Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201858 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201858.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa U. T., nar. XX. A. XXXX, bytom S. č. XXX N. A. M., právne zastúpeného doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 40504-1/2013-BA z 10. septembra 2013 o nároku na úrazovú rentu takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. 40504-1/2013-BA z 10. septembra 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 630,30 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., advokáta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 272 ods. 1 a 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ nemá od 1.januára 2004 nárok na úrazovú rentu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ si uplatnil nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podaním žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne 17.júla 2013 pre chorobu z povolania, zistenú 23. februára 1993. Zodpovedným zamestnávateľom bolo U. P. D. - S., ktorý Sociálnej poisťovni do 31.decembra 2003 nepredložil doklady, preukazujúce nárok navrhovateľa na výplatu plnenia zo zodpovednosti za škodu v dôsledku zistenej choroby z povolania k uvedenému dňu. Náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku zistenia choroby z povolania bola navrhovateľovi do 1. novembra 2005 poskytovaná na základe poistenia, uzatvoreného zodpovedným zamestnávateľom s Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s., touto komerčnou poisťovňou. Tá výplatu „renty“ zastavila od 1.novembra 2005, pretože dňom 29. novembra 2005 bol Sociálnou poisťovňou konštatovaný u navrhovateľa len 15 % pokles jeho pracovnej schopnosti.
Z uvedeného vyvodila, že navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení k 1.januáru 2004 nevznikol, pretože plnenie zo zodpovednosti za škodu v dôsledku zistenej choroby z povolania neposkytoval do 31. decembra 2003 zodpovedný zamestnávateľ navrhovateľa, ale komerčná poisťovňa. Navyše zodpovedný zamestnávateľ nepredložil Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003 príslušné doklady na prevzatie jeho plnenia a zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniklo až po zistení choroby z povolania. Preto má navrhovateľ požiadať o pokračovanie úrazovej renty komerčnú poisťovňu, pretože výplata renty mu bola zastavená bezdôvodne.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a domáhal sa jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.
Namietal skutkové aj právne závery odporkyne a vyjadril presvedčenie, že nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení mu od 1. januára 2004 vznikol bez ohľadu na subjekt, ktorý mu plnenie zo zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania vyplácal do 31. decembra 2003 a bez ohľadu na nesplnenie povinnosti zamestnávateľa odovzdať Sociálnej poisťovni potrebné doklady umožňujúce jej prevziať od 1. januára 2004 výplatu náhrady škody v dôsledku u navrhovateľa zistenej choroby z povolania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So 100/2009.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.
Odporkyňa trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov v ňom uvedených a žiadala ho potvrdiť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So 100/2009 nepovažovala ako individuálne rozhodnutie za všeobecne záväzné. Zdôraznila, že na Sociálnu poisťovňu prešla od 1.januára 2004 výplata len tých plnení zo zodpovednosti za škodu pri chorobách z povolania, ktoré k 31.decembru 2003 vyplácal zamestnancovi priamo zodpovedný zamestnávateľ. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, s hlásením choroby z povolania, s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom 9C 929/93 z 10. februára 1994, s písomnými podaniami vypracovanými Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s. a adresovanými navrhovateľovi, s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7S 100/2009, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia.
Z ust. § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa od 1.januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení, vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Podľa ods. 2 sa nároky na výplatu plnení posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.
Podľa § 272 ods. 3 cit. zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie úrazovej renty podľa § 272 zákona o sociálnom poistení žiadosťou, ktorá bola doručená pobočke Sociálnej poisťovne 17. júna 2013. Choroba z povolania bola uňho zistená a hlásená 23.februára 1993. Za organizáciu, v ktorej došlo k vzniku choroby z povolania bolo označené U. P. D. - S.. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 10. februára 1994 9C 929/93-17 bola bývalému zamestnávateľovi navrhovateľa, U. P. D. - S. ako subjektu, zodpovednému za škodu v dôsledku zistenej choroby z povolania uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti ako i po skončení pracovnej neschopnosti až do dňa súdneho rozhodnutia. Náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku zistenej choroby z povolania vyplácala navrhovateľovi od 1.februára 1993 až do 1.novembra 2005 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na základe poistnej zmluvy uzavretej zo zodpovedným zamestnávateľským subjektom U. P., D. - S.. Zodpovedný zamestnávateľský subjekt si povinnosti vyplývajúce z ust. § 272 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení - písomne do 30.novembra 2003 oznámiť druh a výšku nimi vyplácaného plnenia, vyplývajúceho z jeho zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania a povinnosť odovzdať príslušné písomné doklady, zakladajúce nárok na vyplácanie plnenia do 31.decembra 2003 nesplnil. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
Spornou bola otázka, či navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na výplatu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku zistenej choroby z povolania od 1.januára 2004 v podobe úrazovej renty v takej výške, v akej sa mu vyplácala k 31.decembru 2003, tj. či na odporkyňu prešlo aj to plnenie zodpovedného zamestnávateľa, ktorý priamo túto náhradu nevyplácal, ale v jeho mene plnenie poskytovala na základe uzavretej poistnej zmluvy komerčná poisťovňa.
