Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/14/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200141 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200141.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobkyne Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Dianiškom, Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému Obvodný lesný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2012/00420 zo dňa 23. novembra 2012 pomerom hlasov 2:1 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 2012/00420 zo dňa 23.11.2012 ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Brezne č. OLÚ-A/2012/00064 zo dňa 22.08.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 492,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Brezne OPÚ-A/2012/00064 zo dňa 22. augusta 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 10 000,- Eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej zákon o lesoch) a § 41 vyhlášky MPSR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa. Podľa tohto rozhodnutia sa žalobkyňa dopustila porušenia zákonných ustanovení tým, že v roku 2012 v ochranných pásmach Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, Prírodnej rezervácie Martalúzka, Národnej prírodnej rezervácie Skalka a Národnej prírodnej rezervácie Pod Latiborskou hoľou nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že bola napadnutým rozhodnutím a predchádzajúcim postupom správnych orgánov dotknutá na jej právach, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože formulácia výroku nespĺňa zákonné atribúty pre výrok správneho rozhodnutia, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenia žalobkyňa nerealizovala, či neboli realizované vôbec alebo len čiastočne alebo boli realizované oneskorene, ktoré termíny neboli dodržané, na ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL) konkrétnych maloplošných chránených územiach s piatym stupňom ochrany tieto opatrenia neboli, podľa názoru žalovaného, vykonané. Nie je z výroku zrejmé, ktoré opatrenia v zmysle zákona o lesoch mali byť vykonané alebo zabezpečené a v akých termínoch a na ktorých konkrétnych územiach (JPRL) konkrétnych prírodných rezervácií a na ktorých územiach opatrenia vykonané neboli, ktoré opatrenia vykonané neboli a aký následok mal nastať ich nevykonaním alebo nezabezpečením žalobkyňou. Tiež namietala, že výška pokuty nebola zdôvodnená vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym opatreniam, ktoré neboli podľa názoru žalovaného vykonané alebo zabezpečené, ako aj zdôvodnenie výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým územiam, na ktorých podľa názoru žalovaného neboli vykonané opatrenia, resp. zabezpečené žalobkyňou. Poukázala pritom na rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k. 24S/141/2010 z 20.09.2011 a Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 46/2011 z 25.10.2011. Žalobkyňa namietala aj nepresnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré mali spočívať v tom, že napadnuté rozhodnutie je v poradí tretím rozhodnutím o uložení pokuty žalobcovi, nakoľko rozhodnutie žalovaného č. 2011/00437 zo dňa 07.12.2011 je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 23S/9/2012, ktoré do dňa podania žaloby nebolo právoplatne skončené. Ďalej žalobkyňa videla nezákonnosť rozhodnutia v tom, že žalobkyňa nebola povinná vykonať opatrenia v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch, pretože obhospodarovateľ lesa požiadal príslušný krajský lesný úrad o povolenie výnimky na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany oneskorene. Napadnuté rozhodnutie sa opiera o rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 03/2012/521/Ko z 26.07.2012 a č. 2011/00947-Ko zo dňa 09.11.2011, ktorými nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity v objeme 1 500 m3 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 6760/2011-2.2 zo dňa 30.09.2011, ktorým nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity a tiež na Spoločné usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch (ďalej len Spoločné usmernenie). Podľa žalobkyne tieto rozhodnutia oprávňujú žiadateľa Lesy SR, š.p. postupovať pri ochrane lesa v ochranných pásmach Prírodnej rezervácie Martalúzka, Národnej prírodnej rezervácie Skalka a Národnej prírodnej rezervácie Pod Latiborskou hoľou v intenciách Spoločného usmernenia na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch až od roku 2013. Napadnuté rozhodnutie sa nezaoberalo ani dĺžkou trvania nepriaznivého stavu, ani závažnosťou porušenia a ani nebralo do úvahy, že žalobkyňa nebola povinná vykonávať opatrenia v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Ďalej žalobkyňa dôvodila tým, že rozhodnutia ktorými nebol povolený zásah na spracovanie náhodnej ťažby nadobudli právoplatnosť 20.10.2011 a 01.12.2011 a 23.08.2012 a preto žalobca nemohol od 31.08.2011 už začať s vykonávaním opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany v zmysle Spoločného usmernenia a ani v zmysle samotného § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Je to tak, pretože: 