Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/219/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200968 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa P.. M. A., nar. XX. V. XXXX, bytom K. Z., V. č. XXX/XXX, v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského ul. č. 14, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 11143-18/2015-BA z 22. júna 2015 o nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 11143-18/2015-BA z 22. júna 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 304,42 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu na jeho účet vedený vo Z. a.s. K. Z., č. účtu A VS XXXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty žiadosťou zo 14. decembra 2012 z titulu choroby z povolania - choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, ktorá bola uňho zistená 20. júna 2011. Za zodpovedného zamestnávateľa označil A. Q.T. O. K. K., pracovisko v K. Z.. Označený zamestnávateľ svoju zodpovednosť za vzniknutú chorobu z povolania navrhovateľa popieral, pretože navrhovateľ uňho nepracoval za podmienok, za ktorých táto choroba z povolania vzniká. V období od 16. októbra 2007 do 30. júna 2011 súčasne vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba geologické práce a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom na základe hygienického prieskumu z 13. novembra 2012 potvrdil, že navrhovateľ pracoval za podmienok, za ktorých jemu zistená choroba z povolania vzniká, ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na základe uvedeného a po odbornom posúdení podmienok, za ktorých mohla choroba z povolania navrhovateľa vzniknúť, M.. P. Z., primár oddelenia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosewelta v Banskej Bystrici „Vyjadrením z 10.júna 2015" opravil údaj o zodpovednom zamestnávateľskom subjekte navrhovateľa za vzniknutú chorobu z povolania, za ktorý pôvodne v „Hlásení choroby z povolania č.j. 736/2011 z 12. decembra 2011" označil A. Q.T. O. K. K., pracovisko v K. Z., IČO: 00626031, tak, že zodpovedným subjektom je navrhovateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba. Choroba z povolania bola uňho prvýkrát zistená 20. júna 2011 a priznaná 25. októbra 2012. Na základe týchto skutkových zistení poukázala na zákonné ust. § 83 a súvisiace ust. § 88 ods. 1, § 4 ods. 3, § 16, § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospela k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol ako samostatne zárobkovo činná osoba zároveň označený aj za subjekt zodpovedný za vzniknutú chorobu z povolania, nie je poškodeným na účely poskytovania úrazových dávok, pretože nie je zamestnancom zamestnávateľa podľa § 16 a ani fyzickou osobou uvedenou v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, preto mu nárok na úrazovú rentu v zmysle § 88 ods. 1 cit. zákona nevznikol. V čase zistenia choroby z povolania navrhovateľ za podmienok, v ktorých jemu zistená choroba z povolania vzniká, nepracoval u zamestnávateľa, ktorý by zamestnával aspoň 1 fyzickú osobu, vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovno-právnom vzťahu, štátnom zamestnaneckom pomere, členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu alebo v služobnom pomere, ktorý by bol povinne úrazovo poisteným zamestnávateľom, ale vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú sa povinné úrazové poistenie nevzťahuje. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Spochybnil relevanciu odporúčania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania, obsiahnutého v jej uznesení č. 25 z 5. februára 2015, na základe ktorého bol zmenený zodpovedný subjekt za chorobu z povolania navrhovateľa tak, že zaň bol označený sám navrhovateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba, pretože ide len o poradný orgán ministra, ktorý nemá rozhodovaciu právomoc. V tejto súvislosti poukázal na potvrdenie odborného lekára, neurológa ( bez dátumu), podľa ktorého je vzhľadom na zistenú chorobu z povolania navrhovateľa preňho nevhodná práca s počítačom a myšou. Z uvedeného vyvodil, že určitý podiel na vzniku a rozvoji jeho choroby z povolania, resp. rozsahu jej následkov má aj výkon pracovnej činnosti u jeho posledného zamestnávateľa, A. Q.T. O.. Vyjadril presvedčenie, že práve túto odbornú otázku bolo potrebné v konaní skúmať a v prípade potreby nariadiť aj znalecké dokazovanie. Vyjadril názor, že pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či je ústavne konformný taký výklad zákona, podľa ktorého sú samostatne zárobkovo činné osoby úplne vylúčené z úrazového poistenia aj v prípade, ak pred zistením choroby z povolania iba krátky čas vykonávali prácu za podmienok, za ktorých choroba z povolania vzniká ako samostatne zárobkovo činné osoby a predtým omnoho dlhšiu dobu vykonávali takúto prácu ako zamestnanci v pracovnom pomere. Žiadal, aby v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či a v akej miere sa výkon práce navrhovateľa v A. Q.T. O. podieľal na vzniku jeho choroby z povolania a zároveň, aby vyslovil záväzný právny názor na otázku možného priznania úrazových dávok samostatne zárobkovo činných osobám, prípadne aj s využitím postupu upraveného v § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, čo vyústilo do nesprávneho právneho názoru odporkyne a jej nesprávneho rozhodnutia. Namietal nedostatočnosť vykonaného dokazovania, keď odporkyňa dostatočne neskúmala, či práca navrhovateľa, ktorú vykonával u posledného zamestnávateľa - Slovenskej agentúry životného prostredia je takou prácou, z ktorej môže choroba z povolania vzniknúť a to napriek tomu, že v rámci ďalších prebiehajúcich konaní ohľadom dávok úrazového poistenia navrhovateľa odporkyňa pripustila možnosť, že u navrhovateľa zistená choroba z povolania mohla vzniknúť aj pri práci s počítačom, ktorá zodpovedala jeho pracovnej náplni u posledného zamestnávateľa. Zdôraznil, že odporkyňa a ani nikto iný v preskúmavanom konaní nikdy nezdôvodnil, prečo by pracovná činnosť navrhovateľa, ktorou bol poverený v A. Q.T. O. nemala súvisieť s jemu zistenou chorobou z povolania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania rokuje neverejne a ohľadom jej odborných názorov nevydáva žiadne rozhodnutia s odôvodnením, z ktorých by bolo možné zistiť, na základe akých argumentov k výsledku dospela a napriek tomu, že zodpovednosť jeho posledného zamestnávateľa v čase zistenia choroby z povolania bola spochybnená, nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že jeho zodpovednosť za zistenú chorobu z povolania je vylúčená. Skutkový stav veci nebol riadne zistený, pretože nebolo vykonané žiadne dokazovanie za účelom zistenia, či konkrétna pracovná náplň navrhovateľa u jeho posledného zamestnávateľa (SAŽP) mohla privodiť jemu zistenú chorobu z povolania. Popri nedostatočne zistenom skutkovom stave veci namietal aj skutkové zistenia rozporné s obsahom spisu, pretože zo správy o hygienickom prieskume u jeho posledného zamestnávateľa vyplynulo, že vykonával takú pracovnú činnosť, ktorá by aj podľa odporkyne mohla viesť k vzniku choroby z povolania. Uviedol, že otázka protiústavnosti zákona o sociálnom poistení v časti, pokiaľ sú samostatne zárobkovo činné osoby vylúčené z úrazového poistenia, bude relevantná až po riadnom objasnení skutkového stavu veci, pokiaľ jeho námietke ohľadom zodpovedného subjektu za jemu vzniknutú chorobu z povolania nebude vyhovené. Zdôraznil, že zistená choroba z povolania môže byť vyvolaná rôznymi príčinami, rôznymi pracovnými činnosťami a uňho sa tieto pracovné činnosti zbiehajú, pretože vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne pracoval v Slovenskej agentúre životného prostredia ako zamestnanec v pracovno-právnom vzťahu. Pokiaľ u posledného zamestnávateľa vykonával čo i len jednu pracovnú činnosť, ktorá je z hľadiska zistenej choroby z povolania riziková, tak boli splnené podmienky preto, aby zodpovedným subjektom za vznik jeho choroby z povolania bol jeho posledný zamestnávateľ. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne a náhradu trov konania navrhla navrhovateľovi nepriznať. V podrobnostiach sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 22. júna 2015, v ktorom zopakovala skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie, ktoré boli aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že skutkový stav veci bol vo veci náležite zistený a ona ako verejnoprávna inštitúcia vychádzala z platnej právnej úpravy. Zdôraznila, že kliniky pracovného lekárstva sú výlučnými kompetentnými subjektami pre posúdenia a uznanie určitej choroby za chorobu z povolania. Neriadila sa názorom Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania ale vychádzala z hlásenia choroby z povolania, ktoré bolo vypracované kompetentným subjektom a ním bolo aj opravené z hľadiska označeného zodpovedného subjektu za vzniknutú chorobu z povolania. Na otázku súdu potvrdila, že okrem vyjadrenia M.. P. Z. o zmene zodpovedného subjektu za chorobu z povolania navrhovateľa nedisponuje opraveným hlásením choroby z povolania. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s týmto zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, s Hlásením choroby z povolania č.j. 736/2011, s odpoveďou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom na vyžiadanie hygienického prieskumu u posledného zamestnávateľa navrhovateľa - SAŽP, s písomným vyjadrením M.. P. Z. ohľadom opravy údajov v hlásení choroby z povolania z 5. marca 2013, s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru medzi navrhovateľom a jeho posledným zamestnávateľom, s priebehom dôchodkového poistenia navrhovateľa, s uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 25 z 20. februára 2015, s vyjadrením M.. P. Z. z 10. júna 2015 o zmene zodpovedného subjektu za chorobu z povolania, s pracovnou zmluvou medzi navrhovateľom a A. Q.T. O. z 15. októbra 2007, s jeho pracovnou náplňou u tohto zamestnávateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré nebolo dostačujúce na posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a pre jeho nepreskúmateľnosť pre neúplnosť spisu správneho orgánu. Podľa ods.3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žiadosťou z 13. decembra 2012, v ktorej za zodpovedného zamestnávateľa za jemu vzniknutú chorobu z povolania označil svojho posledného zamestnávateľa - A. Q.T. O. K. K., pracovisko v K. Z.. Zároveň uviedol, že počas svojho aktívneho pracovného života vykonával aj zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie a to vzorkovacie práce v bani v rámci ložiskovej geológie. Hlásením choroby z povolania č.j. 736/2011 z 12. decembra 2011 bolo preukázané, že u navrhovateľa bola prvýkrát zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného jednostranného zaťaženia horných končatín, zapísaná v zozname chorôb z povolania pod č. 29-4 dňa 20. júna 2011 a priznaná mu bola 25. októbra 2011. Za organizáciu, kde choroba z povolania vznikla, bola označená A. Q.T. O. K. K., pracovisko v K. Z., IČO: 00626021 a bolo mu doporučené trvalé preradenie na iné pracovisko. Za príčinný faktor bola označená opakujúca sa práca s jednostrannými pohybmi (400000020004) a dĺžka expozície uvedenému faktoru, tj. časové obdobie od objektívne potvrdeného prvého kontaktu so škodlivinou v pracovnom prostredí až do zistenia poškodenia zdravia pri práci bola uvedená v rozsahu 27 rokov. Škodlivú látku, ktorej bol navrhovateľ vystavený bola označená -X99- tj. ostatné produktové kategórie podľa použitia. „Hlásenie" bolo potvrdené primárom Oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici M.. P. Z. aj V.. M.. U. U., O., prednostom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice v Martine. Na žiadosť Sociálnej poisťovne vykonal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom hygienický prieskum pracoviska navrhovateľa k poistnej udalosti úrazového poistenia, tj. pracoviska Slovenskej agentúry životného prostredia v K. Z. a vo svojom hygienickom prieskume z 13. novembra 2012 konštatoval, že navrhovateľ od roku 1979 do roku 2003 s výnimkou 1 roka základnej vojenskej služby, tj. cca 23 rokov pracoval u 6 zamestnávateľov, kde vykonával ručný odber vzoriek z rôznych hornín