženými spoločnosťami TICKETPORTAL SK, s.r.o.
a Dom odborov Strojár, s.r.o. Ich ďalšie vyjadrenie, ani vyjadrenie speváčky P. H. na základe návrhu
žalobcu nebolo potrebné, pretože žalobca, ani V. V. žiadnym relevantným dôkazom nedisponovali.
Výpoveď V. V. označil za nedôveryhodnú, pretože zmluvne dohodnutú službu nedodala spoločnosť
CASSIUS, s.r.o., ktorej bol konateľom, ale jeho subdodávateľ. Tvrdil, že žalobca chce nahradiť absenciu
priamych dôkazov vyjadreniami osôb, avšak v procese dokazovania nie je žalovaný tou stranou, ktorá
má rozpory ozrejmiť. K námietke žalobcu, že pri dokazovaní neboli objasnené niektoré nezrovnalosti
a nebolo vykonané dokazovanie, ktoré žalobca navrhol, čím bol účelovo vytvorený stav jeho dôkaznej
núdze žalovaný uviedol, že žalobca túto námietku nekonkretizoval, neuviedol, ktoré nezrovnalosti neboli
objasnené, kedy a v akom smere navrhol dokazovanie doplniť ani neuviedol, ktoré konkrétne jeho
práva žalovaný obchádzal ani spôsob, akým ich oslabil. Neuviedol, aké dôkazy mal v úmysle predložiť.
K vyhodnoteniu dôkazov žalovaný uviedol, že existujúce dôkazy podrobne vyhodnotil v nadväznosti
na vyjadrenia V. V. a Zmluvu nielen jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach. Predložený originál
plagátu na mesiac október neobsahoval logo 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 14 -

žalobcu, a preto tento dôkaz nepreukázal, že žalobcovi bol v mesiaci október poskytnutý reklamný
priestor na plagáte k podujatiu ABBA TOUR. Poukázal na rozpory a nezrovnalosti, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, na rozpory vo výpovediach V. V. na ústnych pojednávaniach, z ktorých vyvodil,
že náhľad vstupenky na CD nosiči ani náhľady plagátov na CD nosiči neboli hodnovernými dôkazmi a
nebola preukázaná ani hodnovernosť výpovedí V. V.. K tvrdeniu žalobcu, že splnenie predmetu Zmluvy
bolo preukázané, žalovaný uviedol, že ak by bola žalobcovi poskytnutá v súvislosti s podujatím ABBA
TOUR reklama, tak by práve žalobca na podujatí (koncerte) ďakoval za reklamu jeho činnosti, avšak v
danom prípade mal poďakovať V. V. žalobcovi za jeho prezentáciu ako reklamného partnera podujatia,
čo bolo úplne v súlade s predmetom Zmluvy. Uviedol, že V. V. na výsluchu, ktorý bol vykonaný 9. augusta
2017 za účasti žalobcu potvrdil, že na koncertoch nešlo o reklamu žalobcu ani o reklamu jeho činnosti,
ale že išlo o reklamného partnera podujatia, o sponzora, keď uviedol: „...privítal návštevníkov koncertu
a poďakoval sa reklamným partnerom podujatia...“, „...Moderátor vystúpil pred koncertom a poďakoval
sa sponzorom...“ Aj speváčka J. H. vo vyjadrení z 29. novembra 2017 potvrdila, že producent Y. V. mal
príhovor pred každým koncertom, v ktorom vymenoval reklamných a mediálnych partnerov. Žalovaný
uzavrel, že finančná podpora podujatia - sponzoring, nie je službou, ktorá je predmetom dane z pridanej
hodnoty. Pri spornou faktúrou deklarovanej službe žalobcovi nevznikla daňová povinnosť, pretože mu
nebola dodaná služba iným platiteľom v tuzemsku a deklarovanú službu nepoužil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu
zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
Replika žalobcu
20. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, podľa ktorého je reklamou
prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu žalobca uviedol, že v jeho logu
s nápisom „ENERTEC“ bola umiestnená aj informácia o predmete jeho činnosti, a preto jednoznačne
išlo o prezentáciu jeho produktu s cieľom uplatniť ho na trhu. K tvrdeniu žalovaného, že išlo o finančnú
podporu podujatia, resp. sponzoring žalobca podporne poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. e) zákona č.
147/2001 Z.z. o reklame, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že aj sponzorstvo je finančný príspevok
na podujatie, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama. Tvrdenie žalovaného, že pokiaľ
by malo ísť o reklamu žalobcu na plagátoch, tak informácie o ňom by mali zaberať podstatnú plochu
plagátu, nebolo odôvodnené. Ďalej uviedol, že fotovoltaické elektrárne sú umiestnené na pozemkoch,
čo je známe aj laickej verejnosti, a preto, aj keď jeho logo neobsahuje informáciu o prenájme a predaji
pozemkov, nie je vylúčené, že by sa na základe zverejnenia jeho loga ozval potenciálny záujemca
o prenájom pozemku na ekonomickú činnosť žalobcu. K jeho ťažiskovému argumentu, že nárok na
odpočítanie dane na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným
výkonom ekonomickej činnosti je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť
nebude uskutočnená, žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Uviedol, že v bodoch 8 a 32 svojej žaloby
2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 15 -