1. Žalobkyňa v zmysle bodu 1 Spoločného usmernenia musí do 31.08. roka predchádzajúceho realizácií opatrení vypracovať identifikáciu území a predložiť ju odbornému lesnému hospodárovi ako podklad na vypracovanie návrhu opatrení na ochranu lesa, 2. V zmysle bodu 2 Spoločného usmernenia musí odborný lesný hospodár do 20.09. roka predchádzajúceho realizácii opatrení vypracovať návrh opatrení na ochranu lesa a zaslať ho LOS a ŠOP SR a 3. Žalobkyňa v zmysle bodu 4 Spoločného usmernenia musí do 31.01. roka realizácii opatrení zaslať LOS stanovisko k návrhu opatrení na ochranu lesa. Rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o tom, že obhospodarovateľovi nebola povolená výnimka sú až z konca roku 2011 a preto nebolo možné dodržať termíny Spoločného usmernenia a za takejto situácie žalobkyni v roku 2012 nevznikla povinnosť vykonať opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany v zmysle § 28 zákona o lesoch. Ďalej namietala, že v odôvodnení tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia nie je uvedené žiadne aktuálne platné rozhodnutie orgánu ochrany prírody o nepovolení výnimky pre Prírodnú rezerváciu Fabova hoľa. Rozhodnutia citované z troch po sebe idúcich rokov 2007, 2008 a 2009 zakázali realizáciu ťažbových zásahov vždy v konkrétnych jednotkách priestorového rozdelenia lesa v samotnom území Prírodnej rezervácie Fabova hoľa. To potvrdilo sezónnu dynamiku vývoja kalamitnej situácie v danom chránenom území a potrebu obhospodarovateľa lesa na ňu reagovať praktickým postupom asanačných opatrení v súlade s platnou legislatívou. Od roku 2010 obhospodarovateľ nedisponuje pre Prírodnú rezerváciu Fabova hoľa aktuálne platným rozhodnutím orgánu Štátnej správy ochrany prírody. Ak takéto rozhodnutie neexistuje, potom žalobca v roku 2012 nebol a nie je povinný vykonávať ochranné opatrenia v ochrannom pásme Prírodnej rezervácie Fabova hoľa. Poukázal tiež na to, že v oznámení o začatí konania prvostupňový správny orgán uviedol, že správne konanie začalo aj pre územie Prírodnej rezervácie Jajkovská suť, avšak ani prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, ako rozhodol správny orgán o tomto území. Z uvedených dôvodov považovala rozhodnutie žalovaného za také, ktoré nevychádza zo skutkového stavu, ktorý je obsahom spisov. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa videla aj v tom, že žalovaný nezobral do úvahy skutočnosť, že návrh opatrení má vychádzať vždy v závislosti od vývoja podkôrnikovej situácie a nie v lokalitách a v objeme, ktorý bol aktuálny v minulých obdobiach, na ktorých už sú tieto obranné opatrenia neúčinné, resp. neefektívne. Žalobkyňa považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné v časti určenia výšky pokuty, pretože správny orgán pri stanovení výšky musí prihliadnuť na závažnosť konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto v odôvodnení rozhodnutia náležite objasniť. Podľa žalobkyne nedošlo k preneseniu povinnosti vykonať opatrenia v ochranných pásmach chránených území s piatym stupňom ochrany na žalobkyňu. Inak by už v čase vydania rozhodnutí, ktorým nebola povolená náhodná ťažba musela byť žalobkyňa v omeškaní splnením povinností uvedených v zákone o lesoch pre rok 2012, aj keď do času vydania týchto rozhodnutí nebola povinná zabezpečovať vykonanie opatrení na ochranu lesa. Nemôže byť teda postihnutá za nevykonanie opatrení, ktoré do času vydania predmetných rozhodnutí nebola povinná vykonať. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť postupu spočívajúca v tom, že správny orgán porušil § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. tým, že pred vydaním rozhodnutia sa žalobca nemohol vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, ani nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci. Tohto porušenia sa dopustil žalovaný, keďže na odvolacie konanie sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku primerane mal žalovaný, ako odvolací orgán, vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. Tým, že tak neurobil ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal nezákonnosť aj v tom, že ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 47 správneho poriadku neodôvodnili výšku pokuty a neuviedli úvahu z ktorej by bolo zrejmé, ako prihliadli na kritéria, podľa ktorých sa výška pokuty má určiť podľa § 65 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietke nezákonnosti spočívajúcej v nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto je nepodložená a účelová. Napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu obsahuje jasne časové obdobie, v ktorom došlo zo strany žalobkyne k porušeniu ustanovení zákona o lesoch, ako aj vymedzenie predmetného územia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s konkrétnym uvedením dotknutých právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, pričom je formulovaný presne, určito, stručne a úplne. Vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Takisto odôvodnenie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie aj úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a