KAUZIS.SKKAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica1. 5. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/78/2017 z 1. 5. 2017

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2020, sp. zn. 12CoP/54/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6719202558.1 (29. 04. 2020). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. mája 2017, sp. zn. 14Co/78/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6716208136.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/78/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208136
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716208136.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a
členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky T. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., I. R. XXXX/XX, zastúpená zástupkyňou matkou V.. G. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W., I. R. XXXX/XX, proti otcovi V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.,
J. C. R. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/161/2016-216 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi navrhovateľky povinnosť platiť na výživu
navrhovateľky zvýšené výživné v sume 200,- Eur mesačne počnúc dňom 30.06.2016, splatné vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 30.06.2016 do
31.12.2016 vo výške 205,31 Eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach vo výške
20,- Eur s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že od
poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zmenu súdneho
rozhodnutia o výživnom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhovateľky. Nesúhlasil s rozsudkom súdu
prvej inštancie z dôvodu, že podľa jeho názoru nenastala na strane navrhovateľka taká zmena pomerov,
ktoré by zdôvodňovala zvýšenie výživného. Poukazoval na to, že súd sa predovšetkým nevysporiadal
s výškou príjmu matky navrhovateľky, pretože podľa jeho názoru má vyšší príjem ako bol udávaný v
priebehu konania. Okrem toho je zrejmé, že navrhovateľka by mohla cestovať vlakom a nie autobusom,
pretože cestovanie vlakom ako študentka má zadarmo. Taktiež nebol daný právny dôvod, aby jej bol
kúpený počítač za takú vysokú cenu, ako udávala matka v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože
takýto sa dá kúpiť aj za nižšiu cenu. Taktiež to platí o mobilnom telefóne. Súd dôsledne nezohľadnil to,
že má výdavky so športovou činnosťou svojich synov, ktorí sa venujú C.. Taktiež je nesprávny záver
súdu prvej inštancie o dvoch motorových vozidlách, pretože je len jedno jeho vlastníctvom a druhé
je vlastníctvom jeho otca. Uviedol, že vozidlo je evidované na neho len evidenčne z dôvodu nižšej
sumy platenia povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Pokiaľ ide o chatu, nejde u neho o
žiadny nadštandard, pretože túto získal titulom dedičstva a v spojení s užívaním tejto chaty nemá žiadne
nadštandardné výdavky, pretože pokiaľ sa nachádza na chate, tak nemá výdavky v byte, v ktorom býva.
Je držiteľom C. lístka a má zbrane vo svojej legálnej držbe. On si zakúpil len 6 kusov F., ostatné previedol
na neho jeho otec, keďže vzhľadom ku svojmu veku a zdravotnému stavu už nemohol vykonávať prácu
C.. Súd nedostatočne zhodnotil celkové jeho pomery v domácnosti, pretože jeho jediným príjmom je



len príjem z výsluhového dôchodku a iný príjem nemá. Trval na dôvodoch svojho odvolania v celom
rozsahu. Okrem toho poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa vedie konanie o zrušenie
vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, a preto žiadal, aby sa počkalo na uvedené konanie a v danej
veci nebolo skôr rozhodnuté.

3. Na odvolanie otca sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne, pričom sa stotožnila
so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nastala zmena pomerov, v dôsledku ktorej bolo potrebné aj
zmeniť rozsah vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku. Poukazovala na to, že súd prvej inštancie
dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti uvádzané otcom už v priebehu prvoinštančného konania, a preto
tieto nepovažovala za dôvodné. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k navrhovateľke
trvá a pomery sa nesporne od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili. Preto aj vzhľadom na
majetkové pomery môže otec platiť zvýšené výživné na navrhovateľku. Vo vzťahu k nej došlo k incidentu
lúpežného prepadnutia, preto má obavu cestovať vlakom, a z toho dôvodu využíva hromadný dopravný
prostriedok autobus, pričom matka ju na spoj odprevádza. Preto aj námietky o tom, že necestuje vlakom,
zo strany otca nie sú dôvodné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, CSP a zákona
č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení aj s ust. § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Je nesporné, že súd prvej inštancie v danej veci konal už za účinnosti zákona č. 161/2015 Z. z. -
Civilného mimosporového poriadku. Za účinnosti tohto procesného predpisu vo veci súd rozhodol a bol
podaný aj opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

6. Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo výživné pre plnoleté dieťa, teda išlo o konanie vo veci
výživného plnoletých osôb, musel sa krajský súd vyporiadať s otázkou rozsahu odvolania, ktoré podal
otec proti rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle ust. § 65 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP odvolací
súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Z
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že rozsahom odvolania nie je odvolací súd
viazaný len vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, čo vyplýva z princípu oficiality,
ktorý ovláda mimosporové konanie. Odvolací súd preto preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda
aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Vo veciach, ktoré začínajú len na návrh je však odvolací
súd rozsahom odvolania viazaný. Na základe podaného odvolania zo strany otca navrhovateľky pristúpil
krajský súd k preskúmaniu rozsudku súdu prvej inštancie s ohľadom na ust. § 379 CSP. Z obsahu
podaného odvolania otca navrhovateľky totiž vyplýva, že tento napadol rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým bola u neho zvýšená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku, ako aj vo výroku o
zameškanom výživnom. Odvolaním nebol napadnutý len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietnutý.