uviedol, aké dôkazy navrhol vykonať aj to, kedy a akým spôsobom ich správca dane vykonať odmietol.
Hoci žalovaný uviedol, že jedným z rozhodujúcich dôkazov bol plagát Domu odborov Strojár, s.r.o.,
nezmienil sa o tom, že okrem vyjadrenia D. J., bývalého konateľa spoločnosti CORPORIS, spol. s.r.o.
s plagátom, M. R. s plagátom žalobca predložil aj plagát Domu odborov Strojár, s.r.o., na ktorých bola
prezentácia žalobcu zabezpečená. K tvrdeniu žalovaného, že vykonaným dokazovaním bol skutkový
stav veci zistený dostatočne a vyjadrenia uvedených subjektov, ani speváčky P. H. nebolo potrebné,
že žalovaný nie je tou stranou, ktorá má ozrejmiť rozpory v procese dokazovania a že žalobca má
predkladať dôkazy žalobca uviedol, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku je povinnosťou správcu
dane skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistiť čo najúplnejšie, a teda je vecou a úlohou
správcu dane, aby riadil rozsah a charakter vykonaného dokazovania tak, aby mal náležite preukázané
dôvody svojho rozhodnutia. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nie je
možné podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 5Afs 15/2010 a rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 38Ca/63/99, v
ktorých bola riešená problematika rozporov v skutkových zisteniach a z ktorých vyplynulo, že „zmyslom
a účelom dokazovania nie je daňový subjekt „nachytať“ na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia,
ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne
možné“. Zopakoval, že mu nie je možné vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť
riadne zistiť skutkový stav primárne nesplnili správne orgány. Správca dane pri dokazovaní neobjasnil
zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, a preto skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Hoci žalobca navrhol doplniť dokazovanie,
správca dane ukončil daňovú kontrolu bez toho, aby dokazovanie vykonal a v tejto súvislosti žalobca
poukázal na svoje právo na obhajobu, v zmysle ktorého sa musí osobám, ktorých záujmy rozhodnutie
významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam,
z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí. Žalobca uviedol, že k tomuto
ťažiskovému argumentu žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Poukázal tiež na to, že výklad práva v
rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu
rozhodovania vo veci samej. Napriek tomu, že žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, žalovaný k jeho argumentácii nezaujal žiadne stanovisko. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/6/2015, na ktorý žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal, žalobca
uviedol, že mu nie sú známe obdobné rozsudky, ktoré by potvrdzovali, že sa nejedná o ojedinelý
rozsudok, ale o stabilizovanú judikatúru.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 vec prejednal na
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní rozhodnutia 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 16 -

žalovaného z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná,
a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
24. Podľa § 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.



26. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v
deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 17 -

časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované
zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto
pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
27. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak. 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 18 -

3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o



zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.
28. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal
daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných
predpisov. 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 19 -

29. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
30. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.
31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH (1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti.
(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej
a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,
1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného
majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v



bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za
podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
32. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona o DPH (1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 20 -

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
(4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná
osoba službu sama prijala a sama dodala.
33. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v texte aj „Zákon o reklame“) podľa tohto zákona
a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou,
podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Pri podpore
obnoviteľných zdrojov energie sa na účely tohto zákona rozumie
a) obnoviteľným zdrojom energie nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo
obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí, a ide o tieto zdroje:
1. vodná energia,
2. slnečná energia,
3. veterná energia,
4. geotermálna energia,
5. biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických
porastov a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu,
6. bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd,
7. biometán,
8. aerotermálna energia,
9. hydrotermálna energia,
b) elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny 1)
využívajúcom iba obnoviteľné zdroje energie alebo elektrina, ktorá 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 21 -

zodpovedá podielu obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny; za elektrinu z
obnoviteľných zdrojov energie sa nepovažuje elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni,
c) výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobca elektriny, 2) ktorý vyrába elektrinu z
obnoviteľných zdrojov energie.
37. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a
podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do distribučnej sústavy, 4)
2. prístupom do sústavy, 5)
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6)
b) výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku3ac) výkupcom elektriny,
e) príplatkom.



38. Podľa § 2 písm. b/ bod 25 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v elektroenergetike Regionálnou distribučnou sústavou (RDS) je distribučná sústava, do ktorej
je pripojených viac ako 100 000 odberných miest (na Slovensku sú 3 regionálne distribučné sústavy a
to: Západoslovenská distribučná, a.s. - ZSD is, Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. - SSE-D
a Východoslovenská distribučná, a.s. - VSD).
39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Rozsah a
obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods. 1 SSP
správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej
veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe.
40. Podstatným výsledkom právneho posúdenia veci žalovaným aj prvostupňovým orgánom verejnej
správy bol záver, že žalobcovi nebola dodaná služba v zmysle § 9 Zákona o DPH, ktorej dodanie bolo
deklarované faktúrou č. 10/10/2016. Bez jej dodania nemohla vzniknúť daňová povinnosť na vstupe v
zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a preto si žalobca právo na jej odpočítanie vo výške 10.000,- €
uplatnil v rozpore s ust. § 49 ods. 1 Zákona o DPH, a teda neoprávnene. Žalobcovi nebola dodaná
služba reklamy, ktorá bola na faktúre č. 10/10/2016 deklarovaná na základe Zmluvy (o zabezpečení
reklamného priestoru zo dňa 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 22 -

