Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200158 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu:MAXIN, spol. s r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Rastislav Hanulák, konateľ a advokát, IČO: 47 257 211, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Dňa 12.05.2016 vykonali inšpektori SOI kontrolu v prevádzke Hotel Max Inn***, Pri Suchom mlyne 7, Bratislava, zameranú na preverenie zaradenia a označenia ubytovacích zariadení do kategórií a tried v súvislosti s požiadavkami vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len vyhláška č. 277/2008 Z.z.) a na dodržiavanie zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), ktorej výsledok je popísaný v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 12.05.2016. Vo vysvetlivke do inšpekčného záznamu z kontroly osoba prítomná pri výkone kontroly p. W. - recepčná uviedla, že s uvedenými skutočnosťami súhlasí, iné nemá čo dodať. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi zaslané listom zo dňa 02.08.2016 na základe zistených porušení zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.08.2016 uviedol, že hotel Max Inn poskytuje hosťom okrem raňajok aj stravovacie služby. Na požiadanie pripravuje hosťom rôzne jedlá z mrazených polotovarov. Vybavenosť izieb pravidelne kontroluje a chýbajúce 3 vešiaky po jednom kuse v izbách 102, 107, 108 mu hostia ukradli a nestačili byť v čase kontroly doplnené. S kradnutím a poškodzovaním zariadenia má veľa negatívnych skúseností a uvítal by od inšpekcie radu a usmernenie, ako má postupovať. V hoteli na prízemí majú umiestnený centrálny čistič obuvi, ktorý hostia využívajú. Veľmi často hostia napriek všetkému na čistenie topánok využívajú uteráky z kúpeľní, ktoré po takomto znečistení musia vyhodiť. Pri kontrole zdravotných preukazov konštatoval, že všetci zamestnanci majú platné zdravotné preukazy. O cene za poskytované služby sú informovaní všetci hostia účastníka konania už pred príchodom do hotela a aj na jeho web stránke. Zamestnanci v hoteli účastníka konania pracujú v civilnom odeve a o povinnosti byť označení vizitkou boli informovaní pri podpise pracovnej zmluvy. Na tento nedostatok ich opätovne upozornil. Napriek tomu, že orgán dozoru bez súhlasu zverejnil v negatívnom duchu výsledky kontroly v hoteli Max Inn, je hotel veľmi pozitívne hodnotený na rezervačnom portáli Z..H. v súčasnosti 8,9 bodu z 10 a zaraďuje sa medzi najlepšie hotely v Bratislave. Toto hodnotenie môžu písať len hostia, ktorí skutočne v hoteli bývali, preto je pre neho táto informácia veľmi dôležitá. 3. Následne Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave pre Bratislavský kraj rozhodnutím č. P/0121/01/2016 zo dňa 30.08.2016 uložila žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 128/2002 Z.z. alebo zákon o štátnej kontrole ) pokutu vo výške 900,- euro, pre porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. b), písm. e), § 14 a § 15 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zistené pri výkone kontroly vykonanej dňa 12.05.2016 v prevádzke Hotel Max Inn***, Pri Suchom mlyne 7, Bratislava (ďalej len ubytovacie zariadenie). Išlo o porušenie povinnosti predávajúcim: § poskytovať služby v bežnej - predpísanej kvalite. Pri výkone kontroly bolo inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) zistené, že v kontrolovanej prevádzke neboli poskytované ubytovacie služby v bežnej - predpísanej kvalite, tzn. v kvalite ustanovenej vyhláškou č. 277/2008 Z. z. Ubytovacie zariadenie nespĺňalo konkrétne klasifikačné znaky (príloha k Vyhláške: I. Klasifikačné znaky hotelov, trieda***): - v časti 2. Pohostinské odbytové strediská - v ubytovacom zariadení chýbala 1 reštaurácia, nakoľko je od januára 2016 zrušená a ubytovacie zariadenie poskytuje hosťom len raňajky, - v časti 3. Ubytovacie priestory - Vybavenosť izieb - v kontrolovaných izbách č. 102, 107 a 108 sa nenachádzalo v skrini 5 ks vešiakov (v skrini sa nachádzali len 4 ks vešiakov), - v časti 3. Ubytovacie priestory - Predsieň - v kontrolovaných izbách č. 102, 105, 107, 108 a 201 chýbal v predsieni prostriedok na čistenie obuvi, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb. Pri výkone kontroly bolo inšpektormi SOI zistené, že v kontrolovanom ubytovacom zariadení, neboli zabezpečené hygienické podmienky pri poskytovaní služieb, nakoľko 2 pracovníkom - pokojskej N. X. ktorý pracoval počas kontroly v bare, chýbali zdravotné preukazy, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § informovať spotrebiteľa o cene poskytovanej služby a zreteľne označiť službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Pri výkone kontroly bolo inšpektormi SOI zistené, že pri poskytovanej službe: ubytovanie, nebol spotrebiteľ informovaný o cene poskytovanej služby - uvedená služba nebola označená cenou a informácia o cene nebola spotrebiteľovi ani inak vhodne sprístupnená, čím došlo k porušeniu § 14 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § zabezpečiť, aby jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, mali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa. Pri výkone kontroly bolo inšpektormi SOI zistené, že zamestnanci v kontrolovanom ubytovacom zariadení, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom - recepčná W. Z., pokojská N. O., X. W., ktorý pracoval počas kontroly v bare, nemali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa (boli v civilnom oblečení), čím došlo k porušeniu § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. SK/0593/99/2016 zo dňa 29.11.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Uviedla, že žalobca v odvolaní skutkový stav nepopiera a ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali mať vplyv na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Má za to, že skutkový stav je spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť je nepochybne preukázaná. K výške uloženej pokuty prvostupňovým orgánom uviedla, že pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania a pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno - výchovnú funkciu aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušeniu zákona. II. Žaloba 5. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. januára 2017 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. SK/0593/99/2016 zo dňa 29.11.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0121/01/2016 zo dňa 30.08.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. vo výške 900,- euro, pre porušenie povinnosti predávajúcim uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. 6. V žalobe uviedol, že žalovaná sa nevysporiadala s námietkami žalobcu produkovanými v priebehu konania tak, aby odôvodnenie predstavovalo zrozumiteľné odpovede na všetky právne a relevantné otázky a rozhodnutie je vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, uložená pokuta je neprimeraná a v hrubom nepomere s následkami takéhoto porušenia. 7. V súvislosti s porušením poskytovať služby v bežnej kvalite - chýbajúca reštaurácia, žalobca uviedol, že pre zákazníkov poskytuje okrem raňajok na základe požiadavky zákazníka aj obedy a večere zo sortimentu mrazených polotovarov. Preto nesúhlasí s posúdením žalovanej, že na predmetnej prevádzke žalobcu absentuje reštaurácia. Vyhláška, či iný právny predpis neurčuje, že prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je povinný v reštaurácii poskytovať stravovanie iba z čerstvých surovín. Vo vyhláške (§ 5 ods. 13) je iba uvedené, že stravovanie zahrňuje raňajky, obed a večeru, čo žalobca svojim zákazníkom poskytuje. Žalobca s poukazom na uvedené má za to, že k porušeniu predmetnej povinnosti nedošlo. 8. Namietal i tvrdenie žalovanej, že žalobca nedodržal povinnosť v zmysle ust. § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, teda že pri poskytovanej službe nie je na prevádzke spotrebiteľ informovaný o cene poskytovanej služby, t.j. služba nebola označená cenou a informácia o cene nebola spotrebiteľovi ani inak vhodne sprístupnená. Poukázal, že informácia o cene služby je spotrebiteľovi vhodne sprístupnená, a to prostredníctvom portálu Z. prostredníctvom webovej stránky K. a ihneď po príchode zákazníka na prevádzku je zákazník o cene informovaný povereným zamestnancom priamo na prevádzke. Podmienkou na splnenie tejto informačnej povinnosti predávajúceho je vhodnosť, či primeranosť sprístupnenia cenníka spotrebiteľovi (§ 6 zákona ods. 2 vyhlášky). Žalobca má za to, že cenník prostredníctvom webovej stránky na internete a v kamennej prevádzke prostredníctvom školeného personálu je vhodný a primeraný spôsob, ako sprístupniť cenu za ubytovacie služby zákazníkovi. Žalobca je preto názoru, že ani k tomuto porušeniu zo strany žalobcu nedošlo. 9. Poukázal, že predmetné námietky uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaná jeho námietky uvedené aj v odvolaní nezohľadnila, pričom je povinnosť príslušného orgánu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníka konania, žalobcu. 10. Žalobca namietal i neprimeranosť výšky uloženej pokuty. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. V rozhodnutí však absentuje logické vysvetlenie úvah žalovanej o výške pokuty, nakoľko podľa žalobcu je závažnosť či následok porušenia zanedbateľný. 11. Má za to, že k vyššie uvedeným porušeniam povinností nedošlo, pričom porušenie povinností v súvislosti s počtom vešiakov na izbe (štyri vešiaky namiesto predpísaných piatich) a absenciou čistiaceho prostriedku na topánky (žalobca mal v čase kontroly iba centrálny čistič topánok), pokladá žalobca za porušenia, ktorých závažnosť je zanedbateľná a za ktoré je pokuta vo výške 900,- eur neprimeraná. Vo všetkých týchto porušeniach došlo na strane žalobcu k náprave. 12. Žalobca má za to, že v rozhodnutí sa žalovaná nevysporiadala s následkami prípadného porušenia uložených povinností, pričom ako je už vyššie uvedené, následky či závažnosť porušení vo vyššie uvedených bodoch sú zanedbateľné. Určenie výšky pokuty je síce vecou voľného uváženia, neznamená to však, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Prvostupňové rozhodnutie, tak ako aj rozhodnutie vychádza z posúdenia, že žalobca porušil povinnosť predávajúceho - poskytovať služby v bežnej kvalite. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite. Bežnou kvalitou je taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie podstaty vlastnosti služby a spĺňa predpokladané očakávanie spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že na webovej stránke hG. ohodnotili zákazníci predmetnú prevádzku bodovým hodnotením 8,9 z 10, teda ako ubytovanie vynikajúce, má za to, že poskytovaná služba žalobcu dlhodobo spĺňa predpokladané očakávanie spotrebiteľa, a je preto službou v bežnej kvalite. 13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal súd, aby po vykonanom dokazovaní upustil od uloženia pokuty, alebo aby zmenil výšku sankcie uloženej v prvostupňovom rozhodnutí a potvrdenej rozhodnutím žalovanej tak, že žalobcovi výšku uloženej sankcie zníži. Súčasne požiadal aj priznať nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie žalovanej 14. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 09.06.2017 uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. 15. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedla, že skutkový stav bol vykonanou kontrolou SOI spoľahlivo zistený. Argumentácia žalobcu nevyvráti správnym konaním spoľahlivo zistené porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v rozsahu svojej žaloby neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav. Je názoru, že žalobcom uvádzaná argumentácia ho nezbavuje zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nakoľko za plnenie povinností stanovených príslušnou právnou úpravou zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ako aj bez ohľadu na iné okolnosti, za ktorých k ich porušeniu došlo. Žalovaný má za to, že všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie boli v rozhodnutí presne vymedzené a zároveň boli odôvodnené. IV. Právne posúdenie veci 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely. 20. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb. 21. Podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu. 22. Podľa § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach. 23. Podľa § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., táto vyhláška ustanovuje druhy kategórií a triedy ubytovacích zariadení, ako aj klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len "kategorizácia"). Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia (ďalej len "podnikateľ"). 24. Podľa § 2 písm. b) a c) vyhlášky č. 277/2008 Z.z., na účely tejto vyhlášky sa rozumie b) kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 na základe splnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia uvedených v prílohe, c) triedou určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých kategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb spojených s ubytovaním podľa kritérií uvedených v prílohe. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****). 25. Podľa § 3 bod 1, prvý a druhý riadok, vyhlášky č. 277/2008 Z.z., ubytovacie zariadenia sa na základe klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov zaraďujú podľa druhov do kategórií a tried takto: Kategória Trieda ------------------------------------------------------------ hotel * ** *** **** ***** garni hotel * ** *** - - 26. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačno-športové služby na aktívne trávenie voľného času. 27. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., garni hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje hosťom rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale s rozsahom stravovania obmedzeným spravidla na podávanie raňajok. 28. Podľa § 5 ods. 13 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., reštaurácia je pohostinské odbytové stredisko zabezpečujúce predovšetkým celodenné stravovanie hostí zahŕňajúce raňajky, obed a večeru. 29. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., cenník služieb poskytovaných ubytovacím zariadením sa umiestňuje na viditeľnom a hosťom prístupnom mieste alebo sa im sprístupní iným primeraným spôsobom. 30. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., zamestnanci, ktorí prichádzajú do kontaktu s hosťami, majú označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od hostí. 31. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., 1) Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú do kategórií a tried podľa toho, ako spĺňajú kritériá kategorizácie a klasifikačné znaky uvedené v prílohe vyhlášky. 2) Požiadavky na vybavenie, druh, rozsah a úroveň poskytovaných služieb pre jednotlivé kategórie a triedy ubytovacích zariadení, ktoré sa ustanovujú touto vyhláškou, treba považovať za minimálne. 3) Ubytovacie zariadenie zaraďuje do príslušnej kategórie a triedy podnikateľ na základe toho, ako ubytovacie zariadenie svojím charakterom, rozsahom a úrovňou poskytovaných služieb zodpovedá príslušnej kategórii a triede. 32. Podľa prílohy č. I. Klasifikačné znaky hotelov, k vyhláške č. 277/2008 Z.z., ubytovacie zariadenie kategórie hotel, trieda *** disponuje 1. reštauráciou, v skrini na šaty je 5 kusov vešiakov a v predsieni prostriedok na čistenie obuvi. Ubytovacie zariadenie kategórie garni hotel, trieda *** disponuje miestnosťou na podávanie raňajok. 33. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400,- eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- eur. 34. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 40. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 41. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 1 SSP. 42. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že pri výkone kontroly vykonanej dňa 12.05.2016 v prevádzke Hotel Max Inn***, bolo inšpektormi SOI zistené, že: - prevádzke Hotel Max Inn*** chýbala 1 reštaurácia, nakoľko je od januára 2016 zrušená a ubytovacie zariadenie poskytuje hosťom len raňajky, - v kontrolovaných izbách č. 102, 107 a 108 sa nenachádzalo v skrini 5 ks vešiakov (v skrini sa nachádzali len 4 ks vešiakov), - v kontrolovaných izbách č. 102, 105, 107, 108 a 201 chýbal v predsieni prostriedok na čistenie obuvi, - neboli zabezpečené hygienické podmienky pri poskytovaní služieb, nakoľko dvom pracovníkom - pokojskej N., ktorý pracoval počas kontroly v bare, chýbali zdravotné preukazy, - pri poskytovanej službe ubytovanie, nebol spotrebiteľ informovaný o cene poskytovanej služby, uvedená služba nebola označená cenou a informácia o cene nebola spotrebiteľovi ani inak vhodne sprístupnená, - zamestnanci, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom - recepčná W. Z., pokojská N. O., X. W., ktorý pracoval počas kontroly v bare, nemali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa (boli v civilnom oblečení). 43. Uvedené zistené nedostatky počas výkonu kontroly inšpektormi SOI neboli medzi účastníkmi sporné. Nespochybnil ich ani sám žalobca podanou žalobou. V žalobe na jednej strane tvrdil, že týmito jednotlivými pochybeniami nedošlo k porušeniu povinností, ktoré mu žalovaný kladie za vinu, no na druhej strane v závere žaloby (bod 25) uviedol, že závažnosť či následok tohto porušenia je zanedbateľný a výška uloženej pokuty je neprimeraná, a preto žiadal súd o upustenie od uloženia pokuty, respektíve o jej zníženie. 44. Žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím žalovaná kladie za vinu, že konaním opísaným vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v inšpekčnom zázname z kontroly vykonanej dňa 12.05.2016 porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) a písm. e), § 14, § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré ako predávajúci zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. 45. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že predávajúci je povinný poskytovať služby v bežnej kvalite (§ 4 ods. 1 písm. b). Kvalitu poskytovania ubytovacích služieb predpisuje osobitný právny predpis, ktorým je vyhláška č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú druhy kategórií a triedy ubytovacích zariadení, ako aj klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórií a tried (§ 1). 46. Podľa označenia prevádzka Hotel Max Inn*** je ubytovacím zariadením, ktoré podľa § 3 bod 1 vyhl. č. 277/2008 Z.z. je zaradené do kategórie hotel, trieda ***. Klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, tzn. poskytovateľ ubytovacích služieb, je povinný poskytovať ubytovacie služby aspoň v rozsahu a na úrovni požiadaviek cit. vyhlášky, čo vyplýva i zo znenia ust. 7 ods. 1, 2 a 3 cit. vyhlášky. Vyhláška č. 277/2008 Z.z. v ust. § 4 ods. 1 a 2 rozlišuje medzi hotelom a garni hotelom. Podľa ods. 1 vyhlášky, hotelom je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačno-športové služby na aktívne trávenie voľného času. Garni hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje hosťom rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale s rozsahom stravovania obmedzeným spravidla na podávanie raňajok (§ 4 ods. 2 vyhlášky). Rozdiel medzi týmito dvoma ubytovacími zariadeniami je teda minimálne v poskytovaní služieb v oblasti stravovania. Hotel poskytuje hosťom stravovanie v reštaurácii, ktorá v zmysle § 5 ods. 13 vyhlášky je pohostinským odbytovým strediskom zabezpečujúcim predovšetkým celodenné stravovanie hostí zahŕňajúcim raňajky, obed a večeru a garni hotel poskytuje hosťom rozsah stravovania obmedzený spravidla na podávanie raňajok, pričom na podávanie raňajok má k dispozícii len miestnosť, tak ako je uvedené v prílohe č. I k citovanej vyhláške. V zmysle výkladového slovníka slovný výraz reštaurácia znamená pohostinský závod, v ktorom sa podávajú teplé jedlá. S poukazom na uvedené súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu, že ak poskytuje pre zákazníkov okrem raňajok na základe ich požiadaviek aj obedy a večere z mrazených polotovarov, vyhovuje takéto stravovanie požiadavkám v zmysle § 5 ods. 13 citovanej vyhlášky, teda, že poskytuje hosťom celodenné stravovanie v reštaurácii. Podľa názoru súdu žalobca neposkytuje jedlo hosťom v reštaurácii, hoci poskytuje okrem raňajok na požiadanie aj zohrievané rozmrazené polotovary. Takéto stravovanie podľa názoru súdu zodpovedá kategórii ubytovacieho zariadenia garni hotel, trieda *** tak, ako správne uviedol i žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nakoľko garni hotel neposkytuje len raňajky, ale poskytuje hosťom stravovanie obmedzené spravidla na podávanie raňajok. To znamená, že môže na základe požiadaviek hostí poskytnúť i obed alebo večeru tak, ako to vykonával žalobca počas vykonávanej kontroly. 47. Súd mal nesporne za preukázané, že v kontrolovaných izbách č. 102, 107 a 108 sa nenachádzalo v skrini 5 ks vešiakov ale len 4 ks vešiakov a v kontrolovaných izbách č. 102, 105, 107, 108 a 201 chýbal v predsieni prostriedok na čistenie obuvi. Tvrdenie žalobcu, že tieto nedostatky boli odstránené a došlo k náprave a závažnosť tohto porušenia je zanedbateľná, nemá za následok zbavenie sa objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak ubytovacie zariadenie nespĺňa požiadavky stanovené vyššie uvedenou vyhláškou, neposkytuje povinný štandard, za ktorý spotrebiteľ vynakladá finančné prostriedky a ktorý mu prináleží. Inšpektori SOI vykonali kontrolu v izbách, ktoré boli v priamej ponuke spotrebiteľom, teda tieto izby mali byť v čase kontroly hosťom k dispozícii, a preto tieto izby mali zodpovedať požiadavkám uvedeným v zák. o ochrane spotrebiteľa a vyhláške č. 277/2008 Z.z. 48. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že dodržal povinnosť v zmysle § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď tvrdil, že cenník sprístupnený prostredníctvom webovej stránky na internete a v kamennej prevádzke prostredníctvom školeného personálu je primeraný spôsob, ako sprístupniť cenu za ubytovacie služby zákazníkovi. Žalobca ako predávajúci a poskytujúci službu v ubytovacom zariadení je v zmysle § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa povinný informovať spotrebiteľa o cene poskytovanej služby a zreteľne označiť službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. I podľa názoru súdu na splnenie tejto zákonnej povinnosti nepostačuje len uvedenie cien za ubytovanie na intemetovej stránke, nakoľko žalobca neposkytuje službu - ubytovanie len prostredníctvom internetu, ale aj v prípade, že spotrebiteľ príde priamo do kamennej prevádzky ubytovacieho zariadenia, musí byť informovaný o cene za ponúkanú službu. Taktiež i podľa ust. § 6 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. cenník služieb poskytovaných ubytovacím zariadením sa umiestňuje na viditeľnom a hosťom prístupnom mieste, alebo sa im sprístupní iným primeraným spôsobom. Informácia o cene poskytovanej služby je podstatnou informáciou pre záujemcu o ubytovanie a je jedným z kritérií, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o kúpe predmetnej služby. 49. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že počas vykonávanej kontroly neboli zabezpečené hygienické podmienky pri poskytovaní služieb, keď dvom pracovníkom - pokojskej N. a X. ktorý pracoval počas kontroly v bare, chýbali zdravotné preukazy a žalovaný preto nemohol počas výkonu kontroly overiť splnenie hygienických požiadaviek na danej prevádzke. Z inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly z 12.05.2016 vyplýva, že pani W. Z., recepčná, prítomná pri výkone kontroly uviedla, že súhlasí so zistenými skutočnosťami a žalobca tieto zdravotné preukazy nepredložil ani následne v priebehu správneho konania. Žalobca tieto zistenia žalovaného nepoprel ani v správnej žalobe. Podľa názoru súdu žalobca nezabezpečil hygienické podmienky pri poskytovaní služieb, keď dvom pracovníkom - pokojskej N.i W. ktorý pracoval počas kontroly v bare, chýbali zdravotné preukazy, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 50. Podľa názoru súdu žalobca porušil i ustanovenie § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď nezabezpečil, aby jeho pracovníci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, mali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa. Uvedené bolo jednoznačne preukázané z administratívneho spisu, nakoľko počas výkonu kontroly bolo zistené, že zamestnanci, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom - recepčná W. Z., pokojská N. O., X. W., ktorý pracoval počas kontroly v bare, nemali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa (boli v civilnom oblečení), čo taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné. 51. Keďže v administratívnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojim konaním, uvedeným vo výroku preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia porušil povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods. 1 písm. b), písm. e), § 14 a § 15 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), žalovanej ako orgánu dozoru vznikla povinnosť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za toto porušenie uložiť žalobcovi pokutu, a to až do výšky 66 400,- euro. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná uložila žalobcovi pokutu vo výške 900,- euro, ktorú výšku súd považoval za adekvátnu porušeniam zisteným v administratívnom konaní. Súd neprisvedčil námietke žalobcu, že výška uloženej pokuty je neodôvodnená a neprimeraná. Z odôvodnenia rozhodnutia jednak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia nesporne vyplýva úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy dospel k takto uloženej výške pokuty. Žalovaná pri určení výšky pokuty prihliadla najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Nedodržaním kvality ustanovenej osobitným predpisom nebola dosiahnutá požadovaná akosť a úroveň poskytovaných služieb a tým bol spotrebiteľ ukrátený na jeho práve na poskytovanie služieb v predpísanej kvalite. Zohľadnený bol rozsah a charakter zistených nedostatkov nezodpovedajúcich všeobecným požiadavkám uvedeným vo vyhláške č. 277/2008 Z.z. Orgán verejnej správy zohľadnil aj vplyv zistených drobných nedostatkov na kvalitu služieb poskytovaných spotrebiteľom. Prihliadnuté bolo aj na skutočnosť, že spotrebiteľ majúci záujem o ubytovanie má len obmedzené možnosti preveriť si dopredu kvalitu ubytovacieho zariadenia, v ktorom sa chce ubytovať, preto je nevyhnutné, aby poskytovatelia služieb spĺňali všetky predpísané požiadavky na vybavenosť ubytovacích zariadení. Účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Účastník konania nezabezpečil hygienické podmienky pri poskytovaní služieb. Nedodržanie hygienických požiadaviek znižuje deklarovanú úroveň poskytovaných služieb. Správny orgán tiež prihliadol na rozsah zisteného porušenia § 4 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže účastník konania nezabezpečil splnenie hygienických požiadaviek vyplývajúcich z osobitného predpisu u dvoch zamestnancov. Pri neinformovaní spotrebiteľa o cene poskytovanej služby a zreteľnom označení služby cenou, alebo informáciou o cene, môže byť spotrebiteľ vážne poškodený na majetku. Správny orgán tiež zohľadnil, že zamestnanci prevádzkarne, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom nepoužívali označenie alebo odev, ktorá ich líši od spotrebiteľa, tak, aby nedochádzalo k ich zámene. 52. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú jeho zrušenie. Súd zastáva názor, že žalovaná dospela k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci a žalovaná rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala i so všetkými podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 53. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.