Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/295/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202656 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202656.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. záznamu 126392/2016, číslo spisu 18072-P/2016 zo dňa 03.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 140, § 147 písm. b), c), j), § 167 ods. 2 písm. c), § 182, § 187 ods. 4 a § 185 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutím č. záznamu 66587/2016, č. spisu 5279-3000/2016 zo dňa 16.06.2016, verejnému obstarávateľovi Mesto Vranov nad Topľou, uložil pokutu vo výške 27.369,29 EUR, podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2015 (ďalej len „ZVO“) z dôvodu, že verejný obstarávateľ rozdelil predmety zákaziek na uskutočnenie stavebných prác s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov pri zadávaní podlimitných zákaziek. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie, ako príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnutím č. záznamu 126392/2016, č. spisu 18072-P/2016 zo dňa 03.10.2016 tak, že zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a verejnému obstarávateľovi uložila pokutu vo výške 20.887,95 EUR podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO za to, že rozdelil predmety zákaziek na uskutočnenie stavebných prác s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov pri zadávaní podlimitných zákaziek. II. Žaloba 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2016 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktorým zmenil výšku uloženej pokuty zo sumy 27.369,29 EUR na sumu 20.887,95 EUR a z dôvodu právnej istoty napáda aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 4. Podľa názoru žalobcu je potrebné podrobnejšie sa zaoberať aj inými dôkazmi ako je len dokumentácia verejného obstarávania a vziať do úvahy osobitosti predmetného verejného obstarávania na ktoré poukazoval už v rozklade. Správny orgán pri obstaraní dôkazných prostriedkov smerujúcich k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci by mal byť aktívny a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/35/2011, ktorého aplikáciu žalovaný odmietol s odôvodnením, že obsah rozsudku sa skutkovo nezhoduje s predmetnou kontrolou a preto ho nemožno aplikovať. Podľa žalobcu, podstatou aplikácie predmetného rozhodnutia je povinnosť vyplývajúca žalovanému zo správneho poriadku a to spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 prvej vety správneho poriadku v spojení s § 32 ods.1 správneho poriadku). V opačnom prípade je možné hovoriť o nezákonnom alebo nepreskúmateľnom rozhodnutí správneho orgánu. 5. Žalobca namieta tvrdenie, že konal v rozpore s § 5 ods. 12 v spojení s § 9 ods. 1 ZVO tým, že rozdelil predmety zákaziek s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit stanovený ZVO. 6. Žalobca poukázal na ekonomickú resp. technickú funkciu predmetu zákazky, ktorou boli samostatné a nezávislé stavebné práce, opravy na objektoch, stavbách, pričom po ukončení predmetu zákazky, objekt či stavba, na ktorých sa daný predmet zákazky realizoval, mohli existovať samostatne bez toho, aby narúšali funkciu alebo využitie ďalších stavieb alebo boli na nich iné stavby závislé. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia žalovaného, v ktorých odkazuje na § 3 ods.3 ZVO s tým, že „zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 Spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „Slovník obstarávania"), alebo uskutočnenie stavby a stavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa." Pre objasnenie žalovaný použil prípad č. 12233-5000/2014, ktorý sa týkal zákaziek na vybudovanie jedného chodníka. V uvedenom prípade, verejným obstarávateľom išlo o zadávanie parciálnych zákaziek na vybudovanie celej stavby ako napr. dodávka a rozprestretie kameniva štrkodrvy, práce mechanizmami, dodávka asfaltového betónu, postrek asfaltový bez posypu kamenivom z asfaltu cestného. Kumulovaná cena všetkých týchto zákaziek bola 71.117,43 EUR bez DPH a z povahy predmetu jednotlivých zákaziek vyplývalo, že sa týkali jednej stavby - chodníka. Keďže v konkrétnom prípade išlo o vybudovanie chodníka, t.j. uskutočnenie stavebných prác, správny orgán uviedol, že pri posudzovaní toho, či došlo k rozdeleniu predmetu zákazky je potrebné klásť dôraz na výsledok stavebných prác ako celku, pričom v tejto súvislosti je potrebné dodať, že realizovaná stavba musí spĺňať aj technickú funkciu. Žalobca sa v rámci správneho konania snažil poukazovať na to, že v rámci vyhláseného verejného obstarávania nedelil zákazky v zmysle uvedeného príkladu, ale zákazky zadával vždy tak, že navzájom boli od seba nezávislé, vedeli existovať aj samostatne bez ohľadu na to, či by ďalšia zákazka bola alebo nebola zadaná. Taktiež každá zo zadaných a vykonaných zákaziek tvorila funkčný, technický a samostatný celok a jej výsledok sa mohol používať bez ohľadu na existenciu alebo priebeh ďalších zákaziek. Uvedené sa týka prioritne zákazky č. 11-21, ktoré sa týkali chodníkov, schodísk a komunikácii vo Vranove nad Topľou, pričom podľa žalobcu skutočnosť, že všetky objekty, na ktorých sa zákazy č. 11-21 realizovali, sa nachádzajú v meste Vranov nad Topľou a že sa opravovali v jeden rok, nemožno vziať argument žalovaného, že na opravu týchto objektov mala byť vyhlásená jedna zákazka. Aj keď sú objekty na ktorých sa predmety zákaziek realizujú druhovo rovnaké, nachádzajú sa v meste a boli opravované v jednom roku, technicky a funkčne sú úplne samostatné, nijako spolu nesúvisia, na seba nenadväzujú a každá z nich tvorí samostatný a funkčný celok. Preto ak sú samostatne funkčne a technicky nezávislé jednotlivé objekty na ktorých sa zákazky realizovali, potom musia byť samostatné aj zákazky, ktoré sa na týchto objektoch realizovali. Žalobca nedelil plnenia a zákazky v rámci opravy a lebo stavebných prác jedného chodníka, ale zadával zákazky na samostatné stavby, ktorými v danom prípade boli rôzne chodníky, schody, či komunikácie. Obdobne možno tieto argumenty použiť aj na zákazky č. 7-10. 7. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že žalobca v rámci plánovania mohol predvídať, aké ďalšie stavebné opravy rovnakého druhu bude v krátkom čase robiť a preto mal z hľadiska hospodárnosti vyhlásiť verejné obstarávanie na opravy alebo úpravu všetkých komunikácii v rámci jednej zákazky. K uvedenému žalobca uviedol, že takýto výklad zákona je prísny, neefektívny a nespravodlivý tam, kde to nie je žiaduce a ani na mieste. Poukázal na hospodárenie mesta s určitým finančným rozpočtom, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka často krát podľa rôznych okolností variuje a presúva. Žalobca nepredpokladal vopred tak rozsiahlu opravu a rekonštrukciu chodníkov, schodísk, ktorá vyplynula až v priebehu situácie, požiadaviek občanov a aktuálneho stavu rozpočtu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na paradox, že čo sa snažil ušetriť a následne postupne investovať do opravy mesta na žiadosť občanov, a teraz musí z vlastného rozpočtu zaplatiť pokutu štátu na úkor svojich obyvateľov. 8. Žalobca poukázal na dodržanie ZVO z hľadiska transparentnosti a nediskriminácie, keďže jednotlivé zákazky vyhrali rôzne subjekty a zmluvy o dielo boli uzavreté s rôznymi dodávateľmi. 9. Žalobca namieta, že za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci a najmä odborného posúdenia, či jednotlivé chodníky, cesty a komunikácie spolu technicky a funkčne súvisia, teda aj zákazky na ich opravu, správny orgán mal v zmysle § 36 správneho poriadku vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých stavieb, ktoré boli predmetom samostatných zákaziek a tiež posúdenie funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých zákaziek. Správne orgány vychádzali len zo spisu kontrolnej skupiny a nevykonali žiadne ďalšie dôkazy na objektívne a spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Žalobca rešpektuje ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku, napriek tomu navrhoval znalecké dokazovanie z dôvodu, že konštatovanie celistvosti zákazky na základe jej miestnej, časovej a vecnej súvislosti nie je v zákone nikde stanovené, čo znamená, že správny orgán si sám, podľa svojvôle môže v jednotlivých prípadoch vyložiť, čo je miestna, časová a vecná súvislosť zákaziek. Podľa názoru žalobcu, ide posúdenie odborných činností technickej a funkčnej celistvosti stavieb a zákaziek, ktoré môže posúdiť len znalec. Svoj názor žalobca oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Szd/1/2013. 10. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods.1 správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver, ktorý je v rozpore s obsahom spisu. Žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní obmedzil iba na hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal správny orgán v prvom stupni, pritom je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 správneho poriadku) a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli realizované v prvostupňovom konaní. Pri preskúmavaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového ako aj právneho hodnotenia veci. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 22.02.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.03.2017 s tým, že považuje rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal za zákonný a navrhuje žalobu zamietnuť. Žalovaný je presvedčený, že správny orgán si splnil všetky zákonne povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a ostatnými právnymi predpismi, že pred vydaním rozhodnutia si zaobstaral všetky potrebné podklady na preukázanie deliktuálneho konania žalobcom. 12. Na základe podkladov získaných a zabezpečených v správnom konaní mal žalovaný jednoznačne preukázané, že žalobca postupoval v rozpore s § 5 ods. 12 ZVO, keď rozdelil predmety zákaziek č. 7 - 11 a zákaziek č. 12-21 na uskutočnenie stavebných prác s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov pri zadávaní podlimitných zákaziek. Žalovaný sa zaoberal všetkými argumentmi, ktoré žalobca v konaní predložil, v rozhodnutí sa s nimi náležite vysporiadal a riadne odôvodnil. Tvrdenie žalobcu, že ním predložené argumenty neboli akceptované z dôvodu ich právnej irelevantnosti a nepriniesli pre žalobcu priaznivejší výsledok v konaní, nemôže byť podkladom pre argumentáciu, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 13. K námietke žalobcu, že zákazky zadával vždy tak, že navzájom boli od seba nezávislé, vedeli existovať aj samostatne bez ohľadu na to, či by ďalšia zákazka bola alebo nebola zadaná a pre posúdenie funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých stavieb malo byť vykonané znalecké dokazovanie, žalovaný je názoru, že znalecké dokazovanie nebolo potrebné v správnom konaní vykonať a nie je potrebné ani v súdnom konaní, nakoľko žalovaný otázku funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých stavieb je schopný posúdiť ako správny orgán sám. Na posúdenie, či je možné opraviť fasádu budovy, opraviť strechu, oplotiť areál (zákazky č. 7 - 11), opraviť rôzne chodníky v jednom meste (zákazky č. 12-21) samostatne, postačuje podľa názoru žalovaného elementárna logika a ustanovenie znalca by bolo len v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že otázka funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých stavieb nie je v danom prípade rozhodujúca. 