7. Na základe podaného odvolania otca preskúmaval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v
prvých dvoch napadnutých výrokoch, teda v tom, či existovali dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia
o vyživovacej povinnosti a pokiaľ áno, či rozsah určený súdom prvej inštancie pri zvýšenom výživnom
na navrhovateľku je primeraný jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a
možnostiam otca.

8. Z obsahu spisu je nesporné, že výživné na maloletú T. S. bolo naposledy zvyšované v konaní pred
súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5P/455/2008 tak, že v danom konaní bolo uložené otcovi platiť na
výživu v tom čase maloletej T. S. výživným vo výške 5 000,- Sk - 165,97 Eur. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 20.01.2009. Vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného do dňa podania návrhu na
zvýšenie vyživovacej povinnosti, teda k 30.06.2016 uplynula pomerne dlhá doba, tak súd prvej inštancie
správne skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu súdneho rozhodnutia o
vyživovacej povinnosti. V konaní navrhovateľka preukázala, že je študentkou G. U. O. v H., na Q. X. Z.
C. U.. S návštevou vysokej školy má nesporne zvýšené finančné výdavky, ktorými sú jednak cestovné
zo F. do H., ako aj cestovné v rámci H., zabezpečovanie si ubytovania na internáte a stravovanie, či
ďalšie výdavky zakupovaním si kníh, skrípt, ako aj s praxou v škole a s tým spojených výdavkov. Je
teda nesporné, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov v tom, že tieto sa u nej podstatne
s návštevou vysokej školy zvýšili. Navrhovateľka žije v domácnosti so svojou matkou a starou matkou,



ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní nákladov v domácnosti. Je nesporné, že matka navrhovateľky
okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje jej potreby čiastočne aj finančným krytím zo svojho príjmu,
ktorý dosahuje vo výške 550,- Eur mesačne.

9. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 718,79 Eur a má okrem navrhovateľky ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Manželka otca navrhovateľky je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem bol
vo výške 639,- Eur.

10. Tak ako vyplýva aj z dôvodov rozhodnutia a obsahu súdneho spisu, súd sa zaoberal aj majetkovými
pomermi tak na strane matky navrhovateľky, ako aj otca navrhovateľky. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku
súdu, tieto majetkové pomery riadnym spôsobom vyhodnotil a dospel k záveru, že vzhľadom na príjem
otca a jeho majetkové pomery môže tento platiť na výživu navrhovateľke zvýšené výživné tak, ako bolo
určené súdom prvej inštancie, a to vo výške 200,- Eur mesačne. Výživné pre navrhovateľku tak oproti
pôvodnému rozhodnutiu bolo zvýšené o sumu 34,40 Eur. Takto určené výživné súdom prvej inštancie
zodpovedá jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá na jej
strane nastala, ale aj súčasne schopnostiam a možnostiam otca platiť takto zvýšené výživné, ako aj
dobe, od ktorej vyživovacia povinnosť zvyšovaná nebola.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že otec vzťahoval všetky náklady a zabezpečovanie potrieb domácnosti
a detí vo vzťahu ku svojmu príjmu, ktorý tento má. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, ako to
správne konštatoval aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, aj príjem jeho manželky vo
výške 639,- Eur, ktorá sa taktiež musí na nich podieľať. Po odpočítaní 200,- Eur z výsluhového dôchodku
otca, tomuto zostáva 518,79 Eur a s príjmom jeho manželky 639,- Eur zostáva suma dostatočná na
pokrytie všetkých potrieb, ktoré sa dotýkajú jednak jeho maloletých detí, ako aj potrieb celej domácnosti.
Krajský súd je preto toho názoru, že otec zo svojho príjmu môže platiť navrhovateľke výživné určené
súdom prvej inštancie a z tohto dôvodu považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení
zvýšenej vyživovacej povinnosti na navrhovateľku, ako aj vo výroku o zameškanom výživnom za
správny.

12. Pokiaľ ide o konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k navrhovateľke v inom
súdnom konaní, a to konaní Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 8C/123/2016, tak na základe odvolania
otca prebehlo odvolacie konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/52/2017. Vo
veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.04.2017 tak, že súd zmenu žaloby zamietol a rozsudok súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd ani v tomto konaní totiž nezistil, že by boli dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti
otca vo vzťahu k navrhovateľke, pretože táto sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej
škole.

14. Výživné zo strany otca k navrhovateľke je jeho zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
navrhovateľka nebude schopná sama sa živiť. Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke bola
určená v súlade s ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, ako aj v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala, bol zo strany súdu prvej inštancie dôvod na postup
podľa ust. § 158 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, teda rozsudok vo veci výživného bolo možné zmeniť
na návrh, ak bola preukázaná zmena pomerov. Takáto zmena pomerov preukázaná bola, preto krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 15C/161/2016

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam