Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/110/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200776 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EUROPE TRADING GROUP, s.r.o., Pribinova 1773/1, 020 01 Púchov, IČO: 36 820 393, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Žiaran, advokát, konajúci v mene spoločnosti LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 209, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 183103/2019 zo dňa 01.04.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Mesto Senec ako prvostupňový správny orgán vydalo dňa 23.08.2017 1. rozhodnutie č. 2017/23882/43/1, ktorým vyrubilo žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v celkovej výške 15 240,00 eur. Proti 1. prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný, ako orgán príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní 1. rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. 1492115/2017 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Prvostupňový orgán vydal dňa 21.12.2017 2. rozhodnutie č. 2017/23882/43/1, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v celkovej výške 15 240,00 eur. Proti 2. prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 265538/2018 zrušil 2. prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Prvostupňový orgán vydal dňa 03.07.2018 3. Rozhodnutie č. 2017/23882/43/3, ktorým opätovne vyrubil Žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v celkovej výške 15 240,00 eur. Proti 3. prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 567369/2018 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Prvostupňový orgán vydal dňa 11.12.2018 4. Rozhodnutie č. 2017/23882/43/1, ktorým opätovne vyrubil Žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v celkovej výške 15 240,00 eur. Proti 4. prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 5. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 183103/2019 zo dňa 01.04.2019 bolo podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie mesta Senec č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018, podľa § 12 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Senec č. 4/2016 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj na území mesta Senec (ďalej len „VZN č. 4/2016“) vyrubilo miestny poplatok za rozvoj v súlade so stavebným povolením vydaným Stavebným úradom mesta Senec pod Č. j.: Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017 a s ustanovením § 3 až 9 zákona č. 447/2015 Z.z., nasledovne: stavby podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z.: stavby na bývanie, základ poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z.z.: 822,00 m2, upravený základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2 zákona č. 447/2015 Z.z.: 762,00 m2, pri sadzbe poplatku: 20,00 eur/m2, vyrubený vo výške 15 240,00 eur. 6. Z administratívneho spisu vyplýva, že mesto Senec, stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) povolil v stavebnom konaní rozhodnutím č. j. : Výst. 634-17- Sc,St zo dňa 30. 3. 2017 stavbu: Súbor rodinných domov Senec-Búroš - SO 100 rodinné domy na parc. č. XXXX/XX- XXXX/XX LV č. XXXX, k. ú. Senec žalobcovi ako stavebníkovi, popis stavby: rodinné domy radovej zástavby A-B, C-D-E, F-G, nepodpivničené s II NP, s plochou strechou, druh stavby: novostavba, účel stavby: bývanie v rodinných domoch, podlahová plocha stavieb RD v m2: 821,54. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04. 2017. 7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou elektronicky správnemu súdu dňa 31.05.2019 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, žiadal aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Poukazujúc na § 63 ods. 2, ods. 3, písm. c/, d/ a ods. 5 Daňového poriadku žalobca namietal, že obsah výroku žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia (č. 4) je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami daňového poriadku, keď v ňom absentuje identifikácia žalobcu v daňovým poriadkom vyžadovanom rozsahu (absentuje DIČ). 10. Prvostupňové rozhodnutie bolo podľa žalobcu nezákonné aj z hmotnoprávnych dôvodov. Bolo vydané dňa 08.10.2018, pričom v jeho odôvodnení mesto Senec poukazuje na ustanovenia VZN č. 4/2016, ktoré bolo ako celok zrušené Všeobecne záväzným nariadením mesta Senec č. 3/2017, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 26.05.2017 a v ktorom neboli uvedené žiadne prechodné ustanovenia. 