Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/12/2026 6123461449 23. 04. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:6123461449.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: NÁRUČ Senior & Junior, so sídlom: Fedákova 1944/5, 841 02 Bratislava-Dúbravka, IČO: 30 856 515, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom: Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/14/2024 - 226 zo dňa 05.12.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/14/2024 - 226 zo dňa 05.12.2025 potvrdzuje. II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“), rozsudkom č č. k. 20Cb/14/2024 - 226 zo dňa 05.12.2025 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: NÁRUČ Senior & Junior, so sídlom: Fedákova 1944/5, 841 02 Bratislava-Dúbravka, IČO: 30 856 515 (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom: Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307 (ďalej len ako „žalovaný“) o zaplatenie sumy vo výške 500 eur s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 11, ods. 12 a ods. 14, § 78 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 455/1991“ alebo aj ako „zákon o sociálnych službách“), § 149, § 151 ods. 1 a ods. 2, § 153 ods. 1 a ods. 2, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. Okresný súd Nitra prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20Cb/14/2024-129 zo dňa 17.06.2024 tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a to z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že splnil základné podmienky, na ktoré sa viaže povinnosť žalovaného poskytnúť mu finančný príspevok ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
4. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/14/2024-129 zo dňa 17.06.2024 podal žalobca odvolanie v celom rozsahu v zmysle § 355 ods. 1 CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“) o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/14/2024-129 zo dňa 17.06.2024 rozhodol uznesením č. k. 6Cob/210/2024-195 zo dňa 21.08.2025, právoplatným dňa 25.09.2025 tak, že rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/14/2024-129 zo dňa 17.06.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a posúdi sporné otázky v kontexte procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného ako aj v nadväznosti na všetky vykonané dôkazy, ktoré majú podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia zákona o sociálnych službách dospel k právnemu záveru, že doručenie žiadosti žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby je podmienkou jeho poskytnutia. Uviedol, že pri formulovaní jeho právnych záverov nie je z neho zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie a ani to, akými úvahami sa riadil pri posúdení sporných otázok v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom tak odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého obsahu musí byť zrejmé, ako sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami dôležitými pre jeho rozhodnutie a tým zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu a to s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku vyhodnotil za predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie s poukazom na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu zrušovacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že úlohou súdu prvej inštancie bude v novom konaní opätovne sa zaoberať posúdením sporných otázok v nadväznosti na všetky vykonané dôkazy, ktoré majú podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu. Následne s poukazom na skutkové tvrdenia sporových strán v konaní a nimi predložené dôkazy - najmä s ohľadom na tvrdenie žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby, že žalovanému doručil žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za obdobie rozpočtového roka 2022, ktorú poskytoval odkázanej osobe - N. I. od 30.08.2022 do 31.12.2022 a popierajúce tvrdenie žalovaného, že mu žiadosť nedoručil, ako aj výpovede svedkov, súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a to vo vzťahu k všetkým sporným otázkam. Z odôvodnenia nového rozhodnutia pritom musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a jednotlivé dôkazy predložené stranami sporu o každej rozhodujúcej otázke a akými úvahami sa riadil a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery v súvislosti so žiadosťou žalobcu ako neverejného poskytovateľa o poskytnutie žalovaným finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a to so záverom, či žalobca splnil alebo nesplnil tieto podmienky a z akých dôvodov, pritom uvedie konkrétne ustanovenia zákona o sociálnych službách, na základe ktorých rozhodne. Ďalej odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť odôvodniť nové rozhodnutie riadne a zrozumiteľne spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné. 6. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci v ďalšom konaní opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 20Cb/14/2024 zo dňa 05.12.2025 tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým ho zaviaže zaplatiť mu sumu vo výške 500 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (ďalej aj ako „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“), požiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (ďalej aj ako „finančný príspevok“ alebo aj ako „FP“) pre klienta žalobcu N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX T. (ďalej aj ako „klient“ alebo aj ako „prijímateľ sociálnej služby“) alebo aj ako „odkázaná osoba“ alebo aj ako „N. I.“) v súlade s § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Zároveň žalobca uviedol, že s N. I. ako prijímateľom sociálnej služby,
