Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6606211352 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6606211352.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k. s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 23, IČO: 44 088 833, ako správca konkurznej podstaty úpadcu Gard-invest, s. r. o. „v konkurzne", so sídlom Nám. Artézskych prameňov č. 1, 984 01 Lučenec, IČO: 31 590 641, proti žalovanému Mesto Lučenec, Novohradská č. 1, Lučenec, IČO: 00 316 182, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. Dr. Herza č. 12, o zaplatenie 7.502,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/126/2006 - 271 zo dňa 30. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 7.502,97 eur s príslušenstvom a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na náhrade trov konania na účet jeho právneho zástupcu 5.354,09 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný je užívateľom 48 bytových jednotiek, nachádzajúcich sa v polyfunkčnom dome H1-H4 v lokalite obchodnej zóny a výstaviska D. pričom tieto nehnuteľnosti užíva na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 27. 03. 1997. Byty sa nachádzajú na parcele č. XXXX/XX - XX a XXXX/XXX vedených na LV č. XXXX k. ú. R. vo vlastníctve Gard-invest, s. r. o.. Žalovaný užíva 48 bytových jednotiek v označenom polyfunkčnom dome od roku 1997, hoci byty neboli na neho zapísané. Žalobca sa domáhal za obdobie rokov 2004- 2005 bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že neplatil nájomné za užívanie pozemkov na ktorých sú vybudované bytové jednotky v jeho vlastníctve. Celková výmera parciel je 856 m2. Podiel žalovaného na spoločných častiach a zariadeniach budovy H1-H4 predstavuje 169 350/221 320 - ín. Medzi účastníkmi nebola sporná okolnosť, že v polyfunkčnom dome je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu s poukazom na § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. z dôvodu vzniku vecného bremena k pozemku. Polyfunkčný dom spĺňa charakter bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona, pričom poskytnutie akéhokoľvek finančného plnenia vlastníkom bytu v prospech vlastníka pozemku, na ktorom je bytový dom s bytmi postavený, vylučuje ustanovenie § 23 zák. č. 182/1993 Z. z. O trovách konania rozhodol s poukazom na úspech žalovaného v súlade s § 142 ods. 1 OSP. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že na daný právny stav nie je možné aplikovať zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže tento sa aplikuje na spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytu a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom v čase, keď žalovaný dané byty užíval, nebol spoluvlastníkom pozemkov, ani vlastníkom polyfunkčného objektu, ale len vlastníkom 48 bytov. Príslušný podiel žalovaného na polyfunkčnom objekte sa na základe výmery vlastníctva 48 bytov dá vyčísliť vo výške 169 350/221 320 - ín k celku, na základe čoho žalobca vyčíslil svoj nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia pri bezplatnom užívaní pozemkov žalovaným. Považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že dosiaľ nie sú vysporiadané majetkové pomery stavebníkov vrátane žalovaného, ktorý sa zúčastnili na výstavbe polyfunkčného domu a vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom v súčasnosti stále nie je evidované na listoch vlastníctva. Keďže dané právne vzťahy nie sú doposiaľ vysporiadané, je zrejmé, že v danom prípade nemožno v prejednávanej veci používať právne termíny v zmysle zákona bytov a nebytových priestorov, keďže žalovaný bude disponovať príslušnými spoluvlastníckymi podielmi až prípadným uzavretím zmluvy o pokonávke nahradzujúcej zmluvu o výstavbe. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny s poukazom na § 219 ods. 1, 2 OSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVB“), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Citované ustanovenie zákona sa nevzťahuje len na nadobudnutie vlastníctva bytu a nebytových priestorov v bytovom dome, ale aj na samotné práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Je nepochybné, že žalovaný užíva 48 bytových jednotiek na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Lučenec - odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku a územného plánovania F:97/00059-Ta zo dňa 27. 03. 1997 na základe stavebného povolenia zo dňa 20. 06. 1996 vydaného pod č. ŽP:I-289/96-Pap zmenené rozhodnutím zo dňa 09. 08. 1996 pod č. ŽP:386/283/96-Ta na parc. č. XXXX/X v k. ú. R.. Medzi účastníkmi konania nebola sporná okolnosť, že v polyfunkčnom dome je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, čo predstavuje 169 350/221 320 - ín. Okresný súd správne poukázal na to, že v tomto rozsahu polyfunkčný dom je potrebné považovať za bytový dom v súlade s § 2 ods. 2 ZoVB. To, že ide o bytový dom, je možné vyvodiť aj z definície bytového domu v zmysle § 43b ods. 1 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určené na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Samotný žalobca na jednej strane tvrdí, že vlastníctvo k bytom nie je doposiaľ majetkovo vysporiadané a k jeho vyporiadaniu dôjde až uzavretím zmluvy o pokonávke nahradzujúcou zmluvou o výstavbe a na druhej strane žalovaný nie je vlastníkom „bytového domu“, ale len vlastníkom 48 bytov (teda nespochybňuje vlastníctvo bytov v prospech žalovaného). Bez ohľadu na to, či vlastníctvo k bytom je alebo nie je majetkovo vysporiadané a či uvedené byty sú do katastra nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo žalovaného, v zmysle citovaných ustanovení Stavebného zákona ako aj Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, polyfunkčný objekt je možné charakterizovať ako bytový dom, nakoľko v uvedenej budove viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Bez ohľadu na to, či došlo k majetkovému vysporiadaniu medzi žalobcom a žalovaným, vzťah medzi vlastníkom domu a vlastníkom pozemku je potrebné podrobiť ustanoveniu § 23 ods. 5 ZoVB tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd, pričom nie je dôležité, či ide o vlastníctvo k celému domu alebo len k jednotlivým bytom, zákonné vecné bremeno vzniká k pozemku vždy. Z tohto dôvodu žalobca nemôže mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu v rozsahu tzv. nájomného za užívanie pozemkov, preto bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne správne. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania nebol osobitne odvolaním napadnutý, ani spochybňovaný, preto sa ním odvolací súd bližšie nezaoberal. Žalovanému, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola v zmysle § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.