pomocou ručného kladiva a sekáča v trvaní odberu vzoriek úhrnom od 2-3 hodín počas zmeny na povrchu i v podzemí za klimatických a mikroklimatických podmienok v danom ročnom období. Ďalšie cca 4 roky odoberal ako samostatne zárobkovo činná osoba vzorky hornín z jadrovky na povrchových pracoviskách za použitia ručného kladiva a sekáča za klimatických podmienok v daných ročných obdobiach. Posledné cca 4 roky popri svojom hlavnom zamestnaní v A. Q.T. O. vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba geologické práce a to odber vzoriek z jadier pre inžiniersku geológiu a hydrogeológiu ale už len v rozsahu cca 40 hod. mesačne počas sobôt a nedieľ. Ani u jedného zo zamestnávateľov navrhovateľa Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej dokumentácii oddelenia preventívneho pracovného lekárstva neevidoval a nevyhlasoval prácu v profesii geológ - vzorkár a ani iné pracovné činnosti vykonávané v Slovenskej agentúre životného prostredia za prácu rizikovú, neboli evidované podozrenia na chorobu z povolania ani priznané choroby z povolania. Profesia vzorkár v podzemí pracovísk závodov Rudných baní v spádovej oblasti príslušného orgánu na ochranu zdravia ľudí bola evidovaná a vyhlasovaná ako práca riziková s rizikovými faktormi prach a ionizujúce žiarenie v kategórii 3 alebo aj v kombinácii s rizikovým faktorom hluk v kategórii 3. Aj napriek týmto skutočnostiam konštatoval, že vzhľadom na dlhodobosť (viac ako 27 rokov) výkonu práce v profesii geológ - vzorkár a jednostrannosť počas získavania vzorky z horniny pomocou ručného kladiva a sekáča ako aj tvrdosť horniny, z ktorej boli vzorky odoberané, nie je možné vylúčiť príčinnú súvislosť medzi vykonávanou prácou a vysloveným podozrením na profesionálnu chorobu. Z pracovnej náplne navrhovateľa u zamestnávateľa A. Q.T. O. K. K. bolo zistené, že bol pracovne zaradený ako odborný zamestnanec pre REPIS na 70 % pracovný úväzok a ako odborný zamestnanec SAŽP na 30 % pracovný úväzok. Jeho hlavnou činnosťou ako odborného zamestnanca pre REPIS (Regionálne environmentálne poradenské a informačné stredisko) bolo poskytovať záujemcom všeobecné informácie o programoch EÚ a konkrétne informácie o programoch EÚ z oblasti životného prostredia. Mal zabezpečovať propagáciu a marketing činnosti REPIS v Banskej Štiavnici, identifikovať partnerov pre realizáciu projektov, zabezpečovať spoluprácu s nimi, sledovať výzvy na podávanie projektových návrhov a na tendre, pričom prácu vykonával v bežnej kancelárskej miestnosti a jej základom bolo rokovania so záujemcami o projekty EÚ, resp. poskytovanie informácií mimo rokovaní, kde ako pracovný nástroj používal osobný počítač v rozsahu cca 6 hod. denne. Okrem uvedeného v rozsahu cca 30 % jeho pracovného času vykonával aj zber informácií v teréne, spracovanie materiálov v rámci geológie, montanistiky, banského vodohospodárskeho systému v rámci geoparku Banská Štiavnica. V rámci tejto pracovnej náplne chodil do terénu, kde vykonával odborné geologické práce pri budovaní geoparku v Banskej Štiavnici, avšak nevykonával odber vzoriek sekaním kladivom a sekáčom. Na základe výsledku hygienického prieskumu, v závere ktorého nebola vylúčená príčinná súvislosť medzi navrhovateľovi zistenou chorobou z povolania a výkonom jeho práce v profesii geológ - vzorkár a vzhľadom na popieranie zodpovednosti A. agentúrou životného prostredia za vzniknutú chorobu z povolania, pretože navrhovateľ u nich nepracoval za podmienok, v ktorých choroba z povolania vzniká, odporkyňa žiadala opakovane M.. Z. aj doc. M.. U. O.., o opravu údajov v „Hlásení choroby z povolania" v časti označeného subjektu, kde choroba z povolania vznikla a o odborné stanovisko požiadala aj Celoslovenskú komisiu pre posudzovanie chorôb z povolania. Výsledkom jej aktivity bolo vyjadrenia M.. P. Z. z 10. júna 2015, v ktorom zmenil zodpovedný subjekt za vzniknutú chorobu z povolania a označil zaň navrhovateľa ako samostatne zárobkovo činnú osobu, odvolávajúc sa na závery Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania. Na základe tohto skutkového zistenia vydala odporkyňa napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ predložil v konaní potvrdenie neurológa, z ktorého vyplynulo, že trpí chronickým ochorením krčnej chrbtice s ťažkou poruchou hybnosti, s nervovým poškodením pravej hornej končatiny v koreni aj na periférii, s ťažkou poruchou hybnosti pravého ramenného kĺbu. Pomocnými vyšetreniami bolo potvrdené koreňové postihnutie pravej hornej končatiny a EMG vyšetrením bol potvrdený syndróm karpálneho tunela vpravo. Pre uvedené zdravotné postihnutie nemôže vykonávať prácu s počítačom, s myšou. Navrhovateľ ukončil so Slovenskou agentúrou životného prostredia pracovný pomer dohodou z 12. januára 2012 k 23. januáru 2012 z dôvodu odchodu na invalidný dôchodok. Od 10. januára 2012 bol uznaný invalidným so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti pre chronický recidivujúci cervikobrachiálny algický syndróm s iritačnou symptomatológiou C6-C7 vpravo na podklade degeneratívnych zmien s protrúziou disku C5-6 a C6-7 vpravo a stenózy neuroforamina C5-6 a C6-7 vpravo a pre poškodenie nervu mediánus, jeho dolnej časti. Z ust. § 8 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že choroba z povolania je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu ( zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z.z.), zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu, zoznamu chorôb z povolania je pod č. 29 choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín označená za chorobu z povolania, pokiaľ vznikla pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie. Podľa § 16 cit. zákona povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere, okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 504/2006 Z.z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania chorobu z povolania a ohrozenie chorobu z povolania písomne oznamuje na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe tejto vyhlášky ambulancia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, odd. klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie alebo Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, v Martine alebo v Košiciach (ďalej „špecializované pracovisko"), ktorá chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania priznala. Pre účely hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania bol rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR schválený formulár, ktorý predkladajú vyššie označené subjekty. Pre ich vyplnenie boli prijaté metodické pokyny Ministerstvom zdravotníctva SR, z ktorých vyplýva, že formuláre sa majú vypĺňať jednoznačne a čitateľne vo všetkých vyhotoveniach a prípadné opravy údajov vo formulároch musia byť vykonané tak, aby chybný údaj bol prečiarknutý a správny údaj čitateľný. Opravy musia byť premietnuté súčasne vo všetkých vyhotoveniach, ak ide o tú istú chybu. Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie chorobu z povolania sa okrem Sociálnej poisťovne zasiela aj iným subjektom, napr. zamestnancovi, zamestnávateľovi, Národnému inšpektorátu práce, všeobecnému lekárovi postihnutého zamestnanca, Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva atď. Z ust. § 195 ods. 1-3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Sú to najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Na odborné posúdenie skutočností, dôležitých pre rozhodnutie môže ustanoviť aj znalca. Okrem navrhnutých dôkazov je povinná vykonať aj iné dôkazy, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a všetky dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 1, 3, 6, 7 cit. zákona ). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebola sporná otázka vzniku choroby z povolania u navrhovateľa ani subjekt, ktorý ho v čase jej zistenia zamestnával na základe pracovno- právneho vzťahu. Sporná nebola ani skutočnosť, že v čase zistenia choroby z povolania popri pracovnom pomere vykonával aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Spornou bola otázka, či navrhovateľovi zistená choroba z povolania vznikla z pracovných činností, ktoré vykonával v Slovenskej agentúre životného prostredia alebo z tých, ktoré vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba (prípadne v ich súbehu), tj., či vznikla navrhovateľovi ako zamestnancovi zamestnávateľa, ktorý je povinne úrazovo poistený alebo navrhovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je z úrazového poistenia vylúčená. Odporkyňa pri rozhodovaní vychádzala z vyjadrenia M.. P. Z., ktorý zmenil označenie subjektu, u ktorého navrhovateľ v čase zistenej choroby z povolania pracoval v podmienkach, v ktorých jemu zistená choroba z povolania vzniká zo Slovenskej agentúry životného prostredia na navrhovateľa ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Takto vyjadrený odborný názor považovala za relevantný s tým, že nie je oprávnená spochybňovať odborný názor príslušného kompetentného subjektu. Opomenula však, že svoj odborný názor nevyjadril formálne správnym spôsobom, tj. náležitou opravou „Hlásenia choroby z povolania č. 736/2011 z 12. decembra 2011" vo všetkých jej vyhotoveniach, v ktorých bolo potrebné údaj o subjekte, u ktorého navrhovateľ v čase vzniku choroby z povolania pracoval za relevantných podmienok, opraviť. Opravy údajov vo formulároch „hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania" musia byť vykonané tak, aby chybný údaj bol prečiarknutý a správny údaj čitateľný a opravy musia byť premietnuté súčasne vo všetkých vyhotoveniach, ak ide o tú istú chybu (všeobecné zásady upravené v metodických pokynoch na vypĺňanie formulára hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania, vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR). Keďže súčasťou administratívneho spisu odporkyne nebolo formálne správne opravené „Hlásenie choroby z povolania č. 736/2011", považoval to krajský súd za taký nedostatok v postupe odporkyne, v spočívajúci v neúplnosti spisu správneho orgánu, ktorý bol dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Druhým dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia bolo zistenie skutkového stavu veci, ktoré nebolo dostatočné pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Povinnosťou odporkyne je pred vydaním rozhodnutia zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, v prospech ktorého účastníka svedčia. Zároveň je povinná vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a svoje úvahy uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Odporkyňa uvedeným, zákonom predpísaným spôsobom nepostupovala. Za relevantné považovala tvrdenie Slovenskej agentúry životného prostredia, že navrhovateľ u nich nepracoval za podmienok, za ktorých jemu zistená choroba z povolania vzniká a závery hygienického prieskumu u tohto zamestnávateľa, v dôsledku čoho spochybnila správnosť Hlásenia choroby z povolania v časti označeného subjektu, u ktorého navrhovateľ pracoval v rizikových podmienkach v čase zistenia choroby z povolania, nijakým spôsobom sa však v tejto súvislosti nevysporiadala s tvrdením navrhovateľa a ním predloženým potvrdením neurológa, že pri jeho zdravotnom postihnutí nemôže vykonávať prácu s počítačom a myšou, čo bolo cca 6 hod. jeho pracovného dňa v Slovenskej agentúre životného prostredia. Uvedenou okolnosťou sa mala zaoberať z toho hľadiska, či je možnou príčinou jeho choroby z povolania, čo v písomnom vyjadrení vo veci 24S/198-2000/2015 aj pripustila, alebo je získaným obmedzením v dôsledku choroby z povolania, ktorá vznikla z iných príčin. Objasnenie tejto otázky je potrebné aj v súvislosti s vyjadrením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý sa po vykonaní hygienického prieskumu v Slovenskej agentúre životného prostredia nevyjadril, či navrhovateľom vykonávané konkrétne pracovné činnosti u tohto zamestnávateľa sú rizikovou prácou z hľadiska zistenej choroby z povolania. Jeho záver sa týkal pracovných činností navrhovateľa, ktoré vykonával u iných zamestnávateľov, resp. ako samostatne zárobkovo činná osoba - v profesii geológ - vzorkár. O nich uviedol, že nie je možné vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmito pracovnými činnosťami a vzniknutou chorobou z povolania, hoci podľa jemu dostupných informácií pracovná činnosť geológ - vzorkár nie je rizikovou prácou pre možný vznik choroby z povolania, ktorá u navrhovateľa bola zistená. Súvislosť medzi pracovnými činnosťami, ktoré navrhovateľ vykonával v A. agentúre životného prostredia a zistenou chorobou z povolania nebola jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností vylúčená ani hlásením choroby z povolania, keďže príslušný odborný subjekt svoj odborný názor, týkajúci sa zamestnávateľského subjektu, u ktorého navrhovateľ v čase zistenia choroby z povolania pracoval za rizikových podmienok, zmenil bez toho, aby poskytol akékoľvek odborné zdôvodnenie zmeny svojho názoru. Hlásenie choroby z povolania je jedných z dôkazov, z ktorých odporkyňa zisťuje skutkový stav veci a podlieha vyhodnoteniu v zmysle § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení zvlášť, ak dôjde k zmene odborného názoru bez poznania dôvodov. Iným prístupom nie je možné dospieť k záveru, že odporkyňa zisťovala v konaní všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech navrhovateľa ani k záveru, že k zisteniu daného skutkového stavu veci dospela na základe riadne vyhodnotených dôkazov. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne dôsledne sa riadiť ust. § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, úplne a správne zistiť skutkový stav veci, na jeho základe rozhodnúť a svoje rozhodnutie z hľadiska skutkových zistení a ich právneho posúdenia náležite zdôvodniť tak, ako jej to ukladá zákon o sociálnom poistení v ust. § 209. Svoje dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach zameria na nepochybné objasnenie spornej skutkovej otázky a síce, u ktorého zamestnávateľa (Slovenská agentúra životného prostredia alebo navrhovateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba) bol navrhovateľ vystavený tomu rizikovému faktoru, z ktorého vzniká jemu zistená choroba z povolania a to s ohľadom na všetky pracovné činnosti, ktoré v zamestnaní alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v čase zistenia choroby z povolania vykonával, ich rozsah a rizikovosť. V tejto súvislosti M.. P. Z. požiada o objasnenie dôvodu zmeny jeho odborného názoru s ohľadom na konkrétne námietky prednesené v konaní (aj potvrdenie neurológa) a konkrétnu pracovnú náplň navrhovateľa v A. agentúre životného prostredia, resp. ako samostatne zárobkovo činnej osoby a takto získané dôkazy (tvrdenia) vyhodnotí. V prípade potreby - za účelom nesporného zistenia relevantných skutočností, tj. zamestnávateľského subjektu navrhovateľa, u ktorého pracoval v čase zistenej choroby z povolania v podmienkach rizikových pre vzniknutú chorobu z povolania vykoná aj iné dôkazy, napr. znalecký dôkaz. Pokiaľ odborník na klinické pracovné lekárstva a klinickú toxikológiu zotrvá na svojom zmenenom odbornom stanovisku obsiahnutom vo vyjadrení z 10. júna 2015, zabezpečí formálne správne opravené „Hlásenie choroby z povolania č.j. 736/2011 z 12. decembra 2012" tak, aby ho bolo možné považovať za relevantný dôkaz hlásenia choroby z povolania. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní pred súdom úspešný, priznal náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (2 x 64,53 € - prevzatie zastupovania, opravný prostriedok), 1 úkon 66,- € (zastupovanie na pojednávaní pred krajským súdom), spolu 195,06 € podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K uvedenému prináleží režijný paušál za 2 úkony právnej služby a 8,39 €, 1 úkon právnej služby 8,58 € spolu 25,36 € podľa § 16 ods. 1, náhrada za premeškaný čas v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom za 4 polhodiny a 14,30 € spolu 57,20 € podľa § 17 ods. 1,3 a cestovné výdavky za cestu z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice a späť (2 x 50 km ) vo výške 26,80 € pri základnej sadzbe 0,183 €/1 km a spotrebe pohonných hmôt 0,085 €/1 km. Celkom predstavujú trovy právneho zastúpenia 304,42 €. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.