tiež je tam uvedené, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Námietka žalovaného o nemožnosti dodržať termíny podľa Spoločného usmernenia neobstojí, pretože žalobkyňa mala tieto povinnosti vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 8286/2009-2.1 zo dňa 19.11.2009 o nepovolení výnimky na vykonanie náhodnej ťažby, ale predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o ochrane prírody. K žalobnej námietke neodôvodnenia uloženia pokuty v Prírodnej rezervácii Fabova hoľa žalovaný uviedol, že s touto sa vyrovnal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôrazom na list Lesov Slovenskej republiky, š.p. zo dňa 16.09.2011, ktorým bol žalobkyni zaslaný na vyjadrenie návrh opatrení na ochranu lesa v ochrannom pásme Prírodnej rezervácie Fabova hoľa v súlade s bodom č. 2 Spoločného usmernenia, ako aj na stanovisko žalobkyne k uvedenému návrhu zo dňa 23.01.2012, ktoré zaslala Národnému lesníckemu centru, Stredisku lesníckej a ochranárskej služby Banská Štiavnica v súlade s bodom č. 4 Spoločného usmernenia. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie síce bolo začaté na základe podnetu Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica aj vo vzťahu k územiu Jajkovská suť, avšak v konaní sa nepreukázalo porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch, a preto nebola pokuta uložená za porušenie povinnosti vo vzťahu k tomuto územiu. K žalobnej námietke nedostatku dôvodov čo sa týka výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že ide o zmes právnych formulácií bez podstatného dopadu na skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre uloženie pokuty a to, že žalobkyňa v roku 2012 nezabezpečila opatrenia na ochranu lesa v ochranných pásmach predmetných území a na skutočnosť, že k tomu došlo opakovane v období troch rokov. Nie je pravdivé, že správne orgány pri ukladaní pokuty neprihliadali na závažnosť, spôsob, čas trvania, možné následky porušenia povinnosti, čoho dôkazom je odôvodnenie rozhodnutia uvedené v odôvodnení rozhodnutia č. OLÚ-A/2012/00064 zo dňa 22.08.2012. Ďalej, že forma zdôvodnenia výšky pokuty nie je upravená právnym predpisom. K žalobnej námietke procesného pochybenia spočívajúceho v neumožnení účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že postupoval podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; a ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Nezistil potrebu doplniť doterajšie konanie. Žalovaný bol v prvostupňovom konaní vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Zároveň mu bolo odvolacím orgánom oznámené začatie odvolacie konania, čím mal vytvorený priestor na prípadné doplnenie svojich vyjadrení a opätovné oboznámenie sa s tým istým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Na záver uviedol, že žalobkyňa proti rozhodnutiam predchodcu žalovaného Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici podala spolu 6 žalôb, pričom napadnuté rozhodnutia boli potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 23S/4/2011 potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Sžp/21/2011, rozsudkom 23S/9/2012, 23S/146/2012 a 23S/147/2012. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán žalobkyni doručil oznámenie o začatí konania označené ako porušenie právnych predpisov - začatie konania vo veci nesplnenia povinnosti pri ochrane lesa v zmysle § 28 ods. 3 zákona a nedodržania Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona zo dňa 28. marca 2008. Podľa oznámenia k týmto porušeniam malo dôjsť tým, že nebola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalobkyňou a Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik ako úspešným uchádzačom na predmet verejného obstarávania na službu pri realizácii opatrení vyplývajúcich z § 28 ods. 3 zákona. V územnej pôsobnosti úradu sa jedná o MCHÚ na území Lesov SR, š.p.: Fabova hoľa, Martalúzka, Skalka, Pod Latiborskou hoľou a Jajkovská suť. Toto oznámenie bolo vyhotovené na základe podnetu Lesov Slovenskej republiky, š.p. generálne riaditeľstvo Banská Bystrica zo dňa 16.04.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa podľa Spoločného usmernenia povinná uzavrieť dodávateľské zmluvy do 15.04. roka realizácie opatrení, čo neurobila. Ďalej z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán si ako podklady svojho rozhodnutia zhromaždil rozhodnutia, ktorými nebola povolená výnimka v daných lokalitách Národnej prírodnej rezervácie Skalka a Pod Latiborskou Hoľou a Prírodnej rezervácie Martalúzka a list Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik žalobkyni o dôvodoch, prečo nebudú žiadať o výnimku na území Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, ako aj korešpondenciu ohľadom realizačného projektu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chráneného územia s piatym stupňom ochrany Prírodná rezervácia Fabova hoľa, ktorou bol sprievodný list k realizačnému projektu s dokladom o jeho odoslaní žalobkyni. Ďalej stanovisko žalobkyne k tomuto realizačnému projektu, ktoré zaslala Národnému lesníckemu centru, Stredisko lesníckej a ochranárskej služby Banská Štiavnica. Žalobkyňa prevzala žiadosť o vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, ktoré jej zaslal prvostupňový správny orgán 22.08.2012. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že na základe podnetu Lesov SR, štátny podnik zo dňa 16.04.2012 vydáva rozhodnutie, ktorým ukladá žalobkyni pokutu 10 000,- Eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch a § 41 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa. Porušenia citovaných zákonných ustanovení sa žalobkyňa dopustila tým, že v roku 2012 v ochranných pásmach Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, Prírodnej rezervácie Martalúzka, Národnej prírodnej rezervácie Skalka a Národnej prírodnej rezervácie V. Latiborskou hoľou nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu Štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán zistil, že v Prírodnej rezervácii Martalúzka nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity v objeme 1 500 m3 (rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia č. 2011/00947-Ko zo dňa 19.11.2011) vzhľadom k tomu, že pribudla nová a stále narastá podkôrniková kalamita, Lesy podali ďalšiu žiadosť na povolenie výnimky zo zákazov a rozhodnutím č. 03/2012/521-Ko Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2012 nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity v objeme 1 650 m3. Ďalej tým, že od roku 2004 Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik spolu 5x požiadali orgány Štátnej správy životného prostredia o udelenie výnimky na spracovanie vetrovej a následnej podkôrnikovej kalamity v Prírodnej rezervácii Fabova hoľa, čo im však nebolo udelené. Do roku 2009 vznikla taká situácia, ktorá vylučuje akúkoľvek technológiu na bezpečné vyhľadávanie, vyznačovanie a spracovanie aktívnych chrobačiarov. Stromy, ktoré odumreli sa prirodzene lámu a znemožňujú bezpečný pohyb po ploche a vylučujú akúkoľvek ťažbu a asanáciu aktívnych chrobačiarov bez predchádzajúceho úplného odstránenia odumretých stromov. Ďalej tým, že v Národnej prírodnej rezervácii Skalka a v Národnej prírodnej rezervácii Pod Latiborskou hoľou takisto žiadosti Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik orgánmi štátnej správy životného prostredia od roku 2005 spolu 6x nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity. Na území prírodnej pamiatky Jajkovská sutina, bola povolená výnimka na spracovanie kalamity v objeme 30 m3. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na znenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch a na bod 7 Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch č. 1586/2008-700, resp. 14037/2007-sopk zo dňa 28. marca 2008, podľa ktorého je žalobkyňa povinná zabezpečiť na základe návrhu opatrení na ochranu lesa výber dodávateľa materiálu a prác, ak sa tieto budú realizovať dodávateľským spôsobom a uzavrieť dodávateľské zmluvy. Prvostupňový správny orgán uviedol, že z výsledkov správneho konania zistil, že došlo k porušeniu § 28 ods. 3 jednoznačne. Ďalej tým, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik vykonali tieto opatrenia na svoje náklady. Preto námietku žalobkyne, že tieto opatrenia boli vykonané nezobral do úvahy. Takisto nebral do úvahy i námietky o nefunkčnosti systému financovania a problémami so zabezpečovaním dodávateľských prác v procese verejného obstarávania. Podľa odôvodnenia vývoj a premnoženie podkôrneho hmyzu nie sú viazané na termíny verejného obstarávania a nedokonalej legislatívny. Ochrana smrečín je celoslovenský problém a nedodržiavaním základných zásad ochrany lesa v zmysle citovaných ustanovení zákona o lesoch dochádza k hynutiu celých komplexov lesov, bez ohľadu na stupeň ochrany prírody a vlastnícke práva k týmto porastom. V ochranných pásmach naďalej trvá kalamitná situácia a podkôrny hmyz sa naďalej šíri z územia rezervácií do okolitých lesných biotopov. Lesy SR prostredníctvom odborného lesného hospodára príslušného pre územie, v ktorom sa konkrétna prírodná rezervácia nachádza vypracovali realizačné projekty opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany, ktoré boli zaslané lesníckej ochrannej službe a žalobkyni. Z toho vyplýva, že žalobkyňa o projekte vedela a napriek tomu opatrenia nevykonala. Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliadol na spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa si opätovne nesplnila povinnosť, za ktorú jej bola uložená pokuta a to rozhodnutiami zo dňa 30.08.2010 a opätovne zo dňa 19.08.2011. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo správneho spisu zistil, že konanie začalo na podnet Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik. Ďalej tým, že ide o tretie rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty žalobkyni, prvé dve boli v odvolacom konaní potvrdené a boli aj predmetom preskúmavania v súdnom konaní, pričom žaloby boli zamietnuté. Námietku neurčitosti výroku považoval za neopodstatnenú, pretože napadnuté rozhodnutie rešpektovalo postup vymedzený v § 28 ods. 3 zákona o lesoch a vychádzalo z obsahu Spoločného usmernenia pri rešpektovaní § 17 ods. 7 a § 22 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vymedzujúcich ochranné pásma prírodných rezervácií a národných prírodných rezervácií, ako aj § 41 vyhlášky o HÚL na ochranu lesa konkretizujúcej ochranné opatrenia v lesoch. Ďalej tým, že prvostupňový správny orgán v prípade Prírodnej rezervácie Martalúzka k uloženiu pokutu pristúpil v nadväznosti na rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 09.11.2011 a 26.07.2012 o nepovolení výnimiek na vykonanie náhodnej ťažby dreva a v prípade národných Prírodných rezervácií Skalka a Pod Latiborskou hoľou v nadväznosti na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia zo dňa 30.09.2011. V prípade Prírodnej rezervácie Fabova hoľa správny orgán síce neuviedol konkrétne aktuálne platné rozhodnutie orgánu Štátnej správy ochrany a prírody o nepovolení výnimky na vykonanie náhodnej ťažby dreva, avšak uvedená námietka nemôže mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Je tomu tak z dôvodu, že žalobkyni boli známe zákonné povinnosti, čo potvrdzuje aj list Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená, ďalej že jej bol zaslaný návrh opatrení na ochranu lesa v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Fabova hoľa na vyjadrenie a táto sa k tomu aj vyjadrila, čoho dôkaz je jej stanovisko, ktoré zaslala Národnému lesníckemu centru, Stredisku lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica a to v súlade s bodom č. 4 Spoločného usmernenia. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán konal v nadväznosti na svoje predchádzajúce rozhodnutia o uložení pokuty za nevykonanie ochranných opatrení v lesoch Prírodná rezervácia Fabova hoľa a Prírodná rezervácia Martalúzka v roku 2010 a v týchto prírodných rezerváciách + Národnej prírodnej rezervácie Skalka a Pod Latiborskou hoľou v roku 2011. Zo zhodnotení týchto skutočností preukázateľne vyplýva, že žalobkyňa opakovane porušila zákon, a preto prvostupňový správny orgán správne uplatnil § 65 ods. 4 zákona o lesoch, čím dostatočne zdôvodnil aj výšku uloženej pokuty. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako účelovú snahu žalobkyne zbaviť sa zodpovednosti za preukázané porušenia príslušných ustanovení zákona o lesoch. Vzhľadom na nepovolenie výnimiek na vykonanie náhodných ťažieb dreva v citovaných chránených územiach s piatym stupňom ochrany, preukázateľnú potrebu vykonávania ochranných opatrení v lesoch pri súčasnom rešpektovaní ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch dospel potom k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti aj v roku 2012. Podľa § 11 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (1) Územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len "územná ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. (2) Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie alebo prírodnej pamiatky, orgán ochrany prírody vyhlási ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie ( § 22) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie ( § 22 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany ( § 14). Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä a) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29), b) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov, c) prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, d) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, e) hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, f) vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, g) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, 42), h) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, i) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29). Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. 32), Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Podľa § 29 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, (1) Orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa je právnická osoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len "lesnícka ochranárska služba"), ktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti opatrení vykonaných podľa tohto zákona a kontrolu zdravotného stavu lesa. (2) Lesnícka ochranárska služba a) monitoruje zdravotný stav lesa 44) a výskyt škodlivých činiteľov, b) vypracúva prognózy vývoja škodlivých činiteľov a vydáva signalizačné správy, c) plní úlohy podľa osobitného predpisu. 