Na základe cit. ustanovenia § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dospel krajský súd k presvedčeniu, že Sociálna poisťovňa prevzala od 1.januára 2004 od zodpovedného zamestnávateľského subjektu navrhovateľa výplatu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku zistenej choroby z povolania, pretože táto bola zistená a hlásená pred 26.novembrom 1993. Bez ohľadu na to, či túto náhradu škody poskytoval navrhovateľovi k 31.decembru 2003 priamo zodpovedný zamestnávateľ zo svojich vlastných finančných prostriedkov alebo z finančných prostriedkov, ktoré za neho na základe uzavretej poistnej zmluvy poskytoval jeho zmluvný partner - komerčná poisťovňa, zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu je stále bývalý zamestnávateľ navrhovateľa U. P. D. - S. a povinnosť odporkyne prevziať výplatu tohto plnenia vyplýva priamo z cit. zákonného ustanovenia. Pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia je rozhodujúce označenie subjektu, ktorý má povinnosť voči zamestnancovi za škodu z titulu poškodenia zdravia v pracovnom pomere, ktorý nebol v konaní sporný. Ktorý subjekt finančné plnenie priamo poskytoval, na základe iných zmluvných vzťahov nemalo pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia právny význam, pretože nediferencuje medzi tými zodpovednými zamestnávateľmi, ktorí plnenie poskytujú priamo z vlastných finančných prostriedkov a tými, za ktorých plnenie poskytuje iný subjekt.
Na posúdenie povinnosti odporkyne prevziať výplatu náhrady straty na zárobku od 1.januára 2004 ako úrazovú rentu z povinného zamestnávateľského subjektu navrhovateľa nemala vplyv ani povinným zamestnávateľom navrhovateľa nesplnená povinnosť vyplývajúca z ust. § 272 ods. 7 a 8 cit. zákona, pretože povinnosť prevziať výplatu týchto plnení je upravená priamo zákonným ust. § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na prípadné nesplnenie povinností uvedených v § 272 ods. 7 a 8. Takáto právna úprava je v súlade s ochranou práv zamestnanca, ktorý utrpel škodu v dôsledku choroby z povolania, pretože nesplnenie povinností zamestnávateľa nemôže mať nepriaznivý dopad na jeho vzniknuté a trvajúce práva na náhradu škody. S účinnosťou od 1.januára 2004 rozhoduje o nárokoch na náhradu škody súvisiacich s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania (s výnimkou vecnej škody) Sociálna poisťovňa za obdobie po 1.januári 2004 a pri akýchkoľvek zmenách v súvislosti s výškou tejto dávky postupuje v súlade s ust. § 112 zákona o sociálnom poistení.
V nadväznosti na vyššie uvedený výklad zákonného ust. § 272 ods. 1, 3,7,8 zákona o sociálnom poistení, ktorý bol súladný s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 100/2009 z 30.júna 2010, zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 116, neboli právne argumenty odporkyne správne. Jej rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho krajský súd zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporkyňa rozhodne o žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení opätovne v súlade s vyššie uvedeným výkladom zákonného ustanovenia § 272 zákona o sociálnom poistení s tým, že v ďalšom konaní je v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. viazaná vysloveným právnym názorom.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporkyni náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Navrhovateľom boli uplatnené vo výške 971,70 €. Pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní pred krajským súdom), 2 úkony vykonané v roku 2013 vo výške a 60,07 €, 2 úkony vykonané v roku 2014 a 61,84 € podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za uvedené úkony právnej služby patrí navrhovateľovi náhrada nákladov za ich poskytnutie celkom vo výške 243,82 €. K uvedenému patrí aj náhrada režijného paušálu, prináležiaceho ku každému úkonu právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a to 2x a 7,81 €, 2x a 8,04 €, spolu 31,70 €, náhradu za stratu času v zmysle § 17 cit. vyhlášky za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrici a späť v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom za 10 začatých polhodín a 13,40 €, celkom 134,- €, náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky vo výške 115,73 € pri použití
osobného motorového vozidla so spotrebou pohonných hmôt 7 litrov/100 km, pri cene paliva za 1 liter 1,360 €, základnej náhrade za 1 km 0,183 € a najazdených 2 x 208 km. Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky sa odmena a náhrady (celkom 525,25 €) zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty a to v rozsahu 20 % t.j. 105,05 €. Celkom prináleží navrhovateľovi náhrada trov konania vo výške 630,30 €. Ku kráteniu náhrady trov konania voči ich vyčíslenej výške pristúpil krajský súd z toho dôvodu, že podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena za 1 úkon právnej služby v dávkových veciach sociálneho poistenia vo výške 1/13 výpočtového základu, a nie vo výške 1/6 výpočtového základu tak, ako boli uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.