Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200196 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200196.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, 851 07 Bratislava, IČO:44138369, zastúpená: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820 12 Bratislava, za účasti: 1./ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, X./ G. C., A. XXX/XXX, XXX XX M., zastúpený: Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č. 25, 811 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi v 1./ a v 2./ rade súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 02.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor (ďalej aj len „okresný úrad“) doručený návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola kúpna zmluva zo dňa 11.06.2015 uzatvorená medzi G. C., ako predávajúcim a Poľnohospodárskou Pôdou s.r.o. ako kupujúcim. Podľa čl. III kúpnej zmluvy predávajúci predáva a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti, a to na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. M., obec Lužianky, okres Nitra, ktorý pozemok je evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 9032 m2. 2. Následne rozhodnutím okresného úradu č. V 5234/15 zo dňa 24.07.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. k nehnuteľnosti, a to k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. úz. M., obec Lužianky, okres Nitra, ktorý je evidovaný ako parcela registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 9032 m2. 3. Dňa 03.08.2015 G. C. doručil okresnému úradu odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8, predmetom ktorej bola kúpa ornej pôdy nachádzajúcej sa v kat. úz. M., parc. č. XXXX o výmere 9032 m2 evidovanej na LV č. XXXX. Uviedol, že v zmysle kúpnej zmluvy, čl. V ostatné dojednania ods. 5.1., kde sa uvádza, že predávajúci vyhlasuje, že na uvedený predmet zmluvy týkajúci sa prevodu, nie sú žiadne ťarchy ani vecné bremená. Keďže kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy ho na danú skutočnosť neupozornil, bol uvedený do omylu. Na základe LV č. XXXX je na predmetnú parcelu č. XXXX o výmere 9032 m2 „ťarcha - vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v celosti v prospech G. D., rod. C. bez akéhokoľvek obmedzenia podľa V 3812/07-184/07 a vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v celosti v prospech B.. G. C., rod. C. bez akéhokoľvek obmedzenia podľa V 3812/07-184/07. Uvedená ťarcha - vecné bremeno bolo na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 9032 m2 Správou katastra Nitra zapísaná na základe notárskej zápisnice N 128/2007, Nz 215449/2007, NCR1s21440/2007 zo dňa 01.06.2007. S poukazom na uvedené žiadal Správu katastra Nitra, aby nehnuteľnosť uvedená na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere 9032 m2 nebola zavkladovaná. 4. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor listom zo dňa 06.08.2015 G. C. oznámil, že vklad vlastníckeho práva na podklade citovanej zmluvy bol povolený dňa 24.07.2015, a preto na jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 a žiadosť o nezavkladovanie zmluvy nemôže správny orgán prihliadať. 5. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora zo dňa 11.9.2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor (ďalej aj len okresný úrad) č. V 5234/2015 zo dňa 24.7.2015, ktoré navrhol zrušiť. Protest bol odôvodnený tým, že rozhodnutím č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 bol porušený zákon v ust. § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a takisto zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 122/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z.z.“). Predmetom vkladového konania bola kúpna zmluva č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. pozemok registra C KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 9032m2 zapísaná na LV č. XXXX. Ku konaniu o návrhu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností boli doplnené 2 územnoplánovacie informácie podpísané starostom obce Lužianky s totožným číslom 2760/7/2015 zo dňa 06.07.2015. V 1. informácii zapísanej v spise V 5234/2015 pod č. 4 sa uvádza, cit.: „Obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. III, ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v Územnom pláne označená ako priemyselný park. Uvedené plochy parcely číslo: XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v žiadosti ÚPI po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku.“ V 2. informácii pod č. 6 sa uvádza cit.: „Podľa Územného plánu obce Lužianky, schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho Zmien a doplnkov č. 1 schválených Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 148/2009 a Zmeny d doplnky č. 2 schválené Uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, parcely č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Toto územie je teraz predmetom spracovania zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. 3.“ 6. Podľa odôvodnenia protestu z 1. informácie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie a z 2. informácie vyplýva len skutočnosť, že parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park a teda z nej vôbec nevyplýva, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. Obec Lužianky nemala pre územie, kde sa nachádza parcela registra C č. XXXX schválený územný plán obce, teda ide o ornú pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu zmluvy a povoľovania vkladu práva do katastra nehnuteľností určená na zastavanie. Z vyjadrenia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.09.2015 vyplýva, že uvedená parcela sa nachádza v lokalite č. XI, ktorej zmena pôvodného funkčného využitia je riešená návrhom zmien a doplnkov územného plánu obce Lužianky, ktorý bol prerokovaný a preskúmaný okresným úradom ale ku dňu 04.09.2015 neboli doplnky územného plánu schválené obecným zastupiteľstvom a jeho záväzná časť vyhlásená záväzným nariadením obce. Teda predmetom prevodu vlastníckeho práva bola orná pôda o výmere väčšej ako 2000 m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce Lužianky v lokalite neupravenej územným plánom obce, a to v prospech nadobúdateľa Poľnohospodárska Pôda s.r.o., ktorá podľa výpisu z obchodného registra v predmete činnosti nemá zahrnutú poľnohospodársku výrobu. Preto mal správny orgán s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať, či zmluva neodporuje zákonu č. 140/2014 Z. z., ktorý v zmysle § 1 písm. a) upravuje postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Z ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 140/2014 Z.z. teda jednoznačne vyplýva, že uvedený pozemok v kat. ú. M., ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8, je poľnohospodárskym pozemkom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z., na ktorej nadobúdanie sa vzťahuje úprava § 3 tohto zákona. Pri prevode poľnohospodárskeho pozemku musí byť dodržaný postup upravený v § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. Vzhľadom na to, že k prevodu vlastníckeho práva nebolo doložené osvedčenie vydané okresným úradom podľa § 6 ods. 4 zákona č. 140/2014 Z. z. došlo k porušeniu tohto zákona a teda katastrálny odbor v rámci vkladového konania nepostupoval v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože neskúmal zmluvu z hľadiska jej súladu so zákonom č. 140/2014 Z.z. a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolil napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. 7. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 16.09.2015 oznámil začatie konanie o proteste prokurátora účastníkom konania, v ktorom vyzval účastníkov kúpnej zmluvy, aby v lehote do 7 dní od doručenia protestu prokurátora sa k nemu vyjadrili. Dňa 22.09.2015 sa uskutočnilo prejednanie uvedeného protestu, pričom prokurátorka okresnej prokuratúry zotrvala na dôvodoch uvedených v proteste. 8. Poľnohospodárska Pôda s.r.o. vo vyjadrení zo dňa 25.09.2015 sa nestotožnila s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora, pretože z obsahu vety v ÚPI ...