Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/961/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109210376 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6109210376.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcov 1/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XXXX/XX, štátna občianka SR, 2/ L. L., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XXXX/XX, štátna občianka SR, 3/ S. L., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XXXX/XX, štátna občianka SR, 4/ Z. H., bytom G. G., K. XX, štátny občan SR, v konaní zast. Mgr. Róbertom Antalom, advokátom AK Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, o zaplatenie 29 263,76 € s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C 100/2009-136 zo dňa 16. 06. 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 29 263,76 € rozhodol tak, že: Konanie o zaplatenie sumy 6 604,36 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 05. 065. 2009 až do zaplatenia zastavil (prvý výrok). Konanie pre zaplatenie 8,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 22 659,40 € od 05. 06. 2009 až do 08. 06. 2009 zastavil (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/,2/,3/,4/ spoločne a nerozdielne sumu 19 827 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 30. 07. 2009 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).. Súd návrh žalobcov vo zvyšku zamietol (štvrtý výrok). Žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/,2/,3/,4/ trovy konania vo výške 926,09 €, z tohto sumu 453,08 € ako zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby a sumu 473,01 €, ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcov 1/,2/,3/,4/ do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 08. 06. 2009 pôvodní žalobcovia Z. H. a Z. H. sa domáhali zaplatenia sumy 29 263, 76 € s prísl. z dôvodu, že sú spoluvlastníkmi parcely č. reg. C KN XXXX, ostatné plochy o výmere 1 930 m2 zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie V. o veľkosti podielov každého 2,7-iny, a teda spolu 4/7. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného z dôvodu, že nemôžu pozemok, ktorý je v ich spoluvlastníctve užívať, ani ním disponovať a to z dôvodu postavenej miestnej komunikácie na predmetnom pozemku, ktorej vlastníkom a správcom je žalovaný. Žalovaný odmietol pozemok od nich odkúpiť a za jeho užívanie neuhrádza vlastníkom žiadnu finančnú náhradu. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009 a to cenou 13,28 € za 1 m2, pričom podielu 4/7 na predmetnom pozemku zodpovedá výmera vo veľkosti 1 102 m2. 3. Dňa XX. XX. XXXX pôvodný žalobca 1/ Z. H. zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali žalobcovia označení ako 1/,2/,3/,4/. 4. Žalovaný žiadal návrh ako bezdôvodný zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 1 ods. 2, 3, § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., § 1 ods. 2 zák. .č 369/1990 Zb., § 451 ods. 1,2 OZ, § 458 ods. 1, 207 ods. 1, 107 ods. 1 OZ, podľa § 159 ods. 1,2 OSP. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 22 650,40 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného tým, že žalovaný užíva časť parcely C KN XXXX/X - ostatné plochy, na ktorej má žalovaný vybudovanú miestnu komunikáciu, ktorá je v jeho vlastníctve a žalobcovia 1/,2/,3/,4/ sú spoluvlastníkmi predmetnej parcely v podiele 4/7. Z nesporných tvrdení mal preukázané, že v predmetom konaní nebolo sporné spoluvlastníctvo žalobcov k predmetnej parcele v podiele 4/7 o výmere 1 930 m2, taktiež reálne zastavaná výmera cesty 1 493 m2 a výmera podielu 4/7 z výmery cesty 1493 m2 t.j. 853, 14 m2. V konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia za 1 m2 užívania predmetnej miestnej komunikácii. 6. Súd prvej inštancie pri o rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia za m2 predmetnej parcely vychádzal z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici 13C 6/2008 s poukazom na ust. § 159 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o nároku žalobcov, avšak za iné obdobie a to od 07. 03. 2006 do 07. 03. 2007, pričom žalobcovia v tomto konaní uplatnili nárok za ďalšie obdobie a to od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009 a mal za to, že v súlade s § 159 ods. 1 OSP má povinnosť pri svojom rozhodovaní v ďalšej veci sa neodchýliť od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní vec sama. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za m2 ustálenej v konaní 13C 6/2008 vo výške 13,28 €/m2/rok čo považoval za primerané a reálne k cene pozemkov na území Mesta Banská Bystrica. 7. Žalobcovia sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhali zaplatenia sumy 22. 659,40 za výmeru 853,14 m2 x 13 € za obdobie 24 mesiacov. Súd prvej inštancie v celom rozsahu nevyhovel návrhu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a na ust. § 107 ods. 1 OSP a považoval nárok žalobcov za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 06. 2007 s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 6 604,36 € za premlčaný a priznal žalobcom nárok na zaplatenie sumy 19 827 € t.j. 853, 14 m2 x 13,28 € za obdobie 21 mesiacov, od 08.06.2007 do 08. 03. 2009. Súd prvej inštancie tiež zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania od 30. 07. 