Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/41/2024 1321205843 11. 06. 2024 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2024:1321205843.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľov: X/ L. V., B.. XX.XX.XXXX, X. H. XXX, X., X/Annamaria U., B.. X.X.XXXX, X. C. X, X., X/ L. V., B.. X.X.XXXX, X. W. B.. XX, X., zastúpených advokátom: JUDr. Karol Spišák, Bajkalská 5/C, Bratislava, za účasti: X/ H. I., B.. XX.XX.XXXX, B. X. X. XX, X., X/ H. W., B.. XX.XX.XXXX, B. X. W., X., X/ N. I., B.. XX.XX.XXXX, B. X. W., X., X/ H. I., B.. XX.XX.XXXX, B. X. W. XXX, X., o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 02.októbra 2023, č. k. B3-11Vyd/1/2021-104, takto rozhodol: Odvolací súd pripúšťa zmenu návrhu v nasledovnom znení: "Súd potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva L. V., G.. V., O. X. H. XXXX/XXX, XXX XX X., B.. XX.XX.XXXX H. H. V., G.. V. B.. XX.XX.XXXX, O. Č.H. X. H. XXX, X., Z. XX.XX.XXXX voči odporcom: X/ H. I., X. X. XX, XXX XX X., B.. XX.XX.XXXX, X/ H. W., X. W., X. - T. Č. G., B.. XX.XX.XXXX, X/ N. I., X. W., X. - T. Č. G., B.. XX.XX.XXXX, X/ H. I., X. W. XXX, X. - T. Č. G., B.. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava mestská časť Rača, katastrálne územie Rača, zapísaných na LV č. XXXX vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to: - pozemok parcely registra S., L.. Č.. XXX, o výmere 87 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok parcely registra S., L.. Č.. XXX/X, o výmere 118 m2, druh pozemku: záhrada, - pozemok parcely registra S., L.. Č.. XXX/X, o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, - stavba so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/X, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/10 k celku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov k 01.01.1992". Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovatelia sa domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa 1/ a jeho manželky H. V., G.. V., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX, X. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX, o výmere 87 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX/X, o výmere 118 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX/ X, o výmere 58 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, stavba so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/10 k celku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počnúc dňom 1.1.1989. Svoj návrh na začatie konania odôvodnili tvrdením, že navrhovateľ 1/ je spoluvlastníkom v podiele 6/10 a účastníci 1/ a ž 4/ sú spoluvlastníkmi v podiele 4/10 (každý v podiele 1/10 k celku) nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, katastrálne územie Rača, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX, o výmere 87 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX/X, o výmere 118 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku parcely registra "S., L.. Č.. XXX/X, o výmere 58 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpis. Č.. XXXX, postavená na parc. č. XXX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, stavba so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom (ďalej len "nehnuteľnosti"). Dňa 15.2.1977 bol medzi P. I., B.. XX.XX.XXXX, H. I., B.. XX.X.XXXX, K.Š. I., B.. X.XX.XXXX, H. I., B.. XX.X.XXXX, H. W., B.. XX.XX.XXXX, N. I., B.. XX.X.XXXX, H. Č., B.. XX.X.XXXX, Y. I., B.. X.X.XXXX, Š.O. I., B.. XX.X.XXXX, L. L. (P. Z.. H. Č. na základe plnej moci zo dňa 7.4.1978) ako prevodcami na jednej strane a H. V., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.X.XXXX a navrhovateľom 1/ ako nadobúdateľmi a manželmi na strane druhej podpísaný dokument - Dotazník a čestné vyhlásenie, predmetom ktorého bol prevod nehnuteľností špecifikovaných nasledovne: parc. č. XXX, dom č.p. III. XXXX vo výmere 87m2, dve izby, kuchyňa a kúpeľňa, prevažná časť plochy podpivničená, parc. č. XXX/X, dvor č.p. III XXXX vo výmere 58m2- izba, kuchyňa, predsieň, špajza a komoru so