Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200830 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa H. X., nar. X.G. XXXX, bytom N., N. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 28971-1/2014-BA z 2.apríla 2014 o zániku nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 28971-1/2014-BA z 2. apríla 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konštatovala zánik nároku navrhovateľa na úrazovú rentu dňom 3.apríla 2014, kedy dovŕšil dôchodkový vek. V odôvodnení rozhodnutia citovala zákonné ust. § 83, § 89a, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že navrhovateľovi zanikol nárok na úrazovú rentu, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím zo 14.júla 2006, pretože dňom 3.apríla 2014 dovŕšil dôchodkový vek a podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Uviedol, že zo strany Sociálnej poisťovne sa cíti viackrát poškodený. V roku 2000 mu bola priznaná choroba z povolania, napriek tomu mu úrazová renta od roku 2000 vyplácaná nebola. Následne mu bola výška úrazovej renty vypočítaná z minimálnej mzdy a napokon mu bola po dovŕšení dôchodkového veku odňatá. Vyjadril presvedčenie, že keďže mu choroba z povolania vznikla a bola priznaná v roku 2000, aj jeho úrazová renta, resp. nárok na ňu mal byť posudzovaný podľa zákona platného v tom období. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedol, že chorobu z povolania získal pri práci baníka, ktorú vykonával do roku 1999, následne bol prepustený z organizačných dôvodov. Choroba z povolania mu bola priznaná od apríla roku 2000. Bolo mu vyplatené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového ohodnotenia. Napriek uvedenému mu Sociálna poisťovňa žiadne plnenie neposkytovala, úrazovú rentu mu priznala až od 1.januára 2004, keď mu zároveň doplatila dlžné sumy odo dňa rozhodnutia v roku 2006 spätne k 1.januáru 2004. Od zistenia choroby z povolania v roku 2000 do roku 2004 mu nebola poskytovaná žiadna renta. Na otázku súdu uviedol, že jeho bývalý zamestnávateľ mu nikdy náhradu straty na zárobku, tj. rozdiel medzi príjmom dosahovaným pred chorobou z povolania a po jej zistení nevyplácal ani sa toho nikdy nedomáhal. Vyplatenia náhrady straty na zárobku sa nedomáhal ani na súde. Výplatu náhrady straty na zárobku žiadal od svojho bývalého zamestnávateľa, ale keď nedošlo medzi nimi k dohode, ďalej to neriešil. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 26.júna 2014. Zdôraznila, že úrazová renta bola navrhovateľovi priznaná od 1.januára 2004 a neskôr zvýšená rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ktoré sú v súčasnosti právoplatné, preto akékoľvek námietky navrhovateľky sú už bezpredmetné. Sociálna poisťovňa v prípade podanej žiadosti o úrazovú rentu vždy skúma, či poistenec nemal nárok na náhradu straty na zárobku a len pokiaľ zistí, že takýto nárok k 31.decembru 2003 neexistoval, rozhoduje o úrazovej rente podľa zákona o sociálnom poistení od 1.januára 2004. Uviedla, že priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení sa pozitívne prejaví vo výške priznaného starobného dôchodku. V písomnom vyjadrení odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi bola rozhodnutím zo 14.júla 2006 priznaná podľa § 88 zákona o sociálnom poistení úrazová renta od 1.januára 2004 a to na základe jeho žiadosti o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, ktorá bola Sociálnej poisťovne doručená 20.apríla 2006. Podkladom pre rozhodnutie bola lekárska správa posudkového lekára zo 16.júna 2006, ktorý stanovil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 % od 1.januára 2004. Rozhodnutie o priznaní úrazovej renty nadobudlo právoplatnosť, pretože navrhovateľ sa voči nemu neodvolal. Z titulu tej istej choroby z povolania bola odporkyni doručená 22.júla 2009 žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti, na základe ktorej vydala odporkyňa 22.septemba 2009 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi od 2.apríla 2009 priznala nárok na úrazovú rentu vo výške odvodenej z 50 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. K námietkam navrhovateľa ohľadom nesprávne aplikovaného práva pre rozhodnutie o jeho nároku na úrazovú rentu uviedla, že navrhovateľovi nebola k 31.decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú by bolo možné zo zákona transformovať na úrazovú rentu. Preto nebolo možné aplikovať ust. § 272 zákona o sociálnom poistení a o jeho nároku bolo možné rozhodnúť len podľa § 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení so vznikom nároku od 1.januára 2004. Nárok na úrazovú rentu priznanú podľa tohto zákonného ustanovenia zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku, preto bolo jej rozhodnutie súladné so zákonom. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s hlásením choroby z povolania, s lekárskou správou posudkového lekára o stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, s rozhodnutím o priznaní a zvýšení sumy úrazovej renty po zmene miery poklesu jeho pracovnej schopnosti, s uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré boli vydané v konaní začatom na návrh navrhovateľa ohľadom náhrady škody titulom straty na zárobku v dôsledku choroby z povolania, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 272 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa od 1.januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania za konkrétnych podmienok v zákone ustanovených. Nároky na výplatu týchto plnení sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 a ak trvajú aj po 31.decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.januára 2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Z ust. § 89a cit. zákona vyplýva, že nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku (jedná sa o úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona o sociálnom poistení). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľovi bola zistená choroba z povolania dňom 17.apríla 2000. Choroba z povolania vznikla u jeho zamestnávateľa Y. a.s.S. kde pracoval ako pomocný banský pracovník. Pracovný pomer s označenou organizáciou bol ukončený dohodou 5.novembra 1999. Žalobou z 28.augusta 2002 si navrhovateľ na Okresnom súde v Revúcej voči a.s. Y. S. uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku podľa § 195 Zákonníka práce za obdobie od 7.októbra 1999. Konanie bolo zastavené z dôvodu neexistencie vecnej príslušnosti súdu na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Bolo rozhodnuté, že po právoplatnosti bude vec postúpená Sociálnej poisťovni. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 11.mája 2005 č. 12 Co 120/05. Po vydaní zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom spornej vecnej príslušnosti v tom zmysle, že na konanie by bol vecne príslušný súd nedošlo k odstúpeniu veci Sociálnej poisťovni. Spis bol z Okresného súdu v Rimavskej Sobote preložený v januári 2008 na Okresný súd v Revúcej, kde bol návrh navrhovateľa rozhodnutím z 15.júna 2010 zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Zo strany bývalého, zodpovedného zamestnávateľa za chorobu z povolania bola navrhovateľovi vyplatená len náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Náhrada straty na zárobku mu súdnym rozhodnutím priznaná nebola a ani dobrovoľne ju zodpovedný zamestnávateľ navrhovateľovi nevyplácal v žiadnom časovom období. 21.marca 2006 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie úrazovej renty, ktorá mu bola rozhodnutím zo 14.júla 2006 č. 22-3186/2006 priznaná podľa § 88 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaný 41 % pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 4.septembra 2006. Rozhodnutím z 22.septembra 2009 č. 222-4569/2009 odporkyňa priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu zvýšenú v dôsledku zmeny miery poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť z pôvodných 41 % na 50 % od 2.apríla 2009, ktorá bola konštatovaná v lekárskej správe posudkového lekára zo 7.augusta 2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.novembra 2009. Navrhovateľ sa narodil 3.apríla 1952 a dôchodkový vek 62 rokov (§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) dovŕšil 3.apríla 2014. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že u navrhovateľa bola zistená choroba z povolania dňom 17.apríla 2000, nebola mu zodpovedným zamestnávateľom ani dobrovoľne ani na základe súdneho rozhodnutia poskytovaná k 31.decembru 2003 náhrada straty na zárobku. To znamená, že k 1.januáru 2004 nebol zistený nárok navrhovateľa na výplatu náhrady škody titulom zodpovednosti zamestnávateľa za jeho chorobu z povolania a žiadna výplata mu k 31.decembru 2003 z tohto titulu vyplácaná nebola. Preto neexistoval žiadny skutkový podklad pre možnosť aplikácie zákonného ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pre možnosť pokračujúcej výplaty uvedeného nároku aj po 1. januári 2004 zo strany odporkyne s tým, že by bol prekvalifikovaný na úrazovú rentu. Odporkyňa preto po podaní žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty a po zistení, že mu k 31.decembru 2003 nebola vyplácaná žiadna náhrada škody titulom choroby z povolania správne priznala úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení po zistení, že jeho schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť poklesla o 41 %. Keďže navrhovateľovi bola priznaná úrazová renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom, keď dňom dovŕšenia jeho dôchodkového veku 62 rokov dňa 3.apríla 2014 konštatovala, že mu nárok na úrazovú rentu zanikol, pretože takýto postup vyplýval zo zákonného ust. § 89a zákona o sociálnom poistení. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.