Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/121/2022 1118215503 29. 10. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1118215503.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: BLAHOBYT, spol. s r.o., Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 899, zastúpený: Legium s.r.o., Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, v konaní o zaplatenie 1.149,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa 19.5.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa 19.5.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 33Cb/71/2018 - 276 zo dňa 19.5.2022 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.149,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému 100% trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.10.2017 došlo k škodovej (poistnej) udalosti, pri ktorej došlo ku škode na majetku p. X. D., konkrétne k zatečeniu stien v jeho byte z dôvodu zatekania z kotolne v dôsledku poškodeného sifónu. Na základe poistnej zmluvy Domos Kompakt č. 8510174488 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, žalobca ako poistiteľ poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 1.149,97 Eur v zmysle Oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 6.12.2017 a Likvidačného protokolu zo dňa 6.12.2017. Poškodený si titulom poistného plnenia uplatnil náklady na opravu vo výške 881,48 Eur na základe faktúry č. 001/2017 vystavenej spoločnosťou UNI 3R, s.r.o. a náklady na ubytovanie vo výške 1.149,97 Eur uhradené spoločnosti Airbnb. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku výzvou zo dňa 6.12.2017. 2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nie je vlastníkom žiadneho zariadenia v bytovom dome, bytu ani nebytového priestoru, s vlastníctvom alebo prevádzkou ktorých by mohla byť spôsobená škoda zatečením vody a nie je si vedomý porušenia žiadnej právnej alebo zmluvnej povinnosti, ktorej dôsledkom by mohol byť vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu. Žalovaný je len správcom bytového domu na Kresánkovej 4-14 v Bratislave, v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoril poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, tzv. domovú poistku a ohlásil škodovú udalosť poisťovni. Domnieva
sa preto, že zrejme omylom žalobca stotožnil žalovaného ako správcu s osobou zodpovednou za škodu. Ak bola škoda spôsobená zariadením vo vlastníctve iného vlastníka alebo spoločného zariadenia všetkých vlastníkov, resp. jeho prevádzkou, sú zodpovední vlastníci bytového domu. Žalovaný namietal aj tvrdenú škodu, ktorá sa zhoduje so sumou úhrady za ubytovanie piatich osôb v Bratislave v období od 24.11.2017 do 8.11.2017. Škoda vznikla 5.10.2017 a termín ubytovania nekorešponduje so žiadnym z termínov prác na odstraňovaní následkov. K okolnostiam vzniku škody žalovaný považoval za nepravdepodobné, že zatečenie mohlo nastať v krátkom časovom horizonte z kondenzačného potrubia komína, ale mohlo k nemu dôjsť aj zatekaním priamo z napojenia kotla vo vlastníctve poškodeného, čo mohlo súvisieť s väčším odberom vody odpisovanej na merači SUV poškodeného v uvedenom čase. Asi mesiac pred nahlásením škody mala byť vykonaná revízia kotla poškodeného, preto by musel servisný technik už v tom čase upozorniť na únik vody v miestnosti z upchatej kondenzačnej nádobky na podlahe. Revíziu spoločného komína objednal žalovaný ako správca, avšak táto nemohla byť riadne vykonaná z dôvodu uzamknutia tejto miestnosti vlastníkmi bytov. Žalovaný v rámci procesnej obrany ďalej namietal, že v čase vzniku škodovej udalosti vykonával správu bytového domu, žiadnu povinnosť z výkonu správy bytového domu neporušil a ako správca by zodpovedal za škodu, ktorá by vznikla v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností pri správe bytového domu, čo žalobca nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, že by sušenie podlahovej konštrukcie a stien na prízemí v kotolni, spoločnej chodbe a vstupnej chodbe bytu vyžadovalo nutnosť zaobstarania náhradného ubytovania a z vyjadrenia žalobcu a predložených dôkazov nevyplýva, že by sušenie týchto priestorov znemožňovalo úplné užívanie bytu. 3. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že k náhrade škody formou naturálnej náhrady neprišlo (napr. poskytnutím náhradného ubytovania), preto si uplatňuje náhradu škody za náhradné ubytovanie formou peňažnej náhrady podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Námietku, že sa nejednalo o dobu bezprostredne po vzniku škodovej udalosti považoval za irelevantnú, nakoľko neobývateľnosť nemusí byť spôsobená len škodovou udalosťou, ale súvisí s prácami na nápravu do pôvodného stavu. K priebehu škodovej udalosti poukázal na závery poisťovne, že komínový kondenz zo spoločného komína v kotolni vtekal do upchatej nádoby, ktorá je napojená na odpad, upchatá odpadová nádoba pretekala na dlažbu a cez poter zavlhli aj priestory bytu poškodeného. Z toho dôvodu sa podľa poistiteľa nejednalo o náhodnú udalosť a neposkytol poistné plnenie. Udalosť, ktorú nie je možné označiť ako náhodnú, predstavuje udalosť, ktorej bolo možné predísť za dodržania určitých postupov. Žalovaný ako správca zodpovedá za udržiavanie domu v takom stave, aby neprichádzalo k takýmto škodám, k čomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/48/2013. Odvrátenie škody vzniknutej v dôsledku havarijnej udalosti hroziacej vlastníkovi bytu a ohrozujúcej ostatných vlastníkov, je povinnosťou správcu a jej zabezpečenie spadá pod riadny výkon správy. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 10Co/2017/2015 zo dňa 12.5.2016 a § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Upchatá odpadová nádoba predstavuje bežnú údržbu, je na žalovanom, aby preukázal, že takúto údržbu vykonal. Žalovaný spôsobil vzniknutú škodu pri jeho prevádzkovej činnosti, neuviedol žiadne liberačné dôvody, ktorými by preukázal, že nezodpovedá za vzniknutú škodu. 4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nárok odôvodňuje § 420a Občianskeho zákonníka, hoci v podanej žalobe ho odôvodňoval § 420 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s tvrdením, že správa bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zmysle zákona č. 182/1995 Z. z. je prevádzkovou činnosťou, bytový dom nemožno považovať za prevádzku žalovaného, ktorý tam nevlastní žiadne priestory a ani nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala zriaďovať prevádzku v bytovom dome. Vytekanie kondenzu z nádoby nemožno považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, vzniknutú škodu nie je možné priradiť pod žiadnu definíciu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou taxatívne vymedzenou v § 420a ods. 2 písm. a), b) alebo c) Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom, že pri krátkodobom nájme je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu minimálne na dva mesiace a ubytovanie cez AIRBNB bolo lacnejšou alternatívou, ubytovanie stálo na 2 týždne takmer 1.200,Eur, mesiac ubytovania by v tom prípade stál takmer 2.400,- Eur, vychádzajúc z mesačného nájmu približne 700,- Eur za adekvátny byt pre päť osôb by poškodený uhradil nájom za dva a pol mesiaca, vrátane depozitu vo výške mesačného nájmu. Od škodovej udalosti 5.10.2017 až do využitia náhradného ubytovania poškodeným ubehol mesiac a 19 dní, čo je dostatočne dlhá doba, aby poškodený mal možnosť nájsť lacnejšie náhradné ubytovanie. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/48/2013 podľa žalovaného s posudzovanou vecou nesúvisí, vychádza zo skutkového stavu, keď ku škode došlo prasknutím radiátora v byte vlastníka.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 420 ods. 1 až ods. 3, § 420a, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5, § 8b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.08.2018. Mal za nesporné, že dňa 5.10.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k zatečeniu stien v byte poškodeného X. D. na ulici A. XX, B.. Vlastník poškodeného bytu mal uzavretú poistnú zmluvu č. 8510174488 na poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu so žalobcom. Náklady na odstránenie následkov škodovej udalosti boli vo výške 881,48 Eur. Poškodený s rodinou si v čase od 24.11.2017 do 8.12.2017 prenajal ubytovanie za cenu 1.149,97 Eur. Na základe poistnej zmluvy žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 1.149,97 Eur a listom zo dňa 6.12. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie 1.149,97 Eur, nakoľko škoda bola spôsobená jeho zavinením. Z oznámenia poisťovne žalovaného zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že k poistnej udalosti došlo tak, že komínový kondenz zo spoločného komína v kotolni vtekal do upchatej nádoby, ktorá je napojená na odpad, upchatá odpadová nádoba pretekala na dlažbu a cez poter zavlhli priestory bytu poškodeného. Sporným medzi stranami bolo, či žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi vyplatené náklady na ubytovanie poškodeného a jeho rodiny, keď žalobca pôvodne tvrdil, že žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a v neskorších vyjadreniach, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje zavinenie, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi a tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania. Ide o zodpovednosť za výsledok. Tejto zodpovednosti sa ten, kto ju spôsobil, zbaví len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje („len“) všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušenie tejto zodpovednosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. 7. Súd prvej inštancie v prípade skúmania zodpovednosti žalovaného podľa § 420 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že za škodu zodpovedá žalovaný ako správca, ani že vznikla v dôsledku jeho správania, teda nebol naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Z tohto dôvodu nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) a škodou. Situáciu, ktorá nastala a v dôsledku ktorej vznikla škoda jednému z vlastníkov bytov totiž nemožno subsumovať pod žiadny prípad porušenia povinností správcu v zmysle § 8b ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z ., z ktorého vyplýva, že správca by zodpovedal za vzniknutú škodu len v prípade neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by k takémuto porušeniu povinností zo strany žalovaného došlo, t. j. že by žalovaný ako správca domu svoju správcovskú činnosť nevykonával riadne. 8. V prípade posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že hoci Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu „prevádzková činnosť“, treba pod ňou v zmysle judikatúry a právnej teórie chápať sústavnú, trvalú a opakovanú činnosť, vykonávanú určitým organizovaným spôsobom a zameranú na dosiahnutie určitého hospodárskeho výsledku. Môže ísť o činnosť podľa predmetu podnikania aj mimo neho. Občiansky zákonník stanovuje dva liberačné dôvody, a to neodvrátiteľná udalosť nemajúca pôvod v prevádzke alebo vlastné konanie poškodeného. Súd prvej inštancie správu bytov a nebytových priestorov posúdil ako prevádzkovú činnosť. Prevádzkou sa rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie. Za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v posudzovanej veci bola škoda spôsobená vodou - kondenzom z komína, ktorý pretekal do bytu z miestnosti susediacej s bytom poškodeného. Medzi procesnými stranami bolo nesporné, že miestnosť, v ktorej sa nachádzala upchatá nádoba, ktorá je napojená na odpad (do ktorej kondenz vtekal a následne pretekal), bola uzamknutá, žalovaný do nej
nemal možnosť vstúpiť, kľúče mali výlučne vlastníci bytov na príslušnom poschodí (jedným z nich bola rodina poškodeného). Súd prvej inštancie mal za to, že je daný liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý tým, že priestor uzamkol, znemožnil správcovi riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred zistením zatekania sa v byte cca 2 týždne nikto nezdržiaval a priestor, v ktorom kondenz pretekal bol zavinením poškodeného správcovi domu (žalovanému) neprístupný. V tomto období, kedy zjavne došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať spoločné zariadenie domu v bezporuchovom stave vinou poškodeného. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca uvádza, že súd prvej inštancie skonštatoval, že napriek tomu, že zo strany žalovaného sa jednalo o prevádzkovú činnosť, v danom prípade bol daný liberačný dôvod, ktorý mal spočívať v uzamknutí priestorov, kde sa nachádzal kotol, ktorý spôsobil vytopenie kondenznou kvapalinou. Podľa žalobcu ochrana podľa § 420a Občianskeho zákonníka ide tak ďaleko, že chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti, protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá, stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené a či prevádzkovateľ porušil právom uloženú povinnosť. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok, pričom žalobca opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súde v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015 zo dňa 12.5.2016, kde sa nejedná o obdobnú, ale o totožnú právnu otázku. Vo všetkých zákonom uvedených prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou musí byť naplnené, že škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou má vplyv na okolie. Prevádzková činnosť nemusí byť činnosťou nebezpečnou, nakoľko ak by z prevádzky vyplývalo osobitné nebezpečenstvo, použili by sa ustanovenia § 432 Občianskeho zákonníka. Žalobca k definícii pojmu prevádzková činnosť poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 7/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2429/2007, uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk pod č. 101/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 776/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 484/2013, v zmysle ktorých je prevádzková činnosť taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva a v prípade vzniku škody, môže byť vyvolávajúcim činiteľom samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok, prípadne vyvolávajúcim činiteľom môže byť aj vec použitá pri prevádzkovej činnosti. Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť prebiehala bezvadne, podstatné je, či práve samotná činnosť, či pri nej použitá vec, svojou povahou zapríčinili vznik škody. 10. Uvedené právne závery žalobca dáva do súvisu s výpoveďou svedkyne D., ktorá uviedla: „Ja chcem zdôrazniť, že po dlhšom „naťahovaní" bolo ustálené, že príčinou bol zlý kondenz, zistilo sa, že sa nevykonávali revízne kontroly a aj bol technik prepustený“. Žalobca má za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie o uzamknutom priestore nemá účinky liberačného dôvodu, nakoľko žalovaný bol povinný postupovať tak, aby zabezpečil riadnu údržbu technických zariadení. Žalobca zastáva názor, že argumentácia súdu prvej inštancie by mala relevanciu len ak by škoda vznikla v dôsledku toho, že poškodený neumožnil prístup do tejto miestnosti, avšak v prípade povinnej revízie môže mať uzamknutie vplyv len na odstránenie škôd, nie na ich vznik. Rovnako tak neobstojí argumentácia, že poškodený bol odcestovaný, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodený bol neustále doma. Správca bytového domu má zabezpečiť kontinuálne a nerušené užívanie priestorov t. j. možno dovodiť, že pri riadnom vykonávaní revízie má poškodený, ktorý za služby správcu bytového domu platí odplatu, právo na nerušené užívanie. Žalobca preukázal právny titul predložením poistnej zmluvy, vyjadrením likvidátora, výsluchom poškodeného, ktorý nerozporuje ani žalovaný, je potom na žalovanom, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaný však
nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu vykonával riadne a včas alebo že by mu poškodená odoprela prístup na vykonanie revízie kotla a vývodu kondenzu. Žalobca uviedol, že existuje dôvodná pochybnosť, v akom rozsahu a či vôbec vykonával žalovaný revízne kontroly priestorov a činnosť správcu bytového domu, preto konštatovanie, že škoda nastala zavinením poškodeného z dôvodu uzamknutia priestorov, kde sa nachádzal kotol neobstojí. Uzamknutie priestorov nemalo vplyv na už vzniknutú škodu, táto mala svoj pôvod v nevykonanej revízii kotla. Uzamknutie priestorov nemohlo byť liberačným dôvodom vo vzťahu k takto spôsobenej škode. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený, navrhuje, aby ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v odvolaní zopakoval argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie a opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015, ktorý účelovo nesprávne interpretuje. Skutkový stav v tejto veci nebol totožný, v uvedenej veci neexistoval liberačný dôvod, na základe ktorého by sa žalovaný zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu. Naviac súd prvej inštancie uznal činnosť žalovaného za prevádzkovú činnosť, preto rozsudok nie je v rozpore s princípom právnej istoty a možno mať za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Rovnako rozhodnutie v bode 15 odvolania (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2429/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 776/2012) nesúvisí s prejednávanou vecou, nakoľko v uvádzanom rozhodnutí vznikla škoda vecou použitou pri prevádzkovej činnosti. V posudzovanej veci škoda nevznikla vecou, ktorú by žalovaný používal pri svojej prevádzkovej činnosti, nakoľko kotol alebo komín, resp. rúra komína, z ktorej vyteká kondenz, nie sú veci, ktoré žalovaný používa pri svojej prevádzkovej činnosti, nie sú vo vlastníctve žalovaného, ale patria vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaný namieta tvrdenia žalobcu, že riadne nevykonával povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy a že porušením povinností žalovaného došlo ku vzniku škody, súčasne namieta, že ide o tvrdenia produkované žalobcom až v priebehu odvolacieho konania, pred súdom prvej inštancie nikdy riadny výkon správy nerozporoval. Medzi povinnosti správcu patrí nepochybne aj revízia, resp. kontrola komína a iných zariadení. Z výpovede svedka I. vyplynulo, že zákonné kontroly riadne vykonávali a zo strany žalobcu nebola táto skutočnosť rozporovaná. Tvrdenie svedkyne D., že žalovaný nevykonával kontroly nebolo ako pravdivé preukázané žiadnymi dôkazmi. Žalovaný namieta, že žiaden z argumentov žalobcu nepreukazuje zanedbanie, resp. porušenie povinnosti žalovaného pri výkone správy domu. V konaní bolo ustálené, že zatečenie spôsobil kondenz z komína. Svedok I. uviedol, že správca revízie vykonával a opísal aj ich priebeh. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že ak žalobca namieta, že žalovaný nevykonával revízie kotlov, každý byt má vlastný kotol, tento je vo vlastníctve vlastníka bytu, za revízie kotla zodpovedá každý vlastník, pričom v konaní bolo vylúčené, že ku škode došlo poruchou kotla. Žalovaný nevykonával revízie kotlov, zatečenie vzniklo inak, zatečením z kondenzu komína, pričom komín nie je kotol. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nikdy nespochybňoval výkon revízií. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že musí v rámci sporu preukázať, že vzniknutý dlh zaplatil alebo dlh mal byť v inej výške. 12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 30.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie logicky odôvodnil. Žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom odkazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016. V označenom konaní riešil Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd spornú otázku, či v posudzovanej veci išlo o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a namietanú vecnú pasívnu legitimáciu správcu bytového domu a otázku, či preukázateľne vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou správcu. Odvolací súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nedospel k iným záverom o charaktere činnosti žalovaného ako správcu bytového domu, ako vyplývajú z označeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 10Co/207/2015, v označenom konaní a rozhodnutí ale nebola riešená otázka existencie liberačných dôvodov. 16. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý posúdil správu bytov a nebytových priestorov ako prevádzkovú činnosť, keď prevádzkou sa rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie. Teda ide o činnosť správcu vykonávanú nielen vo vlastnej prevádzke správcu, ale aj v spoločných častiach bytových domov a na príslušenstve alebo pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorého správu zmluvne zabezpečuje. Za prevádzku sa preto považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu (viď. § 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome v znení účinnom do 31.08.2018), k uvedenému záveru však odvolací súd zdôrazňuje, že iba v prípade, ak sa jedná o spoločné zariadenia domu. Ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dome v znení účinnom do 31.08.2018 (v rozhodnom čase) ukladá správcovi (alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov) povinnosť zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 17. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu vykonával riadne a včas alebo že by mu poškodený odoprel prístup na vykonanie revízie kotla a vývodu kondenzu (bod 26 odvolania), nakoľko v konaní nebolo preukázané, že prevádzková činnosť žalovaného zahŕňa povinnosť vykonávať revízie kotla, nakoľko nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že kotol je spoločným zariadením domu a nie vlastníctvom vlastníka bytu. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal, že kotol je vo vlastníctve poškodeného a asi mesiac pred nahlásením škody mala byť vykonaná revízia kotla poškodeného, pričom žalobca nesporoval toto skutkové tvrdenie žalovaného. Ako správne upozorňuje žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, komín a kotol sú rozdielne zariadenia, ktoré je potrebné rozlišovať. Ak má každý byt v bytovom dome vlastný kotol, tento je vo vlastníctve vlastníka bytu, žalovaného ako správcu bytového domu nezaťažuje povinnosť vykonávať revízie takéhoto kotla z titulu prevádzkovej činnosti. Dôkazné bremeno, že škoda vznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného, zaťažuje žalobcu. 18. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu udalosti vyvolanej prevádzkou činnosťou, spôsobenie škody a príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou ide o objektívnu zodpovednosť, táto však nie je absolútna, zákon liberáciu obmedzuje na prípady, kedy škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preukázanie liberačného dôvodu je na zodpovednom prevádzkovateľovi, teda dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. 19. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na žalobnú argumentáciu posudzoval zodpovednosť žalovaného aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nebol naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a to porušenie právnej povinnosti/protiprávny úkon a z tohto dôvodu v tomto prípade nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti/protiprávnym úkonom a škodou. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie vec právne posúdil aj v intenciách § 420a Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť správcu za škodu pri prevádzkovej činnosti, t. j. ako osobitný prípad v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu a dospel k záveru, že žalovaný sa tejto zodpovednosti zbavil. Odvolací súd preto uvádza, že všeobecná argumentácia odvolateľa týkajúca sa charakteru činnosti žalovaného a právneho posúdenia zodpovednosti správcu v bodoch 7 až 16 odvolania tak nie je v rozpore s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a ani nebola dôvodom zamietnutia žaloby. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo preukázanie existencie liberačného dôvodu žalovaným, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý tým, že priestor uzamkol, znemožnil správcovi (žalovanému) riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť spočívajúcu v zabezpečení nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov. 20. Z bodu 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v posudzovanej veci bola škoda spôsobená vodou - kondenz z komína, ktorý pretekal do bytu z miestnosti susediacej s bytom poškodeného. Medzi procesnými stranami nebolo sporné (a túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa poškodená D.), že miestnosť, v ktorej sa nachádzala upchatá nádoba, ktorá je napojená na odpad a do ktorej kondenz vtekal, bola uzamknutá, žalovaný do tejto miestnosti nemal možnosť vstúpiť, kľúče mali výlučne vlastníci bytov na príslušnom poschodí (jedným z nich bola rodina poškodeného). Vzhľadom k uvedenému stavu mal súd prvej inštancie za to, že je daný liberačný dôvod v zmysle § 420a odsek 3 Občianskeho zákonníka, škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, ktorý tým, že priestor uzamkol, znemožnil žalovanému riadne vykonávať (prevádzkovú) činnosť spočívajúcu v zabezpečení nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov a ako vyplynulo z výpovede svedkyne - pred zistením zatekania sa v byte cca 2 týždne nikto nezdržiaval a je teda zrejmé, že priestor, v ktorom kondenz pretekal, bol zavinením poškodeného správcovi domu (žalovanému) neprístupný. V tomto období, kedy zjavne došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať spoločné zariadenie domu v bezporuchovom stave vinou poškodeného. 21. Odvolací súd sa s uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje. Žalobca napokon ani v odvolaní tieto skutkové zistenia nesporoval. Naopak sám uviedol, že je štandardom a dokonca podľa neho žiadúce, aby zariadenie (ako je kotol) bolo uzamknuté a tým chránené pred neoprávnenými zásahmi. Rovnako tak sa nie je možné stotožniť s odvolateľom, že neobstojí argumentácia, že poškodená bola odcestovaná, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodená bola stále doma. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že povinnosti vyplývajúce správcovi bytového domu z prevádzkovej činnosti sú limitované výkonom práv samotných vlastníkov vo vzťahu k predmetu svojho vlastníctva (spoluvlastníctva). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú v rámci ústavného princípu, že vlastníctvo zaväzuje (čl. 20 ods. 3 veta prvá Ústavy SR) povinní dbať na stav vecí vo svojom vlastníctve. V prejednávanej veci tak škoda na majetku poškodeného bola zavinená postupom samotného poškodeného, ktorý spočíval v zneprístupnení priestorov, v ktorých sa nachádzala nádoba napojená na odpad, do ktorej vtekal kondenz, súčasne za skutkového stavu, že poškodený (ani nikto z jeho rodiny) sa v mieste vzniku škody pred zistením zatekania cca 2 týždne nezdržiaval. Z týchto skutkových okolností na strane žalovaného vyplynulo, že priestor bol zavinením poškodeného neprístupný a v období, kedy došlo k upchatiu odpadu, žalovaný nemohol vykonávať kontrolu a udržiavať spoločné zariadenie domu, komín v bezporuchovom stave vinou poškodeného (a to bez ohľadu na pohnútku poškodeného, že považuje za správne zabrániť neoprávneným zásahom). Námietka žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že by mu poškodená odoprela prístup na vykonanie revízie kotla a vývodu kondenzu je tak v rozpore s citovanou odvolacou argumentáciou žalobcu, z ktorej vedomé uzamknutie miestnosti, a to aj počas neprítomnosti poškodeného, priamo vyplýva (žalobca považuje za žiadúce, aby zariadenie bolo uzamknuté a že nemožno spravodlivo žiadať, aby poškodená bola stále doma). 22. Odvolací súd je toho názoru, že prevádzkovú činnosť v prípade správy bytového domu v zmysle bytového zákona nie je možné chápať ako nepretržitú kontrolnú činnosť zariadení bytového domu, nie je možné rozumne požadovať, aby správca bytového domu denne kontroloval stav každého zariadenia bytového domu, a to v rozpore s vôľou vlastníkov týchto zariadení prejavenou uzamknutím priestoru, kde sa zariadenie nachádza, pokiaľ by takáto povinnosť nevyplýva správcovi zo zmluvy o výkone správy, čo žalobca netvrdil ani nepreukázal. Názor žalobcu ako vlastníka (ktorého vlastníctvo zaväzuje) odvolací súd považuje za neprimeraný a v rozpore s § 8 ods. 5 zákona (v znení účinnom do 31.08.2018), podľa ktorého správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy, pričom za prevádzkovú činnosť právna úprava považuje vykonávanie povinných revízií technických zariadení podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z.) a povinnosť zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia. 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že konštatovanie súdu o uzamknutom priestore nemá účinky liberačného dôvodu, pretože žalovaný bol povinný postupovať tak, aby zabezpečil riadnu údržbu technických zariadení a že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že revíziu
vykonával riadne a včas. Konštatuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že by žalovaný nevykonával revízie technických zariadení. V konaní pred súdom prvej inštancie však žalobca netvrdil, že žalovaný nezabezpečil riadnu údržbu technických zariadení a takéto skutočnosti ani neboli preukázané, a to ani z výpovede svedkyne D. a vykonávanie pravidelných revízií žalovaným vyplynulo z výpovede svedka I.. Vyhodnotenie časti výpovede poškodenej citovanej žalobcom v odvolaní, s časťou výpovede svedka D.. T. I., odvolací súd hodnotí ako špekulatívnu úvahu odvolateľa, ktorá jeho tvrdenia ani nepreukazuje („ na otázku žalobkyne odpovedal mimoriadne vyhýbavo a všeobecne keď len uviedol: „odišiel od nás po dohode ale oveľa neskôr, ako sa toto stalo a vôbec to s tým nesúvisí.“). Z obsahu predloženého spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca až v zhrnutí dokazovania a záverečnom návrhu (predloženom v písomnom podaní v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.04.2022) len neurčito uviedol, že „má za to, že existuje dôvodná pochybnosť o tom, v akom rozsahu a či vôbec vykonávala žalovaná revízne kontroly priestorov a činnosť správcu bytového domu„. Takto neurčité tvrdenie žalobcu v záverečnej reči odvolací súd neposúdil ako riadne uplatnený prostriedok procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie, preto sa argumentáciou žalobcu v odvolaní v identickom znení nezaoberal. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).