„parcely po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne premysleného parku“... nie je možné vyvodiť záver ku ktorému dospel prokurátor, že dané parcely nie sú v čase, kedy bolo žiadané o vydanie ÚPI, určené na zastavanie. S poukazom na § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vyplýva, že pokiaľ je časť územia zahrnutá do územného plánu, je nutné danú časť považovať za stavebné pozemky a je irelevantné ako danú časť územia obec označí (či ako územie určené na rodinnú výstavbu alebo ako územie určené na priemyselnú výrobu, parkoviská a pod.). Podstatné je, že sa nachádza v územnom pláne obce. Ďalej poukázala tiež, že obec v danej listine iba bližšie konkretizovala názov zóny, ktorá však už bola a stále je zahrnutá v územnom pláne, pričom úpravy a zmeny sa dajú realizovať iba v rámci už existujúceho plánu, a preto je zrejmé, že parcely vymenované v danej ÚPI vrátane prevádzanej parcely č. XXXX boli do ÚP už zahrnuté. Ohľadom druhej predloženej ÚPI obchodná spoločnosť uviedla, že obec svojim stanoviskom zrozumiteľne, jasne a s určitosťou uviedla, že táto parcela spadá pod schválenú rozvojovú plochu výroby, pričom je zrejmé, že za takúto plochu možno považovať iba pozemok, ktorý je zahrnutý v územnom pláne a vzhľadom k tomu prevádzanú parcelu č. XXXX nie je možné považovať za poľnohospodársku pôdu. 9. Okresný úrad, katastrálny odbor svojím prípisom zo dňa 28.09.2015 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a predložil ho v súlade s § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre prvostupňovému správnemu orgánu. 10. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. UPo 7/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038120-6 k: Pd 171/15/4403-3, V 5234/2015 zo dňa 13.10.2015 rozhodol o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015 podaného proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru číslo V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. registra C XXXX - orná pôda o výmere 9032 m2 v katastrálnom území Lužianky v prospech Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Bratislava, ktorým podľa § 27 ods. 1 s poukazom na § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti par. č. C XXXX - orná pôda o výmere 9032 m2 v prospech: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňový orgán po preskúmaní protestu prokurátora sp. zn. Pd 173/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015 a z predloženého spisového materiálu k napadnutému rozhodnutiu č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v proteste a v jeho doplnení. Podľa názoru prvostupňového orgánu bolo povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pozemok registra C parc. č. XXXX-orná pôda o výmere 9032 m2 v kat. ú. M. dovtedy vedené na LV č. XXXX v prospech vlastníka G. C. v 1/1. Podľa § 1 písm. a), § 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z. z., § 43h ods. 1, § 27 ods. 3 Stavebného zákona, § 6 ods. 2 prvej vety a § 11 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. prvostupňový orgán zastáva názor, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 v prospech Poľnohospodárskej pôdy s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 v znení dodatku č.1 zo dňa 17.07.2015 neboli splnené podmienky uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. 11. Prvostupňový orgán mal v čase rozhodovania o proteste prokurátora k dispozícii informáciu, že dňa 13.07.2015 udelil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007 súhlas k budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy (vrátane pozemku tvoriaceho predmet zmluvy) na nepoľnohospodárske účely. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor v konaní o proteste prokurátora, že pozemok bol určený na iné ako poľnohospodárske využitie uznesením obecného zastupiteľstva Lužianky č. 54/2012. 12. Prokurátor krajskej prokuratúry doplnil do zápisnice pri prejednaní protestu skutočnosť, že dňa 08.07.2015 Vláda SR schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území M.. V čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť. 13. Prvostupňový orgán s poukazom na ust. § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka má za to, že ide o kogentnú právnu úpravu a taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa judikatúry prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú v ust. § 40a taxatívne vypočítané a tento výpočet nemožno ani analogicky rozširovať ešte na ďalšie prípady. Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou, nepochybne odporuje zákonu, pričom v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje tejto právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadnym z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 14. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, dňa 22.07.2015 mal doručenú žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20.07.2015 a prílohou k tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydaného podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. Medzi nehnuteľnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k uvedenému osvedčeniu je aj parcela registra C číslo XXXX, orná pôda o výmere 9032 m2 na LV č. XXXX. 15. Prvostupňový orgán mal preto za preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh ma vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a uvedeným dňom 08.07.2015 vzniklo teda zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo. 16. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami prvostupňového orgánu uvedenými v rozhodnutí č. UPo 7/2015 zo dňa 13.10.2015. 17. O odvolaní žalobcu rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 18.12.2015 č. LPO - 7997/2015/Ja tak, že odvolanie účastníka konania: Poľnohospodárska Pôda s. r. o. zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 7/2015-6, OU - NR-OOP-2015/038120-6 zo dňa 13.10.2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. registra C XXXX-orná pôda o výmere 9032 m2 v katastrálnom území M. v prospech Poľnohospodárska Pôda s. r. o., na základe Kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 a vrátené na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru. 18. V rozhodnutí odvolacieho orgánu č. LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18.12.2015 bol opísaný predchádzajúci priebeh konania orgánu verejnej správy a to najprv rozhodnutie o zápise vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti a priebeh konania o proteste prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015. 19. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia podľa ktorého je povinnosťou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 bol pozemok registra C parc. č. XXXX orná pôda o výmere 9032 m2 v kat. ú. M.. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z., § 43h ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a § 27 ods. 3, § 43h ods. 1 a 2 Stavebného zákona. 20. Uviedol, že predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, ktorý bol v katastri nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra „C“ druh pozemku orná pôda o výmere 9032 m2. Keďže orná pôda je poľnohospodárskou pôdou, je potrebné posúdiť, či pozemok, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy je pozemkom podľa § 2 ods. 2 zák. č. 140/2014 Z.z., t. j. takým pozemkom, ktorý sa na účely tohto právneho predpisu nepovažuje za poľnohospodársky pozemok. Keďže tento pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a zároveň nie je záhradou, je potrebné posúdiť, či ide o pozemok podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona číslo 140/2014 Z.z.. 21. Podľa žalobcu predmetný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, keďže je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zák. č. 140/2014 Z.z.), dôkazom čoho je územnoplánovacia informácia zo dňa 6.7.2015, doručená orgánu verejnej správy dňa 7. 7. 2015 a druhá územnoplánovacia informácia zo dňa 6. 7. 2015 doručená orgánu verejnej správy dňa 14.7.2015, obidve sp. zn. 2760/7/2015. 22. Z prvej územnoplánovacej informácie vyplýva, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie a z druhej informácie vyplýva skutočnosť, že parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park, a teda z nej nevyplýva, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. Obidve územnoplánovacie informácie boli prílohou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu. 23. K uvedenému žalovaný uviedol, že je nutné, aby bol predmetný pozemok určený na zastavanie už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a aby ho bolo možné subsumovať pod § 2 ods. 2 písm. c) a bod 1 zák. č. 140/2014 Z.z., pričom z územnoplánovacej informácie by malo byť zrejmé, že táto zodpovedá stavu ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. 24. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca uvádza, že obec mala vedomosť o tom, že na aký účel sa vydáva požadovaná územnoplánovacia informácia, tak je potrebné uviesť, že toto nebolo orgánu verejnej správy preukázané - nebola mu predložená žiadosť o vydanie územnoplánovacej informácie. Aj keby bolo preukázané, že obec takúto vedomosť mala, nič by to nemenilo na obsahovej nedostatočnosti predloženej územnoplánovacej informácie, ani by sa neodstraňovali pochybnosti vyplývajúce zo súhlasu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, že referátu pôdohospodárstva č. OU-NR- OOP4-2015/028007 zo dňa 13. 7. 2015. 25. Žalovaný poukázal na § 13 ods. 1 zák. č. 220/2040 Z.z., podľa ktorého pri každom obstarávaní spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektom pozemkových úprav a iných návrhom podľa stavebného zákona sa musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa § 12 tohto zákona. Podľa odseku 2, návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa stavebného zákona odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy. Z ust. § 13 ods. 2 zák. č. 220/2004 Z.z. vyplýva, že poľnohospodársky pozemok môže byť v územnom pláne určený na zastavanie len po predchádzajúcom odsúhlasení orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, pričom to isté platí, aj pokiaľ by malo dôjsť k zmenám v územnom pláne. Tiež poukázal na ust. § 26 ods. 6 stavebného zákona, podľa ktorého návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade so príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť, pričom pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pri schválení relevantného územného plánu neboli rešpektované ustanovenia zák. č. 220/2004 Z.z., schválenie územného plánu by bolo v neplatné - na túto skutočnosť poukázal žalovaný v nadväznosti na súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. OU-NR- OOP4-2015/028007 zo dňa 13. 7. 2015, ktorý je individuálnym správnym aktom toho istého správneho orgánu, ktorý rozhodoval o predmetnom návrhu na vklad. Týmto individuálnym správnym aktom udelil Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva dňa 13. 7. 2015 súhlas k možnému budúcemu použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom, či predmetný pozemok bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy skutočne určený príslušným územným plánom na zastavanie. 26. K vyjadreniu Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ku ktorému sa v odvolaní vyjadroval aj žalobca, žalovaný uviedol, že ani toto vyjadrenie nemôže odstrániť pochybnosti vyplývajúce z vyššie udeleného súhlasu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.7.2015 - bez tohto súhlasu by bolo využitie predmetných pozemkov na nepoľnohospodárske účely protiprávne. 27. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že pokiaľ je určitý pozemok zahrnutý do územného plánu, ide automaticky o stavebný pozemok. K uvedenému poukázal na ust. § 43h ods. 1 stavebného zákona z ktorého vyplýva, že k tomu, aby bol určitý pozemok stavebným pozemkom, musí byť určený na zastavanie územným plánom obce alebo územným plánom zóny. Zo znenia § 11 a § 12 stavebného zákona vyplýva, že predmetom územného plánu obce, respektíve územného plánu zóny sú alebo môžu byť aj pozemky, ktoré nie sú určené na zastavanie - v tejto súvislosti možno poukázať, napríklad na § 11 ods. 5 písm. e) stavebného zákona, podľa ktorého územný plán obce ustanovuje aj hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len zastavané územie) a ostatným územím obce, a na § 12 ods. 2 písm. e) a h) stavebného zákona, podľa ktorých územný plán zóny ustanovuje aj chránené časti krajiny a umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch. Je teda zjavné, že v zmysle platných právnych predpisov (napríklad stavebný zákon) a technických noriem územnoplánovacia dokumentácia môže okrem území určených na zastavanie presne definovať územia, kde je zastavanie neprípustné, alebo je prípustné iba v obmedzenom rozsahu a za určitých presne definovaných podmienok. Samotná skutočnosť, že určitý pozemok je zahrnutý do územného plánu obce alebo územného plánu zóny teda neznamená, že je tento pozemok automaticky stavebným pozemkom. 28. K námietke žalobcu týkajúcej sa § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z., podľa ktorého konania začaté a právoplatne skončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, žalovaný uviedol, že v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy príslušnej právnej normy je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zák. č. 175/1999 Z.z. vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad. 29. Odvolací orgán v rozhodnutí poukázal na informáciu zo dňa 13.07.2015, ktorou Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva udelil pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007 súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Dňa 08.07.2015 schválila Vláda SR návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v kat. ú. M. a preto v čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadať Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor. 30. Vo svojom rozhodnutí sa ďalej zaoberá žalovaný ustanovením § 13 ods. 1 a ods. 2, § 14 ods. 1, § 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. a má za to, že pokiaľ pri schválení relevantného územného plánu neboli rešpektované ustanovenia zákona č. 220/2004 Z. z., schválenie územného plánu by bolo neplatné. Z dokladov nevyplýva, že predmetný pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy skutočne určený príslušným územným plánom na zastavenie, tento súhlas bol vydaný v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. až dňa 13.07.2015. 31. K námietke spoločnosti Poľnohospodárska pôda s. r. o. ohľadne problematiky predkupného práva štátu žalovaný má za preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie Osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. V čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový orgán verejnej správy na túto skutočnosť prihliadnuť a následne katastrálne konanie malo byť podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Ak túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. 32. Žalovaný má za to, že predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z.z. a podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie Osvedčenia o významnej investícii vládou. 33. Záverom k námietke odvolateľa týkajúcej sa potreby aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje následky porušenia predkupného práva, žalovaný uviedol, že toto ustanovenie upravuje podmienky predkupného práva dojednaného zo záväzkových právnych vzťahov, alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. V danom prípade však ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že príslušný orgán verejnej správy v konaní o návrhu na vklad, nepreskúmal dostatočne súlad kúpnej zmluvy so zákonom č. 140/2014 Z. z. Pokiaľ by pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, bol poľnohospodárskym pozemkom v čase uzavretia kúpnej zmluvy, pri prevode tohto pozemku bolo potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. II. Žaloba 34. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 12.02.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 7/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038120-6, k: Pd 171/15/4403-3, V5234/2015 zo dňa 13.10.2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parc. č. registra C XXXX orná pôda o výmere 9032 m2 v kat.ú. M. v prospech Poľnohospodárskej pôdy s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 zo dňa 11.06.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 a vec vrátená na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra, katastrálneho odboru. 35. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy musí odpovedať na námietky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom napadnuté rozhodnutie tejto požiadavke nezodpovedá vzhľadom na skutočnosť, že je nezákonné. 