Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sa/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200707 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200707.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: L. W., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Pavlom Kracinom, advokátom so sídlom AK Nám. SNP 25, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OOP1-2016/019569-002/6GM zo dňa 26. mája 2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen (ďalej len OO PZ Zvolen) predložilo Okresnému úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) ako podnet na začatie konania o priestupku správu z objasňovania priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že „dňa 5.10.2015 v čase okolo 07:30 hod. po predchádzajúcej hádke mal v priestore kúpeľne ich RD fyzicky napadnúť manželku Y. W. a to tak, že ju sotil do vane, dvakrát ju udrel päsťou do oblasti brucha a následne jej mal dať facku, pričom jej mal poškodiť služobný telefón. Jeho poškodením však spoločnosti Mirjan s.r.o., Zvolen nevznikla žiadna ujma. Pri incidente poškodená neutrpela žiadne zranenia vyžadujúce si dobu PN, alebo dobu liečenia. Svojim správaním mal takto narúšať občianske spolunažívanie hrubým správaním sa a drobným ublížením na zdraví“. Prílohou podnetu bol záznam o podaní oznámenia (Y. W.), dodatok k oznámeniu, záznam o podaní vysvetlenia (L. W.), záznam o podaní vysvetlenia (N. R.) a lekárska správa. V nadväznosti na podaný podnet prvostupňový orgán verejnej správy vydal pod č. OU-ZV-OVVS-2015/013202/P.2015/1203-dk dňa 2. novembra 2015 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok (ďalej len „Rozkaz o uložení sankcie za priestupok“), ktorým žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č.372/1990 Zb.“ alebo „Zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť tým, že „v meste Z., L..XX dňa 5.10.2015 o 7:30hod. v byte po predchádzajúcej hádke, v priestoroch kúpeľne, fyzicky napadol svoju manželku Y. W. tak, že jej dal facku, čím jej spôsobil drobné zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie bez následnej práceneschopnosti a verbálne ju napádal, že je k...a a p..a, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví“. Proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odpor. Následne bol žalobca upovedomený o začatí konania o priestupku a predvolaný na prejednanie priestupku. V predvolaní bol skutok špecifikovaný tak, že žalobca mal „v meste Z., v byte po predchádzajúcej hádke v priestoroch kúpeľne fyzicky napadnúť svoju manželku Y. W. tak, že ju mal sotiť do vane, udrieť päsťou do brucha a dať jej facku, čím jej mal spôsobiť drobné zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie bez následnej práceneschonosti a verbálne ju napádať, že je kurva a piča“. Prvostupňový orgán verejnej správy priestupok prejednal dňa 19. januára 2016, vyslúchol žalobcu ako obvineného z priestupku a oznamovateľku. Podľa predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 20. januára 2016 adresovanému právnemu zástupcovi obvineného mal žalobca „v meste Z., v byte po predchádzajúcej hádke v priestoroch kúpeľne mal fyzicky napadnúť svoju manželku Y. W. a jej spôsobiť drobné zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie bez následnej práceneschopnosti a verbálne ju napádať slovami, že je k...a a p..a“. Na pojednávaní dňa 16. februára 2016 prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom svedkýň T. W. a N. R.. O priestupku rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.OU-ZV-OVVS-2016/000818/P.2015/1203-dk. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.OU-BB-OOP1-2016/019569-002/6GM, na ktorom žalovaný vyznačil právoplatnosť dňom 20. júna 2016. 2. Okresný úrad Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy svojím rozhodnutím č.: OU-ZV- OVVS-2016/000818/P.2015/1203-dk zo dňa 16. februára 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uznal žalobcu ako obvineného za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že „dňa 05. októbra 2015 asi o 7:30 hodine v meste Z., v dome na ulici L. č. XXXX/XX, v priestoroch kúpeľne po predchádzajúcej hádke s manželkou Y. W. kvôli vymazaným fotografiám z mobilu jeho manželky, na čo jej tiež chcel vziať mobil, o ktorý sa začali naťahovať, čo vyvrcholilo fyzickým napadnutím jeho manželky Y. W. tak, že po jej slovách proti otcovi obvineného, jej dal pravou rukou facku na ľavé líce a odišiel z kúpeľne. Svojím konaním spôsobil Y. W. drobné zranenie, s ktorým bola na ošetrení na chirurgickej ambulancii so záverom ošetrujúceho lekára - povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie. Práceneschopnosť jej nevznikla. Týmto konaním teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví“. Prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. uložil ako sankciu pokarhanie a zaviazal ho povinnosťou uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na zaslanú správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku. V blokovom konaní vec vybavená nebola. Proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 02. novembra 2015 podal žalobca odpor. V nadväznosti na túto skutočnosť sa Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušil a správny orgán pokračoval v konaní podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah podaného odporu proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, priebeh priestupkového konania a vykonané dokazovanie spočívajúce predovšetkým vo výsluchu obvineného a poškodenej, ako aj ďalších svedkov T. W. a N. R.. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový orgán verejnej správy za preukázané, že Y. W. z mobilného telefónu svojho manžela vymazala fotografie bez jeho vedomia a súhlasu. L. W. sa dňa 05. októbra 2015 asi okolo 7:30 hodine chcel zmocniť mobilného telefónu Y. W. v priestoroch kúpeľne rodinného domu, pričom zistil, že telefón má zaheslovaný a nedostal sa k obsahu mobilného telefónu. K telefónu sa však dostal, čo namietala Y. W. a snažila sa mu telefón vziať. Vzájomne sa naťahovali v kúpeľni rodinného domu, kde sa ich výpovede rozchádzajú. Y. W. uvádzala, že manžel jej vulgárne nadával, chcel jej z ruky vytrhnúť mobilný telefón, strčil ju do vane, kde spadla a udieral ju do brucha päsťou. Telefónu sa zmocnil, pričom keď vyšla z vane, ťahala ho za ruku a pri hádke ju udrel rukou alebo päsťou do líca. Žalobca naopak uvádzal, že telefón manželke vzal a držal nad sebou v ruke, kde mu ona otvárala prsty, pričom ho kopala do chrbta, do oblasti obličiek na pravú stranu a spôsobila mu modriny aj na rukách. Úder rukou, facku do líca manželky potvrdil, pretože tak reagoval na jej vyhlásenie, že je taký istý hajzel ako jeho otec. Rozpory medzi výpoveďami žalobcu a poškodenej neboli odstránené ani prostredníctvom jediného svedka T. W., všetky výsluchy boli v pozícii tvrdenie proti tvrdeniu, resp. v nepresnosti a neistote v reprodukovaní udalostí. Skôr je potvrdené, že pri naťahovaní sa o telefón stáli proti sebe, čomu zodpovedá aj facka pravou rukou na ľavé líce Y. W.. Vo vzťahu k ošetreniu L. W., toto sa prvostupňovému orgánu verejnej správy javilo ako účelové, nakoľko navštívil lekárov dvoch zdravotných spoločností, nechal sa v oboch vyšetriť a to všetko vykonal až deň po tom, ako jeho manželka Y. W. bola na ošetrení v nemocnici Zvolen a mala vystavený regres. Lekárske správy pritom potvrdzujú, že skutočne došlo k vzájomnému naťahovaniu, o čom môžu svedčiť drobné hematómy po prstoch u L. W. na ramenách, drobný hematóm 2 až 3 cm v oblasti spodných rebier vpravo vzadu u L. W.. Lekárska správa o ošetrení Y. W. sa približuje inzultácii manželom tak, ako je uvedené vo výsluchu - citlivosť zákolennej jamky, pravého karpu, eventuálne spôsobené pádom do vane. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že bez protirečení vo výsluchoch je jeden úder rukou na tvár, ktorý potvrdzuje ako Y. W. v oznámení, výsluchu pri prejednaní priestupku, tak aj L. W.. Tento výslovne uviedol, že jeho manželka slovne zaútočila na neho nadávkami aj na jeho otca slovami, že je taký istý hajzel, ako jeho otec. On jej za to dal facku pravou rukou na ľavé líce, čo možno považovať za neprimeranú reakciu. Žalobca fyzicky napadol iného úderom ruky, čo je potvrdené aj v lekárskych správach. Takýto úder prvostupňový orgán verejnej správy nepovažoval za obranné konanie, nakoľko mu predchádzal slovný útok s invektívami a nie fyzický útok. Pri posudzovaní takého útoku sa vychádza najmä z povahy útoku, jeho závažnosti, osoby útočníka a brániaceho sa, ich vyspelosti a pripravenosti na útok, okolností útoku. Prvostupňový orgán s prihliadnutím aj na fyzické danosti oboch aktérov a moment prekvapenia mal za to, že facka daná manželke nie je adekvátna a nemožno ju považovať za obranu pred verbálnym útokom. Ak predchádzal fyzický útok zo strany Y. W. na L. W., tento v tom čase už netrval a ide skôr o snahu vykrútiť žalobcovi z ruky mobilný telefón. Fyzický a verbálny útok zo strany Y. W. je predmetom samostatného priestupkového konania. Prvostupňový orgán tiež poukázal na to, že podané oznámenie Y. W. a podnet AK Y.. L. W. sa javí ako účelové k urýchleniu rozvodového, či iného konania. Pri ukladaní sankcie a jej