14. Žalovaný poukázal na normatívnu úprava ZVO, ktorý neurčuje, aké plnenie sa považuje za jednu verejnú zákazku, preto otázku, či ide o nedovolené rozdelenie zákazky je možné odvodiť od okolností konkrétneho prípadu. Z uvedeného dôvodu je potrebné zohľadniť najmä časovú, miestnu a vecnú súvislosť konkrétnych zákaziek. Žalovaný už v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie vyhlásenia predmetných postupov zadávania zákaziek a uzavretia zmlúv, či rovnakú alebo podobnú lehotu plnenia zákazky. Že miestna súvislosť znamená najmä miesto plnenia zákazky a vecná súvislosť spočíva v posúdení, či je predmetom obstarávaných zákaziek plnenie rovnakého alebo podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku. To samozrejme nevylučuje (vzhľadom na konkrétne okolnosti), v prípade zadávania jednej zákazky, jej rozdelenie na časti so zachovaním jej predpokladanej hodnoty. V zmysle uvedeného teoretického vysvetlenia sa žalovaný v rozhodnutí podrobne zaoberal časovou, miestnou a vecnou súvislosťou pri všetkých zákazkách a dospel k záveru, že žalobca postupoval pri zadávaní zákaziek č. 7 - 11 a zákaziek č. 12-21 v rozpore so ZVO, keď rozdelil zákazky na stavebné práce s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov pri zadávaní podlimitných zákaziek. 15. Žalovaný uviedol, že - pri zákazkách č. 7 - 11, predmetom ktorých boli stavebné práce nevyhnutné pre výstavbu nekrytej ľadovej plochy, kde jednotlivé stavebné práce boli obstarávané vo veľmi krátkej časovej následnosti v rozmedzí 3 mesiacov, miesto plnenia je rovnaké - nekrytá ľadová plocha v areáli Základnej školy Sídlisko Juh 1054 vo Vranove nad Topľou, - pri zákazkách č. 12 - 21, predmetom ktorých boli opravy schodov, opravy chodníkov a opravy komunikácií, jednotlivé stavebné práce boli obstarávané vo veľmi krátkej časovej následnosti a to v rozmedzí 4,5 mesiaca, miesto plnenia je rovnaké - mesto Vranov nad Topľou, vyplýva, že predmetné stavebné práce spolu súvisia tak z časového, vecného a miestneho hľadiska a žalobca tak umelo znížil predpokladanú hodnotu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu zadávania zákazky prislúchajúcemu podľa výšky predpokladanej hodnoty zákazky v prípade jej nerozdelenia. Takýmto konaním sa žalobca vyhol viacerým povinnostiam vyplývajúcich zo ZVO pri použití postupu zadávania podlimitnej zákazky. 16. Vo vzťahu k aplikácii rozsudku NS SR sp.zn. 5Sžf/35/2011 žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok rieši otázku zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania v prípade konania o námietkach podľa § 139 ods. 2 písm. a) ZVO a nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky. NS SR v rozhodnutí konštatoval, že ak žalovaný nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky, je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a preukázať, že konanie verejného obstarávateľa mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru žalovaného, je predmetný rozsudok na prejednávanú vec neaplikovateľný, pretože žalovaný ukladá pokuty v správnom konaní za správne delikty podľa § 149 ZVO bez ohľadu na skutočnosť, či konanie verejného obstarávateľa mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Jedine pri správnom delikte podľa § 149 ods. 2 písm. d) ZVO, žalovaný skúma možný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko ide o jednu z náležitostí skutkovej podstaty správneho deliktu. Len v prípade ukladania pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. d) ZVO musí žalovaný preukázať, že konanie verejného obstarávateľa pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti alebo pri vyhodnocovaní ponúk malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Preto žalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že sa správny orgán dostatočne nezaoberal argumentmi žalobcu v správnom konaní. 17. Žalovaný v ďalšom poukázal na jednu zásad správneho konania a to povinnosť rozhodovať o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rovnako a v súlade s touto zásadou odkázal na rozsudok NS SR sp.zn. lSžf/13/2015 z 24.08.2016. Predmetom konania bolo posúdenie obdobnej otázky a to posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým uložil pokutu účastníkovi konania podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO, ktorý v rámci zákazky „Aréna otvoreného kúpaliska Mesta Veľký Krtíš" použil na jednotlivé stavebné objekty stavby samostatné postupy zadávania zákaziek a to odvodnenie pozemku od spodnej vody a využitie vody pre technické účely, vstupná budova so šatňami, vodná plocha prírodného bazénu, vnútroareálové rozvody vody, sadové úpravy a záhradná architektúra, oplotenie areálu, ihriská a športoviská, parkoviská a spevnené plochy, bufety a občerstvenie. V predmetnom rozsudku NS SR konštatoval, „Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle osobitného správneho predpisu (zák. č. 25/2006 Z.z.). Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 5 ods. 12 zák. č. 25/2006 Z.z..“ Ďalej NS SR zdôraznil ,,V uvedenej súvislosti musí Najvyšší súd zdôrazniť, že zák. č. 25/2006 Z.z. vo všeobecnosti nezakazuje predmet zákazky deliť na jednotlivé časti. Iba zakazuje také umelé (nedôvodné) delenie zákazky, ktoré obchádza zákon s účelom zaradiť novovzniknuté zákazky do cenovo nižších kategórií, pričom hlavným dôvodom nie je výhodnosť (je irelevantné, či ide o cenovú alebo technickú, či samotnú možnú realizovateľnosť) pre obstarávateľa.“ V zmysle uvedeného rozhodnutia má žalovaný jednoznačne za preukázané, že žalobca rozdelil predmety zákaziek na stavebné práce, čím sa vyhol použitiu postupu pri zadávaní podlimitných zákaziek, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO. Dôsledkom uvedeného konania žalobcu (v rozpore s § 5 ods. 12 ZVO), je použitie menej prísnych a menej formalizovaných postupov verejného obstarávania pre viacero samostatných postupov verejného obstarávania, namiesto použitia prísnejšieho postupu pre jednu zákazku. IV. Administratívne konanie. 18. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor kontroly podľa ZVO vykonal u žalobcu kontrolu postupu zadávania zákaziek so zameraním na kontrolu postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ods. 9 ZVO na uskutočnenie stavebných prác. O výsledku kontroly správny orgán vyhotovil Protokol č. 1463-7000/2015-OK/4 zo dňa 23.09.2015 (ďalej len „Protokol") so záverom, že kontrolovaný konal v rozpore s § 5 ods. 12 ZVO v spojení s § 9 ods. 1 ZVO tým, že rozdelil predmet zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit stanovený zákonom o verejnom obstarávaní, čím sa dostal do rozporu s § 9 ods. 3 ZVO, najmä s princípom transparentnosti, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 19. Proti zisteniam uvedeným v Protokole podal žalobca námietky dňa 09.10.2015, v ktorých namietal zistenia uvedené v protokole s tým, že nevychádzajú z presne zisteného skutkového stavu, že správny orgán nevychádzal z dôkazov, ktoré by odôvodňovali závery prijaté v protokole s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/35/2011. O prejednaní námietok bola spísaná zápisnica dňa 10.11.2015. K podkladom pre rozhodnutie sa písomne vyjadril žalobca dňa 11.05.2016 a následne prvostupňový správny orgán dňa 16.06.2016 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 27.369,29 EUR. Pri uložení pokuty správny orgán vychádzal z § 149 ods. 1 písm. c) ZVO s tým, keďže súčet všetkých zmluvných cien jednotlivých 21 zadaných zákaziek s DPH bol vo výške 547.385,71 EUR, potom 5% z tejto sumy predstavovala výška pokuty 27.369,29 EUR. 20. Správny orgán posudzoval stavebné práce vyplývajúce zo zákaziek: 1. zákazka „Oprava fasády na bytovom dome XXX“, zo dňa 22.08.2014 so zhotoviteľom CEDENT, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 18.711,66 EUR s DPH, 2. zákazka „Výmena okenných výplní nebytových priestorov na bytovom dome XXX“, zo dňa 20.08.2014 so zhotoviteľom ASTHERM, spol. s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 15.432,12 EUR s DPH, 3. zákazka „Oprava fasády nebytových priestorov v budove na parc.č. XXXX vo P. B. O.“, zo dňa 20.08.2014 so zhotoviteľom EFS Group Slovakia s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 29.992,96 EUR s DPH, 4. zákazka „Oprava strechy na budove súp.č. XXXX na ul. O.“, zo dňa 03.04.2014 so zhotoviteľom INBAP, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 20.328,80 EUR s DPH, 5. zákazka „Oprava útulku Toplianska č.XXXX P. P. B. O.“, zo dňa 12.09.2014 so zhotoviteľom ASTHERM, spol. s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.982,12 EUR s DPH, 6. zákazka „Oprava ústredného kúrenia a ELI v útulku na parc.č. 1XXX/X P. P. B. O.“, zo dňa 23.09.2014 so zhotoviteľom ENERGOTRADING, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 9.178,96 EUR s DPH, 7. zákazka „Plochy a zariadenia pri nekrytej ľadovej ploche“ zo dňa 18.08.2014 so zhotoviteľom Thalion, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.537,36 EUR s DPH, 8. zákazka „Úprava plochy pre osadenie nekrytej ľadovej plochy“ zo dňa 03.07.2014 so zhotoviteľom SBK, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.757,41 EUR s DPH, 9. zákazka „Zázemie k športovému areálu“ zo dňa 24.09.2014 so zhotoviteľom KONDOR s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.924,50 EUR s DPH, 10. zákazka „Oplotenie časti areálu školy, NN prípojka a výmena potrubia“ zo dňa 29.09.2014 so zhotoviteľom SKB-Plus, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.680,51 EUR s DPH, 11. zákazka „Šatne k športovej pretlakovej hale a sklad“ zo dňa 19.08.2014 so zhotoviteľom RIKOSTAV CONTAINER, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 35.770,16 EUR s DPH, 12. zákazka „Oprava schodov na Sídl. Okulka pri bloku Ul, oprava schodov na Sídl. Okulka za MŠ, oprava chodníka pred BD 966 a oprava parkoviska na Sídl. Lúčna“ zo dňa 21.08.2014 so zhotoviteľom EFS Group Slovakia s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 24.714,02 EUR s DPH, 13. zákazka „Oprava chodníka BD X, oprava komunikácie vedľa BD Z a oprava parkoviska pred BD 2717“ zo dňa 