Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/249/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812205660 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6812205660.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Plzeňské městské dopravní podniky, a.s., IČ: 25220683, sídlom Plzeň, Denisovo nábř. 920/12, zast. Mgr. Martinom Zikmundom, advokátom so sídlom AK v Plzni, Šafaříkovy sady 5, proti odporcovi U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., okres C., o vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto č.k. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Ecud/7/2012-13 zo dňa 30. 10. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozhodnutím konanie o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike v súlade s čl. 38 ods. l, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. l a 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zastavil (I. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok) opierajúc sa najmä o § 68c ods. 2 a ods. 3 a § 64 písm. d/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s odôvodnením, že návrh navrhovateľa považoval za neúplný, nakoľko v ňom absentovali podstatné náležitosti návrhu a k návrhu neboli doložené listinné dôkazy podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom aj napriek výzve súdu zo dňa 18. 09. 2012 s poučením, že ak návrh nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. Rozhodnutie o trovách konania súd dôvodil § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“). Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, pretože považoval rozhodnutie za vecne neprávne, keď prvostupňový súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Odvolateľ sa domnieva, že súd mal vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej Únie vychádzať z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ako všeobecne záväzného a v každom členskom štáte Európskej Únie priamo uplatniteľného prameňa komunitárneho práva, konkrétne poukázal a citoval čl. 41. Prvostupňový súd konanie zastavil, ktorým postupom bol účastník ukrátený na procesných právach navrhovateľa. Tiež uviedol, že navrhol vykonanie dôkazu v podobe vyžiadania si listín od Okresného súdu Plzeň - mesto, a pokiaľ by súd týmto spôsobom postupoval získal by požadované listiny aj napriek tomu, že požadované listiny nemuseli byť predložené a súd ich vyžadoval neoprávnene v rozpore s čl. 41 nariadenia Rady ES č. 44/2001, pretože súdu v tomto konaní neprislúcha tieto skutočnosti preskúmavať. Navrhovateľ formálne náležitosti podľa čl. 53 nariadenia Rady ES č. 44/2001 splnil, keď predložil súdu rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto a originál osvedčenia podľa čl. 54 a 58 o súdnych rozhodnutiach a súdnych zmieroch k tomuto rozsudku, ktoré potvrdzuje pravosť rozsudku, na základe čoho bez ďalšieho prvostupňový súd mal návrhu navrhovateľa vyhovieť. Podľa navrhovateľa, ak bolo splnené formálne náležitosti podľa čl. 41 nariadenia Rady ES č. 44/2001, je treba rozsudok vyhlásiť za vykonateľný na území Slovenskej republiky a súd prvého stupňa už nie je oprávnený preskúmavať, či skutočne bol rozsudok povinnej strane doručený, teda či je vykonateľný. Spochybniť vykonateľnosť rozhodnutia môže odporca len na súde, ktorý predmetný rozsudok vydal, a to využitím opravných prostriedkov, ktoré mu národné právo v krajine pôvodu umožňuje. Poukázal na preambulu nariadenia Rady ES č. 44/2001, z ktorej vyplýva tento postup vychádzajúci zo zásady vzájomnej dôvery vo výkon spravodlivosti v rámci Spoločenstva (súd v krajine výkonu rozhodnutia dôveruje v správnosť údajov týkajúcich sa vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré súd v krajine pôvodu v osvedčení uviedol). Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 85,72 Eur za tri úkony právnej pomoci, ktoré špecifikoval a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec, aby bola ďalej prejednaná a rozhodnutá. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Revúca č. k. 3Ecud/7/2012 vychádzal zo zistenia, že prvostupňový súd zastavil konanie navrhovateľa o jeho návrhu na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľné v Slovenskej republike podľa čl. 38 ods. l, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. 1 a 2 podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko považoval návrh navrhovateľa za neúplný, keďže v ňom absentovali podstatné náležitosti návrhu a k návrhu neboli doložené listinné dôkazy podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len „ZMPSP“), § 68 ods. 2 písm. c/ vo väzbe na § 64 písm. d/ s odkazom na čl. 40 ods. l nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. Podľa § 2 ZMPSP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (...) V súvislosti s posúdením návrhu navrhovateľa na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike, odvolací súd uvádza, že ide problematiku uznávania a výkonu cudzích exekučných titulov na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) vzhľadom na nevyhnutnú vlastnosť akéhokoľvek exekučného titulu vrátane cudzieho, a to je jeho vykonateľnosť, pričom základným predpokladom pre vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie, čím sa rozumie priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá, prvým je nostrifikačné štádium, t.j. rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr), druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Nostrifikačné konanie sa riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách Európskeho spoločenstva, respektíve Európskej únie, v medzinárodných zmluvách a v ZMPSP, pričom tento zákon pôsobí popri nich s tým, že majú v rozsahu svojho uplatnenia prednosť pred zákonom. Od 01. 05. 2004 je SR členom Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) a akty prijímané inštitúciami EÚ sú záväzné od momentu vstupu do Európskej únie aj pre Slovenskú republiku, preto sa na území SR dňom 01.05.2004 v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR aj vo väzbe na § 2 ZMPSP uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva (od 01. 12. 2009 existuje už len jednotná Európska únia a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenováva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie), ktoré sú priamo aplikovateľné bez akéhokoľvek implementačného procesu a nástroja a upravujú právomoc súdov členských štátov v cezhraničných veciach. Jedná sa okrem iným napr. o nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie Brusel 1“), ktoré nadobudlo účinnosť 01. 