výmery prvostupňový orgán verejnej správy prihliadal na okolnosti spáchania priestupku, skutočnosť, že obvinený sa priznal a je si plne vedomý svojho konania. Neprejavil však ľútosť nad udalosťou, naopak obviňoval svoju manželku z toho, že ho vyprovokovala ku konaniu neoprávnenou manipuláciou s jeho mobilom. Fyzicky fackou zaútočil na Y. W., čím jej spôsobil ľahké ublíženie na zdraví bez práceneschopnosti, a preto mu správny orgán uložil sankciu - pokarhanie s prihliadnutím na § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. Pri prejednávaní priestupku sa nezistili nové skutočnosti, potvrdili sa pôvodné, a to fyzický útok - facka, ktorá bola predmetom aj rozkazného konania. Nadávky orgán verejnej správy vypustil z výrokovej vety, nakoľko neboli preukázané. Skutočnosť, že žalobca L. W. mal záznamy v evidencii priestupkov, nemala vplyv na určenie sankcie, nakoľko išlo 7 priestupkov opakovaného porušovania dopravných predpisov a nie o priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Sankcia bola uložená ako dôsledok protiprávneho konania a má žalobcu do budúcnosti vystríhať pred podobným protiprávnym konaním. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č.: OU-BB-OOP1-2016/019569-002/6GM zo dňa 26. mája 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania a mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal vo veci náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, výpoveďami obvineného a svedkov, ktoré v spojení s lekárskou správou zo dňa 05. októbra 2015 predstavovali podklad pre vyvodenie záveru o vine obvineného. Je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov prvostupňový orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v náležite zistený skutkový stav. Žalovaný konštatoval, že odvolateľ sa v podanom odvolaní zaoberal celým incidentom a uvádzal argumenty spochybňujúce útok obvineného spôsobom, za ktorý mu ani nebola vyvodená priestupková zodpovednosť, a preto sa týmito skutočnosťami nezaoberal. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý vyvodil obvinenému zodpovednosť výlučne za skutok špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia. Mal preukázané, že žalobca ako obvinený sa svojím konaním dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Skutkové podstaty priestupku podľa uvedeného ustanovenia poskytujú ochranu celospoločenského záujmu na dodržiavaní ustálených pravidiel správania sa spoločnosti. Preukázaný fyzický útok obvineného je v rozpore so všeobecne akceptovanými pravidlami správania, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou riadnej a usporiadanej koexistencie osôb. V nadväznosti na uvedené žalovaný prijal záver o tom, že žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a prvostupňovému orgánu verejnej správy a ani odvolaciemu orgánu neboli predložené žiadne nové dôkazy. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy v plnom rozsahu zrušil. Poukázal na to, že pôvodne bol vydaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, poukázal na popis skutku uvedený v rozkaze. Po podaní odporu proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok bol žalobca predvolaný na prejednanie priestupku opakovane, pričom skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, bol v predvolaniach popísaný odlišne, ako bol uvedený v rozkaze a v oboch predvolaniach. Mal za to, že skutok, tak ako bol popísaný v „rozkaze, v predvolaniach“, sa nikdy nestal. Naopak on bol prvotne napadnutý jeho manželkou, proti jej útokom sa bránil a klamlivé udania manželky sa nepotvrdili ani samotnou manželkou. Žalobca zdôraznil, že v celom priestupkovom konaní bolo viacero procesných a iných vád a žalovaný nesprávne vyhodnotil závery dokazovania. Napriek tomu, že policajný zbor má kompetencie zo zákona vykonávať príslušné šetrenia o priestupkoch, toto riadne nevykonal a odstúpil na potrestanie neúplný dôkazový materiál, ktorý si uspôsobil na údaje z podania. Žalobcovi nebolo možné si jeho tzv. výpoveď prečítať a túto osvedčiť svojím podpisom. Žalobca tiež namietal, že v priestupkovom konaní sa viackrát bez dôvodu menil skutok, ktorý mal žalobca spáchať, hoci tento mal vychádzať z podania tzv. „poškodenej.