04.07.2014 so zhotoviteľom INBAP, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 34.582,10 EUR s DPH, 14. zákazka „Oprava miestnej komunikácie na Ul. Dobrianského na Sídl. Lúčna“ zo dňa 03.07.2014 so zhotoviteľom EUROVIA SK a.s., s dohodnutou zmluvnou cenou 10.705,80 EUR s DPH, 15. zákazka „Oprava chodníka na ul. Nerudova a Ondavská a oprava miestnej komunikácie na Sídl. I - jednosmerky“ zo dňa 26.06.2014 so zhotoviteľom Thalion, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 14.757,76 EUR s DPH, 16. zákazka „Oprava parkoviska na Mlynskej ulici“ zo dňa 03.07.2014 so zhotoviteľom PLANSTAV VRANOV, spol. s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 34.926,54 EUR s DPH, 17. zákazka „Oprava chodníka na ul. Mlynská“ zo dňa 01.7.2014 so zhotoviteľom GASMONTA s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 27.006,71 EUR s DPH, 18. zákazka „Oprava chodníka na ul. Hronského po Sídl. II, oprava MK na Sídl. II, oprava chodníka na ul. Duklianskych hrdinov“ zo dňa 04.07.2014 so zhotoviteľom CEDENT, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 29.638,22 EUR s DPH, 19. zákazka „Oprava chodníka pred BD 996 a oprava parkoviska na Sídl. Lúčna“ zo dňa 03.11.2014 so zhotoviteľom CEDENT, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 20.252,35 EUR s DPH, 20. zákazka „Oprava komunikácie IBV Vinice a Čemerné“ zo dňa 09.09.2014 so zhotoviteľom SBK, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 17.953,92 EUR s DPH, 21. zákazka „Oprava komunikácie pri BD 989, Oprava komunikácie pri Babylone, Oprava komunikácie pri BD 988 Oprava komunikácie na ul. Nemocničná“ zo dňa 17.09.2014 so zhotoviteľom CEDENT, s.r.o., s dohodnutou zmluvnou cenou 24.551,73 EUR s DPH. 21. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad zo dňa 30.06.2016, ktorým namietal zákonnosť a oprávnenosť rozhodnutia. Rozporoval, žeby zákazky mali spoločnú časovú, miestnu alebo vecnú súvislosť. Žalobca poukázal, že predmety, na ktorých sa zákazky realizovali, sa od seba líšili technickou špecifikáciou, samostatnou funkčnosťou a určením, na ktoré sa tieto predmety zákaziek užívali, čím sa logicky od seba odlišovali aj jednotlivé zákazky. Žalobca nesúhlasil, že by jednotlivé predmety zákaziek mali vzájomnú miestnu súvislosť napriek tomu, že plnenie niektorých predmetov zákaziek sa uskutočnilo v jednom objekte či v jednej lokalite. Rovnako žalobca nesúhlasil s vecnou súvislosťou zadávania predmetov zákaziek a poukázal, že ak predmety zákaziek majú niektoré výkony totožné, neznamená to, že všetky predmety zákaziek sú rovnakého alebo obdobného charakteru. Všetky zákazky sa od seba líšili samostatnou funkčnou špecifikáciou a termínom realizácie, každý predmet zákazky bol samostatne funkčný, mal svoj obsah, rozsah a jeho výsledok sa mohol po jeho realizácii samostatne užívať bez obmedzenia na účel, na ktorý bol obstaraný. 22. S podaným rozkladom sa zaoberal legislatívno-právny odbor úradu, ktorý vnútorným listom č. záznamu101072/2016, č. spisu 5279-3000/2016 zo dňa 26.07.2016 zaslal vyjadrenie predsedníčke úradu so záverom, že z rozkladu nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prvostupňovému správnemu orgánu známe v čase vydania rozhodnutia a ani neboli predložené nové dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia uvedené v rozhodnutí o uložení pokuty. 23. Dňa 23.08.2016 zasadala Osobitná komisia úradu, ktorá prijala záver, že postup prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia o uložení pokuty sú v súlade zo ZVO a navrhla predsedníčke úradu, aby rozklad zamietla a rozhodnutie o uložení pokuty potvrdila. 24. O rozklade rozhodla predsedníčka úradu, ako druhostupňový správny orgán, pod č. záznamu 126392/2016, č. spisu 18072-P/2016 zo dňa 03.10.2016 tak, že rozhodnutie zmenila a znížila uloženú pokutu zo sumy 27.369,29 EUR na sumu 20.887,95 EUR. Dôvodom zníženia uloženej pokuty bolo prijatie nového ZVO č. 343/2015 Z.z., v zmysle ktorého sa zmenil finančný limit pre zadávanie podlimitnej zákazky zo sumy 30.000,-EUR na sumu 70.000,-EUR (§ 5 ods. 3 písm. f) ZVO), v dôsledku čoho, v prípade zákaziek č. 1-3 a zákaziek č. 4-6 druhostupňový správny orgán vzal do úvahy analogickú aplikáciu trestnoprávneho princípu priaznivej retroaktivity. Druhostupňový správny orgán tak vyrubil žalobcovi pokutu len zo súčtu zmluvných cien za zákazky č. 7-11, č. 12-21, u ktorých celkový súčet zmluvných cien predstavoval sumu 417.759,09 EUR a 5% z tejto sumy prestavovala pokuta vo výške 20.887,96 EUR. V. Právne posúdenie žaloby. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 29. Podľa § 4 ods.1 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, účinný v čase vyhlásenia verejného obstarávania, zákazka je nadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 30. Podľa § 4 ods.3 písm. b) bod 2. zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, podlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a ide o zákazku, ktorá nie je zákazkou podľa písmena a) a jej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 30 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 31. Podľa § 5 ods.1 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu zadávania zákazky. 32. Podľa § 5 ods.2 písm. d) zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, do predpokladanej hodnoty zákazky sa zahŕňa aj predpokladaná hodnota tovaru alebo služieb, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác. 33. Podľa § 5 ods.12 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona. 34. Podľa § 9 ods.1 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 35. Podľa § 9 ods.3 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 36. Podľa § 9 ods.9 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 4 ods. 2 alebo ods. 3, verejný obstarávateľ je povinný pri jej zadávaní dodržať povinnosti podľa odsekov 3 až 5 a zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie predmetu zákazky boli primerané jeho kvalite a cene; verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty päť rokov od uzavretia zmluvy. Ak je predpokladaná hodnota zákazky podľa prvej vety rovnaká alebo vyššia než 1 000 eur, je verejný obstarávateľ povinný v profile zverejniť raz štvrťročne súhrnnú správu o týchto zákazkách, v ktorej pre každú zákazku uvedie hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. 37. Podľa § 149 ods.1 písm. c) zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 38. Podľa § 149 ods.6 prvej vety zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. 39. Podľa § 149 ods.7 zák.č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly. 40. Podľa § 5 ods. 3 písm. f) zák.č. 343/2015 Z.z. o verenom obstarávaní, účinný od 01.04.2016, podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 70 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ktorá nie je zákazkou podľa písmena a). VI. Závery správneho súdu. 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. záznamu 126392/2016, č. spisu 18072-P/2016 zo dňa 03.10.2016 a prvostupňového správneho orgánu č. záznamu 66587/2016, č. spisu 5279-3000/2016 zo dňa 16.06.2016, v zmysle ktorých žalobca konal v rozpore s § 5 ods. 12 ZVO v spojení s § 9 ods. 1 ZVO, keď rozdelil predmet zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit stanovený zákonom o verejnom obstarávaní, čím sa dostal do rozporu s § 9 ods. 3 ZVO, najmä s princípom transparentnosti, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 42. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie pravidiel a postupov verejného obstarávania je ZVO, ktorý upravuje pravidlá a postupy vereného obstarávania. Pravidlami verejného obstarávania sú upravené konkrétne postupy zadávania zákaziek na dodanie tovaru ale aj zákaziek na uskutočnenie stavebných prác. Základom pre posúdenie je definovanie zákazky a to zákazky na uskutočnenie stavebných prác s tým, že v danej veci ide o uskutočnenie stavebných prác, ktoré na rozdiel od zhotovenia stavby nevytvárajú stavbu ako funkčný celok (výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa). Pri uskutočňovaní stavebných prác v danej veci, ide o stavebné práce súvisiace s niektorou z činností upravených v Spoločnom slovníku verejného obstarávania, ktorý stanovuje samostatný klasifikačný systém pre verejné obstarávania, ktorý má za cieľ štandardizovanie referencií používaných obstarávateľmi a subjektmi na opis predmetu obstarávacích zmlúv. 43. Z hľadiska definovania finančných limitov zákonodarcom, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky, možno zákazky č.7 - 11 ako aj zákazky č. 12 - 21 hodnotiť ako podlimitné zákazky podľa § 4 ods.3 písm. b) bod 2. ZVO účinný v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a podľa § 5 ods. 3 písm. f) ZVO účinný v čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu, keďže súhrnná hodnota zákazky č.7 - 11 je 178.669,94 EUR s DPH (148.891,62 EUR bez DPH čo zodpovedá finančnému limitu podlimitnej zákazky) a súhrnná hodnota zákazky č.12 - 21 je 218.825,46 EUR s DPH (182.354,54 EUR bez DPH čo zodpovedá finančnému limitu podlimitnej zákazky). Zákonodarca jednoznačne upravil toto kvalifikačné kritérium tak, že ak by v priebehu plnenia zákazky došlo k prekročeniu limitu určený pre príslušný druh zákazky, išlo by o obchádzanie zákona v zmysle § 5 ods. 12 ZVO t.j. podlimitnou zákazkou sa rozumie taká zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre nadlimitnú zákazku a zadáva ju verejný obstarávateľ. Práve finančné limity stanovujú možnosti postupu verejného obstarávateľa pri obstarávaní konkrétneho predmetu obstarávania. 44. S uvedeným finančným limitom zákonodarca prepojil princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov, princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti s dôrazom na zákaz obchádzania zákona, in concreto tým, že expressis verbis zakazuje rozdeliť hospodársky nedeliteľný predmet zákazky, keď z dôvodu zníženia predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný limit ustanovený v § 4 bude možné sa vyhnúť použitiu zodpovedajúceho postupu zadávania zákazky. Komentár k § 5 ods. 12 ZVO uvádza, že o rozdelenie zákazky ide v takom prípade, ak verejný obstarávateľ, ktorý má záujem o zadanie zákazky na rovnaké či obdobné plnenie predmetu, rozdelí zákazku do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávania a ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň takéto rozdelenie má za následok, že nepodlieha "prísnejšiemu" postupu zadávania zákaziek. Pri hodnotení rozdelenia zákazky je potrebné pristupovať ku každému prípadu individuálne, pričom Súdny dvor EÚ ponúkol pomoc v možnosti posúdenia tzv. funkčného prístupu k hodnoteniu predmetu zákazky, a to z pohľadu funkčnej a ekonomickej kontinuity, pričom je potrebné skúmať predovšetkým technickú a ekonomickú funkciu predmetu zákazky, t.j. napríklad časovú alebo funkčnú (vecnú) súvislosť. Účelové rozdelenie predmetu zákazky (dodávky ktoré majú rovnakú povahu/charakter) v rámci kalendárneho (rozpočtového) roka môže viesť ku konaniu, ktoré nie je v súlade s pravidlami verejného obstarávania. 45. Predmetom správneho konania, čo ostalo medzi účastníkmi sporné, bol správny delikt - rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky v prípade zákaziek pod č. 7 - 11 uvedené v odseku 20. tohto rozhodnutia, keď žalobca použil päť samostatných postupov podľa § 9 ods.9 ZVO, čím došlo k rozdeleniu predmetu zákazky týkajúcej sa stavebných prác súvisiacich so spevnenými plochami určenými na šport a zázemím (spevnená nekrytá ľadová plocha, šatne, WC a bufet, spevnená plocha pre viaceré druhy športov, napojenia na inžinierske siete, vybudovanie šatní, oplotenie), s celkovou dohodnutou cenou 178.669,94 EUR s DPH, čím suma 148.891,62 EUR bez DPH zodpovedá finančnému limitu podlimitnej zákazky podľa § 4 ods.3 ZVO, rovnako aj v čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu, kedy bol účinný nový ZVO č. 343/2015 Z.z., ktorý finančný limit podlimitnej zákazky má upravený v § 5 ods.3 písm. f). 46. Podľa názoru súdu, správny orgán dostatočne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne vyhodnotil jak prvostupňový správny orgán (odsek 30.- 36. rozhodnutia) tak aj žalovaný (odsek 35. rozhodnutia). Stavebné práce zákaziek pod č. 7 - 11 nepochybne funkčne a vecne spolu súvisia (spevnené plochy pre športové areály so zázemím, inžinierske siete). Realizácia stavebných prác má i časovú súvislosť, keď predmetné zákazky boli obstarávané v krátkej časovej následnosti (žalobca zverejnil na webe informácie o zadaní predmetných zákaziek v období od 16.06.2014 do 04.09.2014), zmluvy o dielo boli uzatvorené v období od 03.07.2014 do 29.09.2014 (v rozmedzí 3 mesiacov), zákazka č. 7 má termín začatia realizácie 8/2014 a termín ukončenia realizácie 9/2014, zákazka č. 8 má termín začatia realizácie 9/2014 a termín ukončenia realizácie 10/2014, zákazky č. 9 a č. 10 majú termín začatia realizácie 9/2014 a termín ukončenia realizácie 10/2014, zákazka č. 11 má termín začatia realizácie 8/2014 a termín ukončenia realizácie 10/2014. Miestna súvislosť zákaziek č. 7 - 11 je zrejmá miestom ich realizácie a to areál základnej školy Juh vo Vranove nad Topľou. 47. V prípade zákaziek pod č. 12 - 21 uvedené v odseku 20. tohto rozhodnutia, keď žalobca použil desať samostatných postupov podľa § 9 ods.9 ZVO, došlo k rozdeleniu predmetu zákazky týkajúcej sa stavebných prác súvisiacich s opravou chodníkov, schodov a miestnych komunikácií v meste Vranov nad Topľou, s celkovou dohodnutou cenou 218.825,46 EUR s DPH, čím suma 182.354,57 EUR bez DPH zodpovedá finančnému limitu podlimitnej zákazky podľa § 4 ods.3 ZVO, rovnako aj v čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu, kedy bol účinný nový ZVO č. 343/2015 Z.z., ktorý finančný limit podlimitnej zákazky má upravený v § 5 ods.3 písm. f). 48. Podľa názoru súdu, správny orgán dostatočne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne vyhodnotil jak prvostupňový správny orgán (odsek 37.- 41. rozhodnutia) tak aj žalovaný (odsek 36. rozhodnutia). Stavebné práce zákaziek pod č. 12 - 21 nepochybne funkčne a vecne spolu súvisia (oprava miestnych komunikácií, chodníkov, schodísk, parkovísk v meste Vranov nad Topľou). Realizácia stavebných prác má i časovú súvislosť, keď predmetné zákazky boli obstarávané v krátkej časovej následnosti (žalobca zverejnil na webe informácie o zadaní predmetných zákaziek v období od 19.05.2014 do 15.10.2014), zmluvy o dielo boli uzatvorené v období od 26.06.2014 do 03.11.2014 (v rozmedzí 4,5 mesiaca), zákazka č. 7 má termín začatia realizácie 8/2014 a termín ukončenia realizácie 9/2014, zákazka č. 12 má termín začatia realizácie 8/2014 a termín ukončenia realizácie 9/2014, zákazky č. 13 až č. 18 majú termín začatia realizácie 7/2014 a termín ukončenia realizácie 8/2014, zákazka č. 19 má termín začatia realizácie 11/2014 a termín ukončenia realizácie 11/2014, zákazky č. 20 a č. 21 majú termín začatia realizácie 9/2014 a termín ukončenia realizácie 11/2014. Miestna súvislosť zákaziek č. 12 - 21 je zrejmá miestom ich realizácie mesto Vranov nad Topľou. 49. Správny súd sa plne stotožňuje s odôvodnením žalovaného uvedeným v odseku 39. rozhodnutia, podľa ktorého, použitím nižšieho finančného limitu pri delení zákazky sa umelo znižujú nároky na publicitu verejného obstarávania, čím sa znižuje aj okruh potenciálnych záujemcov. Totiž postup zadávania zákaziek podľa § 9 ods. 9 ZVO nie je totožný s postupom zadávania podlimitných zákaziek. Zadávanie podlimitnej zákazky, na rozdiel od zadávania zákazky s nízkou hodnotou, podlieha povinnosti zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania a rovnako pri zadávaní zákazky podľa § 9 ods. 9 ZVO nie je pre verejného obstarávateľa ustanovená povinnosť zasielať úradu výsledok verejného obstarávania. Práve nezverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo za následok nedostatočné zabezpečenie transparentnosti podľa § 9 ods. 3 ZVO a obmedzenie okruhu potencionálnych záujemcov, ktorí mali možnosť predložiť žiadosť o účasť vo verejnom obstarávaní. Transparentnosť má zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.zn. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii a záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov vstupuje vtedy, keď tento cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú navzájom konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania, preto pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať z obsahu smerníc, ktoré boli implementované do ZVO (ZFEÚ čl. 102 Zmluvy ES - za diskrimináciu je označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom/ (porovnateľnom plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži). Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora (stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, (bod 42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup behom zadávacieho konania (bod 90).) 50. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že pre posúdenie funkčnej a technickej samostatnosti jednotlivých stavieb, ktoré boli predmetom samostatných zákaziek, mal správny orgán vykonať znalecké dokazovanie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu pre posúdenie predmetnej otázky v kontexte ZVO by nebolo v súlade s hospodárnosťou konania, aby vecná resp. funkčná a technická samostatnosť predmetných zákaziek bola posudzovaná znaleckým posudkom. Uvedenú otázku je potrebné skúmať v celom kontexte predmetných zákaziek ako aj v posúdení každej jednotlivej zákazky, čo správny orgán urobil. Znalecký posudok by bolo potrebné vykonať v prípade posúdenia stavby z technického hľadiska, avšak nie pre posúdenie stavebnej činnosti, čo je predmetný prípad (cieľom stavebnej činnosti je vybudovanie nového stavebného diela alebo jeho údržba, oprava, rekonštrukcia, modernizácia, rozšírenie, či odstránenie). Pre posúdenie funkčnej a technickej samostatnosti predmetných zákaziek vo vzťahu k ostatným zákazkam uzatvorených pre vykonanie obdobnej resp. rovnakej činnosti, plne postačuje kvalifikovanosť a skúsenosť pracovníkov správneho orgánu, ktorí po racionálnom zhodnotení a logickom vysvetlení prijali jednoznačný záver pri vyhodnotení jednotlivých zákaziek č. 7 - 11 (spevnená nekrytá ľadová plocha, šatne, WC a bufet, spevnená plocha pre viaceré druhy športov, napojenia na inžinierske siete, vybudovanie šatní, oplotenie) ako aj zákaziek č. 12 - 21 (oprava miestnych komunikácií, chodníkov, schodísk, parkovísk v meste Vranov nad Topľou), že stavebné práce nepochybne funkčne, vecne, časovo aj miestne spolu súvisia. V konečnom dôsledku, treba opäť dať za pravdu žalovanému, že pre posúdenie jednej verejnej zákazky nie je rozhodujúce, či jednotlivé práce možno vo verejnom obstarávaní zadať ako samostatné zákazky ale je potrebné posúdiť ich časovú, miestnu a vecnú súvislosť vo vzťahu k ZVO v tom, či práve rozdelením zákazky na jednotlivé stavebné práce nedochádza k praktikám, vyhnúť sa použitiu postupov pri zadávaní podlimitných zákaziek. A tu je podstata a úmysel zákonodarcu skúmať, či práve rozdelením predmetu zákazky nedôjde k zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit stanovený ZVO, čo predpokladá rozpor s § 9 ods. 3 ZVO. 51. Správny súd nemôže dať za pravdu žalobcovi ani v námietke uvedenej v odseku 7. tohto rozhodnutia, nakoľko zo zadávania zákaziek vôbec nevyplýva, že by aspoň v niektorých prípadoch išlo o zákazky vyvolané aktuálnymi požiadavkami občanov alebo akútnou situáciou. Ak chcel žalobca ako riadny hospodár zabezpečiť potreby mesta, pri zadávaní zákaziek, kde disponuje s verejnými prostriedkami, musí postupovať striktne v súlade so ZVO. Vo všeobecnosti ZVO nezakazuje predmet zákazky deliť na jednotlivé časti, avšak zakazuje delenie zákazky, ktoré obchádza zákon s účelom zaradiť zákazky do cenovo nižších kategórií, pritom je irelevantné, či ide o možnú samostatnú realizovateľnosť. Preto ak chce obstarávateľ pristúpiť k rozdeleniu zákazky, mal by túto skutočnosť oznámiť na začiatku v podkladoch pri verejnom obstarávaní, ako aj dôvod, čo s rozdelením zákazky sleduje. 52. Vo vzťahu k rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/35/2011 správny súd dospel k záveru, že správny orgán rozhodoval o uložení pokuty podľa § 149 ods.1 písm. c) ZVO za správny delikt (vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky), ktorého znaky sú upravené v § 9 ods. 9 ZVO bez ohľadu na zavinenie, t.zn. obligatórne, keď postačuje rozpor zisteného stavu so zákonom. Túto skutočnosť, v zákazkach ktoré ostali predmetom súdneho prieskumu, správny orgán konštatoval a v logických súvislostiach odôvodnil (pre daný skutok zákonodarca nevyžaduje priamy dôkaz, ale vychádza z náležite odôvodneného postupu kontrolovaného, ktorý mohol mať vplyv na výsledok verejného obstarávania), takže nešlo len o domnienku. 53. Výšku uloženej pokuty žalobca nenamietal, táto bola uložená druhostupňovým správnym orgánom len za zákazky č. 7 - 11 a zákazky č. 12. - 21, v súlade s § 149 ods. 1 písm. c) ZVO, ktoré ostali predmetom súdneho prieskumu. Vo vzťahu k zákazkam č. 1 - 6 druhostupňový správny orgán použil priaznivejšiu retroaktivitu (s odkazom na v tom čase účinný zákon č. 343/2015 Z.z.). Právny rámec druhostupňový správny orgán dôsledne odôvodnil v odsekoch 44. až 47. svojho rozhodnutia. 54. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle podaných námietok odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. VII. Trovy konania. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).