KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica23. 9. 2018plný textcitované 5×

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/212/2018 z 23. 9. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2018, sp. zn. 17Co/212/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6118272954.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/212/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118272954
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118272954.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému D.. G.
V., advokátovi, so sídlom G. XX, XXX XX Y. Y., v konaní o zaplatenie 22 900 Eur a trov exekúcie s
príslušenstvom, o nejasnom a neúplnom podaní zo dňa 09. 05. 2018, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/38/2018 - 17 zo dňa 13. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o odmietnutí podania žalobcu potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu prvej
inštancie dňa 11. 05. 2018 z dôvodu, že ani na výzvu súdu uznesením č. k. 19C/38/2018 - 12 zo dňa 21.
05. 2018 doručeným žalobcovi dňa 28. 05. 2018 na odstránenie vád podania označeného ako „žiadosť
o platobný rozkaz za spôsobenú škodu v právnom zastúpení vo veci sp. zn. 20C/423/2013“, najmä aby
žalobca opísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k sume, ktorej zaplatenia sa domáha;
označil dôkazy a konkretizoval a špecifikoval žalobný návrh (t. j. čoho sa domáha), žalobca svoje podanie
v naznačenom smere v súdom stanovenej lehote 10 dní nedoplnil, hoci bol zo strany súdu prvej inštancie
poučený, že v takom prípade, ak pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd
jeho podanie odmietne. Žalobca súdu prvej inštancie doručil dňa 06. 06. 2018 len podanie označené
ako „doplnenie podania z 21. 05. 2018“, v ktorom však uvedené nedostatky (vady) podania zo dňa 11.
05. 2018 neodstránil. V doplnení podania uviedol, že „sp. zn. 20C/425/2013 nepostihuje celú žalovanú
škodu z vykradnutia môjho bytu, lebo som sa dozvedel, že M.. M. U. sa obohatil na mojom majetku, a to
na „alza“ predajom súčiastky a predal tiposu moje rozpisy na EURO-MILIONY a športku teraz LOTO, o
ďalších pokladoch nehovoriac, preto zobral na vedomie pred pojednávaním, že mňa nebude zastupovať
a dal mne podpísať potvrdenie, že sa vzdáva právneho zastupovania vo veci samej a predsa zneužil
plnomocenstvo vo veci aj z Centra právnej pomoci Košice. Suma 22 900 eur s príslušenstvom je zhodná
s už prebiehajúcou exekúciou, právne zastúpenie v sume 975 eur a exekútor 750 eur. Dôkazy si zoženie
súd, lebo ja iné doklady nemám, akurát len to, že advokát sa dopustil svojím konaním schvaľovaním
trestných činov spolupáchateľ...“. Žalobný návrh označil ako „o zaplatenie 22 900,- Eur a 750,- Eur a
975,- Eur exekúcia“.

2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko
konanie sa skončilo odmietnutím podania žalobcu, a teda nárok na náhradu trov konania by mal
žalovaný. Tomu však v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože sa o konaní ani nedozvedel. Preto súd
prvej inštancie rozhodol len o trovách žalobcu, ktorému však taktiež žiadne trovy nevznikli, a preto mu
ich náhradu nepriznal.



3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 02. 07.
2018 odvolanie, ktoré súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil ako námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni, ktorej bola pridelená vec na prejednanie a rozhodnutie, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti
a preto na ňu neprihliadol (viď úradný záznam na č. l. 26 spisu). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
označil žalobca za nesprávne podľa obsahu odvolania z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. c) a h)
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) t.j. s tvrdením, že na súde prvej inštancie rozhodoval
vylúčený sudca a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca uviedol, že je zjavné, že sudkyňa je na základe objednávky zaujatá voči jeho osobe a nadržiava
žalovanému a spol. s. r. o., nadržiavanie je vedomé a objednávka je splnená a on je viacnásobne
poškodený zločinným spolčením vrátane súdu. Vie, že v hodinovom stave ťažkej depresie podpísal
nejaký papier s tým, že (zrejme žalovaný ako advokát - poznámka odvolacieho súdu) ho nebude
zastupovať v právnom konaní. On (zrejme advokát - poznámka odvolacieho súdu) dohodu zjavne porušil
a žalobcu značne poškodil.