11. Dňom 26.05.2017 tak bolo VZN č. 4/2016 ako celok zrušené. Z uvedeného je potom zrejmé, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bolo toto vydané podľa neúčinného Všeobecne záväzného nariadenia. V čase jeho vydania tak už neexistoval hmotnoprávny podklad na jeho vydanie, ako hmotnoprávna podmienka, ktorá musí byť splnená, aby bolo rozhodnutie vydané kompetentným orgánom verejnej moci. 12. Žalobca poukázal na skutočnosť, že skoršie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli zrušené žalovaným z rovnakého dôvodu, že v prvostupňových rozhodnutiach absentovala identifikácia žalobcu v daňovým poriadkom vyžadovanom rozsahu (absentuje DIČ). Na druhej strane však pokiaľ ide o štvrté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaný v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že „... napadnuté rozhodnutie ... spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. § 63 Daňového poriadku“. 13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V predmetnom prípade sa nielenže jedná o skutkovo zhodnú vec ale dokonca o tú istú vec. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 06.06.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 15. Žalovaný sa nestotožnil námietkou, že rozhodol podľa neúčinného právneho predpisu. Stavebný úrad vydal žalobcovi stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 4. 2017. Poukazujúc na § 4 č. 447/2015 Z.z. uviedol, že správca vyrubil miestny poplatok za rozvoj na základe uvedeného stavebného povolenia, na základe ktorého vznikla žalobcovi poplatková povinnosť dňom 21.04.2017. 16. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, žalovaný argumentoval, že správca poplatku a následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli správne identifikačné číslo daňového subjektu v súlade so zákonom. Podstatnou je skutočnosť, že spoločným identifikátorom pre fyzickú osobu aj pre právnickú osobu sú identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ktorú žalovaný plne v súlade so zákonom splnil. Poplatníci podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj nie sú povinní u správcu poplatku, ktorým je obec, sa registrovať ani evidovať. 17. Daňové identifikačné číslo nie je povinnosťou uvádzať pre správcu poplatku za rozvoj u poplatníka, ale je to povinnosť u správcu dane vo vzťahu k iným daniam (ako napr. daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, nadväzne na § 67 ods. 1 daňového poriadku, ak daňový subjekt splní povinnosť predložiť žiadosť o registráciu, pričom takáto povinnosť sa na poplatníka poplatku za rozvoj nevzťahuje. Správca poplatku žalobcovi ako poplatníkovi poplatku za rozvoj nebol povinný prideliť daňové identifikačné číslo tzv. DIČ, a preto námietka žalobcu, že v rozhodnutí absentuje DIČ, je právne irelevantná. 18. Výrok rozhodnutia podľa ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku musí obsahovať identifikačné údaje o daňovom subjekte, rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, ak ide o peňažné plnenie aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa názoru žalovaného výrok napadnutého rozhodnutia je formulovaný presne, určito, stručne a vyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Obsahuje aj presnú citáciu stavebného rozhodnutia na základe ktorého bol vyrubený poplatok za rozvoj s uvedením presného výpočtu poplatku ako aj s uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého správca poplatku rozhodoval. 19. Žalovaný uviedol, že mesto Senec prijalo VZN č. 4/2016 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj na území mesta Senec uznesením mestského zastupiteľstva v Senci dňa 08.12.2016 s účinnosťou od 1. januára 2017, to znamená, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje za stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. 20. VZN č. 4/2016 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj na území mesta Senec bolo účinné od 01. januára 2017 a stavebné povolenie č. j. Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017, čiže už po účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta Senec. VZN č. 4/2016, ktorým bol zavedený miestny poplatok za rozvoj na území mesta Senec, bolo zrušené Všeobecne záväzným nariadením mesta Senec č. 3/2017 zo dňa 11.05.2017 s účinnosťou od 26.05.2017, tzn. až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia poplatníka. Preto podľa žalovaného správca poplatku rozhodnutím zo dňa 11.12.2018 určil miestny poplatok za rozvoj na základe právoplatného stavebného povolenia právoplatného dňa 21.04.2017 v súlade s platnými právnymi predpismi. IV. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu, c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo d) ktorá je dodatočne povolená. 22. § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu. 24. Podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z.z. základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. 26. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení a) stavby na bývanie, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, e) ostatné stavby. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. 28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. 29. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby. 30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. 31. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis, ak § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/20191130>, § 9 až 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/20191130> tohto zákona neustanovujú inak. 32. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 33. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 35. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20210206>, a ak i de o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 37. Podľa § 67 ods. 1 daňového poriadku Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. V. Posúdenie veci správnym súdom 38. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 43. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 44. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 183103/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu poplatku mesto Senec č. 2018/10612/1 zo dňa 03. 12. 2018. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za rozvoj v celkovej výške 15 240,00 eur. 45. V rozsahu žalobných námietok sa správny súd zaoberal žalobou napadnutým rozhodnutím z hľadiska správnej aplikácie právneho predpisu vzťahujúceho sa na určenie miestneho poplatku za rozvoj a z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia. 46. Pokiaľ ide o prvú z vyššie spomínaných žalobných námietok, žalobca sporoval, že prvostupňové rozhodnutie vyrubujúce mu miestny poplatok za rozvoj bolo vydané dňa 08.10.2018, bolo vydané na základe VZN č. 4/2016, pričom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia toto zrušené Všeobecne záväzným nariadením mesta Senec č. 3/2017, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 26.05.2017, Podľa názoru žalobcu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané na základe neúčinného právneho predpisu, a teda prvostupňový správny orgán a následne žalovaný nesprávne po právnej stránke posúdili. 47. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 48. V prejednávanej veci žalovaný a pred ním správca poplatku založili svoje rozhodnutie na skutočnosti že stavebný úrad vydal žalobcovi stavebné povolenie, pričom stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017. Správne orgány rozhodli o vyrubení poplatku vychádzajúc z § 4 č. 447/2015 Z.z. a sadzbu miestneho poplatku určil podľa všeobecne záväzného nariadenia účinného v čase právoplatnosti predmetného stavebného povolenia. 49. Správny súd dáva do pozornosti znenie § 4 zákona č. 447/2015 Z.z. (citované v ods. 18 odôvodnenia rozsudku), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že právny rámec rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj je určený ku dňu vzniku právnej záväznosti stavebného povolenia. To znamená, že správny orgán v ktorého právomoci je vo veci rozhodnúť, určuje výšku predmetného poplatku deklaratórne a pri určení sadzby poplatku túto vypočítava v súlade tými predpismi, ktoré sú právne záväzné ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia. 50. Ak by zákonodarca mal v úmysle umožniť obci, v územnom obvode ktorej sa stavby nachádzajú, aby určila výšku miestneho poplatku za rozvoj podľa sadzby platnej v čase vydania rozhodnutia, celkom isto by to explicitne vyjadril v texte zákona. Nesprávnym sa názor žalobcu javí preto, že je nelogické z toho pohľadu, že zákonodarca vyjadril presný čas (právnu skutočnosť) vzniku poplatkovej povinnosti a naopak ďalej neurčil, že sadzba sa má vypočítať ku dňu rozhodnutia. 51. Ak by bolo správne tvrdenie žalobcu, potom vzhľadom na celkove štyri prvostupňové rozhodnutia mohli by štyrikrát určené sadzby poplatku rozdielnou výškou a vzhľadom na jednotnosť administratívneho konania rovnako pri rozhodnutiach o odvolaní by odvolací správny orgán skúmal, aká sadzba platí v deň vydania jeho rozhodnutia. 52. V prípade takého výkladu zákona č. 447/2015 Z.z., že sa sadzba miestneho poplatku za rozvoj určuje podľa predpisu účinného v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, znamenalo by to pre právnu neistotu v tom, že sadzbu poplatku by nevedel predpokladať. Správny orgán, hoci má zákonom určenú lehotu na rozhodnutie (§ 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. v spojení s § 65 daňového poriadku), táto je len poriadková a jej nedodržanie nemá vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Naopak by to mohlo vytvoriť priestor pre špekulácie, kedy by určenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj ako finančný nástroj zverený obci mohol byť zneužívaný na diskrimináciu niektorých stavebníkov, čo celkom isto nebolo zámerom predmetnej zákonnej úpravy. 53. Za vyššie uvedenému podporný argument poukazuje správny súd aj na to, že zákon č. 447/2015 Z.z. v § 4 ods. 2 ustanovuje zánik poplatkovej povinnosti dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať. Aj z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca viazal poplatkovú povinnosť výhradne na stavebné povolenie a právne irelevantným je čas vydania rozhodnutia. 54. Možno zhrnúť, že v posudzovanom prípade stavebné povolenie žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017. Preto bolo povinnosťou správneho orgánu sadzbu určiť na základe podkladu - právneho predpisu účinného v čase právoplatnosti stavebného povolenia, teda VZN č. 4/2016. 55. Pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku, žalobca tvrdil, že obsah výroku prvostupňového rozhodnutia bolo v rozpore s § 63 ods. 2, ods. 3, písm. c/, d/ a ods. 5 daňového poriadku, pretože v ňom absentuje identifikácia žalobcu v daňovým poriadkom vyžadovanom rozsahu - výrok rozhodnutia neobsahuje DIČ. 56. Na správu poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z.z. sa vzťahuje daňový poriadok, ktorý v § 63 ods. 3, písm. c/ určuje, že obsahovou náležitosťou výroku rozhodnutia má byť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu. 57. Identifikačné číslo daňového subjektu (DIČ) je teda povinným údajom, ktorý sa má nachádzať v rozhodnutí, pokiaľ DIČ bolo subjektu, ktorý je poplatníkom podľa § 5 zákona č. 447/2015 Z.z.), pridelené. 58. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že DIČ sa má uvádzať iba v tých rozhodnutiach, kedy rozhoduje ten istý správny orgán (správca), ktorý aj DIČ prideľoval. Takýto právny záver zo znenia zákona nevyplýva. Uvedenie DIČ do výroku rozhodnutia je podľa zákona viazané na jeho pridelenie subjektu, ktorého sa rozhodnutie týka. Uvedenie sa v prípade, že bolo subjektu, o ktorom sa rozhoduje, pridelené, nie je pri tom podstatné, či vo veci rozhoduje orgán, ktorý dotknutému subjektu aj DIČ sám pridelil. 59. Správny súd sa však s druhou žalobnou námietkou nestotožnil a považoval ju za nedôvodnú. 60. Niet pochýb o tom, že ustanovenie § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z.z. vyžaduje uvedenie DIČ daňovníka vo výroku rozhodnutia. 61. Niet pochýb ani o tom, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. Výrok teda musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. 62. Výrok rozhodnutia predstavuje ústrednú zložku (atribút) rozhodnutia, len táto časť rozhodnutia môže byť právne záväzný a musí vymedzovať práva a povinnosti účastníka/účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. 63. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že neuvedením DIČ vo výroku rozhodnutia sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľným, že znenie výroku je tým pádom neurčité, nepresné a nezrozumiteľné. 64. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 bez akýchkoľvek pochybností určuje, koho sa rozhodnutie týka, a teda že sa týka jednoznačne žalobcu. Výrok obsahuje okrem iných údaj o tom, že sa miestny poplatok za rozvoj vyrubuje žalobcovi (EUROPE TRADING GROUP, s.r.o.), je uvedené jeho sídlo (Pribinova 1773/1, 020 01 Púchov) a tiež je ivedené identifikačné číslo (IČO: 36 820 393). Uvedené údaje sú povinnými identifikátormi vyžadovanými § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z.z.. Na základe týchto údajov bol žalobca v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu určený dostatočne a bez možnosti zameniť jeho totožnosť s iným subjektom. 65. Zároveň bolo vo výroku rozhodnutia č. 2017/23882/43/1 zo dňa 11.12.2018 uvedené aj to, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje v súvislosti s vydaným stavebným povolením vydaným stavebným úradom mesta Senec pod Č. j.: Výst. 634-17-Sc,St zo dňa 30.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017, pričom toto stavebné povolenie, ako vyplýva z administratívneho spisu, sa netýka iného stavebníka, ale len žalobcu. Je preto nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa rozhodnutie správcu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj môže týkať len žalobcu a žalobca ako poplatník miestneho poplatku za rozvoj je v tomto rozhodnutí dostatočne určite identifikovaný. 66. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že z predmetného rozhodnutia je tie celkom zrejmé, ako bolo rozhodnuté a to i bez náročnejšieho skúmania znenia výroku rozhodnutia. Výrok prvostupňového rozhodnutia je jednoduchý a prehľadný, takže nie je potrebné prácne ani porovnávanie výroku rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, a to aj z dôvodu neopomenuteľnej zásady, že prvostupňové konanie spolu s odvolacím konaním tvoria jeden celok (zásada jednotnosti správneho konania). 67. Na tomto mieste je súdu javí ako vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 68. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 69. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu § 63 ods. 3, písm. c/ zákona č. 447/2015 Z.z. v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z.. 70. V súvislosti s výkladom posudzovaných zákonných ustanovení súd poukazuje na to, že cieľ právnej úpravy spoplatniť stavebníka - osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie), pričom z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného je celkom jednoznačné, kto touto osobou je. Neuvedenie DIČ žalobcu vo výroku je len formálnym pochybením nemajúcim vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia a teda aj jeho preskúmateľnosť. 71. Ak by správny súd vyhovel uvedenej žalobnej námietke a rozhodnutie žalovaného by zrušil len zo striktne formálnych dôvodov, dosiahlo by sa len formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré by celkom isto neprinieslo pre žalobcu v konečnom dôsledku priaznivejší výsledok. Takýto postup by nebol ani v súlade so zmyslom a účelom správneho súdnictva, ktoré má v prvom rade za cieľ ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívnych konaní pred nezákonným zásahom zo strany orgánov, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie za ohrozujúce alebo porušujúce jeho práva a oprávnené záujmy z vyššie popísaného dôvodu, celkom isto by napravenie nedostatku - uvedenie DIČ vo výroku rozhodnutia právne postavenie žalobcu ako daňovníka v zmysle zákona č. 447/2015 Z.z. nevylepšilo. 72. Pokiaľ ide o argument legitímneho očakávania žalobcu, že v predchádzajúcich troch rozhodnutiach o odvolaní žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutia práve pre absenciu DIČ vo výrokoch, nemožno takúto skutočnosť považovať za odôvodňujúcu iný záver ako súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch. Správny súd vysvetlil, že neuvedenie DIČ vo výroku rozhodnutia je pochybením (vadou). Vysvetlil však aj to, prečo takéto pochybenie nemá za následok záver o tom, že je rozhodnutie s absentujúcim DIČ potrebné zrušiť. 73. Súdu sa však žiada dodať, že nie je vhodné, aby správny orgán menil svoj právny názor na určitú vec nekonzistentne a bez náležitého a najmä presvedčivého odôvodnenia. Nie je však ani na mieste brániť rozvoju právneho náhľadu, ktorý reflektuje aj spoločenský vývoj a predovšetkým vývoj aplikačnej praxe, kedy sa na určitý inštitút právny názor posúva napríklad s ohľadom na pribúdajúce poznanie alebo rozhodovaciu prax iných orgánov štátu predovšetkým súdov. 74. Aj s ohľadom na vyššie uvedenú požiadavku zaoberal sa správny súd proporcionalitou medzi pochybením správnych orgánov neuvedením DIČ žalobcu vo výroku rozhodnutia a vplyvom na právne postavenie žalobcu, ktoré takýmto pochybením bolo spôsobené. Správny súd poukazujúc na svoju skoršiu argumentáciu uvedenú v odsekoch 52 až 67 odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že nebol právne relevantný dôvod, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, ktorého očakávaný výsledok by bol z hľadiska meritórneho rovnaký, ako ten, ktorý žalobca napadol predmetnou správnou žalobou. 75. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).