45), d) vykonáva expertíznu, poradenskú a vzdelávaciu činnosť pri ochrane lesa, e) posudzuje projekty ozdravných opatrení na hospodárenie v lesoch pod vplyvom imisií, f) ukladá obhospodarovateľovi lesa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri ochrane lesa [( § 28 ods. 1 písm. i)], g) poskytuje údaje pre tvorbu informačného systému lesného hospodárstva ( § 45). (3) Výsledky kontroly podľa odseku 1 a uložené opatrenia podľa odseku 2 písm. f) predkladá lesnícka ochranárska služba orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. (4) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný umožniť lesníckej ochranárskej službe na lesných pozemkoch a v lesných porastoch zriadiť a využívať dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy na zisťovanie zdravotného stavu lesa a vplyvu škodlivých činiteľov na lesy. Tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody. 35), (5) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 2 písm. f) nemá odkladný účinok. Podľa § 64 písm. c) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165,96 Eur (5 000 Sk) do 99 581,756 Eur (3 000 000 Sk) právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, 92), ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa ( § 28 a 29), Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch tomu, kto opakovane poruší počas troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za ktorú mu bola pokuta už uložená, alebo nevykoná opatrenia podľa odseku 3, sa uloží ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 63 a 64. Podľa § 66 písm. h) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi ( § 28), Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 písm. m) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi. Podľa § 42 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa opatreniami na ochranu lesa pred pôsobením abiotických škodlivých činiteľov sú opatrenia pri výchove lesa a obnove lesa, najmä a) podpora odolnejších drevín a stromov tak, aby sa ich podiel v lesnom poraste zvyšoval; v obnove lesa postupovať proti smeru prevládajúcich vetrov, b) vykonávanie prečistiek a prebierok so zameraním na zlepšenie druhovej a priestorovej štruktúry a zvýšenie odolnosti lesných porastov najmä vo veku do 50 rokov, c) udržiavanie priaznivých statických parametrov cieľových stromov, ktorými sú vyšší podiel koruny z celkovej výšky stromov a nižší štíhlostný kvocient, d) zabránenie poškodzovaniu stromov zverou a mechanickým poškodením pri ťažbe a približovaní, včasné ošetrenie poranených cieľových stromov. Podľa § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výrok rozhodnutia o správnom delikte je zložený z rozhodnutia o tom, že účastník konania svojím konaním alebo opomenutím plnenia povinností naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu, t.j. o tom, že spáchal iný správny delikt a z rozhodnutia o tom, aká sankcia sa mu za spáchanie tohto iného správneho deliktu ukladá. Správne rozhodnutie musí byť vo výroku určité, konkrétne a zrozumiteľné, nakoľko sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo o právom chránených záujmoch fyzických či právnických osôb. Nevyhnutnými náležitosťami výroku o inom správnom delikte, keďže ide o rozhodnutie v oblasti správneho trestania je popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania s takou špecifikáciou, ktorá je nevyhnutná na to, aby nemohol byť daný skutok zamenený s iným skutkom a ktorá tým zabráni prípadnému opakovanému postihu. Uvedenou problematikou náležitostí výroku o inom správnom delikte sa zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd preto k otázke dostatočnej určitosti a zrozumiteľnosti výroku správneho rozhodnutia o inom správnom delikte odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007, z ktorého cituje nasledovné: „Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).“ V tomto prípade a to aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni sa kladie za vinu nevykonanie žiadnych povinností, časové, ale aj miestne vymedzenie spáchaného skutku spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti. Je to z neho nepochybné, nakoľko časové obdobie rok 2012 nie je zameniteľné s iným vo vzťahu k tvrdeniu, že neboli splnené žiadne povinnosti v tomto období, ani ochranné pásma konkrétnych prírodných rezervácií, či národných prírodných rezervácií nie sú zameniteľné s iným územím. Je tomu tak vzhľadom na to, že ochranné pásmo prírodných rezervácií ako vyplýva z citovaného § 17 ods. 3 a 7 zákona č. 543/2002 Z.z. je územie určené buď rozhodnutím, alebo ide o územie v šírke 100 m od hranice chráneného územia s piatym stupňoch ochrany prírody. Žalobkyňa požaduje ešte bližšiu špecifikáciu, avšak táto nie je nevyhnutná, keďže sa jej kladie za vinu nevykonanie žiadnych opatrení v ochranných pásmach (inak by tomu bolo, ak by žalobkyňa niektoré opatrenie zabezpečila a správny delikt mala spáchať nezabezpečením opatrení na zabránenie šíreniu škodcov na určitých konkrétnych úsekoch ochranného pásma). Spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t.j. v opomenutí určitých povinných konaní je však vymedzený len všeobecne a to tak, že porušenia citovaných zákonných ustanovení sa žalobkyňa dopustila tým, že v určitom čase, v určitom mieste nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva. To znamená len tým, že nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. Takéto vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre chýbajúci opis opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho nezrozumiteľnosť. Súd k takémuto záveru dospel nasledovnou úvahou: Zákon o lesoch pre žalobkyňu v citovanom § 28 ods. 3 neukladá konkrétne povinnosti spočívajúce v zozname opatrení, ktoré má zabezpečiť za účelom ochrany lesa. Zo znenia tohto ustanovenia