Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4CoE/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219520 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116219520.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa MARIBORSKA LIVARNA MARIBOR d. d., IČ: S152965538, so sídlom Oreško nabrežje 9, 2000, Maribor, Slovinská republika, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Martin, P. Mudroňa 45, proti odporcovi Confal, a. s., IČO: 36 032 930, so sídlom Slovenská Ľupča, Príboj 549, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Maribore zo dňa 13.11.2014, č. k. I Pg 1758/2013-26, v spojení s rozsudkom Vyššieho súdu v Koperi zo dňa 28.05.2015, č. k. I Pg 1758/2013-34, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Ecud/1/2016-44 zo dňa 10. 11. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil rozsudok Krajského súdu v Maribore zo dňa 13.11.2014, č. k. I Pg 1758/2013-26 v spojení s rozsudkom Vyššieho súdu v Koperi zo dňa 28.05.2015, č. k. I Pg 1758/2013-34 (ďalej aj „Rozsudky“) za vykonateľné v Slovenskej republike. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mu bol navrhovateľom doručený návrh na vyhlásenie vykonateľnosti citovaných rozsudkov spolu s Rozsudkami a osvedčením Krajského súdu v Maribore zo dňa 9. 5. 2016 vydaným v zmysle čl. 54 a 58 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie Brusel I“). Poukázal na znenie čl. 41 Nariadenia Brusel I, ktoré ukladá konajúcemu súdu vyhlásiť za vykonateľný rozsudok ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35, ako aj na znenie čl. 53 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel I, ktoré za uvedené formálne náležitosti označuje predloženie vyhotovenia rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti, a predloženie osvedčenia podľa článku 54 Nariadenia Brusel I. Nakoľko okresný súd konštatoval, že navrhovateľom predložené listiny spĺňajú všetky náležitosti podľa čl. 53 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel I, predmetné Rozsudky vyhlásil za vykonateľné v Slovenskej republike. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas (čl. 43 ods. 5 Nariadenia Brusel I) odvolanie odporca. Uviedol, že okresný súd vyhlásil predmetné Rozsudky za vykonateľné podľa príslušných ustanovení Nariadenia Brusel I. Podľa čl. 80 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie Brusel I bis“) sa však Nariadením Brusel I bis zrušuje nariadenie Brusel I, s tým, že Nariadenie Brusel I bis sa s výnimkou článkov 75 a 76 uplatňuje od 10. 1. 2015. Pokiaľ teda navrhovateľ požiadal o vyhlásenie Rozsudkov za vykonateľné dňa 7. 10. 2016, okresný súd mal v konaní postupovať podľa príslušných ust. Nariadenia Brusel I bis a pokiaľ tak nepostupoval vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom k uvedenému odporca navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a návrh na vyhlásenie rozhodnutí za vykonateľné zamietnuť. 3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s tvrdením odvolateľa o tom, že Nariadenie Brusel I bis zrušilo Nariadenie Brusel I, podľa ktorého okresný súd napadnutým uznesením rozhodol. Poukázal však na znenie čl. 66 Nariadenia Brusel I bis, z ktorého vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválená alebo uzavreté od 10. 1. 2015, a tiež na ods. 2 citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že Nariadenie Brusel I sa naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých do 10. 1. 2015. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov konania. 4. Odporca v podanom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením čl. 43 ods. 3 a čl. 45 Nariadenia Brusel I a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (á contrario) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku podmienok a predpokladov vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho súdneho či iného kompetentného orgánu, v zásade vychádza z obsahu multilaterálnych (mnohostranných), ak týchto niet - až následne bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv (dohovorov), ktorými je ten-ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky vykonateľnosti a uznania cudzieho rozhodnutia normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku, spravidla pôjde o kolízne normy (výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom (v prípade Slovenskej republiky je touto normou predovšetkým zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Slovenská i Slovinská republika však, ako členské štáty Európskej únie, sú viazané priamo aplikovateľným Nariadením Brusel I (ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. 3. 2002) a od 9. 1. 2013 aj Nariadením Brusel I bis, ktoré sa (s výnimkou jeho článkov 75 a 76) uplatňuje od 10. 1. 2015. 7. Rozhodnutia slovinských súdov (rozsudok Krajského súdu v Maribore č. k. I Pg 1758/2013-26 a rozsudok Vyššieho súdu v Koperi č. k. I Pg 1758/2013-34), ako súdov členského štátu Európskej únie, boli vydané dňa 13. 11. 2014, resp. dňa 28. 5. 2015, teda po vstupe Slovenskej a Slovinskej republiky do Európskej únie, preto sa na danú vec bude aplikovať komunitárne právo. 8. Podľa článku 69 Nariadenia Brusel I, s výnimkou článku 66 ods. 2 a článku 70 nahrádza toto nariadenie medzi členskými štátmi dohovory a zmluvy uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, pričom menovite (okrem iných početných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv), je expressis verbis uvedená aj Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná v Belehrade 20. januára 1964, stále platná medzi Českou republikou, Slovenskom a Slovinskom a medzi Českou republikou, Slovenskom a Chorvátskom. Podľa článku 70 ods. 1 Nariadenia Brusel I, zmluvy a dohovory uvedené v článku 69 zostávajú naďalej v platnosti len vo vzťahu k veciam, na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje. Články 38 až 56 Nariadenia Brusel I uznávanie a výkon cudzieho rozsudku upravujú pomerne podrobne, preto možno mať za to, že Nariadenie Brusel I, od okamihu, kedy sa stalo pre Slovenskú a Slovinskú republiku záväzným (1. 5. 2004), aplikáciu ustanovení Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach na uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí vylučuje. 9. Ďalej odvolací súd udáva, že je nutné súhlasiť s odvolacou argumentáciou odporcu, avšak len potiaľ, kým tvrdí, že s poukazom na č. 80 Nariadenia Brusel I bis toto nariadenie, ktoré sa uplatňuje od 10. 1. 2015, zrušilo Nariadenie Brusel I. Jedným dychom je však potrebné dodať, že podľa čl. 66 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis sa bez ohľadu na článok 80 Nariadenia Brusel I bis Nariadenie Brusel I naďalej uplatňuje (okrem iného aj) na rozsudky vydané v konaniach, ktoré začali pred 10. januárom 2015, a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Nariadenia Brusel I. Preto ak v prejednávanom prípade rozsudky slovinských súdov sú rozsudkami v obchodných veciach, netýkajú sa daňových, colných a ani správnych vecí, zároveň sa nejedná o prípady podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia Brusel I, čím tieto rozsudky spadajú do pôsobnosti Nariadenia Brusel I, a navyše rozsudok prvostupňového súdu bol vydaný dňa 13. 11. 2014, z čoho jednoznačne vyplýva, že konanie pred slovinskými súdmi začalo pred 10. januárom 2015, nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti predmetných Rozsudkov bolo nutné postupovať podľa Nariadenia Brusel I. Okolnosť, že navrhovateľ požiadal o uznanie Rozsudkov za vykonateľné v Slovenskej republike až dňa 7. 10. 2016, je pre určenie relevantnej právnej úpravy bez významu. Ak teda okresný súd pri rozhodovaní o tom, či sú (alebo naopak nie sú) splnené podmienky na vyhlásenie Rozsudkov za vykonateľné postupoval podľa kapitoly III Nariadenia Brusel I (označenou „Uznávanie a výkon“) a zároveň odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov, ktoré by podľa čl. 45 v spojení s čl. 34 a 35 Nariadenia Brusel I odôvodňovali zrušenie vydaného vyhlásenia vykonateľnosti, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).