26.09.2016). Obsahom Zmluvy nebola reklama ekonomickej činnosti žalobcu, t.j. sprostredkovanie
odkazu verejnosti alebo spotrebiteľom o existencii a o predmete činnosti žalobcu, o vlastnostiach ním
poskytovaných produktov a službách, o ich výhodách, cene za účelom zvýšenia ich odbytu. Obsahom
Zmluvy a jej prílohy bolo využitie reklamného priestoru pri propagácii podujatia ABBA TOUR za účelom
prezentácie žalobcu ako reklamného partnera podujatia formou umiestnenia loga žalobcu na plagátoch,
letákoch a vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, na webovej stránke www.abba.sk a uvedením názvu
žalobcu v rámci poďakovania reklamným partnerom - sponzorom pred konaním jednotlivých koncertov,
čo svojím obsahom zodpovedá sponzoringu. Svoj záver podporili aj ekonomickou neopodstatnenosťou
tvrdenej a faktúrou č. 10/10/2016 vyúčtovanej formy „reklamy žalobcu“, pretože ako výrobca elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov má zákonom určené obmedzené množstvo odberateľov, a teda jeho
produkcia nie je určená širokej verejnosti, t.j. priamo koncovým spotrebiteľom elektrickej energie. Odber
elektrickej energie má, a to aj za finančnej podpory štátu, zabezpečený v zmysle § 3 Zákona o podpore
obnoviteľných zdrojov energie. Reklamu žalobcu (ktorá bola ako dodaná služba deklarovaná vo faktúre
č. 10/10/2016) spochybnili aj charakterom podujatia ABBA TOUR a kvantitou jeho návštevnosti, pretože
nešlo o relevantnú platformu na prezentáciu žalobcu, jeho produktov, zamýšľaných ekonomických
aktivít s cieľom ich rozšírenia, či zvýšenia odbytu jeho produkcie. Žalobca nezískal žiadne nové
obchodné kontrakty, ktoré by mali pre jeho podnikanie ekonomické opodstatnenie. Umiestnenie loga
žalobcu na plagátoch, letákoch, vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, či uvedenie jeho názvu ako
sponzora podujatia ABBA TOUR pred jednotlivými koncertami nemohlo pre nedostatok konkrétnych
obsahových informácií prispieť k naplneniu žalobcom deklarovaného cieľa „reklamy“ a to rozšírenie jeho
podnikateľských aktivít a zvýšenie zisku.
41. Právo na odpočet DPH vo výške 10.000,- € na základe faktúry č. 10/10/2016 žalobca preukazoval
evidenciou DPH za 10/2016, faktúrou č. 10/10/2016 od CASSIUS s.r.o., Zmluvou o zabezpečení
reklamného priestoru zo dňa 26.09.2016 a jej prílohou, kompletným propagačným materiálom na CD
nosiči od firmy CASSIUS s.r.o., ktorého obsahom boli vstupenky, letáky, plagáty, fotografia webovej
stránky www.C..sk a záznam z koncertu s tým, že originálnym letákom, plagátom, či vstupenkou
žalobca ani Y. V., konateľ dodávateľskej spoločnosti CASSIUS s.r.o. nedisponujú. Neskôr v priebehu
daňovej kontroly predložil Y. V. 1 ks plagát a 1 ks leták a po oboznámení žalobcu so zisteniami
správcu dane v priebehu daňovej kontroly predložil aj písomné vyjadrenia D. J., bývalého konateľa
subdodávateľskej spoločnosti Corporis, spol. s r.o., M. R. a Domu odborov Strojár s.r.o. Martin, všetky
s fyzicky vyhotoveným plagátom a vyjadrenie speváčky P. H..
42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené
príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 23 -

ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania
základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej



povinnosti daňového subjektu. Zo základných zásad správy daní, z ust. § 3 ods. 2, 3, 6 Daňového
poriadku vyplýva, že je v kompetencii správcu dane na základe zistených skutočností vyhodnotiť, či išlo v
prípade deklarovaného plnenia s uplatneným nárokom na odpočet DPH o zdaniteľné plnenie a či zároveň
deklarované zdaniteľné plnenie slúžilo na podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalovaný svoje posúdenie,
či dodávateľom žalobcu fakturované plnenie faktúrou č. 10/10/2016 je zdaniteľným plnením založil na
predmete plnenia tak, ako bol tento vymedzený v Zmluve, a teda na tvrdeniach žalobcu a v zhode so
správcom dane dospel k záveru, že uvedenou faktúrou deklarované plnenie - poskytnutie reklamných
služieb žalobcovi ako podnikateľskému subjektu nebolo žalobcovi jeho dodávateľom, spoločnosťou
CASSIUS s.r.o., poskytnuté.
43. V prvej žalobnej námietke žalobca v podstate namietal, že žalovaný (a pred ním aj správca dane)
na zistený skutkový stav veci síce aplikoval správne právnu normu, a to ust. § 49 ods. 2 Zákona o DPH,
chybne ju však vyložil, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom, keď tvrdil, že žalobca prijaté
plnenie nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože sa mu nepodarilo získať nového
odberateľa elektrickej energie. Uvedená žalobná námietka nemohla obstáť, pretože nezodpovedala
obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového orgánu verejnej správy. Rozhodnutie
správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nebolo založené na nesplnení podmienky vyplývajúcej z
ust. § 49 ods. 2 Zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane z deklarovanej služby, ale boli
založené na nesplnení podmienky vyplývajúcej z ust. § 49 ods. 1 v spojení s ust. § 19 ods. 2 cit.
zákona, a teda, že predmetnou faktúrou deklarované plnenie nebolo dodávateľom žalobcu žalobcovi
dodané, a preto mu právo na odpočítanie dane zo služby deklarovanej v predmetnej faktúre nevzniklo.
Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby, upravené v ust. § 49 ods. 1 a
2 Zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, a preto ak nebolo preukázané už splnenie podmienky
v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, nie je možné uznať právo na odpočítanie dane. Žalobca sa mýli,
keď tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie bolo založené na nesplnení povinnosti použiť deklarovanú
službu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pretože takéto
právne posúdenie veci z jeho rozhodnutia , ani z rozhodnutia správcu dane nevyplynulo. Správca
dane vo svojom rozhodnutí ust. § 49 ods. 2 Zákona o DPH neaplikoval a ani necitoval. Žalovaný v
preskúmavanom rozhodnutí ust. § 49 ods. 2 citoval, nijakým spôsobom ho však na zistený skutkový
stav veci neaplikoval. Z uvedeného dôvodu nebola táto žalobná námietka žalobcu dôvodná, rovnako ani
jeho poukaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-400/98 Breithsohl z 08.06.2000, v ktorom navyše
nebol zistený skutkový stav veci zhodným so skutkovým stavom v prejednávanej veci. Jeho podstatou
bolo vyriešenie otázky, či je možné za ekonomickú činnosť považovať aj činnosti subjektu súvisiace s
prípravou na jeho podnikanie ohľadom splnenia právnych, formálnych a obsahových predpokladov. K
uvedenému správny súd uvádza, že podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods.
1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet DPH sa viaže 2 4 S / 9 3 /
2 0 1 8 - 24 -

na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje a
to ani pri vzniku prípadnej zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa,
prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti
požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,
ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že na faktúre deklarovaný zdaniteľný obchod
bol reálne uskutočnený a že plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade.
Správca dane mal právo preverovať reálnosť dodania na predmetnej faktúre deklarovanej služby, ako
aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. To znamená, že mal právo preverovať, či
deklarovaná služba bola žalobcovi dodaná v tom zmysle, či bol naplnený materiálny obsah deklarovanej
služby. V okamihu, kedy správca dane dôveryhodnosť údajov deklarovaných žalobcom predloženými
dôkazmi, t.j. dodávateľskou faktúrou, vystavenou na základe zmluvy z 26.09.2016 spochybnil, bolo
na žalobcovi ako daňovom subjekte preukázať v daňovom konaní, že skutočne došlo k takému
materiálnemu plneniu zo strany jeho dodávateľa, ktoré bolo na dodávateľskej faktúre deklarované.
Výsledkom jeho preverovania bol správny skutkový záver, že žalobcovi neboli poskytnuté reklamné
služby deklarované fa č. 10/10/2016, na základe čoho dospel k správnemu právnemu záveru, že neboli
splnené podmienky na odpočet DPH v zmysle § 49 ods.1 zákona o DPH, pretože daňová povinnosť
dňom dodania služby - na vstupe (§ 19 ods. 2) nemohla vzniknúť, keď deklarovaná služba nebola
dodaná.
44. Správca dane pre čo najúplnejšie zistenie rozhodujúcich skutočností preveroval materiálny obsah
deklarovaného plnenia, t.j. poskytnutie reklamných služieb žalobcovi jeho dodávateľom, spoločnosťou



CASSIUS s.r.o., ktorého podkladom mala byť Zmluva o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa
26.09.2016, berúc do úvahy skutočný obsah tohto právneho úkonu v súlade s ust. § 3 ods. 6 Daňového
poriadku. Jeho záver, že žalobcovi neboli poskytnuté predmetnou faktúrou deklarované reklamné služby,
bol súladný so skutkovými zisteniami. Zo Zmluvy vyplynulo, že jej predmetom bolo žalobcovi zabezpečiť
využitie reklamného priestoru pri propagácii podujatia ABBA TOUR za účelom jeho prezentácie ako
reklamného partnera tohto podujatia umiestnením jeho loga na plagátoch, letákoch, vstupenkách k
podujatiu ABBA TOUR, na stránke www.C..sk a uvedením jeho názvu pred každým koncertom. Správca
dane aj žalovaný obsah tejto Zmluvy vyhodnotili v súlade s jej obsahom tak, že jej predmetom nebolo
šírenie reklamy o žalobcovi, o ním poskytovaných výrobkoch a službách, keďže priamo z jej obsahu
vyplýva, že v súvislosti s podujatím ABBA TOUR išlo o propagovanie podujatia ABBA TOUR, t.j.
šírenie informácií o tomto podujatí, o mieste a čase jeho konania, o jeho obsahu a účinkujúcich. Aj z
písomného vyjadrenia žalobcu zo 06.07.2017, ktorého súčasťou bolo vyjadrenie Y. V., vyplynulo, že
Y. V. vystúpil pred začiatkom koncertu a poďakoval sa reklamným partnerom podujatia, sponzorom,
t.j. obsahom jeho vystúpenia nebolo šírenie informácií o žalobcovi, o predmete jeho podnikania alebo
produktových výsledkoch jeho podnikateľskej činnosti. Podstatou šírenia reklamy, jej materiálnym
obsahom je sebaprezentácia 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 25 -