“ Žalovaný pritom uznal žalobcu za vinného z titulu facky svojej manželke a odôvodnil to aj dokladom jej lekárskeho „ošetrenia“, v ktorom sa udáva pomliaždenie hlavy na nešpecifikovanom mieste, pričom nie je zrejmé, čo vlastne lekár videl, o aké zranenie išlo. Žalovaný na druhej strane neuznal argumentáciu žalobcu, ktorý bol prvotne fyzicky napadnutý jeho manželkou, a to z dôvodu, že považoval za účelové, že na ošetrenie išiel až na druhý deň a ku dvom lekárom. Žalobca pritom išiel na ošetrenie na druhý deň preto, že jeho manželka odišla a mal na starosti maloletého tri a pol ročného syna a z dôvodu, že pociťoval zdravotné problémy, ktoré prvý deň podcenil. Najprv išiel k obvodnej lekárke, ktorá ho vyslala na ďalšie odborné vyšetrenie. Žalobca zdôraznil, že v konaní zhromaždené údaje neboli správne vyhodnotené aj v kontexte všetkých zistení, alebo z konania vychádza nerovné vyhodnocovanie tvrdení a dôkazov poškodenej a žalobcu, ktorého verzia je doložená aj ďalšími svedeckými výpoveďami. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Zotrval na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že záver o vyvodení priestupkovej zodpovednosti žalobcu je v rozsahu výroku prvostupňového rozhodnutia odôvodnený a preukázaný zhodnými tvrdeniami žalobcu ako obvineného a svedkyne Y. W., podľa ktorých obvinený pri hádkach a na základe verbálneho podnetu fyzicky zaútočil na svoju manželku tak, že jej dal facku. Vzhľadom na rozpory v popise priebehu incidentu nebolo možné v konaní preukázať vedenie fyzického útoku obvineným aj iným spôsobom zodpovedajúcim tvrdeniam oznamovateľky, preto vedenie útoku aj iným spôsobom nie je zahrnuté v skutkovej vete výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obhajoba uvedená v podanom odvolaní, ak aj v samotnej žalobe, podľa ktorej malo byť konanie obvineného posudzované ako konanie v medziach nutnej obrany, nemôže obstáť, nakoľko sám obvinený výslovne uviedol, že dal facku Y. W. bezprostredne po tom, ako mu táto povedala, že je taký istý hajzel ako jeho otec. Vo výpovedi tiež výslovne uviedol, že túto facku jej dal za tento výrok. Vzhľadom na uvedené nie je možné tento útok vyhodnotiť ako odvracanie priameho, hroziaceho alebo trvajúceho útoku namiereného proti telesnej integrite obvineného. Ide o reakciu na emočne vypätú situáciu, ktorú nie je možné považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť skutku, za ktorého spáchanie bola napadnutým rozhodnutím vyvodená zodpovednosť. Ak žalobca namietal nedostatky v procese objasňovania priestupku orgánmi policajného zboru, žalovaný zdôraznil, že objasňovanie je prípravným procesným štádiom, ktorého výsledkom bola v danom prípade správa o výsledku objasňovania priestupku ako podklad pre začatie priestupkového konania. Po začatí priestupkového konania mal obvinený všetky procesné práva účastníka konania, vrátane práva navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Ani skutočnosť, že výpoveď žalobcu v štádiu objasňovania nebola verifikovaná vlastnoručným podpisom, nemá vzhľadom na riadne vykonané dokazovanie pred orgánom verejnej správy za následok nezákonnosť alebo vecnú nesprávnosť rozhodnutia správneho orgánu. K tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k fyzickému útoku jeho manželky na jeho osobu žalovaný uviedol, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a nie nahrádzať prvostupňové konanie. Odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by už nešlo o preskúmavanie rozhodnutia, ale o nové rozhodovanie v inej veci. 6. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 190 SSP zamietol. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobných dôvodoch. Poukázal na priebeh administratívneho konania a skutočnosť, že v administratívnom konaní sa akoby konalo o inom skutku. Vec bola inak začatá a inak bolo uvedené v predvolaní a inak v rozhodnutí, čoho sa mal žalobca dopustiť. V administratívnom konaní boli tiež nesprávne vyhodnotené dôkazy. Mal zato, že v konaní neboli vyhodnotené klamlivé informácie a nepravdy od oznamovateľky, nepreukázalo sa poškodenie telefónu, nepravdivé bolo tvrdenie oznamovateľky, že ju zamestnávateľka mala poslať z roboty domov, nakoľko si sama zobrala dovolenku. Tiež považoval za nepravdivé, že žalobca bil oznamovateľku päsťami, žiadne následky úderov päsťami neboli zistené. Naopak, pôvodne bol oznamovateľkou napadnutý žalobca, oznamovateľka bola akoby nepríčetná a vykrikovala mu rôzne veci aj na adresu otca žalobcu (jeho právneho zástupcu). Za nepravdivé považoval aj vyhodnotenie orgánu verejnej správy o to, že žalobca dal facku oznamovateľke po hanlivých výrazoch na osobu otca žalobcu. Pravdou je, že k facke došlo za situácie, keď sa už žalobca útoku oznamovateľky nevedel brániť, čo preukazujú aj lekárske potvrdenia predložené žalobcom v administratívnom konaní. Žalobca sa nijako nepripravoval na právny útok proti oznamovateľke a že by si za tým účelom pripravoval podklady spočívajúce v lekárskych nálezoch. Tvrdenia žalobcu neboli