2009, nakoľko žalovaný sa týmto dňom dostal do omeškania, po dni doručenia opisu návrhu žalovanému, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 OSP a to podľa pomeru úspechu a neúspechu. Žalobcovia boli v 1/3 v konaní neúspešní, v 2/3 úspešní a preto po odpočítaní miery úspechu a neúspechu im priznal okresný súd náhradu trov konania v 1/3 a to z uplatnených trov, pričom nárok bol uplatnený vo výške 29 263,74 € a priznaný vo výške 19 827 €. Súd priznal náhradu trov konania vo výške 1/3 zo sumy 2 778,27 t.j. suma 926,09 €, ktorá pozostáva zo sumy 453,08 € ako zaplatený súdny poplatok a sumy 473, 01 €, ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony po 386,74 € a réžijný paušál, nepriznal im náhradu trov za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 16. 02. 2015 v hodnote 386,74 €, réžijný paušál 8,39 € + 20% DPH a to z dôvodu, že súd o takýto úkon nežiadal. 9. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia a to do výroku 3/, 4/ a 5/. V týchto častiach považovali žalobcovia rozhodnutie za nesprávne a nespravodlivé. Odvolanie podali v súlade s § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Za nesprávne považovali rozhodnutie v časti, keď súd považoval nárok žalobcov za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 07. 2007 za premlčaný a v časti, keď súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov vo výške 1/3 žalobcami vyčíslených trov a nepriznal im nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon. 10. Odvolatelia uviedli, že pokiaľ súd považoval nárok za premlčaný, ide o rozhodnutie vecne nesprávne. Žalobcovia od počiatku uplatňovali právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 24 kalendárnych mesiacov t.j. 2 roky. To, že žalobcovia v samotnej žalobe uviedli, že si uplatňujú nárok za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009 nemá na túto skutočnosť žiadny vplyv. Časové vymedzenie uplatneného nároku žalobcom v žalobe nie je nijakým spôsobom rozhodujúce. Nie je ani nevyhnutnou náležitosťou žaloby. Jednoducho došlo k omylu pri časovom vymedzení uplatneného nároku v návrhu, čo však nemení nič na skutočnosti, že v deň podania žaloby mali žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 2 kalendárne roky a teda na sumu 22 659,40 €. Odvolatelia v tejto súvislosti poukázali aj na zápisnicu z pojednávania, kde sa k tejto otázke vyjadrili a vysvetlili, že uplatnený nárok sa týka vždy len obdobia 2 rokov, t.j. obdobia v subjektívnej premlčacej lehoty. Súd mal teda priznať žalobcom sumu 22 659,40 €. 11. Žalobcovia poukázali v odvolaní na to, že súd prvej inštancie rozhodnutím o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP, pretože žalobcovia mali úspech plný a nie len čiastočný. Vo vzťahu k časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, žalobcovia zodpovedajú za náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, ak si náhradu trov žalovaný uplatní. Keďže si žalovaný v tejto časti náhradu trov neuplatnil, nemohol mu ju súd priznať. Teda, ak je konanie v časti zastavené na základe späťvzatia žaloby je vylúčené, aby toto bolo hodnotené, ako neúspech v konaní a aby bola náhrada trov v dôsledku toho znížená podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, nakoľko je táto náhrada upravená v ust. § 146 ods. 2 OSP. Poukázali na to, že si vyčíslili náhradu trov konania z hodnoty 22 659,40 €, nie z pôvodne žalovanej sumy 29 263,76 €. Nie je možné uvažovať o krátení resp. znížení náhrady trov konania v závislosti od miery úspechu a neúspechu. Zároveň odvolatelia poukázali, že im nebol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon zo dňa 16. 02. 2015 - písomné podanie na súd, na základe toho, že o takýto úkon súd nežiadal. Poukázali na to, že týmto úkonom zobrali návrh v časti späť a navrhli pokračovanie konaní, keďže došlo k duplicitnému späťvzatiu žaloby (späťvzatie návrhu už v podaní z 23. 05. 2013) žalobcovia si uplatnili nárok na právne zastúpenie len za jeden z týchto podaní. Späťvzatie žaloby bolo pritom plne účelné a odôvodnené. Nie je preto dôvod pre nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej pomoci. Účastníci konania museli tento úkon urobiť aj z dôvodu, že došlo v priebehu konania k úmrtiu pôvodného žalobcu v 1/ rade a teda bolo potrebné nevyhnutne postupovať v súlade s § 92 OSP. 12. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli na základe ich odvolania zmeniť rozhodnutie tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy žalobcom v 1/ až 4/ rade spoločne a nerozdielne vo výške 22 659,40 € s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 30. 07. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviaže žalovaného nahradiť žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného konania v sume 3 244,80 € v zmysle vyčíslenia trov súdneho konania zo dňa 19. 06. 2015. Zároveň si odvolatelia uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. 13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, z dôvodu, že súd prvej inštancie posúdil uplatnenú námietku premlčania žalovaným za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 06. 2007 správne, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia označili v podanej žalobe obdobie, za ktoré sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, čo je podstatnou náležitosťou žalobného návrhu, týmto označili obdobie, za ktoré si uplatňujú svoj nárok a nie je možné neskôr tvrdiť, že nárok je vyčíslený za obdobie 2 rokov len z dôvodu, aby zmenili rozhodnutie súdu ohľadne vznesenej námietky premlčania za uplatnený nárok. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu. 14. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 16. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 17. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne. 21. Odvolania žalobcov nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 22. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 23. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetnom konania bol uplatnený nárok žalobcami na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v podanom návrhu za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009. 24. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok, pokiaľ ide o premlčanie nároku, túto skutočnosť ani nerozporovali žalobcovia v odvolaní, uvádzali len, že oni neuplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 06. 2007, ale uplatnili nárok za obdobie 2 rokov a teda ich nárok nemohol byť premlčaný. Odvolací súd udáva, že žalobcovia na základe skutkových okolností uvedených v návrhu a v petite vymedzili predmet konania a jeho rozsah. Žalobcovia v návrhu jednoznačne uviedli, že si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009. Súd bol viazaný vymedzeným predmetom konania žalobcami a skúmal oprávnenosť nároku žalobcov na základe nimi vymedzeného predmetu konania. Sami žalobcovia na pojednávaní dňa 16. 06. 2015 uviedli, že sa nestotožňujú s tým, že by nárok bolo potrebné považovať za premlčaný, „žaloba bola podaná na súd 08. 06. 2009 a teda sa môžu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia 2 roky spätne t.j. od 08. 06. 2009. Sumu, ktorú v písomne podanej žalobe uviedli t.j. 29 263,76 € nie je domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009, ale za dva roky odo dňa podania žaloby, to znamená, že nárok je vyčíslený od 08. 06. 2007 do 08. 06. 2009,“ zároveň žalobcovia uviedli, že uvedenie iného obdobia v návrhu považujú len za technickú chybu. Odvolací súd udáva, že predmet konania je určený a vymedzený tak skutkovým stavom opísaným v návrhu, ako aj výškou uplatneného nároku. Tieto skutočnosti od seba nemožno oddeľovať tak, že by uplatnená výška nároku nesúvisela s uplatnenými - tvrdenými skutkovými okolnosťami, nakoľko súd posudzujúce nárok a to jeho základ, ako aj výšku na základe práve skutkových okolností, ktorými žalobcovia vymedzili predmet konania. V prípade, že by žalobcovia uplatnili v návrhu len nárok na zaplatenie sumy 29 263,76 € bez opísania rozhodujúcich skutočností, z ktorých odvodzujú nárok, išlo by o vady návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď za predmet konania považoval nárok žalobcov uplatnený žalobcami v návrhu a to, že si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 08. 03. 2007 do 08. 03. 2009 vo výške 29 263,76 titulom bezdôvodného obohatenia, a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v časti návrh zamietol. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobcovia nenavrhli zmenu návrhu - zmena návrhu je aj zmena tvrdených skutkových okolností. 25. Súd prvej inštancie vzhľadom na odvolacie dôvody, keď odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodol vecne správne o náhrade trov konania. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené ( t.j.. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 OSP) celkovú otázku, v akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vţedy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie Najvyšší súd SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie o trovách konania správne rozhodol podľa pomeru úspechu, pričom v pomere úspechu a neúspechu zohľadnil aj procesné zavinenie žalobcov na zastavení konania. 26. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobcom nepriznal nárok za úkon odmena za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 16. 02. 2015 v hodnote 386,74 € a réžijný paušál, odvolací súd udáva, že týmto podaním žalobcovia oznámili súdu, že odpadli prekážky prerušenia konania, došlo k ukončeniu konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C 6/2008, ako aj dedičského konania po poručiteľovi - žalobcovi v 1/ rade, dedičia prejavili súhlas so svojim vstupom do konania na strane žalobcov, zároveň zobrali opätovne návrh v sčasti späť a to vo výške 6 604, 36 €. V podstate z podania vyplýva, že žalobcovia len oznámili, že odpadla prekážka na prerušenie konania súdu a zároveň je potrebné konať s nástupcami, čiže išlo o dôvod podania, ktorý súvisel so skutočnosťami na strane žalobcov. Konajúci súd vzhľadom na charakter týchto skutočností tieto sám sledoval, nepovažoval potom tento úkon za účelne vynaložený. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu, v tejto časti treba považovať podanie tiež za neúčelne vynaložené trovy konania, nakoľko ide o duplicitné podanie. Správne potom súd prvej inštancie náhradu trov tohto úkonu žalobcom nepriznal (za pôvodný úkon - späťvzatie časti návrhu si žalobcovia náhradu trov konania neuplatnili). Správne súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v súlade s § 142 ods. 2 s použitím § 146 ods. 2 OSP (účinného v čase rozhodnutia) podľa pomeru úspechu a neúspechu, pričom náhradu trov konania za použitia § 151 ods. 1/, 2/ OSP priznal z uplatnených a vyčíslených trov žalobcami. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešní, a preto by vzniklo proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, keďže však úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní nevznikli trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).