a kvantitatívna, kvalitatívna či iná prezentácia poskytovaných výrobkov a služieb v záujme dosiahnutia
ekonomického profitu. „Na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné
služby postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku
alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj“, čo vyplynulo z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09
Inter-Mark Group z 27.11.2011, na ktorý poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžf/36/2015
z 24.05.2017, ktorý žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval. Na základe tejto právnej vety žalobca
tvrdil, že umiestnením jeho loga na tlačovinách podľa Zmluvy došlo zo strany jeho dodávateľa k
poskytnutiu reklamných služieb jemu ako podnikateľskému subjektu, ktoré boli v ním vystavenej
dodávateľskej faktúre č. 10/10/2016 vyúčtované, pretože obsahom jeho loga bola aj informácia o tom, že
je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že
zverejnenie loga žalobcu, ktorého obsahom bol názov: Enertec, s.r.o. a text „výrobca elektrickej energie
z obnoviteľných zdrojov“ neobsahuje pre verejnosť správu o existencii alebo kvalitách výrobkov alebo
služieb žalobcu, pretože nie je dostatočne konkrétne. Z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie vyplývajú rôzne druhy obnoviteľných zdrojov, z ktorých je možné vyrábať
elektrickú energiu. Konkrétny obnoviteľný zdroj v texte loga žalobcu nie je uvedený, a teda nie je pre účely
jeho reklamy v dostatočnom rozsahu zrejmý charakter jeho podnikateľskej činnosti. Odovzdanie správy
verejnosti s takýmto obsahom preto nemá pre nedostatok relevantných informácií žiadnu výpovednú
hodnotu v tom zmysle, aby mohlo byť zamerané na predaj výrobkov alebo služieb žalobcu. Z textu
„výrobca elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ nevyplynula žiadna ponuka tovarov, či služieb s
cieľom ich uplatnenia na trhu a zvýšenia ich predaja alebo na rozšírenie firmy a zvýšenie zisku, ako
to tvrdil žalobca. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že zverejnením jeho loga s uvedeným textom mu bola
poskytnutá reklamná služba, pretože ním nebola verejnosti poskytnutá žiadna relevantná informácia o
existencii alebo kvalitách ním poskytovaných služieb. Zverejnenie jeho loga ani nemohlo byť zamerané
na predaj jeho produkcie, pretože vyrobenú elektrickú energiu môže predávať len do tromi subjektami
vymedzenej distribučnej siete a to Západoslovenskej distribučnej, a.s., Stredoslovenskej energetike -
Distribúcii, a.s. alebo Východoslovenskej distribučnej, a.s. a na r. 2016 mal zmluvu na odber elektrickej
energie uzavretú so subjektom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Správca dane aj žalovaný
na základe uvedených konkrétnych skutkových zistení dospeli k správnemu právnemu posúdeniu veci,
keď konštatovali, že zverejnenie loga žalobcu nebolo poskytnutím reklamnej služby, a preto žalobná
námietka tvrdiaca opak, nebola dôvodná.
45. V druhej žalobnej námietke žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočné
na riadne posúdenie veci a to v súvislosti s argumentáciou žalovaného poukazom na rozsudok
NS SR č. 6Sžf/36/2015 z 24.05.2017, ktorý sa podľa žalobcu netýkal obsahovo zhodnej veci.
Táto žalobná námietka nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vrátane citovania podstatných častí označeného rozsudku NS SR. Z obsahu rozsudku NS
SR 6Sžf/36/2015 vyplynulo, že sa týkalo nepriznania nadmerného odpočtu DPH na základe faktúr
vystavených dodávateľom 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 26 -

v rozsudku označeného žalobcu za reklamné služby realizované na základe zmluvy o reklamnej
spolupráci. Ňou sa dodávateľ žalobcu zaviazal zabezpečiť uvedenie obchodnej spoločnosti žalobcu
ako generálneho reklamného partnera na kultúrno-spoločenskom podujatí, ktorým bol koncert skupiny