zvl. vchodom, parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 118 m2, parc. č. XXX/X spoločný dvor, majetková podstata zapísaná v pozemkovej knihe, vložka č. XXXX, katastrálne územie Rača, klasifikácia parciel č. p. XXX/XX Rača zo dňa 30.11.1977. Výška podielov na prevádzaných nehnuteľnostiach bola 1/10 a dohodnutá cena za prevod 30.000 Kčs. Súhlas s prevodom nehnuteľností vyslovila aj vtedajšia Rada Miestneho národného výboru Bratislava - Rača na svojom zasadnutí dňa 17.2.1978. Po podpise dotazníka od roku 1978 na základe ústnej dohody medzi účastníkmi dotazníka navrhovateľ 1/ spolu s manželkou nepretržite a nerušene užívali nehnuteľnosti v dobrej viere, že im tieto nehnuteľnosti celé patria, pričom do dnešného dňa túto skutočnosť nikto ani nespochybňoval. Ako dôkaz doložili aj čestné vyhlásenie právnych nástupcov pôvodných vlastníkov uvedených v dotazníku a to Š. P., B.. X.X.XXXX H. Q. W., G.. P., B.. XX.X.XXXX (vnúčatá Š. I.), Y. I., B.. XX.X.XXXX, J. I., B.. XX.X.XXXX, U. I., B.. XX.X.XXXX, (deti pôvodného vlastníka, Š. I.), K. Č., B.. XX.X.XXXX, N.. T. Č., B.. XX.X.XXXX, (deti pôvodnej vlastníčky H. Č.), V. X., G.. I., B.. XX.X.XXXX, H. W., G.. I., B.. XX.XX.XXXX, P. I., B.. X.X.XXXX, (deti pôvodného vlastníka, K. I.), G. C., B.. XX.X.XXXX, (dcéra pôvodnej vlastníčky L. L.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú navrhovatelia za to, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, W.. Ú. G., pozemku parcely registra "S., parc. č. XXX, o výmere 87 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra "S., parc. č. XXX/X, o výmere 118 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku parcely registra "S.", parc. č. XXX/X, o výmere 58 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, stavba so súpis. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/10 k celku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky počnúc dňom 1.1.1989. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia predložili Dotazník zo dňa 15.2.1977, čestné vyhlásenia právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, dedičské rozhodnutie po manželke navrhovateľa 1/, výpis listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Rača. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 359c ods. 2, § 359d ods. 1 a 2, § 359e ods. 2, § 52 CMP v spojení s § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 46 ods. 1 a § 47 OZ v znení účinnom do 31.3.1983. Konštatoval, že účastníci sa v Dotazníku a čestnom vyhlásení zo dňa 15.2.1977 dohodli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania prevádzajú v prospech navrhovateľa 1/ a jeho manželky H. V. za dohodnutú cenu 30 000 Kčs a Rada miestneho národného výboru Bratislava - Rača vyslovila na zasadnutí dňa 17.2.1978 súhlas
s prevodom nehnuteľností. Dotazník a čestné vyhlásenie boli len súhlasom Miestneho národného výboru Bratislava - Rača s prevodom týchto nehnuteľností. V čase podpísania Dotazníka a čestného vyhlásenia museli mať zmluvy o prevode nehnuteľností písomnú formu, Dotazník a čestné vyhlásenie však nebol kúpnou zmluvou v písomnej forme, ktorú na prevod nehnuteľností požadoval vtedy účinný Občiansky zákonník, ale bol len potvrdením o súhlase Miestneho národného výboru s prevodom týchto nehnuteľností. Kúpnu zmluvu o prevode týchto nehnuteľností navrhovatelia súdu nepredložili a v návrhu uviedli, že po podpise Dotazníka od roku 1978 na základe ústnej dohody medzi účastníkmi dotazníka navrhovateľ 1/ spolu s manželkou nepretržite a nerušene užívali nehnuteľnosti v dobrej viere, že im tieto nehnuteľnosti celé patria. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že jej je vlastníkom. Právny omyl navrhovateľa 1/ a jeho manželky, teda držiteľov vychádza z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia § 46 OZ platného v dobe, kedy sa držitelia ujali držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2015, sp.zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015). Z uvedeného je zrejmé, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe Dotazníka a čestného vyhlásenia o prevode nehnuteľností, aj keď podľa zákona musí mať písomnú formu kúpnej zmluvy, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Uzavrel, že z predložených listinných dôkazov Dotazníka a čestného vyhlásenia nemal za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ 1/ a jeho manželka boli dobromyseľnými držiteľmi, nakoľko dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Držitelia pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu bolo možné od nich požadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti, či im nehnuteľnosti patria, nakoľko neuzavreli kúpnu zmluvu na prevod týchto nehnuteľností, hoci vtedy platná právna úprava vyžadovala písomnú formu na zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Navrhovatelia na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a preto ich návrh zamietol ako nepreukázaný. 2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia, ktorý sa domáhali pripustenia zmeny petitu návrhu a vyhovenia návrhu s poukazom na to, že súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Napriek tomu, že Dotazník má podľa vtedajšej právnej úpravy písomnú formu a obsahuje aj všetky náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, a to označenie prevodcov a nadobúdateľov so všetkými potrebnými identifikačnými údajmi, špecifikáciou nehnuteľností, kúpnu cenu, dátum a podpisy všetkých prevodcov aj nadobúdateľov, nie je zrejmé, na základe akých myšlienkových úvah a logických záverov súd Dotazník považoval len za "potvrdenie o súhlase miestneho národného výboru o prevode nehnuteľností" a neposudzoval tento písomný dokument podľa obsahu v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého je nepochybné, že spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. kúpnej zmluvy a má aj písomnú formu. Záver súdu je vzhľadom na písomnú formu Dotazníka obsahujúcu všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, arbitrárny a odôvodnenie uznesenia súdu tak nemôže obstáť. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie súdu, že Dotazník je len akýmsi potvrdením o súhlase miestneho národného výboru s prevodom nehnuteľností, pretože Dotazník je datovaný dňa 15.02.1977 a samostatný list pripojený k Dotazníku, obsahom ktorého je práve potvrdenie Miestneho národného výboru - Bratislava - Rača o tom, že Rada Miestneho národného výboru Bratislava - Rača na svojom zasadnutí dňa 17.02.1978 vyslovila súhlas s prevodom Nehnuteľností, je datovaný dňa 17.02.1978, teda takmer rok po dátume podpisu Dotazníka, z čoho je evidentné, že ide o dva odlišné a samostatné dokumenty. Vytýkali konajúcemu súdu s poukazom na čl. 6 CMP, že sa vôbec nezaoberal ďalšími relevantnými dôkazmi priloženými k návrhu, ktorými sú čestné vyhlásenia právnych nástupcov pôvodných vlastníkov uvedených v Dotazníku. Konajúci súd uprednostnil prílišný formalizmus, tvrdosť zákona, nad spravodlivosť, v dôsledku čoho sa celé uznesenie javí ako nespravodlivé pre rozpor s jednoznačne a nepochybne prejavenou vôľou pôvodných vlastníkov, prevodcov nehnuteľností a ich
právnych nástupcov, ktorí zhodne uvádzajú rovnaké tvrdenia v prospech vydržania ich vlastníckeho práva. S poukazom na e § 46 ods. 1 a 2 a § 47 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 17.02.1978 uviedli, že predložili Dotazník, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností písomnou zmluvou o prevode nehnuteľností so všetkými podstatnými náležitosťami. Rovnako nesprávny právny záver vyvodil súd zo zisteného skutočného stavu na základe predložených dôkazov, v zmysle ktorých navrhovateľ 1/ s p. H. V. sa s prevodcami, pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, ústne dohodli na užívaní nehnuteľností od roku 1978, pričom išlo o ústnu dohodu o okamihu prevzatia nehnuteľností do faktickej držby a užívania, nie o ústnu dohodu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako si to mylne a nelogicky súd vyložil v prospech zamietnutia návrhu, odporuje aj samotnému Dotazníku a čestným vyhláseniam právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, prevodcov, s ktorými sa súd nijako nevysporiadal, hoci jednoznačne potvrdzujú pravdivosť ich tvrdení. Vytýkali konajúcemu súdu, že vôbec neaplikoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní dôkazov, zisťovaní ich obsahu a vôle účastníkov právneho úkonu, predovšetkým Dotazníka, ktorý podľa obsahu je platnou písomnou zmluvou o prevode nehnuteľností obsahujúcou všetky podstatné náležitosti, čomu zodpovedá aj skutočná vôľa účastníkov tohto právneho úkonu, pričom neobstojí argument, že ide len o potvrdenie miestneho národného výboru o súhlase s prevodom nehnuteľností, predovšetkým, keď tento súhlas uvedeného orgánu je obsiahnutý v inej listine s iným dátumom, a to zo dňa 17.02.1978. Uvedené skutočnosti a výklad obsahu právnych úkonov a vôle ich účastníkov zhodne potvrdzujú aj všetky čestné vyhlásenia právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, prevodov, uvedených v Dotazníku. Rovnako v rozpore s obsahom Dotazníka, dokumentu zo dňa 17.02.1978 a ostatných čestných vyhlásení právnych nástupcov vyplýva, že ústna dohoda navrhovateľa 1/ a L.. H. V. a prevodcov uvedených v Dotazníku sa týkala odovzdania nehnuteľností do faktického užívania a držby, pričom tento okamih môže byť iný ako okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že vôľa všetkých účastníkov Dotazníka bola previesť vlastnícke právo k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam z prevodcov na navrhovateľa 1/ a p. H. V. a táto vôľa je potvrdená aj viacerými právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov nehnuteľností, prevodcov uvedených v Dotazníku. Konajúci súd mal výklad právnych úkonov uskutočniť v súlade s teóriou a judikatúrou súdov v prospech platnosti právnych úkonov, v prospech dobrej viery účastníkov dotknutých právnych úkonov, v súlade so zákonom a uprednostniť prejav vôle účastníkov pred jazykovým vyjadrením. Konajúci súd nesprávne interpretoval § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri pochybnostiach (hoci máme za to, že niet pochybností o splnení podmienok vydržania vlastníckeho práva), nevyhodnotil držbu nehnuteľností ako oprávnenú, aj keď oprávnenosť držby jednoznačne preukazuje Dotazník, dokument miestneho národného výboru z 17.02.1978 ako aj viaceré čestné vyhlásenia právnych nástupcov pôvodných prevodcov uvedených v Dotazníku. Uznesenie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd návrh zamietol napriek tomu, že predložili písomný Dotazník o prevode nehnuteľností obsahujúci všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý je potrebný podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovať podľa jeho obsahu a vôle účastníkov tohto právneho úkonu, neoznačenie Slovenského pozemkového fondu nie je vadou konania, pretože v tomto type konania priamo CMP určuje účastníkov konania a nemôže byť tak dôvodom zamietnutia návrhu, boli splnené podmienky na vyzývacie konanie, nakoľko navrhovatelia osvedčili všetky predpoklady vydržania, ktorého základným účelom a zmyslom je zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. Na skutočnosť, že od roku 1978, t.j. od kedy sa navrhovateľ 1/ a p. H. V. ujali držby nehnuteľností v dobrej viere, že im tieto patria, súd vôbec nevzhliadol. Rovnako súd nezisťoval ďalšie skutočnosti, a to, že navrhovateľ 1/ a L.. H. V. si spoločne nehnuteľnosti, resp. stavby prerobili, tieto od roku 1978 vzrástli na hodnote a nepotvrdením ich vlastníckeho práva vydržaním by im nikdy nikto túto hodnotu, ako aj investované peňažné prostriedky nevrátil, nenahradil, v dôsledku čoho by im vznikla veľká škoda. Súd neúplne zistil skutočný stav veci, keď podľa LV č. XXXX, katastrálne územie Rača, navrhovateľ 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/10 k nehnuteľnostiam na základe Notárskej zápisnice N 998/2015, Nz 25589/2015, NCRls 25589/2015 zo dňa 22.07.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený L. Z.-XXXXX/XX. Na túto skutočnosť nijako súd nevzhliadol, hoci LV č. XXXX bolo prílohou návrhu a zároveň informatívne listy vlastníctva sú dostupné verejnosti aj na portály katastra nehnuteľností. Taktiež súd nevykonal žiadne šetrenie za účelom získania Notárskej zápisnice a zistenia jej obsahu, ktorú si mohol vyžiadať z Notárskeho centrálneho registra listín. Predložili Notársku zápisnicu spísanú dňa 22.07.2015, sp. zn. N 998/2015, Nz 25589/2015, NCRls 25589/2015 notárom, Y.. Y. L.C., so sídlom J. X, X., v zmysle ktorej notár ako kompetentný subjekt vydal osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva navrhovateľa 1/ a p. H. V. (za jej života), okrem iného, aj k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/10 k celku od pôvodných vlastníkov, prevodcov K. I.G., H. Č., Š. I. H. L. L., ktorí boli zároveň ako prevodcovia nehnuteľností uvedení v Dotazníku, v ktorom boli zároveň ako ďalší prevodcovia označení
práve aj Odporcovia 1 až 4. Poukázali na to, že obsahom aj ďalších čestných vyhlásení je potvrdenie skutočnosti, že na základe písomného Dotazníka navrhovateľ 1/ a jeho zosnulá manželka v roku 1977 odkúpili nehnuteľnosti od odporcov 1 až 4, zaplatili za ne kúpnu cenu, od roku 1978 ich nerušene užívali dlhé roky až do súčasnosti , v dôsledku čoho boli od počiatku dobromyseľnými vlastníkmi a nikto nikdy ich oprávnenosť, dobromyseľnosť a vlastníctvo nespochybňoval, práve naopak, mnohí právni nástupcovia uvedené jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, písomne potvrdili. Ide o čestné vyhlásenia viacerých právnych nástupcov odporcov 1 a 2, avšak vzhľadom na skutočnosť, že už ide o ďalšie generácie, navrhovatelia nemajú vedomosť o všetkých aktuálne žujúcich právnych nástupcoch všetkých odporcov, a preto ani nemajú reálnu možnosť získať čestné vyhlásenia o potvrdení vydržania a súhlase s vydržaním vlastníckeho práva od všetkých aktuálnych právnych nástupcov odporcov 1 až 4, toto súdne konanie je tak jediná možnosť, ako sa navrhovatelia môžu domôcť ochrany svojho práva. Zároveň navrhli zmenu petitu, pričom zmena spočíva len v zmene dátumu, ku ktorému žiadajú potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva, a to vzhľadom na právnu úpravu vydržania obsiahnutú v Občianskom zákonníku od roku 1977. So zreteľom na novelu Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. tak vydržacia doba vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uplynula k 01.01.1992, a preto k tomuto dátumu žiadajú určiť vydržanie vlastníckeho práva. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. 4. Vydržanie je osobitný orginárny spôsob nadobudnutia vlastníctva priamo zo zákona (ex lege) za súčasného splnenia zákonných podmienok: a/ oprávnenosť držby po celú vydržaciu dobu b/ nepretržitosť držby počas celej vydržacej doby, ako neprerušovaný stav užívania veci tri roky pri veciach hnuteľných a 10 rokov pri veciach nehnuteľných c/ spôsobilý predmet vydržania 5. Základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje s ňou (corpuss possessionis). Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako s vlastnou, akoby držiteľovi vlastnícky patrila (animus possidendi), v dobrej viere, že držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje; ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania, na dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok) a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej), náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí (vlastnícky nadobudol) - ospravedlniteľný omyl. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia veci. Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod (neplatný, nulitný), ale postačí, ak tu bol len domnelý právny dôvod (titulus putativus), pri ktorom držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí; pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach, nie len ich samotná existencia. Nie je podstatné, či (spolu)vlastník veci informujúci "domnelého vlastníka" o skutočnom (právnom) vlastníctve veci súčasne doloží či nedoloží svoje tvrdenia; stačí, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci. Ak je preukázané, že držiteľ od určitého okamihu vedel alebo musel vedieť, že nie je oprávneným držiteľom, nemôže sa dovolávať dobrej viery. Pritom nie je významný právny názor osoby, ktorá spochybnila vlastníctvo oprávneného držiteľa, na to, z akého dôvodu je
prevodná zmluva neplatná, prípadne na to, kto je platným vlastníkom spornej veci. Dôležitý nie je ani vzťah tejto osoby k predmetu držby; určujúce je vyvolanie pochybností objektívne spôsobilých zneistiť vlastníctvo do tej doby existujúcej dobrej viery držiteľa o platnosti prevodnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastníctvo. Právne relevantná nie je ani skutočnosť, že sám prevodca nespochybnil alebo nespochybňuje platnosť zmluvy. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu oprávnenej držby, keď ju nebude možné celkom úplne zistiť úsudkom z nepriamych dôkazov, zákon zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne, s poukazom na relevantnú právnu úpravu vydržania a ustálenou súdnou praxou prijaté právne závery, zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a správne na základe predložených listinných dokladov dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili dobrú vieru vo vzťahu k titulu, na základe ktorého sa držby nehnuteľností uchopil navrhovateľ 1/ so svojou neb. manželkou. Nesvedčal im žiadny právny titul, zakladajúci ako poctivosť právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva, tak ich presvedčenie, že s nadobudnutým majetkom nakladajú v dobrej viere ako s vlastnou vecou, akoby im ako držiteľom aj vlastnícky patrila. Len Dotazník a čestné prehlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy nezakladalo dobromyseľnosť v kolónke formulára označených nadobúdateľov v tom, že im právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva svedčí a teda tento dôkaz sám o sebe nebol z objektívneho hľadiska spôsobilý založiť ich vnútorné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi veci. 7. Navrhovatelia v návrhu odvodzovali dobromyseľnosť od Dotazníka a čestného vyhlásenia zo dňa 15.2.1977 po podpise ktorého od roku 1978 na základe ústnej dohody nehnuteľnosti nepretržite a nerušene užívali. Navrhovatelia následne v odvolaní tvrdili, že Dotazník obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie správne zameral svoju pozornosť na posúdenie, či navrhovateľ 1/ s neb. manželkou ako v Dotazníku označení nadobúdatelia nehnuteľností, mohli na základe jeho vyplnenia a podpísania spolu s označenými prevodcami (vrátane odporcov 1/-4/) byť v dobrej viere, že nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Nerušená a dlhodobá držba nehnuteľnosti bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá by mohla vyvolať presvedčenie, že sa stali užívatelia vlastníkmi nehnuteľnosti, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 12/2010). 8. Už zo samotného Dotazníka výslovne vyplýva, že slúžil na registráciu a spoplatnenie zmluvy, pričom pred samotnými podpismi Dotazníka účastníci prehlásili, že uvedené údaje, slúžiace ako podklad na napísanie zmluvy alebo vyplývajúce zo zmluvy už napísanej, sú úplné a správne, a sú si vedomí všetkých právnych následkov, ktoré by ich postihli v prípade nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci si museli byť vedomí, že Dotazník nenahrádza zmluvu o prevode vlastníckeho práva nehnuteľností, že ide iba o formulár slúžiaci ako podklad údajov pre napísanie zmluvy alebo vyplývajúcich z už napísanej zmluvy. Preto ani Dotazník neobsahuje žiadny prejav vôle prevodcov ani nadobúdateľov previesť vlastnícke právo a nadobudnúť vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam. V nadobúdateľoch preto Dotazník nemohol objektívne vyvolať presvedčenie, že sa na jeho základe stali vlastníkmi nehnuteľností, keď navyše bola v tom čase potrebná k zmluve o prevode nehnuteľnosti jej registrácia štátnym notárstvom, na základe ktorej vlastníctvo prechádzalo z prevodcu na nadobúdateľa (§ 134 ods. 2 Obč. zák. účinnom do 31.12.1991). Podľa ustálenej súdnej praxe oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom (R 73/2015). 9. Výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať. Ak prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Nie je prípustné, aby súd postupom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nahrádzal neurčitú a absentujúcu náležitosť hmotnoprávneho úkonu, prípadne výkladom naprával nedostatky prejavu vôle zmluvných strán; interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Absentujúce prejavy vôle prevodcov a nadobúdateľov
v Dotazníku tak nie je možné nahrádzať ani čestnými prehláseniami právnych nástupcov pôvodne označených prevodcov a ani udeleným súhlasom národného výboru. 10. Notárska zápisnica zo dňa 22.07.2015 o osvedčení vydržania vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam za rovnakých dokladoch nie je spôsobilým podkladom na preukázanie osvedčenia splnenia zákonných podmienok vydržania. Nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že akcentoval pri svojich záveroch potrebu písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľností, keďže navrhovatelia predložili čestné prehlásenia právnych nástupcov pôvodných prevodcov, ktorí v nich potvrdzovali, že ich právni predchodcovia odpredali spoluvlastnícky podiel na základe ústnej dohody v roku 1978, ktorej predchádzal písomne vyhotovený Dotazník. Navrhovatelia až v podanom odvolaní začali; navyše v rozpore s uvedenými vyhláseniami; tvrdiť, že písomné uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností predstavuje písomne vyhotovený Dotazník, pretože obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a že ústne sa dohodli o okamihu prevzatia nehnuteľností do faktickej držby a užívania a nešlo teda o ústnu dohodu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo je v rozpore z prehlásenia právnych nástupcov prevodcov o odpredaní nehnuteľností na základe ústnej dohody v roku 1978. 11. Správne súd prvej inštancie posudzoval, či boli navrhovateľ 1/ s manželkou v dobrej viere a to nielen zo subjektívneho hľadiska , t.j. ich osobného presvedčenia, ale aj z objektívneho hľadiska, teda či pri bežnej (normálnej) opatrnosti mohli mať nadobúdatelia dôvodné pochybnosti o tom, že im sporné nehnuteľnosti na základe Dotazníka vlastnícky patria za stavu, keď neprebehla ani samotná registrácia štátnym notárstvom. Pokiaľ by aj bolo možné usudzovať na to, že sa chopili držby nehnuteľností na základe Dotazníka spĺňajúceho podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, pokiaľ nebol Dotazník ako kúpna zmluva registrovaný štátnym notárstvom, nemohli sa nadobúdatelia domnievať, že sa stali vlastníkmi držanej veci. Oprávnená držba sa totiž nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. V danom prípade omyl nadobúdateľov presiahol rámec bežnej, obvyklej opatrnosti, a preto nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na nerušené dlhodobé užívanie nehnuteľností, uvedené samé o sebe nepostačuje pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pre absenciu dobrej viery vo vzťahu k spôsobu ich nadobudnutia. Nadobúdatelia pri zachovaní normálnej (bežnej) opatrnosti mali a mohli mať pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo na základe Dotazníka bez potrebnej registrácie, nenadobudli. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že výlučne len subjektívny pocit nadobúdateľa, že je vlastníkom, k vydržaniu vlastníckeho práva nepostačuje za takej dôkaznej situácie, keď nebola ani len osvedčená existencia takej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala objektívnu stránku dobromyseľnosti, teda existenciu právneho titulu, z ktorého by bolo možné dôvodne vyvodzovať dobromyseľnosť. 12. S poukazom vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, keď nebol preukázaný taký právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať v nich dôvodné presvedčenie, že nehnuteľnosti im vlastnícky patria. So zreteľom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 13. O zmene návrhu rozhodol odvolací súd podľa § 64 CMP. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).