36. Žalovaný spochybňuje prevod dotknutej nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemok je poľnohospodárskou pôdou, nebol v čase prevodu stavebným pozemkom podľa zákona č. 140/2014 Z.z., pričom spochybňuje obcou vydané územnoplánovacie informácie. K vkladovému konaniu V 5234/15 boli doložené dve územnoplánovacie informácie zo dňa 06.07.2015 vydané obcou Lužianky. Podľa obsahu 1. územnoplánovacej informácie obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien územného plánu obce Lužianky - zmeny a doplnky č. III, ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v územnom pláne označená ako priemyselný park. Parcely, do ktorých okrem iných spadá aj dotknutá nehnuteľnosť sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku (VZN č. 1/2015 s účinnosťou od 28.09.2015). V 2. územnoplánovacej informácii poskytla obec Lužianky doplnenie vyjadrenia, podľa ktorého územný plán obce Lužianky 5/2006, ktorý bol schválený uznesením obce, zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho zmien a doplnkov č. 1 schválených uznesením obecného zastupiteľstva č. 148/2009 a zmeny a doplnky č. 2 schválené uznesením č. 54/2012, dotknuté nehnuteľnosti ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Následne bolo v územnoplánovacej informácii len upresnené, že toto územie je predmetom spracovania zmien územného plánu obce Lužianky. Z obsahu oboch územnoplánovacích informácií žalovaný účelovo generalizoval a uviedol, že „...sa jedná o plochy, ktoré nie sú v čase podania informácie na zastavanie“ a následne absentuje základná informácia a to, aké je funkčné využitie plôch...“ pričom neberie do úvahy tú skutočnosť, že v čase poskytovania bol platný a účinný skôr prijatý územný plán obce Lužianky- Zmeny a doplnky č. II. (schválený VZN č. 54/2010), ktoré predmetné nehnuteľnosti označili ako súčasť priemyselného parku. Opomína a vôbec sa nevyjadruje ku žiadnemu plánu obce Lužianky do roku 2006, spolu s jeho zmenami schválenými v roku 2006 a 2012. Žalovaný dopĺňa svoju argumentáciu odkazom na zákon č. 222/2004 Z. z., ktorý okrem iného stanovuje postup pri ochrane poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k príprave územnoplánovacej dokumentácie. Opätovne však svoje úvahy limituje na skutočnosť novej zmeny územného plánu obce Lužianky, tzn. zmeny č. III schválená 28.09.2015. Dovtedy schválený územný plán obce 5/2006, vrátane jeho dvoch zmien neberie vôbec do úvahy a navyše pôvodný územný plán a všetky tieto zmeny obsahujú súhlas príslušných orgánov v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Spochybňovanie platnosti stanoveného územného plánu tak nie je namieste. Je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti v územnom pláne obce Lužianky určené na iné ako na poľnohospodárske účely. V nadväznosti na uvedené je preto nesprávne posúdenie veci žalovaným, a to najmä z dôvodu, že opomenul pôvodný platný územný plán obce Lužianky vrátane jeho schválených zmien a doplnení, ktorý predmetné nehnuteľnosti zahŕňa ako rozvojové plochy výroby - priemyselný park. 37. V otázke interpretácie § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. žalobca uviedol, že toto ustanovenie explicitne nehovorí o pozemkoch na zastavanie, ale ustanovuje, dotknutý pozemok je určený na poľnohospodárske využitie s následným odkazom na Stavebný zákon. Zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade o ide výlučne o nehnuteľnosť v územnom pláne určenú na rozvojové plochy výroby- priemyselný park, pretože poskytnutá územnoplánovacia informácia jednoznačne určuje, že predmetné pozemky sú súčasťou priemyselného parku. 38. Z 1. predloženej územnoplánovacej informácie, ktorej obsahom bolo informovanie ohľadom uznesenia č. 3/2014, ktorým bolo schválené spracovanie zmien územného plánu obce Lužianky s tým, že prevádzané nehnuteľností sa po zapracovaní zmien v územnom pláne budú nachádzať v zóne priemyselného parku. Prokurátor a následne aj žalovaný má za to, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie. S týmto názorom sa však žalobca nemôže stotožniť. Žalovaný zameriava svoju pozornosť výlučne na informácie z územnoplánovacej informácie, že parcely „...po zapracovaní zmien v územnom pláne obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku“ a vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že v tomto smere ide len o zmeny a doplnenia v nadväznosti na nové požiadavky vyplývajúce z príchodu investora. V územnoplánovacej informácii sa uvádza, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nehnuteľnosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že daná nehnuteľnosť nie je v čase, kedy bolo žiadané o vydanie územnoplánovacej informácie, určená na zastavanie. Z ustanovenia § 43h ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ je časť územia zahrnutá do územného plánu na zastavanie, je nutné danú časť považovať za stavebné pozemky. Je irelevantné, ako danú časť územia obec označí, podstatné je, že sa nachádza v územnom pláne obce na zastavanie a teda ide o pozemky nachádzajúce sa v území, ktoré je určené na iné, než poľnohospodárske využitie. Podľa názoru žalobcu jediným relevantným dôkazom preukazujúcim, že územie je určené na zastavanie a tým, že je možné uplatniť výnimku zo zákona, je že územnoplánovacia informácia popri informácii o statuse poľnohospodárskej pôdy je v zmysle § 8 zákona č. 140/2014 Z. z. 39. Žalobca poukazuje na § 2 Správneho poriadku a zdôrazňuje, že z obsahu územnoplánovacích informácií vydaných obcou Lužianky zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že „parcela XXXX... zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby -priemyselný park.“ Tým je splnená zákonná požiadavka, že musí ísť o časť územia určené územným plánom obce na zastavanie a nemožno sa stotožniť so záverom žalovaného, že nebol dodržaný postup v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na znalecký posudok, ktorý si dal pre potreby významnej investície vypracovať štát a žalovaný sa k nemu nevyjadril. 40. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že samotný starosta obce Lužianky viackrát potvrdil skutočnosť, že prevádzaná nehnuteľnosť je už dávno (v roku 2006) v schválenom územnom pláne obce, a preto vydal aj žiadané územnoplánovacie informácie potvrdzujúce túto skutočnosť. V prípade predloženie návrhov kúpnych zmlúv zo strany štátu sa tieto v časti určenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti odvolávajú na znalecký posudok vypracovaný ÚEOS Komercia a.s., ktorý bol objednaný štátom za účelom ich ocenenia a ktorý stanovil dňa 13.07.2015 všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov v lokalite kat. ú. M. v cene 15,11 eur/m2. Z toho jednoznačne vyplýva, že znalec ohodnotil pôdu vo výške nezodpovedajúcej cene ornej pôdy, pretože trhová cena ornej pôdy v kat. ú. M. sa pohybuje na úrovni 0,221 eur/m2. Z uvedeného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pozemky neboli a nie sú poľnohospodárskou pôdou. Znalec disponoval územnoplánovacou informáciou zo skoršieho dátumu (22.06.2015) ako žalobca, ktorému obec Lužianky vydala územnoplánovaciu informáciu dňa 06.07.2015, t. j. ak pre potreby znalca a pre potreby následne štátom uzatváraných kúpnych zmlúv, je umožnené vychádzať zo stavu, že ide o nepoľnohospodársku pôdu, nie je možné uplatniť iný právny stav a status pozemkov v tom istom čase pre žalobcu. Žalovaný by mal sám iniciatívne zisťovať a obstarávať si podklady pre svoje rozhodovanie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci v zmysle § 32 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku, preto konštatácia, že sa úrad nemôže vyjadrovať k takej závažnej skutočnosti ako je znalecký posudok predkladaný štátom, v ktorom sú predmetné pozemky označené ako stavebné, sa musí vyhodnotiť ako nesprávne. 41. Žalovaný spája ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení zákona č. 154/2015 Z.z. účinného od 07.07.2015 s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu - samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 16.06.2015. Žalobca uvádza, že uzavretím kúpnej zmluvy a zaplatením kúpnej ceny bolo nespochybniteľné, že medzi zmluvnými stranami existovala vôľa realizovať trhovú výmenu a všetci mali ekonomický záujem na realizácii prevodu. Žalobca k platnosti právneho úkonu uvádza, že tento spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu musí vyplývať priamo z textu právnej normy ako je uvedené v prípade § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Významným momentom v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že právny úkon vznikol 11.06.2015, t.j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam neexistovalo. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po podpísaní účastníkmi, pričom účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. 42. V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný, ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistoval, uplatniť predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až dňa 08.07.2015, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť k svojim obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.) neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo). V čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, a preto podľa žalobcu príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje a teda vymedzuje len okamih vzniku len predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzený v Občianskom zákonníku a môže mať charakter vecno-právny alebo záväzkovo-právny. 43. Žalobca poukazuje na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rámci katastrálneho bulletinu č. 2/2014, odpoveď na otázku č. 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu za dostatočné a bol názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 44. V závere žaloby sa žalobca zaoberá prechodnými ustanoveniami zák. č. 175/1999 Z.z., ustanovením § 6b ods. 2. Bol názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, a teda aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie Osvedčenia o významnej investícii tak, ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom na to, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z.z. sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenie sa nesporne vzťahuje i na tie správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania do katastra, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z.z. predstavuje normu lex specialis k všeobecným právnym predpisom, napr. zákon č. 162/1995 Z.z. (lex generalis). Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do právoplatného skončenia. Správny orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t. j neberie do úvahy predkupné právo štátu. V podanej žalobe žalobca poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Obo 20/2007, 5Oboer 29/2013, 1Sžr/15/2012, 6Cdo 107/2011). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca nepovažoval za dostatočné. III. Vyjadrenie žalovaného 45. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.3.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Do pozornosti súdu v prvom rade dal odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18.12.2015, ktoré je vecne správne, určité, dostatočné, zrozumiteľné a odôvodnené, čiže je zákonné. Uviedol, že v nadväznosti na protest prokurátora a námietky žalobcu v predmetnej veci bolo potrebné v prvom rade sa vysporiadať s otázkou, či je predmetom uvedenej kúpnej zmluvy prevod poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z., resp. či bolo v rámci príslušného konania o návrhu na vklad preukázané správnemu orgánu v súlade s platnými právnymi predpismi, že predmetom kúpnej zmluvy nebol poľnohospodársky pozemok. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 ods. 1, ods. 2 písmena c) bod 1 zákona č. 140/2014, § 27 ods. 3, § 43h ods. 1, 2, § 8 ods. 2 Stavebného zákona. 46. Poukázal, že podľa názoru žalobcu predmetný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, keďže je určený na iné, ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 písmena c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z.) Na preukázanie tejto skutočnosti mala zrejme slúžiť územnoplánovacia informácia, ktorá je uvádzaná ako príloha č. 3 návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a povolenie vkladu. Z územnoplánovacích informácií zo dňa 06.07.2015 je zrejmé, že správnemu orgánu boli predložené 2. územnoplánovacie informácie obce Lužianky, ktoré mali byť vydané v ten istý deň pod rovnakým číslom, pričom 1. územnoplánovacia informácia bola správnemu orgánu doručená dňa 07.07.2015 a druhá dňa 14.07.2015. Žalovaný sa po preštudovaní námietok žalobcu vo svojom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, že z 1. územnoplánovacej informácie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie a z 2. informácie vyplýva len skutočnosť, že parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park a teda z nej vôbec nevyplýva, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že v prvom rade je nutné, aby bol predmetný pozemok určený na zastavanie už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, aby ho bolo možné subsumovať pod § 2 ods. 2 písmena c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z. z., pričom s územnoplánovacej informácie by malo byť zrejmé, že táto zodpovedá stavu ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. 47. Žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. a § 26 ods. 6 Stavebného zákona, podľa ktorého návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi, nemožno schváliť, pričom pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pri schválení relevantného územného plánu neboli rešpektované ustanovenia zákona č. 220/2004 Z.z., schválenie územného plánu by bolo neplatné - na túto skutočnosť poukazuje v nadväznosti na súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu poľnohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.07.2015, ktorý rozhodoval o predmetnom návrhu na vklad. Týmto udelil dňa 13.07.2015 súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Táto skutočnosť vyvoláva pochybností o tom, či predmetný pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy skutočne určený príslušným územným plánom na zastavanie. Tento súhlas bol vydaný v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. Žalobca poukázal v žalobe na územný plán obce Lužianky z roku 2006 spolu s jeho zmenami v roku 2006 a 2012. K tomuto žalovaný uviedol, že ak by bola pravda, že už týmto územným plánom boli predmetné pozemky určené na zastavanie, obec Lužianky by zjavne nepotrebovala súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu poľnohospodárstva zo dňa 13.07.2015. Pokiaľ žalobca uvádza, že súhlas tohto orgánu bol daný dňa 13.07.2015, a preto mal byť predmetný pozemok považovaný za pozemok určený na zastavanie, potom žalobca opomína skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy je len podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Samotným udelením predmetného súhlasu orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy sa žiadny pozemok nestáva bez ďalšieho pozemkom určeným na iné, ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov. Samotná skutočnosť, že v predmetnom konaní o návrhu na vklad nebolo dostatočne preukázané, že daný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, je dostatočná na to, aby sa vyhovelo protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu. 48. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa odmietol vyjadriť k predloženému znaleckému posudku vypracovaného ÚEOS Komercia, a.s. zo dňa 13.07.2015, pretože vo vzťahu k danému znaleckému posudku sa žalovaný vyjadril už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný si tak splnil povinnosť vyjadriť sa k námietke žalobcu vo vzťahu k uvedenému znaleckému posudku a ňom uvádzanej cene. 49. K námietke žalobcu ohľadne (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný poukazuje na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v zmysle ktorej „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona.“ Ďalej je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydania osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zákona č. 175/1999 Z.z. vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad. 50. K námietke žalobcu týkajúcej sa predkupného práva štátu, žalovaný uviedol, že má preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Týmto dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. V čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový orgán na túto skutočnosť prihliadnuť. Zdôraznil, že orgán verejnej správy rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Povinnosťou prvostupňového orgánu je prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupne právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzavretiu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti a samotným vykonaním zápisu vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Katastrálne konanie malo byť následne podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo, vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. 51. Žalovaný poukazujúc na ust. § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka uviedol, že každý právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný, ibaže by išlo o niektorých z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ide o kogentnú právnu úpravu a taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, a ani z iných jeho ustanovení alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z., nemožno pouvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej norme nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. 52. K aplikácii ust. § 603 Občianskeho zákonníka, na ktorú poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že toto ustanovenie upravuje podmienky predkupného práva dojednaného ako záväzkovo-právny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva. Žalovaný zdôrazňuje, že primárnym dôvodom vyhovenia protestu prokurátora bola skutočnosť, že „v predmetnom konaní o návrhu na vklad nebolo dostatočne preukázané, že daný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, je dostatočná na to, aby sa vyhovelo protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu.“ S otázkou neplatnosti právneho úkonu vzhľadom na právnu úpravu predkupného práva štátu sa bude musieť v novom konaní o návrhu na vklad vysporiadať správny orgán nižšieho stupňa. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti ani neoznačil dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorým sa žalované správne orgány nevysporiadali a ktoré by preukazovali, že predmetnými rozhodnutiami zo strany orgánov bol ukrátený v konkrétnych subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho predpisu. IV. 53. Dňa 28.04.2016 oznámila Krajskému súdu v Bratislave Generálna prokuratúra SR, že vstupuje do konania v zmysle § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p. vedeného pod sp. zn. 1S/25/2016, začatého na základe žaloby žalobcu podanej dňa 12.02.2016. Prokurátor v podaní uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade rozhodnutie žalovaného č. LPO-7997/2015/Ja z 18.12.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 7/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038120-6 z 13.10.2015 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre č. Pd 171/15/4403-3 z 11.09.2015 a zrušení ním napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Nira, katastrálneho odboru o povolení vkladu č. V 5234/2015 z 24.07.2015. 54. Prokurátor k územnému plánu obce Lužianky uviedol, že v danej veci je nesporné, že obec Lužianky v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. 2015/6/A8 z 11.06.2015, jej dodatku č. 1 z 17.07.2015, resp. vydania rozhodnutia o povolení vkladu z 24.07.2015 mala svoj územný plán. Pozemok parcela registra C č. XXXX orná pôda o výmere 9032 m2 v katastrálnom území M., ktorý bol predmetom prevodu, však nebol v danom čase v rámci tohto územného plánu určený na zastavenie v zmysle § 11 ods. 5 písm. e/, § 43h ods. 1 Stavebného zákona. Takéto určenie musí totiž byť súčasťou záväznej časti územného plánu obce (§ 13 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona), ktorá sa schvaľuje formou všeobecne záväzného nariadenia podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona. Prevádzaný pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy, podania návrhu na vklad a povolenia vkladu poľnohospodárskym pozemkom podľa § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. a nakladanie s jeho vlastníctvom malo podliehať režimu, ktorý ustanovil tento zákon. Iný záver nevyplýva ani z územnoplánovacích informácii doručených v rámci vkladového konania 07.07.2015 a 14.07.2015, pretože zo znenia prvej je zrejmý len zamýšľaný budúci stav a obsah druhej informuje o pripravovaných zmenách územného práva. 55. K predkupnému právu štátu prokurátor uviedol, že podstatou každého predkupného práva je povinnosť ponúknuť príslušnú vec prednostne na predaj osobe oprávnenej z predkupného práva. Zatiaľ čo pri zmluvnom predkupnom práve takáto povinnosť má základ v zmluvnom ustanovení, pri zákonnom predkupnom práve ide o zákonom uloženú povinnosť. Tento rozdiel sa následne premieta aj do právnych následkov nerešpektovania predkupného práva. Pri porušení zmluvného predkupného práva, či už obligačného alebo vecno-právneho, je smerodajným znenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Prevod porušujúci predkupné právo v takomto prípade zostáva platným právnym úkonom. Porušenie zákonného predkupného práva je však porušením zákonom ustanovenej povinnosti. Právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je preto absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že sa jedná o neplatnosť relatívnu, ako je tomu pri porušení predkupného práva spoluvlastníka podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu uvedené na st. 8 žaloby je preto nesprávne. Zákonné predkupné právo je okrem iného upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. podľa ktorého „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do registra nehnuteľnosti na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.“ 56. Poukázal, že Vláda SR uznesením č. 401 z 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá má byť umiestnená aj v kat. ú. M.. S poukazom na uvedené vznikla orgánu katastra v každom vkladovom konaní týkajúcom sa nehnuteľností v tomto kat. ú. povinnosť skúmať, či sa na ne nevzťahuje predkupné právo štátu a či si prevodca splnil zákonom uloženú mu povinnosť ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. Uznesenie vlády pritom predstavuje pre orgán katastra všeobecne známu skutočnosť a to v podstate od momentu prijatia. Orgán katastra musí na zákonné predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. prihliadať bez ohľadu na to, či toto už bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Samotný zápis tohto práva záznamom do katastra nehnuteľností plní len evidenčnú funkciu. Neobstojí preto argumentácia žalobcu k prechodným ustanoveniam § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., ktoré sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené ostatnou novelou tohto zákona č. 154/2015 Z.z. a nie predkupného práva, ktoré nemá povahu konania alebo hmotnoprávneho inštitútu. 57. Ku vkladovému konaniu prokurátor uviedol, že v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, je orgán katastra v vkladovom konaní ku dňu rozhodovania povinný skúmať, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a či zmluva neodporuje zákonu, čo vyplýva aj § 31 ods. 1 veta druhá katastrálneho zákona, v zmysle ktorej orgán katastra pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Osobitný prípad obmedzenia dispozičného oprávnenia prevodcu predstavuje aj zákonné predkupné právo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti síce zmluva v zásade nadobúda účinnosť, avšak k samotnému prevodu vlastníctva dochádza až vkladom do katastra na základe právoplatného rozhodnutia orgánu katastra o povolení vkladu. Je preto možné konštatovať, že ak predkupné právo štátu na prevádzaný pozemok vzniklo 08.07.2015, bolo povinnosťou Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru toto zohľadniť pri rozhodovaní v rámci vkladového konania č. V 5234/2015, preto mal orgán podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona predmetné vkladové konanie prerušiť a vyzvať jeho účastníkov na preukázanie neuplatnenia si predmetného zákonného predkupného práva zo strany štátu. Nepreukázanie tejto skutočnosti by pritom bolo dôvodom na následné zastavenie vkladového konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. Nakoľko katastrálny odbor Okresného úradu v Nitre takto nepostupoval, ale rozhodol bez ďalšieho o povolení vkladu, bol vydaným rozhodnutím č. V 5234/2015 z 24.07.2015 porušený zákon, v dôsledku čoho bolo zrušenie tohto rozhodnutia v konaní rozhodnutia o proteste prokurátora zákonné a dôvodné, a preto navrhol, aby súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. rozhodol o zamietnutí podanej žaloby. V. 58. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/25/2016-45 zo dňa 04.05.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania G. C., A. XXX/XXX, M., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2016. VI. 59. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 60. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 63. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 64. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. LPO-7997/2015/Ja zo dňa 18.12.2015 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 7/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038120-6 k: Pd 171/15/4403-3, V 5234/2015 zo dňa 13.10.2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. Pd 171/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5234/2015 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. registra C XXXX-orná pôda o výmere 9032 m2 v katastrálnom území M. v prospech Poľnohospodárska Pôda s.r.o., na základe Kúpnej zmluvy č. 2015/6/ A8 zo dňa 11.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 a vrátené na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru. 65. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 66. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinným od 07.07.2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. 67. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácii, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. 68.Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 2 písm. a/, § 1 ods. 3 písm. a/ alebo písm. b/ do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. 69. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. 70. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. 71. Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom, pozemkom a stavbám . 72. Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 73. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 74. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona účinného do 30.06.2016, kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obci, zo správy majetku výšky z územných celkov, o nájomných právach k pozemkoch, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 75. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápis práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 76. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 77. Podľa § 22 ods. 1, 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove katastrálneho operátu. 78. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 79. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 80. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 81. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 82. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 83. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 84. Podľa § 34 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššie územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 85. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 86. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 87. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 88. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaženia účastníkov konania a iných osôb. 89. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 90. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 91. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podanie, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 92. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 93. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. 94. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 95. Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. 96. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). 97. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 98. Podľa § 26 ods. 1, 2, 6, 8 citovaného zákona, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal. 99. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 100. Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu. 101. Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý o proteste rozhodol, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodol orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest. 102. Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodol o proteste prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodol bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a/, doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní16), d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podania aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. 103. Podľa § 56ae ods. 3 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2016) citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, konanie začaté do 31.12.2015 sa dokončí podľa doterajších predpisov. 104. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 105. Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje: a) záhrada, b) pozemok v zastavanom území obce, c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak 1. je určený na iní ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov, 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia podľa osobitných predpisov, 3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojim umiestnením a využitím tvorí funkčný celok. 106. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len prevádzajúci“) môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov , c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka. 107. Podľa § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona, inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 8 a podľa § 5 a 6. 108. Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné. 109. Podľa § 6 ods. 1 a 4 citovaného zákona, splnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku overuje okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný. 110. O splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vydá okresný úrad nadobúdateľovi osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 2; vo zvlášť zložitých prípadoch vydá osvedčenie najneskôr do 60 dní. Osvedčenie obsahuje a/ číslo ponuky z registra, b/ dátum vydania, c/ odtlačok pečiatky okresného úradu, d/ podpis zamestnanca, ktorý osvedčenie vydal. 111. Podľa § 6 ods. 8 písm. a/ citovaného zákona, prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je, ak ide o prevod postupom podľa § 4 až 6, osvedčenie vydané okresným úradom podľa odseku 4; osvedčenie je prílohou aj k zmluve podľa osobitného predpisu. 112. Podľa § 8 ods. 2 Stavebného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny. 113. Podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 114. Podľa § 43h ods. 1 Stavebného zákona, stavebný pozemok sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. 115. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa osobitného predpisu odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22). Na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. 116. Podľa § 14 ods. 1, 2 citovaného zákona, návrhy nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu podľa osobitného predpisu, podliehajú posúdeniu z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy a vydaniu súhlasu podľa § 13. Návrhy posudzuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) so zreteľom na doteraz nepoužité plochy v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie. 117. Návrhy podľa odseku 1 a § 13 ods. 1 predkladá na posúdenie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) orgán územného plánovania. 118. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, môže okresný úrad, ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 119. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.12.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zo dňa 13.10.2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 11.09.2015. 120. S poukazom na ust. § 34 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v uvedenej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18.12.2015. 121. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 02.07.2015 bolo začaté katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh žalobcu zo dňa 24.06.2015 ako kupujúceho na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.06.2015 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.07.2015) uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a G. C., ako predávajúcim, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v kat. ú. M., LV č. XXXX, parcela registra „C“, č. parc. XXXX - orná pôda o výmere 9 032 m2. 122. Žalobca dňa 07.07.2015 doručil Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor Územno- plánovaciu informáciu zo dňa 06.07.2015, naša značka: 2760/7/2015, v ktorej bolo uvedené: „Obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. III., ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v Územnom pláne označená ako priemyselný park. Uvedené plochy parcely číslo: XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v žiadosti o ÚPI po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku.“ 123. Dňa 14.07.2015 žalobca doručil Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor druhú Územno- plánovaciu informáciu tiež zo dňa 06.07.2015, naša značka: 2760/7/2015, v ktorej bolo uvedené: „Podľa Územného plánu obce Lužianky, schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho Zmien a doplnkov č. 1 schválených Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 148/2009 a Zmeny a doplnky č. 2, schváleného Uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Toto územie je teraz predmetom spracovania zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. 3. Územnoplánovacia informácia nenahrádza následné záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, ani stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov.“ 124. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný ako správny orgán spochybňuje prevod dotknutej nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemok je poľnohospodárskou pôdou a v čase prevodu nebol stavebným pozemkom podľa zákona č. 140/2014 Z.z., pričom spochybňuje vydané územnoplánovacie informácie. Žalobca zastáva názor, že je nevyhnutné odmietnuť akúkoľvek úvahu o spochybňovaní dokumentu (územnoplánovacie informácie, obidve zo dňa 06.07.2015) ako listiny, na základe ktorej sa poľnohospodárska pôda môže vyňať spod pôsobnosti zákona č. 140/2014 Z.z. 125. Správny súd sa s touto námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa názoru súdu z územnoplánovacích informácií obce Lužianky, obidve zo dňa 06.07.2015 nevyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva, bol v čase prevodu územným plánom obce určený na zastavanie v zmysle § 11 ods. 5 písm. e/ a § 43h ods. 1 Stavebného zákona a teda je možné konštatovať, že je poľnohospodárskou pôdou. Uvedené jednoznačne vyplýva zo znenia samotných Územno-plánovacích informácií, v ktorých sa uvádza, že „parcely číslo: XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v žiadosti o ÚPI po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku“ (prvá ÚPI) a „parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Toto územie je teraz predmetom spracovania zmien Územného plánu obce Lužianky“ (druhá ÚPI). 126. Je potrebné dodať, že územný plán obce sa podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona schvaľuje všeobecne záväzným nariadením obce a nie uznesením obecného zastupiteľstva. Súd má za to, že prevádzaný pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy, podania návrhu na vklad a povolenia vkladu, poľnohospodárskym pozemkom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. a nespadal pod výnimky uvedené v ust. § 2 ods. 2 písm. c) bod 1. a 3. citovaného zákona. 127. Súd pre úplnosť dodáva, že podľa zákona č. 140/2014 Z.z. previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je možné (s výnimkou osôb uvedených v § 4 ods. 1) len postupom podľa ust. § 4 až 6 výlučne prostredníctvom ponukového konania. Následne, po ukončení ponukového konania podľa § 4 a 5 citovaného zákona, ale ešte pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, je nadobúdateľ (t.j. žalobca) povinný podať príslušnému okresnému úradu žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 6 ods. 1-3). Následne po splnení tejto podmienky okresný úrad by nadobúdateľovi vydal osvedčenie o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 6 ods. 4). Vydané osvedčenie o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je obligatórnou prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (§ 6 ods. 8 písm. a/). 128. Súd uvádza, že v uvedenom konaní o povolení vkladu V 5234/15 Okresný úrad Nitra nepostupoval v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď neskúmal, či pri uzavretí kúpnej zmluvy predloženej nadobúdateľom, boli splnené podmienky podľa § 4 až 6 zákona č. 140/2014 Z.z. a napriek tomu, že ku kúpnej zmluve nebolo doložené osvedčenie podľa § 6 ods. 8 písm. a/ zákona č. 140/2014 Z.z., povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. 129. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení zákona č. 154/2015 Z.z. účinného od 07.07.2015, že predkupné právo štátu v čase vzniku právneho úkonu neexistovalo. Podľa názoru súdu žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní, s ktorými sa súd stotožnil. Dňa 08.07.2015 Vláda SR uznesením č. 401 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území M.. Týmto dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo štátu, ktoré je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Podľa názoru súdu, bolo povinnosťou Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru túto skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní v rámci vkladového konania č. V 5234/2015 v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správny orgán je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (rozhodnutie o povolení vkladu je zo dňa 24.07.2015) a v tom čase už nepochybne predkupné právo existovalo a o jeho existencii preukázateľne mal vedomosť, ktorú získal dňa 22.07.2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol zoznam pozemkov, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva, teda aj parcela registra C č. XXXX -orná pôda o výmere 9 032 m2 na LV č. XXXX a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 130. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, obsahovalo výpočet hľadísk, podľa ktorých správny orgán mal posudzovať zmluvu o prevode nehnuteľnosti. 131. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že sa zmluva neskúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné preto, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení zákonom ustanovených podmienok, postupoval v rozpore s Ústavou SR, pričom zasiahol do práva na ochranu vlastníctva podľa článku 20 Ústavy SR. 132. Súd sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa výkladu § 6b ods. 2 zákona č. 179/1999 Z.z. nestotožňuje, nakoľko uvedené prechodné ustanovenie sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené novelou tohto zákona č. 154/2015 Z.z. a nie predkupného práva, ktoré nemá povahu konania ale hmotnoprávneho inštitútu. Súd poukazuje aj na dôvodovú správu k ust. § 6b citovaného zákona: „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú sa odvolal i žalovaný. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na zreteli iba konania týkajúce sa posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nesúvisí s katastrálnym konaním. 133. Správny súd konštatuje, že postup orgánov verenej správy, tak Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ako aj žalovaného bol v súlade s právnymi predpismi a rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci a vysporiadali sa so všetkými vznesenými námietkami žalobcu v priebehu administratívneho konania. V konaní orgánov verejnej správy súd nezistil také pochybenia (procesné a ani hmotnoprávne), z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o porušení práv uvádzaných žalobcom v žalobe, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 134. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania, nakoľko v zmysle ust. § 169 SSP má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil a súd im žiadnu povinnosť neuložil. 135. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.