4. Žalobca v odvolaní neuviedol, čoho sa odvolaním domáha (odvolací návrh), t.j. či žiada súd prvej
inštancie, aby v rámci autoremedúry postupom podľa § 129 ods. 4 C. s. p. svoje uznesenie zrušil a
vo veci konal ďalej, alebo subsidiárne žiada odvolací súd (ak súd prvej inštancie odvolaniu nevyhovie),
aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie
má tak v zmysle § 363 C. s. p. vadu - chýbajúcu náležitosť odvolania - odvolací návrh. Pre túto vadu
odvolania však možno v odvolacom konaní pokračovať, nakoľko odvolací súd v zmysle § 381 C. s. p.
nie je odvolacím návrhom viazaný.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. dospel k
názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C.
s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na
odvolacie dôvody žalobcu udáva, že na súde prvej inštancie nerozhodoval vylúčený sudca a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

6. Sudkyni JUDr. Barbore Sopkovej prejednávajúcej a rozhodujúcej túto právnu vec na súde prvej
inštancie bola vec pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti SR. V čase, keď zákonná sudkyňa vyzvala uznesením žalobcu
na odstránenie vád podania, tento jej zaujatosť nenamietal. Vylúčenie zákonného sudcu z prejednania
a rozhodovania veci sa spravuje ustanoveniami §§ 49 až 58 C. s. p. V tomto prípade zákonná sudkyňa
správne postupovala, keď podanie žalobcu zo dňa 02. 07. 2018 posúdila aj ako námietku zaujatosti zo
strany žalobcu vznesenú voči nej ako zákonnej sudkyni prejednávajúcej vec, ktorá však nemá zákonom
(§ 52 ods. 2 C. s. p.) požadované náležitosti, a preto v zmysle toho istého zákonného ustanovenia na
ňu neprihliadla a nepredložila podanie žalobcu ako námietku zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému
súdu. Z námietky zaujatosti naozaj nevyplýva, kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia dozvedel a neuviedol
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že zákonná sudkyňa je zaujatá a konala a rozhodla na základe
nejakej objednávky. Len okolnosť, že sudkyňa nevyhovela jeho podaniu, ktoré by mohlo byť podľa
obsahu žalobou vo veci samej a jeho podanie ako neúplne a nezrozumiteľné odmietla, nie je v zmysle §
49 ods. 3 C. s. p. dôvodom na jej vylúčenie a na námietku zaujatosti spočívajúcu v procesnom postupe
sudcu, ktorý nie je zjavne nezákonný alebo v jeho rozhodovacej činnosti sa taktiež neprihliada. Nebol
teda daný zákonný dôvod na rozhodovanie o vylúčení zákonnej sudkyne, a preto ani nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C. s. p. nebol
teda uplatnený dôvodne.

7. Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď dospel k záveru, že
žalobca nedoplniť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si žalobca uplatňuje sumu 22 900,- Eur
ako náhradu škody, sumu 750,- Eur ako trovy právneho zastúpenia a sumu 975,- Eur ako trovy exekúcie.
Z podania, ktoré by mohlo byť podľa obsahu žalobou vo veci samej vyplýva len toľko, že žalobca si
uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 22 900,- Eur, nie je však zrejmé, na základe
akých rozhodujúcich skutočností a v akom konaní mu žalovaný ako advokát, zrejme pridelený Centrom
právnej pomoci mal škodu spôsobiť, t. j. akým konkrétnym konaním ju mal spôsobiť v dôsledku toho, že



žalovaný mal žalobcu v konaní ďalej zastupovať, hoci sa dohodli, že tomu tak nebude, z čoho žalobca
vyvodzuje priamu príčinnú súvislosť medzi konaním advokáta a vznikom škody, ani na základe čoho
dospel k výške škody 22 900,- Eur. Z podania žalobcu vyplýva, že sa malo jednať o škodu spôsobenú v
konaní sp. zn. 20C/423/2013 avšak bez označenia súdu, na ktorom bola vec vedená. Ďalej nie je zrejmé,
v akom konaní mali žalobcovi vzniknúť trovy zastúpenia 750,- Eur, ani v akej exekúcii mali vzniknúť
trovy 975,- Eur, žalobca taktiež neoznačil súd, na ktorom sa viedlo (prípadne vedie) exekučné konanie
a sp. zn. exekučného konania. Podanie žalobcu je nezrozumiteľné v tom, že nie je jasné, aký súvis má
konanie spoločnosti AZ KAPITAL, s. r.o. a jej konateľa Ing. Igora Kračúna s konaním žalovaného ako
advokáta a so vznikom škody.

8. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že podanie žalobcu
doručené dňa 11. 05. 2018 je neúplné a nezrozumiteľné a keď nebolo ani na výzvu v súdom stanovenej
lehote a požadovanom smere doplnené, toto ako neúplné a nezrozumiteľné odmietol. Žalobca ani v
odvolaní ani jeho doplnení zo dňa 24. 07. 2017 nedoplnil svoje skutkové tvrdenia v požadovanom
smere, preto jeho odvolaniu nebolo možné vyhovieť postupom súdu prvej inštancie podľa § 129 ods. 4
C. s. p. a nebolo mu možné vyhovieť ani v odvolacom konaní, pretože pre neúplnosť a nezrozumiteľnosť
jeho podania zo dňa 11. 05. 2018 a jeho doplnenia zo dňa 06. 06. 2018 nemožno v konaní pokračovať.
Žalobca bol súdom prvej inštancie o následkoch neodstránenia vád podania poučený. Navyše doplnenie
odvolania bolo učinené už po odvolacej lehote, kedy najneskôr bolo možné vady podania vo veci samej
odstrániť.

9. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni (prípadne aj za pomoci inej osoby vzhľadom
na svoj zdravotný stav) uplatniť si svoj nárok na náhradu škody úplným a zrozumiteľným opísaním
rozhodujúcich skutočností, z ktorých nárok vyvodzuje a aspoň označením relevantných dôkazov na
ich preukázanie novým podaním vo veci samej (žalobou), nakoľko uznesenie o odmietnutí podania
je rozhodnutím procesným, nie rozhodnutím vo veci samej, teda nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (rei iudicatae).

10. Odvolací súd ako výrok závislý v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj druhý výrok napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tento zrušil v
zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p., nakoľko daný výrok nie je svojou povahou rozhodnutím vo veci
samej a dôvody, pre ktoré bol vydaný neexistovali. Možno dať súdu prvej inštancie za pravdu, že vo
všeobecnosti je v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To však neplatí (aj keď z doslovného textu zákona
to nevyplýva) v prípade odmietnutia podania vo veci samej pre jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť,
keď sa konanie nachádza v počiatočnom štádiu, kedy sa vo veci samej ani nekonalo a podanie sa
nedoručovalo protistrane na vyjadrenie, s protistranou sa nekonalo. Názor, že v takom prípade o náhrade
trov konania nie je potrebné rozhodovať, vyplýva aj z Veľkého komentára Civilného sporového poriadku
autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív z roku 2016 (členovia rekodifikačnej komisie k C.
s. p.), kde sa na strane 934 uvádza: „O náhrade trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri
odmietnutí podania podľa § 129 od. 3 veta pred bodkočiarkou C. s. p. v prípade, že žalovanej strane
žiadne trovy nevznikli.“ Podľa názoru odvolacieho súdu totiž v prípade, že by sa o nároku na náhradu
trov konania muselo rozhodovať a žalovanému trovy nevznikli, by výrok o náhrade trov konania mal
znieť: „Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva“. Nie je daný dôvod rozhodovať
o trovách žalobcu tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože žalobca v dôsledku neodstránenia vád
podania vo veci samej ani na výzvu súdu zavinil skončenie konania odmietnutím podania vo veci samej,
čím pri analogickom použití ust. § 256 ods. 1 C. s. p. o náhrade trov konania pri zavinení zastavenia
konania v zmysle článku 4 ods. 1 základných princípov C. s. p. by bol vo všeobecnosti povinný znášať
trovy protistrany - žalovaného. Ak by však súd o nároku žalovaného o náhrade jeho trov konania musel
rozhodovať v uznesení o odmietnutí podania vo veci samej, musel by žalovanému toto uznesenie aj
doručovať, pretože by rozhodol o jeho procesnom nároku. To by však bolo vzhľadom na to, že podanie
bolo odmietnuté a dovtedy o konaní žalovaný ani nevedel, nehospodárne a v rozpore s princípom
procesnej ekonómie vyjadreným v článku 17 základných princípov C. s. p., v zmysle ktorého súd v konaní
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom v
zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie C. s. p. je potrebné vykladať
okrem iného v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.



12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach (5 spolu, výber)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/38/2018

    zrušené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam