Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/212/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118272954 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118272954.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému D.. G. V., advokátovi, so sídlom G. XX, XXX XX Y. Y., v konaní o zaplatenie 22 900 Eur a trov exekúcie s príslušenstvom, o nejasnom a neúplnom podaní zo dňa 09. 05. 2018, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/38/2018 - 17 zo dňa 13. júna 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o odmietnutí podania žalobcu potvrdzuje. II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 11. 05. 2018 z dôvodu, že ani na výzvu súdu uznesením č. k. 19C/38/2018 - 12 zo dňa 21. 05. 2018 doručeným žalobcovi dňa 28. 05. 2018 na odstránenie vád podania označeného ako „žiadosť o platobný rozkaz za spôsobenú škodu v právnom zastúpení vo veci sp. zn. 20C/423/2013“, najmä aby žalobca opísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k sume, ktorej zaplatenia sa domáha; označil dôkazy a konkretizoval a špecifikoval žalobný návrh (t. j. čoho sa domáha), žalobca svoje podanie v naznačenom smere v súdom stanovenej lehote 10 dní nedoplnil, hoci bol zo strany súdu prvej inštancie poučený, že v takom prípade, ak pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie odmietne. Žalobca súdu prvej inštancie doručil dňa 06. 06. 2018 len podanie označené ako „doplnenie podania z 21. 05. 2018“, v ktorom však uvedené nedostatky (vady) podania zo dňa 11. 05. 2018 neodstránil. V doplnení podania uviedol, že „sp. zn. 20C/425/2013 nepostihuje celú žalovanú škodu z vykradnutia môjho bytu, lebo som sa dozvedel, že M.. M. U. sa obohatil na mojom majetku, a to na „alza“ predajom súčiastky a predal tiposu moje rozpisy na EURO-MILIONY a športku teraz LOTO, o ďalších pokladoch nehovoriac, preto zobral na vedomie pred pojednávaním, že mňa nebude zastupovať a dal mne podpísať potvrdenie, že sa vzdáva právneho zastupovania vo veci samej a predsa zneužil plnomocenstvo vo veci aj z Centra právnej pomoci Košice. Suma 22 900 eur s príslušenstvom je zhodná s už prebiehajúcou exekúciou, právne zastúpenie v sume 975 eur a exekútor 750 eur. Dôkazy si zoženie súd, lebo ja iné doklady nemám, akurát len to, že advokát sa dopustil svojím konaním schvaľovaním trestných činov spolupáchateľ...“. Žalobný návrh označil ako „o zaplatenie 22 900,- Eur a 750,- Eur a 975,- Eur exekúcia“. 2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko konanie sa skončilo odmietnutím podania žalobcu, a teda nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný. Tomu však v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože sa o konaní ani nedozvedel. Preto súd prvej inštancie rozhodol len o trovách žalobcu, ktorému však taktiež žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich náhradu nepriznal. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 02. 07. 2018 odvolanie, ktoré súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil ako námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorej bola pridelená vec na prejednanie a rozhodnutie, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti a preto na ňu neprihliadol (viď úradný záznam na č. l. 26 spisu). Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil žalobca za nesprávne podľa obsahu odvolania z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. c) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) t.j. s tvrdením, že na súde prvej inštancie rozhodoval vylúčený sudca a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že je zjavné, že sudkyňa je na základe objednávky zaujatá voči jeho osobe a nadržiava žalovanému a spol. s. r. o., nadržiavanie je vedomé a objednávka je splnená a on je viacnásobne poškodený zločinným spolčením vrátane súdu. Vie, že v hodinovom stave ťažkej depresie podpísal nejaký papier s tým, že (zrejme žalovaný ako advokát - poznámka odvolacieho súdu) ho nebude zastupovať v právnom konaní. On (zrejme advokát - poznámka odvolacieho súdu) dohodu zjavne porušil a žalobcu značne poškodil. 4. Žalobca v odvolaní neuviedol, čoho sa odvolaním domáha (odvolací návrh), t.j. či žiada súd prvej inštancie, aby v rámci autoremedúry postupom podľa § 129 ods. 4 C. s. p. svoje uznesenie zrušil a vo veci konal ďalej, alebo subsidiárne žiada odvolací súd (ak súd prvej inštancie odvolaniu nevyhovie), aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie má tak v zmysle § 363 C. s. p. vadu - chýbajúcu náležitosť odvolania - odvolací návrh. Pre túto vadu odvolania však možno v odvolacom konaní pokračovať, nakoľko odvolací súd v zmysle § 381 C. s. p. nie je odvolacím návrhom viazaný. 5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že na súde prvej inštancie nerozhodoval vylúčený sudca a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 6. Sudkyni JUDr. Barbore Sopkovej prejednávajúcej a rozhodujúcej túto právnu vec na súde prvej inštancie bola vec pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR. V čase, keď zákonná sudkyňa vyzvala uznesením žalobcu na odstránenie vád podania, tento jej zaujatosť nenamietal. Vylúčenie zákonného sudcu z prejednania a rozhodovania veci sa spravuje ustanoveniami §§ 49 až 58 C. s. p. V tomto prípade zákonná sudkyňa správne postupovala, keď podanie žalobcu zo dňa 02. 07. 2018 posúdila aj ako námietku zaujatosti zo strany žalobcu vznesenú voči nej ako zákonnej sudkyni prejednávajúcej vec, ktorá však nemá zákonom (§ 52 ods. 2 C. s. p.) požadované náležitosti, a preto v zmysle toho istého zákonného ustanovenia na ňu neprihliadla a nepredložila podanie žalobcu ako námietku zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému súdu. Z námietky zaujatosti naozaj nevyplýva, kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia dozvedel a neuviedol dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že zákonná sudkyňa je zaujatá a konala a rozhodla na základe nejakej objednávky. Len okolnosť, že sudkyňa nevyhovela jeho podaniu, ktoré by mohlo byť podľa obsahu žalobou vo veci samej a jeho podanie ako neúplne a nezrozumiteľné odmietla, nie je v zmysle § 49 ods. 3 C. s. p. dôvodom na jej vylúčenie a na námietku zaujatosti spočívajúcu v procesnom postupe sudcu, ktorý nie je zjavne nezákonný alebo v jeho rozhodovacej činnosti sa taktiež neprihliada. Nebol teda daný zákonný dôvod na rozhodovanie o vylúčení zákonnej sudkyne, a preto ani nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C. s. p. nebol teda uplatnený dôvodne. 7. Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď dospel k záveru, že žalobca nedoplniť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si žalobca uplatňuje sumu 22 900,- Eur ako náhradu škody, sumu 750,- Eur ako trovy právneho zastúpenia a sumu 975,- Eur ako trovy exekúcie. Z podania, ktoré by mohlo byť podľa obsahu žalobou vo veci samej vyplýva len toľko, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 22 900,- Eur, nie je však zrejmé, na základe akých rozhodujúcich skutočností a v akom konaní mu žalovaný ako advokát, zrejme pridelený Centrom právnej pomoci mal škodu spôsobiť, t. j. akým konkrétnym konaním ju mal spôsobiť v dôsledku toho, že žalovaný mal žalobcu v konaní ďalej zastupovať, hoci sa dohodli, že tomu tak nebude, z čoho žalobca vyvodzuje priamu príčinnú súvislosť medzi konaním advokáta a vznikom škody, ani na základe čoho dospel k výške škody 22 900,- Eur. Z podania žalobcu vyplýva, že sa malo jednať o škodu spôsobenú v konaní sp. zn. 20C/423/2013 avšak bez označenia súdu, na ktorom bola vec vedená. Ďalej nie je zrejmé, v akom konaní mali žalobcovi vzniknúť trovy zastúpenia 750,- Eur, ani v akej exekúcii mali vzniknúť trovy 975,- Eur, žalobca taktiež neoznačil súd, na ktorom sa viedlo (prípadne vedie) exekučné konanie a sp. zn. exekučného konania. Podanie žalobcu je nezrozumiteľné v tom, že nie je jasné, aký súvis má konanie spoločnosti AZ KAPITAL, s. r.o. a jej konateľa Ing. Igora Kračúna s konaním žalovaného ako advokáta a so vznikom škody. 8. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že podanie žalobcu doručené dňa 11. 05. 2018 je neúplné a nezrozumiteľné a keď nebolo ani na výzvu v súdom stanovenej lehote a požadovanom smere doplnené, toto ako neúplné a nezrozumiteľné odmietol. Žalobca ani v odvolaní ani jeho doplnení zo dňa 24. 07. 2017 nedoplnil svoje skutkové tvrdenia v požadovanom smere, preto jeho odvolaniu nebolo možné vyhovieť postupom súdu prvej inštancie podľa § 129 ods. 4 C. s. p. a nebolo mu možné vyhovieť ani v odvolacom konaní, pretože pre neúplnosť a nezrozumiteľnosť jeho podania zo dňa 11. 05. 2018 a jeho doplnenia zo dňa 06. 06. 2018 nemožno v konaní pokračovať. Žalobca bol súdom prvej inštancie o následkoch neodstránenia vád podania poučený. Navyše doplnenie odvolania bolo učinené už po odvolacej lehote, kedy najneskôr bolo možné vady podania vo veci samej odstrániť. 9. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni (prípadne aj za pomoci inej osoby vzhľadom na svoj zdravotný stav) uplatniť si svoj nárok na náhradu škody úplným a zrozumiteľným opísaním rozhodujúcich skutočností, z ktorých nárok vyvodzuje a aspoň označením relevantných dôkazov na ich preukázanie novým podaním vo veci samej (žalobou), nakoľko uznesenie o odmietnutí podania je rozhodnutím procesným, nie rozhodnutím vo veci samej, teda nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae). 10. Odvolací súd ako výrok závislý v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tento zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p., nakoľko daný výrok nie je svojou povahou rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bol vydaný neexistovali. Možno dať súdu prvej inštancie za pravdu, že vo všeobecnosti je v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To však neplatí (aj keď z doslovného textu zákona to nevyplýva) v prípade odmietnutia podania vo veci samej pre jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť, keď sa konanie nachádza v počiatočnom štádiu, kedy sa vo veci samej ani nekonalo a podanie sa nedoručovalo protistrane na vyjadrenie, s protistranou sa nekonalo. Názor, že v takom prípade o náhrade trov konania nie je potrebné rozhodovať, vyplýva aj z Veľkého komentára Civilného sporového poriadku autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív z roku 2016 (členovia rekodifikačnej komisie k C. s. p.), kde sa na strane 934 uvádza: „O náhrade trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri odmietnutí podania podľa § 129 od. 3 veta pred bodkočiarkou C. s. p. v prípade, že žalovanej strane žiadne trovy nevznikli.“ Podľa názoru odvolacieho súdu totiž v prípade, že by sa o nároku na náhradu trov konania muselo rozhodovať a žalovanému trovy nevznikli, by výrok o náhrade trov konania mal znieť: „Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva“. Nie je daný dôvod rozhodovať o trovách žalobcu tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože žalobca v dôsledku neodstránenia vád podania vo veci samej ani na výzvu súdu zavinil skončenie konania odmietnutím podania vo veci samej, čím pri analogickom použití ust. § 256 ods. 1 C. s. p. o náhrade trov konania pri zavinení zastavenia konania v zmysle článku 4 ods. 1 základných princípov C. s. p. by bol vo všeobecnosti povinný znášať trovy protistrany - žalovaného. Ak by však súd o nároku žalovaného o náhrade jeho trov konania musel rozhodovať v uznesení o odmietnutí podania vo veci samej, musel by žalovanému toto uznesenie aj doručovať, pretože by rozhodol o jeho procesnom nároku. To by však bolo vzhľadom na to, že podanie bolo odmietnuté a dovtedy o konaní žalovaný ani nevedel, nehospodárne a v rozpore s princípom procesnej ekonómie vyjadreným v článku 17 základných princípov C. s. p., v zmysle ktorého súd v konaní koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom v zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie C. s. p. je potrebné vykladať okrem iného v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 11. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).