ktorý mal trvalý pobyt v obci žalovaného a ktorý bol na základe rozhodnutia odkázaný na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, uzatvoril zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 13/2022 (ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní sociálnych služieb“). Dôvodil, že napriek tomu, že požiadal žalovaného ako aj jeho klient N. I. ako odkázaná osoba, kvalifikovanou žiadosťou o poskytnutie finančného príspevku, žalovaný tak ku dňu podania žaloby neučinil, hoci mal takúto povinnosť v zmysle zákona o sociálnych službách. Žalobca ďalej zdôraznil, že neuzatvorenie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby za predpokladu splnenia všetkých podmienok predpokladaných zákonom, nebráni vzniku jeho nároku na úhradu finančného príspevku, keďže tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Žalobca si voči žalovanému okrem žalovanej istiny uplatnil aj úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy právneho zastúpenia. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 1Up/1842/2023 zo dňa 22.12.2023 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 500 eur s príslušenstvom, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok, nakoľko žalobca v rozpočtovom roku 2022, za ktorý sa podanou žalobou domáha úhrady finančného príspevku, nesplnil zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie finančného príspevku a taktiež, že ním uplatnený nárok neeviduje v účtovníctve. Potvrdil, že mu bola doručená žiadosť odkázanej osoby - N. I. ako prijímateľa sociálnej služby zo dňa 17.10.2022 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby (ďalej aj ako „žiadosť N. I.“) a ktorý mu oznámil výber neverejného poskytovateľa sociálnych služieb a to žalobcu s tým, že jej prílohou bola kópia právoplatného rozhodnutia o jeho odkázanosti na sociálnu službu a kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Žalovaný uviedol, že na základe tejto žiadosti zaslal žalobcovi ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby dňa 25.10.2022 oznámenie, ktorým ho informoval o podanej žiadosti prijímateľa sociálnej služby N. I. a zároveň mu oznámil, že finančnú podporu poskytne v zmysle platnej legislatívy na základe doručenej žiadosti o finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Žalovaný poukázal na to, že povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, je viazaná na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to na predloženie žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku a doručenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby alebo zoznamu osôb, ktorým neverejný poskytovateľ sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk v príslušnom kalendárnom roku, nevzniká. Žalovaný uviedol, že žalobca mu poskytol kópiu žiadosti o poskytnutie finančného príspevku až dodatočne e-mailom a to na základe predžalobnej výzvy o zaplatenie finančného príspevku. Argumentoval, že z tejto žiadosti však nie je možné určiť, za ktorý rozpočtový rok žalobca žiada poskytnúť finančný príspevok. Zároveň žalovaný rozporoval aj spôsob výpočtu finančného príspevku požadovaného žalobcom ako aj celkovú jeho výšku. Nesúhlasil ani s uplatneným úrokom z omeškania s poukazom na to, že od práva na poskytnutie finančného príspevku, ktoré vzniká okamihom začatia poskytovania sociálnej služby, treba odlišovať nárok na poskytnutie finančného príspevku, kedy musia byť splnené zákonné podmienky. Mal za to, že nakoľko žalobca podmienky na poskytnutie finančného príspevku nesplnil, nevznikol mu tak nárok na jeho poskytnutie, a preto sa nemohol dostať do omeškania. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že na základe žiadosti zo dňa 17.10.2022 odkázanej osoby - N. I. o poskytnutie finančného príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v jeho zariadení, požiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku pre túto osobu. Argumentoval, že v súlade s § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, bola žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a žiadosť fyzickej osoby o poskytovanie sociálnej služby, doručené žalovanému v rovnaký deň. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že pre poskytnutie finančného príspevku za rok 2022 boli splnené zákonné predpoklady, keďže žalovanému boli doručené obidve žiadosti, pričom žiadne zákonné ustanovenie nešpecifikuje, v akom poradí majú byť doručené. Žalobca ďalej dôvodil, že predložil žalovanému aj kópiu zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb odkázanej osobe - N. I., nakoľko zákon mu neukladá povinnosť predložiť jej originál.
Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu podania odporu žalovaným, a preto žalobca podal v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní a následne bola vec postúpená dňa 25.01.2024 Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Žalovaný v duplike uviedol, že žiadosť žalobcu o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby dokazuje iba splnenie povinnosti prijímateľa sociálnej služby v zmysle § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, pričom podanie žiadosti klientom nie je uplatnením práva žalobcu požiadať obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Žalovaný spochybnil doručenie žiadosti žalobcom o poskytnutie finančného príspevku, nakoľko mu bola v roku 2022 doručená iba žiadosť klienta ako prijímateľa sociálnej služby N. I. a to dňa 21.10.2022 a tvrdil, že žiadosť žalobcu posudzovaná nebola, nakoľko mu žiadnu nedoručil. Žalovaný zdôraznil, že aj v prípade, ak by mu žalobca doručil žiadosť o poskytnutie finančného príspevku, čím by splnil zákonom stanovené podmienky pre jeho poskytnutie, aj tak by nemohol bez ďalších doplňujúcich ekonomických údajov, ktoré má k dispozícii žalobca, vypočítať výšku príspevku a vyzvať ho na uzatvorenie zmluvy. Zdôraznil, že žalobca však zostal nečinný a oslovil ho až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa domnelého doručenia predmetnej žiadosti. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami boli sporné podmienky na poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, pričom žalobca zastával názor, že žalovaný ako obec je povinný mu poskytnúť finančný príspevok na základe jeho žiadosti zo dňa 17.10.2022 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby odkázanou osobou a ktorú zaslal žalovanému. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalobca súdu podací lístok zo dňa 20.10.2022 ako potvrdenie o doručení tohto podania a oznámenie žalovaného zo dňa 25.10.2022. Žalovaný tvrdenie žalobcu o doručení žiadosti zo dňa 17.10.2022 poprel a k svojmu oznámeniu zo dňa 25.10.2022 uviedol, že sa jedná o štandardnú odpoveď, ktorú zasielal žalobcovi na základe žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby príjemcovi sociálnej služby. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie finančného príspevku z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho poskytnutie. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval všetkých svojich doterajších vyjadrení a podanú žalobu považoval v plnom rozsahu za dôvodnú a mal za to, že v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) bod 2. v spojení s § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, bol žalovaný povinný mu obligatórne poskytnúť finančný príspevok, nakoľko všetky predpoklady pre jeho poskytnutie za rok 2022 boli ním splnené. Odkazoval na dôkaz - podací lístok z pošty, ktorým preukázal, že žalovanému doručil dňa 21.10.2022 žiadosť zo dňa 17.10.2022 a ktorá identifikovala odkázanú osobu - N. I. a na ktorú si uplatňoval nárok na poskytnutie finančného príspevku odo dňa nástupu a do konca roka 2022. Dôvodil, že zákon o sociálnych službách nepodmieňuje poskytnutie finančného príspevku doručením žiadosti neverejného poskytovateľa o finančný príspevok, ale vyžaduje sa iba doručenie žalovanému žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie sociálnej služby, pričom túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný na pojednávaní odkázal na podaný odpor a argumentoval tým, že mu v rozhodujúcom období žalobca nedoručil žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Sporoval predložený dôkaz žalobcom na preukázanie doručenia jeho žiadosti o poskytnutie finančného príspevku - predložený podací lístok z pošty a tvrdil, že tento dôkaz nepreukazuje túto skutočnosť. Ohľadom oznámenia, ktoré zaslal žalobcovi uviedol, že toto bolo len informovanie o možnosti čerpať finančný príspevok. Svedkyňa Mgr. I. H. na pojednávaní uviedla, že pracuje u žalovaného a v jej pracovnej náplni je posudzovanie odkázanosti na sociálne služby a žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb a ktorá potvrdila, že žalovanému bola doručená žiadosť N. I. o poskytovanie sociálnych služieb v roku 2022 dňa 21.10.2022 s tým, že toto podanie neobsahovalo žiadosť o finančný príspevok pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 75 zákona o sociálnych službách. Ohľadom oznámenia, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi, uviedla, že sa jednalo o štandardné oznámenie, že Mesto Nitra poskytuje finančný príspevok na základe žiadosti, ktorú si môže podať. Svedkyňa Ing. Y. W. na pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného 25 rokov a pracuje v odbore sociálnych služieb ako referent pre financovanie sociálnych služieb v agende týkajúcej sa vyhodnocovania potreby sociálnych služieb. Potvrdila, že v roku 2022 žalovanému nebola doručená
žiadosť o finančný príspevok od žalobcu pre odkázanú osobu - N. I., ak by však bola, tak by Mesto Nitra požiadalo o doplnenie údajov - priemerné bežné výdavky, priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z úhrad klientov a finančného príspevku na odkázanosť z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MPSVaR“), uzatvorenú zmluvu s klientom, z čoho sa následne vypočíta, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, čím sa stanoví výška finančného príspevku. Tieto priemerné bežné výdavky sa poskytujú na kapacitu zariadenia na druh a formu poskytovania sociálnych služieb a to za predchádzajúci rozpočtový rok. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením s obsahom predložených listinných dôkazov: výpis z registra poskytovateľov sociálnej služby, výzva na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 05.05.2023, doručenky, zmluva o poskytovaní sociálnych služieb, žiadosť N. I. o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby zo dňa 17.10.2022, žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o finančný príspevok zo dňa 17.10.2022, rozhodnutie Mesta Nitra č. O115838/2022/ OSS, č. sp. 6739/2022 zo dňa 02.05.2022, oznámenie Mesta Nitra zo dňa 25.10.2022, odpoveď Mesta Nitra na žiadosť o finančný príspevok zo dňa 08.09.2023 s doručenkou, e-mailová komunikácia zo dňa 10.05.2023, odpoveď Mesta Nitra na predžalobnú výzvu na poskytnutie finančného príspevku zo dňa 19.06.2023 s doručenkou, žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou zo dňa 20.06.2023 žiadateľkou N. Q., oznámenie Mesta Nitra zo dňa 27.06.2023 s doručenkou, odpoveď Mesta Nitra na výzvu na poskytnutie finančného príspevku s doručenkou zo dňa 18.05.2023, odpoveď Mesta Nitra na predžalobnú výzvu na poskytnutie finančného príspevku zo dňa 07.07.2023 s doručenkou, zoznam prijímateľov sociálnej služby v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb, žiadosť o finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi na rok 2024 zo dňa 24.08.2023, žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou zo dňa 20.09.2023 žiadateľkou Z. Q., oznámením Mesta Nitra zo dňa 28.11.2023 s doručenkou, priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálne služby poskytované Mestom Nitra v roku 2021, podací lístok z pošty zo dňa 20.10.2022, odpoveď na výzvu na poskytnutie finančného príspevku z 18.05.2023. Ďalej súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov doložených do súdneho spisu v odvolacom konaní: Informácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poskytovaniu finančných príspevkov obcou z júna 2023 a nariadil vo veci pojednávanie, kde žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.10.2025 zotrval na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach uvedených vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zopakoval, že žalobca doposiaľ nepreukázal splnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov na vznik nároku na finančný príspevok. Doplnil, že finančný príspevok sa na prevádzku sociálnej služby poskytuje neverejnému poskytovateľovi výlučne na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby uzatvorenej podľa § 51 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších zákonov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) a to najskôr odo dňa jej uzatvorenia. Dôvodil, že bez existencie takejto zmluvy nevzniká obci (žalovanému) povinnosť poskytnúť mu finančný príspevok. Konštatoval, že v predmetnej veci medzi žalovaným a žalobcom, nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby žalovanému ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Mal za to, že žalobca sa domáha nároku retroaktívne od začiatku poskytovania služby nakoľko, bez zmluvy mu takýto nárok objektívne nevznikol. Doslovný výklad § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách vylučuje akúkoľvek interpretáciu, podľa ktorej by nárok vznikol len na základe žiadosti alebo začatia poskytovania služby - zmluva je formálnym a materiálnym predpokladom, ktorý zabezpečuje dohodu o rozsahu, výške a podmienkach príspevku. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to na uznesenie sp. zn. 1Ko/8/2020 zo dňa 07.12.2020 a v ktorom sa uvádza, že vzťah medzi poskytovateľom sociálnej služby a obcou je súkromnoprávny a finančný príspevok sa poskytuje výlučne na základe zmluvy podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Ďalej odkázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 Co/7/2024 z 25.10.2023, v ktorom súd potvrdil, že bez uzatvorenej písomnej zmluvy neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby nevzniká nárok na finančný príspevok, pretože § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách stanovuje, že príspevok je nárokovateľný až odo dňa uzatvorenia zmluvy. Z
uvedeného potom vyplýva, že § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách vylučuje automatický nárok a vyžaduje písomnú zmluvu ako predpoklad hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.10.2025 opakovane uviedol, že § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách ukladá obci obligatórnu zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku žalobcovi. V predmetnom ustanovení sa neuvádza zákonná podmienka podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok, a rovnako zákon nehovorí, že nárok na finančný príspevok vzniká až momentom doručenia písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa, tento nárok vzniká ex lege. K argumentácii žalovaného ohľadom uzatvorenia zmluvy podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách ako podmienky vzniku nároku na finančný príspevok žalobca žiadal, aby súd na túto aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, nakoľko túto podmienku žalovaný zmienil po prvýkrát skoro až po dvoch rokoch vedenia konania. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu o sociálnych službách, z ktorej je zrejmé, že uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa vyžaduje v prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie finančného príspevku. V prípade obligatórnej pôsobnosti obce poskytovať finančný príspevok nie je možné pre vznik tejto povinnosti vyžadovať uzatvorenie zmluvy, ale obec je povinná plniť priamo zo zákona. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní zhrnul, že v konaní bolo preukázané, že žalobca od 30.08.2022 do 31.12.2022 poskytoval sociálne služby odkázanej osobe - N. I.. Žalobca dôvodil, že požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 17.10.2022 o finančný príspevok za poskytovanie tejto služby a že uvedené preukázal podacím lístkom a odpoveďou na predžalobnú výzvu. Žalobca zopakoval, že mu vznikol nárok na poskytnutie finančného príspevku, ktorý si riadne vyčíslil a to s odkazom na § 110aq ods. 13 písm. a) zákona o sociálnych službách, kde najnižšia výška finančného príspevku s ohľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, predstavuje ročne sumu vo výške 1 200 eur t.j. mesačne sumu vo výške 100 eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní argumentoval, že napriek skutočnosti, že zákon o sociálnych službách ustanovením § 75 ukladá povinnosť obci poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanie sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, tak táto povinnosť je v zmysle § 75 ods. 5 odsekoch 11 a 14 zákona o sociálnych službách, viazaná na splnenie ďalších podmienok. Pokiaľ niektorá z podmienok nie je splnená, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok nevzniká. Žalovaný ďalej zdôraznil, že výšku príspevku určuje obec a nie neverejný poskytovateľ, a to na základe písomnej zmluvy, a nie priamo zo zákona. Po doplnení dokazovania informáciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poskytovaniu finančných príspevkov obcou z júna 2023, súd prvej inštancie s poukazom na § 8 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 11, ods. 12, ods. 14, § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ustálil, že v konaní bolo nesporné, že žalovanému bola doručená kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi neverejným poskytovateľom sociálnej služby (žalobcom) a prijímateľom sociálnej služby - N. I. ako odkázanou osobou. Žalovaný v odpore potvrdil, že prílohou žiadosti príjemcu sociálnej služby zo dňa 17.10.2022 bola kópia právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Súd prvej inštancie považoval za spornú skutočnosť, či žalobca požiadal žalovaného o finančný príspevok na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby odkázanej osobe - N. I. ako prijímateľovi sociálnej služby. Žalobca tvrdil, že spolu so žiadosťou odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby zo dňa 17.10.2022, zaslal žalovanému aj žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu oznámenie žalovaného zo dňa 25.10.2022, podací lístok z 20.10.2022 a potvrdenie o doručení. Žalovaný poprel doručenie žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby dňa 21.10.2022. Uviedol, že dňa 21.10.2022 mu bola doručená žiadosť fyzickej osoby - N. I. ako prijímateľa sociálnej služby, v ktorej mu oznámil výber neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ktorým je žalobca, druh a formu sociálnej služby, deň začatia poskytovania sociálnej služby. Žalovaný zdôraznil, že prílohou žiadosti bola kópia právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, pričom žiadne ďalšie listiny neboli so žiadosťou príjemcu sociálnej služby žalovanému predložené. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu žiadosť dvoch rôznych príjemcov sociálnej služby, oznámenia, ktoré zaslal k týmto žiadostiam a navrhol vykonať výsluch svedkov zamestnankýň žalovaného, ktoré vykonávajú predmetnú agendu.
Z podacieho lístka (č. l. 116) a potvrdenia o doručení (č. l. 115) predložených žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 20.10.2022 žalobca podal na pošte listovú zásielku adresovanú žalovanému, ktorú žalovaný prevzal dňa 21.10.2022. Z predložených dôkazov podľa súdu prvej inštancie nevyplývalo, čo bolo obsahom danej listovej zásielky. Žalovaný potvrdil, že dňa 21.10.2022 mu bola doručená listová zásielka od žalobcu, avšak namietal, že jej súčasťou by bola žiadosť žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku. Žalobca mal za to, že doručenie jeho žiadosti žalovanému preukazuje oznámenie žalovaného zo dňa 25.10.2022, v ktorom sa uvádza: „Dňa 21.10.2022 bola na Mesto Nitra - Mestský úrad v Nitre doručená žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou - p. N. I., .... Mesto Nitra Vám poskytne finančnú podporu v zmysle platnej legislatívy na základe doručenej žiadosti o finančný príspevok na prevádzku v zmysle § 77 zákona o sociálnych službách.“ Z výpovede svedkyne, Mgr. I. H., mal súd prvej inštancie preukázané, že oznámenie v tomto znení je štandardnou odpoveďou, ktorá sa zasiela ku každej žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Súd vychádzal aj z listinných dôkazov predložených žalovaným (žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou - N. Q., oznámenie k tejto žiadosti, žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou - Z. Q., oznámenie k tejto žiadosti) a z ktorých vyplynulo, že žalovaný zasiela oznámenie v rovnakom znení v prípade, ak mu je doručená žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby od prijímateľa sociálnej služby - odkázanej osoby. Uvedeným oznámením podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalovanému bola dňa 21.10.2022 spolu so žiadosťou o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby N. I. aj doručená žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby (žalovaného) o poskytnutie finančného príspevku. Súd prvej inštancie uviedol, že v podanom odpore žalovaný potvrdil, že mu bola doručená žiadosť žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku až spolu s výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 05.05.2023. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná žiadosť žalobcu bola žalovanému preukázateľne doručená až najskôr v máji 2023. Skoršie doručenie žiadosti nebolo v konaní preukázané. Z uvedenej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vyplynulo, že žalobca v žiadosti uviedol názov, sídlo a IČO žiadateľa, jeho štatutárneho zástupcu a kontaktnú osobu, miesto poskytovania sociálnej služby, druh a formu poskytovanej sociálnej služby, zoznam osôb podľa § 94c ods. 2 zákona o sociálnych službách a prílohu (zmluvu o poskytovaní sociálnej služby). Z uvedenej žiadosti však nebolo zrejmé, za aké obdobie žalobca žiada poskytnúť finančný príspevok, teda či ho žiadal poskytnúť spätne za rok 2022 alebo za rok 2023. Taktiež z tejto žiadosti nevyplynulo, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku za obdobie august až december 2022. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby nepreukázal za rozpočtový rok 2022 splnenie jednej z podmienok poskytnutia finančného príspevku, ktorou bolo v zmysle § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách podanie písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre posúdenie nároku žalobcu bola rozhodujúca aj tá skutočnosť, že strany sporu doposiaľ neuzatvorili písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách totiž finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby sa poskytuje až na základe písomnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka a dokonca najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy, pričom výška samotného príspevku sa vypočítava podľa § 76 a § 77 zákona o sociálnych službách. Teda na jednej strane je obec povinná poskytovať tento finančný príspevok, pokiaľ sú však k tomu splnené ďalšie zákonné podmienky, ale na druhej strane nárok žalobcu ako neverejného neziskového poskytovateľa sociálnej služby vzniká až uzatvorením písomnej zmluvy, k čomu však v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zmluva sa uzatvára iba v prípade fakultatívneho poskytovania finančného príspevku. Uvedené nevyplýva ani zo zákona a ani zo žalobcom citovanej dôvodovej správy. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že v zmysle zákona o sociálnych službách je obec v právnom vzťahu s poskytovateľom sociálnej služby v pozícii orgánu verejnej moci a tak ako to vyplýva z citovaného zákona (napr. § 77 ods. 3 alebo § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách) výšku finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby určuje obec (prípadne VÚC ak je to v jeho pôsobnosti) a nie neverejný poskytovateľ sociálnej služby. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že splnil základné podmienky, na ktoré sa viaže povinnosť žalovaného poskytnúť finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.
7. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 20Cb/14/2024-226 zo dňa 05.12.2025 žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa názoru žalobcu, povinnosť poskytnutia finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nie je podmienená doručením písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách žalobca dôvodil, že v predmetnom ustanovení sa neuvádza, podmienka, ktorá by podmieňovala vznik zákonom uloženej povinnosti obci poskytovať predmetný príspevok až momentom doručenia písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal jej doručenie napriek tomu, že podľa jeho názoru doručenie žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby nie je podmienkou. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy ním predložené, keď konštatoval, že jeho žiadosť mala byť doručená až máji roku 2023. Argumentoval, že žalovaný mal založený administratívny spis č. 16118/2022 (v roku 2022) a to odo dňa doručenia žiadosti prijímateľa sociálnej služby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby t. j. od 17.10.2022 a dňa 25.10.2022 mu zaslal odpoveď na jeho žiadosť, v ktorej uvádza, že finančný príspevok poskytne. Dôvodil, že z uvedeného bolo zrejmé, že sa jedná o žiadosť za rok 2022. Zdôraznil, že žalovaný od neho nežiadal o doloženie akýchkoľvek dokumentov, a preto bolo možné vyvodiť záver, že žalovaný posúdil jeho žiadosť za kompletnú, v opačnom prípade by nezasielal oznámenie o poskytnutí finančného príspevku. Zastával názor, že žiadosť o poskytnutie finančného príspevku sa týkala roku 2022 a teda, súdom vymedzená domnelá podmienka doručenia žiadosti bola ním rovnako splnená. Vo vzťahu k tretej podmienke, a to uzatvorenie písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby žalobca uviedol, že súd v rozpore so zákonom o sociálnych službách podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi v § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách neexistujúcou podmienkou doručenia písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách), na základe čoho dospel k (nesprávnemu a nezákonnému) právnemu posúdeniu veci. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval a nerozlišoval medzi obligatórnymi povinnosťami uloženými zákonom plniť finančný príspevok (podľa § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona o sociálnych službách) a fakultatívnou možnosťou poskytnúť finančný príspevok (podľa § 75 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona o sociálnych službách). Argumentoval, že iba v prípade fakultatívneho poskytnutia príspevku podľa uvedených ustanovení je dôvodná aplikácia ustanovenia § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Mal za to, že ak sú splnené podmienky, obec (alebo VÚC) môže poskytnúť príspevok, ide však o dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu (obce/VÚC), ktoré mu nie je uložené zákonom, a v uvedenom prípade je potrebné pre preukázanie vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov uzavretie zmluvy, resp. zmluvného vzťahu, podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Podľa názoru žalobcu, zákonodarca už v pôvodnom znení prijatého zákona o sociálnych službách v dôvodovej správe odôvodnil, kedy sa vyžaduje uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a to v prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie finančného príspevku, a to z logického dôvodu, teda potreby deklarovania zmluvného vzťahu aj formálne (v písomnej forme), z dôvodu následného preukazovania vynaloženia finančných prostriedkov z verejných zdrojov, keďže zo zákona obec nemá vo fakultatívnych prípadoch povinnosť poskytnúť finančné prostriedky, preto je podľa žalobcu potrebné zdôvodniť a preukázať, vynaloženie prostriedkov z verejných zdrojov, práve v takýchto prípadoch, kedy má obec iba možnosť predmetný príspevok poskytnúť. Poukázal aj na ústavno - konformný výklad, aj na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré explicitne ukladá obci plniť úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu. Dôvodil, že zákon o sociálnych službách ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu výlučne podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnych službách (medzi poskytovateľom a odkázanou osobou), iná povinnosť uzatvorenia zmluvy nie je v zákone uložená. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi právnymi povinnosťami uloženými obci/VÚC a nesprávne identifikoval ním uvádzané domnelé kumulatívne podmienky vzniku právneho dôvodu pohľadávky uplatňovanej v konaní, neaplikoval gramatický a logický výklad predmetných ustanovení a nerozlišoval medzi neverejnými poskytovateľmi, ktorý neposkytujú sociálnu službu s cieľom dosiahnuť
zisk a ktorí ju poskytujú práve za týmto účelom a pri výklade predmetných ustanovení nezohľadnil novelu zákona č. 484/2021 Z. z., ktorej účelom bolo odstránenie akejkoľvek podmienenosti vzniku nároku na finančný príspevok. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj svojim procesným postupom mu odňal právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie v celom rozsahu abstrahoval nielen od účelu predmetnej právnej úpravy predpokladanej novelou zákona č. 484/2021 Z. z., ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobie príslušného rozpočtového roka (t. j. v danom prípade roka 2022). Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby sa poskytuje až na základe písomnej zmluvy. Zastával názor, že v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách je určená splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného rozpočtového roka, ako aj fakultatívnych príspevkov podľa § 75 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona o sociálnych službách, pričom splatnosť akéhokoľvek ďalšieho preddavku nastáva deň nasledujúci, keďže táto nie je určená a žalobca sa môže bez ďalšieho vzhľadom na obligatórnu zákonnú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok domáhať jeho zaplatenia. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/8/2022 zo dňa 08.09.2020 žalobca uviedol, že sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, vo vzťahu k prejednávanej predbežnej otázke t. j. existencie potreby uzavretia zmluvy na vznik povinnosti obce poskytovať finančný príspevok podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou a poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dôvodil, že finančný príspevok sa poskytuje na obdobie rozpočtového roka 2022, v ktorom rozpočtovom roku je on povinný výšku takto poskytnutého príspevku vynaložiť na sociálnu starostlivosť pre odkázané osoby a v prípade ak nie je v danom rozpočtovom roku a na daný rozpočtový rok finančný príspevok obcou poskytnutý, vzniká na strane obce (žalovaného) bezdôvodné obohatenie, keďže si na jeho úkor ponecháva finančné prostriedky, ktoré by inak bola obec povinná v danom rozpočtovom roku mu vyplatiť. Poukázal na to, že na jeho úkor je poskytovaná sociálna služba odkázanej osobe s trvalým pobytom v obci žalovaného v kvalite a rozsahu predpokladanom zákonom t. j. so zohľadnením uvedeného príspevku, ktorá obec má povinnosť zabezpečiť sociálnu starostlivosť tejto odkázanej osobe. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči rozsudku prvej inštancie, nie je dôvodné. 10. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 11. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 12. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 14. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 15. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 16. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 17. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 18. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 19. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 21. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je 1. nízkoprahové denné centrum, 2. zariadenie pre seniorov, 3. zariadenie opatrovateľskej služby, 4. denný stacionár, b) terénnu sociálnu službu krízovej intervencie, c) nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, d) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 e) opatrovateľskú službu, f) prepravnú službu. 24. Podľa § 75 ods. 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy pri poskytovaní sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje opatrovateľskú službu. 25. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až 4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a) až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nieje povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. 26. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 1 až 8. 27. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. 28. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77. 29. Podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ak sa neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na príslušný rozpočtový rok, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. 30. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku. 31. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné. 32. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s odôvodnením ktorého, sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby voči žalovanému (obci) ako majetkového prospechu získaného na jeho úkor z titulu neposkytnutia mu žalovaným v rozpočtovom roku 2022 finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby jeho prijímateľovi N. I. ako odkázanej osobe. Žalovaný v konaní popieral uplatnený nárok žalobcom voči nemu z dôvodu, že nesplnil zákonom stanovené podmienky podľa zákona o sociálnych službách pre poskytnutie finančného príspevku. 34. Žalobca je občianskym združením, ktorý ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb poskytuje všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme a túto službu neposkytuje s cieľom dosiahnutia zisku. V období od 30.08.2022 do 31.12.2022 na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych
služieb žalobca poskytoval sociálnu službu prijímateľovi sociálnej služby - N. I. ako odkázanej osobe. V žalobe žalobca odkazoval na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktoré ukladá žalovanému ako obci obligatórnu zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Dôvodil, že v konaní preukázal ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby, že splnil zákonné podmienky na poskytnutie žalovaným finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, nakoľko povinnosť jeho poskytnutia nie je podmienená doručením písomnej žiadosti žalovanému, hoci jej doručenie zo dňa 17.10.2022 v konaní preukázal a to predložením podacieho lístka z pošty zo dňa 20.10.2022 a oznámením žalovaného zo dňa 25.10.2022, ktorým ho informoval o podanej žiadosti odkázanej osoby - N. I. ako prijímateľa sociálnej služby a taktiež podporne bolo uvedené preukázané aj tvrdeniami žalovaného a to ešte pred doručením mu predžalobnej výzvy zo dňa 18.05.2023 na poskytnutie finančného príspevku. Žalobca argumentoval, že žalovaný úspešne nepoprel tieto jeho tvrdenia a ním predložené dôkazy, žiadnym relevantným dôkazom a v konaní iba tvrdil, že predmetnú žiadosť mu vôbec nezaslal a že táto nebola súčasťou zásielky podanej na poštu dňa 20.10.2022. 35. Žalovaný argumentoval, že povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku vo verejnom záujme poskytovanej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, prípadne pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy je v zmysle ustanovenia § 75 ods. 5 a ods. 11 zákona o sociálnych službách, viazaná na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to na predloženie žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku a doručenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách alebo zoznamu osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a) až c) zákona o sociálnych službách, ktorým neverejný poskytovateľ sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s tým, že pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk v príslušnom rozpočtovom roku, nevzniká. 36. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby uzatvoril s odkázanou osobou - N. I. ako prijímateľom sociálnej služby, zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb. 37. V konaní nebolo sporné, že odkázaná osoba - N. I. ako prijímateľ sociálnej služby, požiadal žalovaného o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a to žiadosťou zo dňa 17.10.2022, ktorej prílohou bola kópia právoplatného rozhodnutia o jeho odkázanosti na sociálnu službu a kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby žalobcom, ktorý mu oznámil výber neverejného poskytovateľa sociálnych služieb a to žalobcu. 38. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe žiadosti odkázanej osoby - N. I., zaslal žalobcovi ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby dňa 25.10.2022 oznámenie, ktorým ho informoval o podanej žiadosti prijímateľa sociálnej služby N. I.. 39. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neposkytol žalobcovi finančný príspevok na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby odkázanej osobe - N. I.. 40. V konaní bolo sporné, či doručenie žiadosti žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, je podmienkou jeho poskytnutia podľa zákona o sociálnych službách, ako aj, či a kedy a za aké obdobie žalobca doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby odkázanej osobe - N. I. a teda, či žalobca splnil zákonné podmienky, na ktoré sa viaže povinnosť žalovaného poskytnúť mu finančný príspevok ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. 41. K odvolacej námietke žalobcu, že povinnosť poskytnutia finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nie je podmienená doručením písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku s poukazom na § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách, nakoľko sa v ňom neuvádza podmienka, ktorá by podmieňovala vznik zákonom uloženej povinnosti obci poskytovať predmetný príspevok až momentom doručenia písomnej žiadosti neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku a aj keď mal za to, že uvedená skutočnosť nie je podmienkou na poskytnutie tohto finančného príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, v konaní preukázal jej doručenie žalovanému ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, odvolací súd uvádza, že poskytovanie a financovanie sociálnych služieb ako aj dohľad nad ich poskytovaním, upravuje zákon o sociálnych službách v tretej hlave štvrtej časti a to v ustanovení § 75 zákona o sociálnych službách a z ktorého vyplýva, že povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku vo verejnom záujme poskytovanej služby