bez najmenších pochýb jasne vyplýva, že povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu škodcov možno splniť zabezpečením rôznych druhov konkrétnych činností, ktoré budú závislé vždy od konkrétneho stavu škodcov na územiach s piatym stupňom ochrany. Zákon o lesoch v splnomocňovacích ustanoveniach, konkrétne v citovanom § 66 písm. h) splnomocnil ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým upraví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov, opatreniach na ochranu lesa vrátane ochrany lesa pred požiarmi (§ 28). Na základe tohto splnomocnenia ministerstvo vydalo vykonávací predpis a to vyhlášku č. 453/2006 Z.z. o hospodárskych úpravách lesov a ochrane lesa, ktorej predmetom úpravy v zmysle citovaného § 1 písm. m) sú aj podrobnosti o opatreniach na ochranu lesov. Tieto sú upravené v časti ochrana lesa v § 41 až § 46. Nie všetky z tam uvedených opatrení na ochranu lesa možno považovať zároveň za opatrenia určené na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. V chránených územiach, tak ako vyplýva z úpravy územnej ochrany, ktorá bola zavedená zákonom č. 534/2000 Z.z. a z citovaného § 11 existujú zákonné obmedzenia pre vykonávanie činností, ktoré sú určené v záujme ochrany prírody. Niektoré z tých činností je možné vykonať len na základe osobitného súhlasu orgánu ochrany prírody. Zákon na žalobkyňu preniesol len tie z povinností týkajúce sa ochrany lesa, ktorými sa zabezpečí ochrana lesa pred šírením škodcov z území s piatym stupňom ochrany, kde nebola povolená ťažba. V zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. žalobkyňa tak ale nemôže robiť svojvoľne, ale je povinná zabezpečovať opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba. Z uvedeného vyplýva, že existujúca právna úprava výber opatrení potrebných na zabránenie šírenia škodcov z území s piatym stupňoch ochrany zveruje do rúk odbornej správy lesov, konkrétne odborného lesného hospodára, ktorým je v zmysle § 47 ods. 1 zákona o lesoch fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48 a zapísaná v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby, ktorá je v zmysle § 29 ods. 1 orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. Žalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené subjekty určili, zabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa Spoločného usmernenia sa ministerstvá zhodli na tom, že žalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch a to ako podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vždy do 31.08. v roku. Navyše, ako v predmetnej veci z obsahu správneho spisu vyplýva (tak ako je uvedené na č.l. 6 tohto rozsudku), v správnom konaní nebolo zisťované, či a ak áno aké opatrenia boli určené návrhmi hospodára, ktoré posúdila lesnícka ochranárska služba pre jednotlivé územia s piatym stupňom ochrany uvedené vo výroku rozhodnutia. Správny orgán sa obmedzil len na zistenie, že takýto návrh opatrení bol vypracovaný Lesmi SR, š.p. a posudzovaný lesníckou ochranárskou službou, avšak len ohľadom Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, resp. že s týmto návrhom, ktorý mal byť označený ako realizačný projekt opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chráneného územia s piatym stupňom ochrany Prírodná rezervácia Fabova hoľa, bola žalobkyňa oboznámená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrok neobsahujúci konkretizáciu skutku vymenovaním opatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z., ktoré bola žalobkyňa povinná v roku 2012 v ochranných pásmach území s piatym stupňoch ochrany prírodných rezervácií a národnej prírodnej rezervácie, ako je uvedené vyššie, zabezpečiť nie je preskúmateľný pre jeho neurčitosť. Súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie so žalobou uplatneného dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia nie je v súlade so zákonom pre jeho nepreskúmateľnosť. Žalobná námietka nepresnosti odôvodnenia v tom, že v odôvodnení sa neuvádza, že jedno z rozhodnutí, ktorým bola v predchádzajúcom období žalobkyni uložená pokuta je napadnuté žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti na súde neobstojí. Jednak žalobca neuvádza, čo daná nepresnosť mala spôsobiť a jednak napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje nepresnosť, keď uvádza, že ide o tretie rozhodnutie o uložení pokuty, keďže dve predchádzajúce rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Námietka nezákonnosti spočívajúcej v tom, že žalobkyňa žiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch nemala, pretože obhospodarovateľ lesa neskoro požiadal o udelenie výnimky a pre územie Prírodnej rezervácie Fabova hoľa ani nedisponuje platným rozhodnutím o nepovolení výnimky, neobstojí. Z citovaného znenia § 28 ods. 2 a 3 zákona o lesoch je nepochybné, že časť povinností na ochranu lesa, ktoré má inak obhospodarovateľ lesa a to zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z území s piatym stupňom ochrany zákon ukladá žalobkyni (ktoré to sú, určia príslušné subjekty postupom podľa zákona a vykonávacieho predpisu) a len v prípadoch, že na území s piatym stupňom ochrany je obhospodarovateľovi lesa povolená náhodná ťažba má tieto povinnosti obhospodarovateľ. Inak povedané, povinnosti zabezpečiť opatrenia na ochranu lesa pred šírením škodcov z území s piatym stupňom ochrany má až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola obhospodarovateľovi lesa povolená výnimka žalobkyňa. Pravidlom je, že ochranné opatrenia spravidla predstavujú činnosti, ktoré sú na územiach s piatym stupňom ochrany zakázané. Preto zákon preniesol na žalobkyňu povinnosť zabrániť, aby sa z takýchto území šírili do okolia škodcovia. Ide o územia s piatym stupňom ochrany, kde je zakázané zasahovať do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, t.j. kde ani obhospodarovateľ nemôže plniť povinnosti vykonávať opatrenia na ochranu lesa. Len výnimočne, pokiaľ príslušný orgán obhospodarovateľovi povolí výnimku vykonania náhodnej ťažby alebo iných zakázaných činností môže obhospodarovateľ vykonať opatrenia na ochranu lesa sám. Zo znenia citovaného § 28 ods. 3 a § 28 ods. 2 zákona o lesoch nevyplýva, že povinnosť na žalobkyňu prechádza až na základe negatívneho rozhodnutia o žiadosti o povolení výnimky. Pokiaľ žalobkyňa uvedené ustanovenie § 28 ods. 3 vykladá tak, že povinnosť jej vzniká až právoplatnosťou negatívneho rozhodnutia o nepovolení výnimky na ťažbu v územiach s piatym stupňoch ochrany nejde o výklad zákona, ale o jeho doplnenie. Žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa namietala procesné pochybenie spočívajúce v tom, že odvolací orgán nevyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia takisto neobstojí. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podklady rozhodnutia boli zhromaždené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a že v odvolacom konaní nebolo vykonané žiadne doplnenie dokazovania ani dodatočné zistenie ďalších podkladov pre napadnuté rozhodnutie. Žalobkyňa bola v správnom konaní vyzvaná na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a to pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Konanie preto netrpí vadou spočívajúcou v odňatí práva účastníkovi vyjadriť sa k podkladom správneho rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s § 47 neuviedol dôvody pre výšku uloženej sankcie súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí namietanou vadou. V zmysle § 47 ods. 3 správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je treba prisvedčiť žalobkyni, že výška pokuty bola odôvodnená len tým, že správny orgán prihliadol na spôsob a čas trvania a možné následky bez toho, aby tieto skutočnosti vôbec konkretizoval a akokoľvek vyhodnotil a tým, že prihliadol na skutočnosť, že išlo o opätovné nesplnenie povinnosti. V zmysle citovaného § 65 ods. 1 zákona o lesoch bolo úlohou správneho orgánu prihliadnuť na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinnosti, na spoluprácu a prístup právnických osôb k odstraňovaniu následkov k prijatým opatreniam. Z uvedeného vyplýva, že podľa tohto ustanovenia správny orgán nemôže pri ukladaní pokuty prihliadať na osobu delikventa (s výnimkou hodnotenia jeho spolupráce a prístupu k odstraňovaniu následkov), kedy by bolo možné zohľadniť, že ide o delikventa, ktorý opakovane porušuje zákon. Naopak, v zmysle § 65 ods. 4 zákona o lesoch táto skutočnosť, že sa subjekt opakovane dopúšťa porušovania povinností podľa zákona o lesoch je dôvodom na splnenie tam uvedených podmienok, uloženie ďalšej pokuty až do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 63 a § 64. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani úvahu, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení skutočností a ani hodnotenie týchto skutočností vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť výroku a tiež pre nedostatok dôvodov k stanovenej výške pokuty a preto napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré boli vynaložené účelne na uplatňovanie práv a to vo výške 492,87 Eur. Žalobca si uplatnil a vyúčtoval trovy vo výške 658,43 Eur, ako trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za 1 úkon právnej služby vykonanej v roku 2012 a to príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, spolu vo výške 161,75 Eur (tarifná odmena 127,16 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, DPH 26,96 Eur) a za 3 úkony právnej služby v roku 2013 a to za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, t.j. za podanie žaloby, rokovanie s klientom dňa 30.08.2013 a účasť na pojednávaní pred súdom 06.09.2013 po 165,56 Eur (103,16 Eur základná sadzba, 7,81 Eur režijný paušál, 27,59 Eur DPH). Súd berúc do úvahy skutočnosť, že dôvody žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu možno rozšíriť len v lehote na podanie žaloby, čo je dva mesiace od právoplatnosti správneho rozhodnutia, považoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva, odmenu za zastupovanie advokátom za 3 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní. Z tohto dôvodu žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov vo výške 492,87 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.