03. 2002, resp. nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (Brusel 2) alebo nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, atď. Nariadenie Brusel 1 sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové colné a správne veci. V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (čl. 69 nariadenia). Predmetné nariadenie nahradilo aj Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísanú v Prahe 29.10.1992 (v zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z.z.). Nariadenie Brusel l sa vzťahuje na konania a rozhodnutia a verejné listiny, ktoré boli spísané po účinnosti nariadenia, teda po l. marci 2002. Nariadenie Brusel 1 rozlišuje medzi uznaním (oddiel 1, kapitoly III, čl. 32 a nasl.) a vyhlásením rozhodnutia za vykonateľné (oddiel 2, kapitoly III, čl. 38 a nasl.). Na rozdiel od uznávania vykonateľnosti cudzích exekučných titulov podľa právneho režimu v zmysle zákona ZMPSP (tzv. klasické - formálne uznanie vykonateľnosti) v spojení s Exekučným poriadkom, pri postupe podľa nariadenia Brusel l sa cudzí exekučný titul uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 (predloženie titulu a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu). Postup podľa §§ 68a - 68h ZMPSP, pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy (§ 2 ZMPSP) predpokladá, že slovenský súd na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia rozhodne o uznaní takýchto rozhodnutí vždy osobitným výrokom v konaní, čomu korešponduje § 44 ods. 5 Exekučného poriadku. Bod 17 preambuly nariadenia Brusel l zakotvuje, že na základe zásady vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva v spoločenstve, musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal akýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedených v tomto nariadení. Bod 18 preambuly nariadenia Brusel l zakotvuje, že dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol. V danom prípade rozhodnutie českého súdu (rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05.03.2010), ktorého vyhlásenia za vykonateľné v SR sa navrhovateľ domáha, je rozhodnutím súdu členského štátu Európskej únie vydaného dňa 05.03.2010, teda po vstupe Slovenskej i Českej republiky do Európskej únie, preto by sa na danú vec malo aplikovať komunitárne právo a je vecou súdu vyhodnotiť právny režim uznania vykonateľnosti tohto cudzieho exekučného titulu a z uvedeného pohľadu posúdiť návrh navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05.03.2010 za vykonateľné v SR podľa čl. 38 ods. l, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. 1 a 2 podľa nariadenia Brusel l, bolo povinnosťou súdu vychádzať z čl. 38 až 56 a preambuly nariadenia, a pokiaľ prvostupňový súd vyžadoval pri posudzovaní návrhu navrhovateľa aj splnenie podmienok ZMPSP, takýto postup bol nedôvodný. Z čl. 38 ods. l nariadenia Brusel l vyplýva, že rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa čl. 39 nariadenia, návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II. (v prílohe II. sa za Slovenskú republiku ako príslušný orgán na prijatie návrhu na vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné uvádza okresný súd), pričom miestna príslušnosť na podanie takéhoto návrhu sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu. Podľa čl. 41 nariadenia, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35 (...). Podľa čl. 53 a 54 nariadenia účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55. Súd v tomto štádiu neskúma dôvody neuznania (čl. 34), ani špeciálnu a výlučnú právomoc (čl. 35), nesmie skúmať rozhodnutie vo veci samej (čl. 36). Rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti sa doručí účastníkom, odvolať sa môže ktorýkoľvek z nich a až na námietku účastníka súd skúma dôvody neuznania a rozpor so špeciálnou a výlučnou právomocou. Súd použije lex fori (zákon miesta súdu) len ak niečo iné neustanovuje nariadenie Brusel l. Zhrnúc vyššie uvedené pokiaľ navrhovateľ podal súdu návrh na vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05.03.2010 za vykonateľný v SR podľa nariadenia Brusel l, ku ktorému návrhu priložil aj osvedčenie podľa čl. 54 nariadenia, odvolací súd považuje postup prvostupňového súdu, ak napadnutým uznesením konanie zastavil za rozporný s nariadením Brusel l. Prvostupňový súd síce poukázal na čl. 38 ods. 1 nariadenia Brusel l, avšak pokiaľ vyvodil aplikáciu ZMPSP podľa čl. 40 ods. l nariadenia Brusel l, takýto postup je nesprávny a nedôvodný aj vzhľadom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ZMPSP, na základe čoho je potom nesprávny a nedôvodný záver prvostupňového súdu, keď konanie zastavil s odvolaním sa na ZMPSP a nesplnenie podmienok podľa tohto zákona. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími argumentami navrhovateľa, že súd mal vzhľadom na vstup SR do EÚ vychádzať z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ako všeobecne záväzného a v každom členskom štáte Európskej Únie priamo uplatniteľného prameňa komunitárneho práva, keďže prvostupňový súd tak nepostupoval, okrem nesprávneho právneho posúdenia veci a na tomto základe nesprávneho rozhodnutia (§ 221 ods. l písm. h/ O.s.p.), keď konanie zastavil, svojím postupom odňal tiež navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. l písm. f/ O.s.p.). Z uvedených dôvodov potom krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď okresný súd v ďalšom konaní vo veci uplatneného návrhu navrhovateľa dôsledne posúdi tento návrh z pohľadu nariadenia Brusel l, resp. iného právneho režimu, ak to bude potrebné a vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.). Nad rámec posúdenia odvolacích dôvodov, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samostatné nostrifikačné konanie sa nevyžaduje u rozhodnutí z členských štátov EÚ, ktoré sa uznávajú bez možnosti namietať proti uznaniu a u ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti (exekvatúr). Sú to rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje (okrem iných) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné pohľadávky a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jednalo by sa o zjednodušený proces pri vykonávaní cudzích rozhodnutí, avšak aj tieto rozhodnutia musia byť na účely výkonu sprevádzané osvedčením vydaným súdom pôvodu, ktoré je „náhradou“ vyhlásenia vykonateľnosti, resp. skúmania podmienok uznania. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.