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk (ods.1), prípadne pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (odsek 2), je viazaná na kumulatívne splnenie troch podmienok, ktoré sú ustanovené v ďalších odsekoch tohto ustanovenia. Prvá podmienka je zakotvená v § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách a to doručenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách uzatvorenej s prijímateľom takejto služby alebo zoznamu osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára. Druhá podmienka vyplýva z § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách podľa ktorého, v prípade finančného príspevku podľa odsekov 1 až 8, je neverejný poskytovateľ sociálnej služby povinný podať písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku. Tretia podmienka je upravená v § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, a to uzatvorenie písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že odkázaná osoba N. I. ako prijímateľ sociálnej služby, požiadal žalovaného o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnych služieb žalobcom a to na základe žiadosti zo dňa 17.10.2022, doručenej žalovanému dňa 21.10.2022, ktorej prílohou bola kópia právoplatného rozhodnutia o jeho odkázanosti na sociálnu službu a kópia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby žalobcom. Odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť iba dokazuje splnenie povinnosti odkázanej osoby (klienta) N. I. ako prijímateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorú však nemožno považovať za žiadosť žalobcu adresovanú žalovanému o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Z obsahu súdneho spisu na základe vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalovanému predmetnú žiadosť doručil až v mesiaci máj v roku 2023, z ktorej však nebolo zrejmé, za aké obdobie žiadal poskytnúť finančný príspevok a teda, či ho žiadal poskytnúť za rok 2022, kedy od 30.08.2022 do 31.12.2022 poskytoval sociálne služby ich prijímateľovi N. I. ako odkázanej osobe. Ďalej z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný neposudzoval žiadosť žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku za požadované obdobie. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že žalovaného žiadal žiadosťou o poskytnutie finančného príspevku v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom a teda tvrdenie žalovaného o nedoručení takejto žiadosti v konaní nevyvrátil. Odvolací súd sa preto v tejto otázke stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby nepreukázal za rozpočtový rok 2022 splnenie podmienky poskytnutia finančného príspevku podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách a to podanie písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že zákon o sociálnych službách v § 75 ods. 14 stanovuje, že finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a to najskôr odo dňa jej uzatvorenia, pričom uzatvorenie zmluvy, je formálnym a materiálnym predpokladom na zabezpečenie dohody o rozsahu, výške a podmienkach poskytnutia konkrétneho finančného príspevku. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva medzi žalobcom ako žiadateľom a žalovaným ako poskytovateľom sociálnej služby o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby t. j. že vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Vychádzajúc z ustanovení § 75 a nasl. zákona o sociálnych službách, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, že povinnosť platiť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby až po uzatvorení zmluvy o jeho poskytovaní medzi sporovými stranami. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 42. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj svojim procesným postupom mu odňal právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s poukazom na Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobcovi ako neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby nepriznal nárok na finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 75 a nasl. zákona o sociálnych službách, nakoľko žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby nepreukázal za rozpočtový rok 2022 splnenie podmienky poskytnutia finančného príspevku, ktorou bolo v zmysle § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách podanie písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
Taktiež žalobca v konaní nepreukázal právny vzťah so žalovaným podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách a to uzatvorenie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku medzi žalobcom a žalovaným ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Z ustanovenia § 75 odsekov 11 a 14 teda jednoznačne vyplýva (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie), že povinnosť obce (žalovaného) poskytovať finančný príspevok na prevádzku vo verejnom záujme poskytovanej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby (žalobcovi) pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, je viazaná na kumulatívne splnenie vyššie uvedených podmienok a pokiaľ niektorá z nich splnená nie je, povinnosť obce (žalovaného) poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk (žalobcovi), nevzniká. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil vo vyššie uvedených otázkach s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 39., 40., 41. a 42. ako aj s jeho záverom, ktorý na základe preukázaného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že žalobcovi uplatnený nárok na poskytnutie finančného príspevku žalovaným nevznikol, nakoľko na jeho vyplatenie neboli splnené zákonné podmienky v zmysle zákona o sociálnych službách. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 43. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou a to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko si na jeho úkor ponechal finančné prostriedky, ktoré mu žalovaný bol povinný v danom rozpočtovom roku vyplatiť, odvolací súd uvádza, že v konaní nebol preukázaný právny základ nároku žalobcu a to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 44. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010). 45. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 46. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
47. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok žalobcom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 50. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu v spore úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 51. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).