v priestupkovom konaní vzaté do úvahy, tvrdenia oznamovateľky boli akceptované bez výhrad. Podnet žalobcu voči oznamovateľke bol zahraný do autu. Tak ako konflikt popísala oznamovateľka, tak prebehnúť nemohol, oznamovateľka žalobcu kopala, čo je zdokumentované nielen účastníkmi konania ale aj svedkom. Nešťastný bol aj spôsob, akým bola vec zo strany príslušníkov policajného zboru preverovaná, otázky mu boli kladené na ulici, vulgárne výrazy uvedené v zázname sa nepotvrdili. Skutok popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy sa nestal, žalobca bol napadnutý a neútočil. K facke sa priznal a tá padla preto, že sa už inak ubrániť nevedel. Ak by sa k facke nepriznal, nebolo by žiadneho dôkazu proti nemu. Fackou ukončil atak oznamovateľky a odišiel. Zdôraznil, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ak sa podaním odporu Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušil, malo sa skutkovo konať o tom istom, orgán verejnej správy nemohol konať o inom, ako bolo uvedené v rozkaze o priestupku. Mal zato, že v konaní žalobcu mohlo ísť o nutnú obranu. Podanie oznamovateľky mohlo byť akoby prípravou na rozvodové konanie, v ktorom sa riešila aj táto záležitosť. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť. 9. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia a obsah písomného vyjadrenia k žalobe. Voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za jednu facku, nakoľko žalobca sa takýmto konaním dopustil priestupku a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k tejto facke došlo bezprostredne po tom, ako sa oznamovateľka mala hanlivo vyjadriť na adresu otca žalobcu. Priestupková zodpovednosť sa vyvodzovala z výpovede obvineného. Je zrejmé, že ku konfliktu došlo a z výpovede žalobcu vyplynulo, že facka bola reakciou na verbálne vyjadrenie oznamovateľky. Orgánom verejnej správy nebola vyvodená zodpovednosť za nič iné. Zdôraznil, že nie sú žiadne indície o tom, že by došlo k odopretiu práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa obsahu predvolania uviedol, že predvolanie nie je rozhodnutím a ide o úradnú výzvu na zabezpečenie prítomnosti osôb. Nejde o vadu konania a vadu rozhodnutia, ak v tejto výzve boli uvedené skutočnosti nad rámec vyvodenej zodpovednosti. Predvolanie bolo pritom spracovávané na základe objasňovacieho spisu, účelom samotného administratívneho konania bolo dokazovanie. Zodpovednosť bola vyvodená z preukázaných vecí. Napadnuté rozhodnutie ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevylučujú, že útočila oznamovateľka. Ak sa konanie proti oznamovateľke neviedlo, žalobca mal k dispozícii prostriedky nápravy a to sťažnosť resp. prostredníctvom dozoru prokurátora. Ak teda prvostupňový orgán verejnej správy vec vyhodnotil tak, že išlo o skutok, ku ktorému sa žalobca ako obvinený z priestupku priznal, že dal oznamovateľke facku, s takýmto posúdením sa žalovaný stotožnil. Oznamovateľka rovnako uviedla, že žalobca jej dal facku a toto tvrdenie je tiež podopreté ďalším dôkazom - lekárskou správou. Navrhol žalobu zamietnuť. 10. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods.1 písm.b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 13. Podľa § 194 ods.1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 14. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 16. Podľa § 2 zákona č.372/1990 Zb. (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. (2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 17. Podľa § 11 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 18. Podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona č.372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 19. Podľa § 51 zákona č.372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 20. Podľa § 58 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 21. Podľa § 60 ods.1 písm.a) zákona č.372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 22. Podľa § 60 ods.2 zákona č.372/1990 Zb. o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. 23. Podľa § 60 ods.3 písm.d) zákona č.372/1990 Zb. orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c). 24. Podľa § 60 ods.3 ods.4 zákona č.372/1990 Zb. (4) Správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. (5) K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. 25. Podľa § 67 ods.2 zákona č.372/1990 Zb. podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 26. Podľa § 73 zákona č.372/1990 Zb. (1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. (2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 27. Podľa § 77 zákona č.372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 28. Podľa § 87 zákona č.372/1990 Zb. ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2). 29. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2016/019569-002/6GM zo dňa 26. mája 2016, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU-ZV-OVVS-2016/000818/P.2015/1203-dk zo dňa 16. februára 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona č.372/1990 Zb. a uložil žalobcovi sankciu - pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 Eur. 30. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca ako žalovaného označil ako Okresný úrad Zvolen (prvostupňový orgán verejnej správy), ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, tak aj Okresný úrad Banská Bystrica, ktorý rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods.1 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 180 ods.1 prvá veta SSP v spojení s § 194 ods.2 SSP). Vo veciach správneho súdnictva osoba žalovaného vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku. Preto súd konal ako so žalovaným s Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca ako žalovaného (odporcu) označil aj prvostupňový orgán verejnej správy. Správne konanie predstavuje jeden celok a preto správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia preskúmava celé konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v žalobe. 31. Pred prejednaním veci na nariadenom pojednávaní súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP, dôvod na postup podľa § 196 SSP nezistil. 32. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) videl v tom, že - konanie malo vady, nakoľko sa v priestupkovom konaní viackrát bez dôvodu menil skutok, ktorý mal žalobca spáchať, - konanie malo vady, nakoľko na prejednanie priestupku bol odstúpený neúplný dôkazný materiál, šetrenie nebolo vykonané dostatočne a žalobcovi nebolo umožnené si svoju výpoveď prečítať a osvedčiť ku svojim podpisom, - žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď žalobcu uznal za vinného, pričom to odôvodnil aj dokladom jej lekárskeho „ošetrenia“, - žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a neuznal argumentáciu žalobcu o tom, že bol on prvotne napadnutý, - žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, nakoľko viac prihliadol na tvrdenia oznamovateľky, ako na tvrdenia žalobcu, ktoré súd podopreté aj ďalšími dôkazmi. 33. Treba prisvedčiť žalobcovi v tom, že skutok, kladený mu za vinu, bol inak opísaný v Rozkaze o uložení sankcie za priestupok, predvolaní na pojednávanie o priestupku a zároveň inak v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy, tak ako to vyplýva z bodu 1 a 2 tohto rozsudku. Z podanej žaloby možno vyvodiť, že žalobca namieta, že nebola zachovaná totožnosť skutku, kladeného za vinu žalobcovi. Totožnosť skutku ale neznamená, že od začiatku správneho konania až do jeho skončenia musí ísť o úplnú zhodu okolností, o ktorých sa v správnom konaní rozhodovalo. Vykonávaním dôkazov sa získané poznatky o skutočnostiach môžu meniť, niektoré skutočnosti sa môžu vykonaným dokazovaním novo zistiť a niektoré podozrenia môžu byť rozptýlené. Nemôže sa meniť len podstata skutku, ktorá bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania, následku, prípadne aj ich čiastková zhoda. Nejde o porušenie zásady totožnosti skutku, pokiaľ prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na vykonané dokazovanie uznal žalobcu za vinného len v časti konania, kladeného mu za vinu a ktoré konanie vyplývalo z oznámenia oznamovateľky, najmä ak podstatné skutočnosti ostali zachované (čas a miesto spáchania priestupku, osoba obvineného, osoba poškodenej), vrátane konštatovania konania obvineného ako konania narúšajúceho občianske spolunažívanie spočívajúceho vo facke oznamovateľke po jej verbálnom útoku a majúceho za následok drobné ublíženie na zdraví. Nemožno konštatovať, že žalobcovi nebolo vznesené obvinenie, resp. že by nebolo vedené priestupkové konanie pre skutok, za ktorý bol uznaný za vinného. 34. V nadväznosti na žalobnú námietku týkajúcu sa totožnosti skutku súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca bol pôvodne uznaný za vinného zo spáchania priestupku Rozkazom o uložené sankcie za priestupok. Zákon o priestupkoch ustanovuje povinnosť priestupok prejednať v prvom stupni na ústnom pojednávaní (§ 74 ods.1 prvá veta zákona č.372/1990 Zb.). Výnimku z tejto zásady predstavuje skrátené konanie vo forme blokového konania (§ 84 a nasl. zákona č.372/1990 Zb.) resp. rozkazného konania (§ 87 zákona č.372/1990 Zb.). Rozkaz o uložení sankcie za priestupok možno vydať, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní. Prípadnú neobjektívnosť skráteného (rozkazného) konania, kedy prevažuje zásada hospodárnosti a rýchlosti priestupkového konania, odstraňuje legálna možnosť pokračovať na riadnom ústnom pojednávaní v dôsledku podania odporu. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. V ďalšom konaní, po podaní odporu, sa postavenie obvineného zhoršiť nemôže, ibaže by sa pri prejednávaní priestupku zistili nové podstatné skutkové okolnosti. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po vydaní Rozkazu o uložení sankcie za priestupok svoje právo podať odpor využil, podaním odporu sa rozkaz zrušil. Výroková veta vydaného rozkazu po jeho zrušení je tak bez významu na právne postavenie žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť skutkovej vety v doručovaných predvolaniach, je potrebné zdôrazniť, že predvolanie je len procesným úkonom orgánu verejnej správy v konaní, účelom ktorého je zabezpečiť osobnú účasť predvolanej osoby na úkone správneho konania, tu na ústnom pojednávaní. Zákon náležitosti predvolania neustanovuje (okrem upozornenia na právne následky neustanovenia sa). Je však žiaduce, aby z predvolania, okrem označenia adresáta, miesta a času úkonu správneho konania a označenia správneho orgánu vyplývalo aj v akej veci sa predvoláva a aká bude pozícia predvolanej osoby na úkone správneho konania. Predvolaním správny orgán ale vo veci samej nerozhoduje. 35. V nadväznosti na vyššie uvedené má správny súd teda zato, že námietka žalobcu týkajúca sa totožnosti skutku nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Totožnosť skutku ostala zachovaná v dôsledku čiastkovej zhody konania kladeného mu za vinu a konania, pre ktoré bol žalobca uznaný za vinného. 36. Žalobca namietal, že konanie malo konanie malo vady, nakoľko na prejednanie priestupku bol odstúpený neúplný dôkazný materiál, šetrenie nebolo vykonané dostatočne a žalobcovi nebolo umožnené si svoju výpoveď prečítať a osvedčiť ku svojim podpisom. Žalobca v tomto smere predovšetkým namietal obsah a formu správy o objasňovaní priestupku a záznamu o podaní vysvetlenia. Orgán oprávnený objasňovať priestupok je pri objasňovaní priestupkom vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, o tomto úkone je oprávnený spísať záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Správa o výsledku objasňovania je podkladom pre začatie konania o priestupku, nie je rozhodnutím vo veci samej. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy pôvodne rozhodol v rozkaznom konaní a následne po podaní odporu konal na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal riadne dokazovanie výsluchom oznamovateľky, obvineného, svedkýň a listinami. Prípadné vady pri výsledku objasňovania tak nemôžu byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, najmä ak z obsahu správy o podaní vysvetlenia vyplývajú skutočnosti, ktoré žalobca sám v rámci vykonaného dokazovania pri svojej výpovedi na ústnom pojednávaní potvrdil (hádka s manželkou ohľadne mobilného telefónu, vymazanie vecí z mobilného telefónu deň pred tým, zmocnenie sa mobilného telefónu manželky, facka po nadávkach na otca žalobcu). Pokiaľ niektoré skutočnosti poprel (vulgárne výrazy a poškodenie mobilného telefónu), nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Správa o výsledku objasňovania bola len podkladom pre začatie správneho konania, nakoľko orgán objasňujúci priestupok nedošiel k záveru, že je dôvod na odloženie veci, uloženie veci prípadne odovzdanie veci príslušnému orgánu. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného bolo založené na výsledkoch dokazovania v rámci priestupkového konania a nie na záveroch vyplývajúcich zo správy o výsledku objasňovania priestupku. 37. Žalobca v žalobe namietal záver orgánov verejnej správy, ktoré uznali žalobcu za vinného z titulu facky svojej manželke a odôvodnili to aj dokladom jej lekárskeho ošetrenia, pričom polemizoval s tým, aké zranenie vlastne lekár videl. Takáto námietka neobstojí. Zranenie oznamovateľky vyplýva z lekárskeho nálezu vystaveného T.. I. T., sekundárnym lekárom chirurgickej ambulancie Nemocnice Zvolen a.s., tak ako je súčasťou administratívneho spisu. Popis zranenia vyplýva z časti lekárskeho náletu „obj. nález“. Pokiaľ ide o stanovenie diagnózy, táto vyplýva z ustanovenia § 3 ods.1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zoznam zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonávajú pri chorobách uvedených v medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorú ministerstvo zdravotníctva uverejňuje na svojom webovom sídle. Zoznam zdravotných výkonov môže obsahovať aj bližšiu špecifikáciu zdravotných výkonov. Diagnóza použitá v lekárskom náleze je v súlade s medzinárodnou klasifikáciou chorôb, ktorý pod S00.95 uvádza práve ošetrujúcim lekárom použitú diagnózu a to „povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie“. Použitie diagnózy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb v lekárskom náleze a akceptácia takejto diagnózy orgánom verejnej správy nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä ak rozsah poranení vyplýva z objektívneho nálezu. 38. Žalobca v žalobe (ako aj v priebehu administratívneho konania) tvrdil, že prvotne napadnutým oznamovateľkou bol on a na pojednávaní svoje tvrdenie špecifikoval, že mohlo ísť z jeho strany o nutnú obranu. Nutnou obranou rozumieme právom garantovanú možnosť brániť sa proti protiprávnym fyzickým útokom. Obranca nemôže byť za svoje konanie postihnutý ani v prípade, že útočníkovi spôsobí v rámci nutnej obrany ujmu na zdraví. Nutnú obranu možno použiť len na odvrátenie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku; nutná obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná hroziacemu, resp. trvajúcemu útoku. Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom (§ 2 ods.2 písm.a/ zákona č.372/1990 Zb.). Pokiaľ ide o nutnú obranu ako okolnosť vylučujúcu zodpovednosť zo spáchania priestupku v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o priestupkoch prvostupňový orgán verejnej správy v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov vysvetlil, prečo konanie žalobcu nepovažoval za nutnú obranu. Mal zato, že facke v zmysle vykonaného dokazovania predchádzal slovný atak s invektívami a nie fyzický útok. Poukázal na skutočnosť, že vychádzal z povahy útoku, jeho závažnosti, osoby útočníka a brániaceho sa, ich vyspelosti a pripravenosti na útok a na okolnosti útoku. Mal za to, že ak facke aj predchádzal fyzický útok zo strany oznamovateľky na žalobcu, tento už v tom čase netrval. Možnosťou nutnej obrany sa zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí a vyvodil, že vzhľadom k výpovedi žalobcu nemožno jeho útok vyhodnotiť ako odvracanie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku namiereného proti telesnej integrite žalobcu, ide len o reakciu na emočne vypätú situáciu, ktorú nie je možné považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť skutku. Takéto hodnotenie je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy i ich vzájomnej súvislosti. Orgán verejnej správy pritom vychádzal zo skutočnosti, že dokazovaním zistil zhodné tvrdenia žalobcu a oznamovateľky o facke, skutočnosti, že táto bola následkom verbálneho útoku oznamovateľky na žalobcu a jeho otca. Jeho odôvodnenie, prečo zistený skutkový stav nemožno považovať za nutnú obranu je ucelené a vnútorne logické. Jeho závery v tomto smere žalobca nevyvrátil. Jeho tvrdenia možno považovať len za vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov. Nesúhlas bez ďalšieho nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 39. Žalobca napokon namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, nakoľko viac prihliadol na tvrdenia oznamovateľky ako na tvrdenia žalobcu, ktoré sú podopreté ďalšími dôkazmi. Ani táto námietka neobstojí a je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, ktoré skutočnosti mal preukázané ako aj to, ktoré skutočnosti považoval za nepreukázané a v rovine protitvrdení oznamovateľky a žalobcu. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie nezaložil na nepreukázaných tvrdeniach. Je zrejmé, že rozhodnutie o priestupku bolo založené na „podklade zhodných zistení obvineného L. W. a oznamovateľky, podľa ktorých obvinený pri hádke a na základe verbálneho podnetu fyzicky zaútočil na svoju manželku tak, že jej dal facku“. Pokiaľ teda žalovaný svoje rozhodnutie založil na zhodných tvrdeniach žalobcu a oznamovateľky, nemožno konštatovať, že pri svojom rozhodovaní viac prihliadol na tvrdenia oznamovateľky. 40. Ak žalobca namietal, že to bola oznamovateľka, ktorá na neho zaútočila prvá a on sám podal podnet na začatie konania, vyvodenie zodpovednosti oznamovateľky je predmetom iného konania. V tomto konaní správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie, ktorým bola v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy vyvodená zodpovednosť za priestupok voči žalobcovi a nemôže posúdiť prípadnú dôvodnosť iného rozhodnutia, ktoré predmetom preskúmavania nie je. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspech nemal, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.