Elán s názvom „Koniec leta s Elánom“ dňa 07.09.2012. Hoci spornú otázku v prejednávanej veci
tvorila existencia spojitosti prijatých zdaniteľných plnení vo forme poskytnutých reklamných služieb s
ich použitím na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu ako platiteľa DPH, Najvyšší súd SR sa stotožnil
s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Nitre konštatujúc správnosť
jeho dôvodov. Z nich okrem iného vyplynulo, že „uvedenie obchodného mena, prípadne i loga žalobcu
ako generálneho reklamného partnera kultúrno-spoločenského podujatia koncertu skupiny Elán nebolo
dôkazom prezentácie žalobcu ako výrobcu elektriny a tepla, pretože týmto spôsobom nemohla byť
a ani nebola široká verejnosť informovaná o službách realizovaných žalobcom v súvislosti s jeho
podnikateľskou činnosťou“, ktorou bola rovnako ako v prejednávanej veci výroba elektrickej energie
z obnoviteľných zdrojov. Najvyšší súd doplnil, že „pokiaľ bola obchodná spoločnosť žalobcu uvedená
ako generálny reklamný partner na kultúrno-spoločenskom podujatí - megakoncert skupiny Elán,
táto informácia je v ponímaní bežného účastníka, resp. diváka uvedeného koncertu chápaná tak, že
uvedený generálny reklamný partner finančne prispel organizátorovi uvedeného kultúrneho podujatia
na výdavky a náklady spojené s organizáciou predmetného koncertu berúc do úvahy i tú skutočnosť,
že iná správa, resp. informácia napr. o predmete činnosti žalobcu, o ním poskytovaných produktoch
a službách adresovaná širokej verejnosti nebola na propagačných nosičoch obsiahnutá“. Uviedol
tiež, že „prihliadnuc na charakter a účel spoločensko-kultúrneho podujatia „Koniec leta s Elánom“
a teda i na cieľ jeho návštevy širokou verejnosťou, nemožno uvedené podujatie charakterizovať
ako platformu typickú pre obchodné stretnutia na reklamné účely slúžiace na prezentáciu výrobných
produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu, s následnou možnosťou
nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektami,
prípadne spotrebiteľskou verejnosťou a to zvlášť s ohľadom na predmet a osobitosti podnikania žalobcu
ako výrobcu elektriny s právom na podporu podľa § 3 a § 4 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie“. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska posúdenia obsahového naplnenia deklarovanej služby
reklamy išlo o rovnakú skutkovú situáciu, a preto bol citovaný rozsudok NS SR na podporu správnosti
rozhodnutia správcu dane žalovaným použiteľný a správne bol použitý. Na uvedenom závere nič nemení
tá skutočnosť, že v r. 2015 nebola so žalobcom uzavretá zmluva o výkupe vyrobenej elektrickej elektriny,
pretože v r. 2016, v rámci ktorého bola vykonávaná kontrola nadmerného odpočtu DPH mal žalobca
zmluvu na odber elektrickej energie uzavretú. Zo Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, z
jeho ust. § 3 ods. 1 mu vyplýva nárok na prednostné pripojenie jeho zariadenia na výrobu elektriny
do regionálnej distribučnej sústavy a výpadok v tržbách, ktorý mu v r. 2015 vznikol, bol dôsledkom
jeho nesplnenia všetkých podmienok pre uzavretie zmluvy s jedným z troch možných prevádzkovateľov
regionálnej distribučnej sústavy. Inak povedané to znamená, že pokiaľ žalobca splní všetky vyžadované
podmienky, má aj v ďalšom období právo na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do
regionálnej distribučnej sústavy na 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 27 -

odber ním vyrobenej elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na
straty a na doplatok. Spochybnenie ekonomického účelu „reklamy žalobcu“ (§ 3 ods. 6 Daňového
poriadku) správcom dane a žalovaným v zhode s argumentáciou Najvyššieho súdu SR v skutkovo
zhodnej veci, bolo v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, a preto táto žalobná námietka
nebola dôvodná, pretože bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. Pokiaľ žalobca označil
skutkový stav veci, ktorý bol základom napadnutého rozhodnutia za rozporný s administratívnymi spismi,
resp. nemajúci v nich oporu, pretože žalovaný aj správca dane tvrdili, že žalobca si u spoločnosti
CASSIUS s.r.o. neobjednal šírenie reklamy o ňom samom, o jeho predmete činnosti, o jeho službách
alebo výrobkoch, jeho žalobná námietka nebola dôvodná, pretože umiestnenie loga žalobcu s textom
výrobca elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nie je poskytnutím informácie o jeho službách
alebo výrobkoch, ako sa žalobca mylne domnieva. Podrobne sa k tomu správny súd vyjadril v
predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Tvrdenie žalobcu, že uvedený text v jeho logu mohol viesť
k záujmu predať, resp. prenajať mu za účelom umiestnenia, resp. rozšírenia fotovoltaickej elektrárne
pozemky, bol v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, pretože informácia o záujme kúpiť, resp.
prenajať si pozemky na rozšírenie činnosti žalobcu z jeho loga nevyplynula.
46. V tretej žalobnej námietke žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatky
v skutkových zisteniach, ktoré boli dôsledkom nevykonania navrhnutých dôkazov a nesprávneho
hodnotenia dôkazov. Namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ust. § 24 ods.
2, § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevykonal potrebné dokazovanie za účelom odstránenia rozporov v
skutkových zisteniach, vyplývajúcich z fyzicky predložených plagátov, letákov a vstupeniek a z vyjadrení
Y. V. a z obsahu propagačného materiálu zachyteného na CD nosiči, pretože je jeho povinnosťou zistiť
skutočnosti na účely správy daní čo najúplnejšie. Keďže uvedeným spôsobom nepostupoval, zaťažil



dôkazné konanie vadami tým, že účelovo vytvoril u žalobcu stav dôkaznej núdze a svoje rozhodnutie
založil na neunesení jeho dôkazného bremena. Uvedená žalobná námietka nemohla obstáť, pretože
nezodpovedala platnej právnej úprave. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH, pretože je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Je preto jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dôkazov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011).
Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry iba predložením faktúry,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Dôkazné bremeno
je na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je v daňovom konaní preukázať všetky tvrdené
2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 28 -

skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva (pozri rozsudok NS SR č.k.
6Sžf/19/2011 z 23.11.2011). Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou správcu dane ani žalovaného
vyhľadávať a vykonávať dôkazy dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu, ale reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia, z ktorého si žalobca uplatňuje právo na odpočet DPH, musí preukázať sám
žalobca. Prípadné dokazovanie orgánov správy daní je zamerané len na verifikáciu žalobcom tvrdených
skutočností. Správca dane ani žalovaný nie sú povinní vykonať všetky navrhované dôkazy, ale len
tie, ktoré môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
Prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného boli založené na tom, že žalobcovi nebola
dodaná služba reklamy, ktorej dodanie bolo deklarované faktúrou č. 10/10/2016, pretože zo Zmluvy
o zabezpečení reklamného priestoru, ktorá bola právnym titulom pre plnenie, záväzok dodávateľa
poskytnúť žalobcovi reklamné služby, t.j. sprostredkovanie informácií verejnosti o existencii a kvalitách
ním poskytovaných výrobkov a služieb nevyplynul. To znamená, že označené rozhodnutia neboli
založené na tom, že žalobcovi nebolo jeho dodávateľom poskytnuté žiadne plnenie, ktoré by mu
mohlo byť vyúčtované predmetnou faktúrou, ale na tom, že to plnenie, ktoré mu bolo na základe
Zmluvy poskytnuté, nebolo službou reklamy, ktorá bola predmetnou faktúrou vyúčtovaná. Nebolo teda
preukázané poskytnutie takého materiálneho plnenia, ktoré bolo deklarované. V týchto súvislostiach
nemohla námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky dôkazy na odstránenie rozporov
v skutkových zisteniach, týkajúcich sa uskutočnenia plnenia spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia,
pretože rozhodnutie nebolo založené na tom, že žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie, ale na
tom, že plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté, nebolo tým plnením, ktoré bolo faktúrou č. 10/10/2016
vyúčtované. Hodnotenie jednotlivých vyjadrení, či výpovedí Y. V. bolo vykonané v kontexte všetkých
vykonaných dôkazov so záverom, že ním tvrdenými skutočnosťami a predkladanými dôkazmi (CD
nosič s propagačným materiálom) nebola preukázaná žalobcom faktúrou č. 10/10/2016 deklarovaná
skutočnosť, a síce, že mu jeho dodávateľom, spoločnosťou CASSIUS s.r.o., ktorej konateľom bol Y.
V., bola dodaná služba reklamy. Aj keď sa správca dane pri hodnotení výpovedí Y. V. obmedzil len na
skutkové zistenia, ktoré z jeho tvrdení, resp. predložených dôkazov vyplynuli (napr. že ním predložený
videozáznam z koncertu na CD nosiči bol bez zvuku, a preto nepreukázal poďakovanie žalobcovi
ako reklamnému partnerovi v zmysle Zmluvy, že bezplatné umiestnenie loga žalobcu na vstupenkách
bolo v rozpore s obsahom Zmluvy, že plagáty a letáky predložené V. V. - aj s logom žalobcu boli v
inej kvalite papiera ako plagát a letáky predložené spoločnosťou Radio Services, s.r.o., či Domom
Odborov Strojár, s.r.o. - bližšie pozri bod 3 tohto rozsudku), uvedené nemohlo spôsobiť nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného totiž nebolo založené na tom, že žalobcovi nebola
poskytnutá žiadna služba, ale na tom, že služba, ktorá mu bola poskytnutá, nebola reklamou, hoci
takto bola v predmetnej faktúre deklarovaná. Rovnaké právne posúdenie sa vzťahuje aj k žalobcom
namietanému nevykonaniu navrhovaných dôkazov - vyjadrenie P. H. a vyjadrenia D. J., M. R., Domu
odborov Strojár s.r.o., ktorí predložili aj fyzické vyhotovenie plagátov. Plagáty obsahovali logo žalobcu
v súlade s tvrdeniami Y. V. a ním predloženým 1 ks letákom a 1 ks plagátom a ich vyjadrenia 2 4 S /
9 3 / 2 0 1 8 - 29 -

boli zhodné s tvrdeniami Y. V., tzn., že obsahovali informácie, ktoré už boli správcovi dane známe.
Neboli však dôkazom preukazujúcim, že služba vyúčtovaná žalobcovi jeho dodávateľom faktúrou č.
10/10/2016 bola reklamnou službou. Námietka žalobcu, že žalovaný neuviedol žiadnu úvahu, na základe



ktorej dospel k záveru, že náhľady plagátov, letákov, či vstupeniek na CD nosiči nie sú dôkazom v
zmysle Daňového poriadku, nebola dôvodná. Z podstaty veci vyplýva, že CD nosič s propagačným
materiálom nie je materiálnym dôkazom o plnení, ktoré malo byť poskytnuté na základe Zmluvy, pretože
nepreukazuje, že tlačoviny s obsahom zachyteným na CD nosiči boli v skutočnosti s daným obsahom aj
vytlačené a šírené. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že podľa Daňového poriadku môže byť dôkazom
všetko, teda aj CD nosič s propagačným materiálom, pretože dôkazom v daňovom konaní je len to,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. CD
nosič s propagačným materiálom takú preukaznú hodnotu nemá, pretože nepreukazuje, že náhľady
tlačovín, vstupeniek... boli v skutočnosti s daným obsahom šírené. Bez preukázanej zhody materiálnych
dôkazov, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly správcom dane získané (plagát k podujatiu ABBA
TOUR na koncert konaný v Bratislave v Ateliéri Babylon dňa 24.10.2016) a propagačným materiálom
obsiahnutým na CD nosiči, nemohol byť predložený CD nosič z dôvodov uvedených vyššie považovaný
za dôkaz, ktorý by mohol prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane. Námietka žalobcu, že správca dane svoje dokazovanie obmedzil len na zistenia v Martine
a v Bratislave, pričom ostatnými konanými koncertami v rámci podujatia ABBA TOUR v Prešove,
Košiciach, Žiline a v Liptovskom Mikuláši sa nezaoberal, nezodpovedalo obsahu administratívneho
spisu. Správca dane sa so žiadosťou na vydanie písomností - plagátov/letákov k podujatiu ABBA
TOUR a ďalšej dokumentácie súvisiacej s uvedeným podujatím (zmluva, objednávka, údaje o platbe,
vstupenka, prípadne iné dokumenty) obrátil na všetky subjekty, v priestoroch ktorých sa malo uvedené
kultúrne podujatie uskutočniť, avšak ostatné vyzvané subjekty žiadnu dokumentáciu nepredložili. Aj v
tejto súvislosti je opäť potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok
na priznanie nadmerného odpočtu DPH je na žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že správca dane odmietol
vykonať ním navrhnuté dôkazy a to vyjadrenie D. J. s plagátom, vyjadrenie M. R. s plagátom, vyjadrenie
Domu odborov Strojár s.r.o. s plagátom a vyjadrenie P. H., ktorými malo byť podľa jeho názoru
preukázané splnenie predmetu Zmluvy, odmietol správca dane vykonať ako predložené v rozpore s
ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku, bolo v súlade s obsahom administratívneho spisu. Uvedený
postup správcu dane nie je možné považovať za zákonný, pretože i keď má žalobca povinnosť v
priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH a vo
vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole má označiť len tie dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, nemohol správca dane odmietnuť vykonať tieto
dôkazy s tým, že ich žalobca mohol predložiť už v priebehu daňovej kontroly, ak jeho záver nebol
podložený žiadnymi skutkovými zisteniami preukazujúcimi, že uvedené dôkazy žalobca mohol predložiť
už v priebehu daňovej kontroly. Tento nedostatok v postupe správcu dane však nemohol spôsobiť
nezákonnosť jeho rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného, pretože ich rozhodnutia boli založené na
tom, že 2 4 S / 9 3 / 2 0 1 8 - 30 -

predmetnou faktúrou deklarovaná služba nebola reklamnou službou a nie na tom, že žalobcovi žiadna
služba nebola dodaná, hoci jej dodanie bolo predmetnou faktúrou deklarované, a preto skutkové zistenia,
týkajúce sa uvedenia loga žalobcu na plagátoch, letákoch, vstupenkách k podujatiu ABBA TOUR, či
uvedenia žalobcu ako reklamného partnera pred každým koncertom, nemali pre posúdenie vecnej
správnosti rozhodnutia žalovaného (či správcu dane) právny význam. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku
nevykonania dôkazov (označených v predposlednej vete bodu 1. tohto rozsudku) neboli odstránené
rozpory v skutkových zisteniach, ktoré boli pre rozhodnutie správcu dane (aj žalovaného) podstatné,
a teda bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, považoval správny súd za neopodstatnené,
pretože rozhodnutie správcu dane (ani žalovaného) nebolo založené na tvrdených „rozporných
skutkových zisteniach“. Bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že mu bola dodaná služba, ktorá
mu bola na preverovanej faktúre vyúčtovaná, pretože poskytnuté plnenie nebolo reklamnou službou
pre žalobcu. Z uvedeného správny súd vyvodil, že žalobcom tvrdeným konaním, resp. opomenutím
konania zo strany správcu dane k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie nedošlo, pretože
„sporné skutkové zistenia“ ((ne)umiestnenie loga žalobcu na plagátoch, (ne)preukázané poďakovanie
sponzorom pred koncertom) nemali vplyv na právne posúdenie veci, a preto nemohli ovplyvniť obsah
vydaných rozhodnutí v preskúmavanom konaní.
47. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správca dane aj žalovaný postupovali v
predmetnej veci v intenciách citovaných právnych noriem, zadovážili si dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutočný stav veci zistili riadne, zistené skutkové okolnosti
správne právne posúdili a svoje skutkové a právne závery náležite odôvodnili. Žalovaný sa v
dostatočnom rozsahu vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu vznesenými v jeho odvolaní.
Žalovaný, ani správca dane sa v konaní nedopustili žiadnej takej vady v konaní, ktorá by mala za



následok nezákonnosť ich rozhodnutí. V nadväznosti na uvedené, keď správny súd nepovažoval ani
jednu zo žalobných námietok žalobcu za dôvodnú, považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné, a
preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny
súd náhradu trov konania nepriznal.
49. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je 2 4 S /
9 3 / 2 0 1 8 - 31 -

prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech,
pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová ani členka senátu JUDr. Jana