Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200753 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200753.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL a.s., Miletičova 1, 824 72 Bratislava, IČO: 35 787 201, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OZP-2015/006120-002 zo dňa 09.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1.Z administratívneho spisu súd zistil, že Okresný úrad Žilina, odbor živnostenského podnikania vykonal v dňoch 22.04.2014 a 02.05.2014 kontrolu v prevádzkarni na adrese Radlinského 29, Dolný Kubín u podnikateľského subjektu - žalobcu so zameraním na dodržiavanie podmienok, ktoré mu vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov vzťahujúcich sa na živnostenské podnikanie. 2. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 29 ods. 1 živnostenského zákona v spojení s § 7 ods. 1 písm. c) zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 14 zák. č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Okresný úrad Žilina, odbor živnostenského podnikania na základe kontrolného zistenia listom č. OU-ZA-OZP2-2014/035552-1 zo dňa 10.11.2014 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 65a ods. 1 písm. c) živnostenského zákona a zároveň mu oznámil, možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu zistení uvedených skutočností v lehote do 8 dní odo dňa doručenia oznámenia. 4. Okresný úrad Žilina, odbor živnostenského podnikania rozhodnutím o uložení pokuty č. OU-ZA- OZP2-2014/038563-1 zo dňa 08.12.2014 uložil podľa § 65a ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní žalobcovi pokutu vo výške 560,- eur za porušenie povinností § 29 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v spojení s § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2001 Z.z. v nadväznosti na § 14 zákona č. 568/2009 Z.z. tým, že účastník konania poveril najmenej v dňoch od 17.04.2014 do 21.04.2014 počas 5-dňového autokarového zájazdu s označením „Paríž - mesto snov“ výkonom sprievodcovskej činnosti p. Z.. H. F., nar. 0X.XX.XXXX U. K. Q. Q. XXX, ktorý počas tohto zájazdu nebol držiteľom osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni. 5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že v tomto prípade osobitný všeobecne záväzný právny predpis výslovne označuje protiprávne konanie účastníka konania ako závažné, bez možnosti použitia inštitútu správnej úvahy - diskrečného posudzovania konania účastníka konania zo strany živnostenského úradu. 6. Ďalej uviedol, že osoba poverená výkonom sprievodcovskej činnosti - p. Z.. H. F. je v pracovnoprávnom vzťahu - Dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi žalobcom a osobou poverenou výkonom sprievodcovskej činnosti v trvaní 300 hodín ročne s termínom realizácie konkrétneho zájazdu zo dňa 17.04.2014 (omylom bolo uvedené 17.04.2011), pričom bolo zistené, že uvedený zájazd trval od 17.04.2014 do 21.04.2014 a práve časový údaj trvania zájazdu 5 dní, počas ktorého sprievodcovskú činnosť vykonával Z.. H. F., ktorý nespĺňal základnú podmienku pre vykonávanie danej činnosti, bolo rozhodujúcim pre stanovenie času trvania protiprávneho stavu. 7. Pri ukladaní pokuty prvostupňový správny orgán za zistený správny delikt použil správnu úvahu tak, že výšku pokuty určujú minimálne tri zložky: závažnosť, čas trvania protiprávneho stavu alebo následky, ktoré vznikli na základe protiprávneho stavu s tým, že pri kumulácii maximálnej intenzity všetkých trov faktorov by správny orgán mohol uložiť pokutu v maximálnej výške 1.659,- eur. Pri preukázaní vysokej intenzity čo i len jedného ukazovateľa (napr. závažnosti protiprávneho stavu) je podľa názoru živnostenského úradu odôvodnené uložiť pokutu v minimálnej výške jednej tretiny zákonom predpokladanej hranice sadzby. Mal za to, že uloženie pokuty v uvedenej výške je primerané povahe, ale najmä závažnosti protiprávneho konania s tým, že uložená pokuta splní svoj účel tým, že okrem represívnej funkcie má význam aj z hľadiska prevencie. 8. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. SVS-OZP-2015/006120-002 zo dňa 09.03.2015 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 560,- eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 29 ods. 1 zákona o živnostenskom podnikaní v spojení s § 7 ods. 1 písm. c) zákona o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka, v spojení s § 14 ods. 9 zák. č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní tým, že žalobca poveril najmenej v dňoch od 17.04.2014 do 21.04.2014 počas 5-dňového autokarového zájazdu s označením „Paríž - mesto snov“ výkonom sprievodcovskej činnosti Z.. H. F., nar. XX.XX.XXXX U. K. Q. Q. Č.. XXX, ktorý počas tohto zájazdu nebol držiteľom osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni. Uvedené bolo zistené kontrolou vykonanou dňa 22.04.2014 v prevádzkarni na adrese Radlinského 29, Dolný Kubín, ktorú má žalobca zriadenú k predmetu podnikania „Prevádzkovanie cestovnej kancelárie“ a následným došetrením veci dňa 02.05.2014 a preukázané skutočnosťami uvedenými v Zázname z kontroly a Dodatku k záznamu z kontroly č. OU-ZA-OZP2-2014/012498-1 zo dňa 02.05.2014. 9. Odvolací orgán poukázal na to, že od účinnosti zák. č. 281/2001 Z. z. až do 31.05.2006, kedy sa zákonom č. 186/2006 Z. z. zakotvila možnosť v rámci nadobudnutého živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie cestovnej kancelárie poskytovať aj činnosť sprievodcu cestovného ruchu, cestovná kancelária nebola oprávnená vykonávať sprievodcovskú činnosť pod svojim menom (vlastnými zamestnancami) na živnostenské oprávnenie prevádzkovanie cestovnej kancelárie, ale len formou obstarania výkonu tejto služby pre príslušného klienta. Týmto zákonom došlo aj k úprave činnosti sprievodcu v cestovnom ruchu, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá sprevádza objednávateľov a podáva v dohodnutom jazyku výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve a má odbornú spôsobilosť, na ktorú ma osvedčenie o získanom vzdelaní. S účinnosťou od 01.02.2010 sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti sprievodcov cestovného ruchu vydáva na základe novoprijatého zákona č. 568/2009 Z. z., dokladom o získaní odbornej spôsobilosti je osobitné osvedčenie o absolvovaní príslušného akreditovaného vzdelávacieho programu. 10. Ďalej poznamenal, že na účely živnostenského podnikania i na účely pracovnoprávneho vzťahu je možné uznať iba doklady o odbornej spôsobilosti, ktoré vydali vzdelávacie zariadenia akreditované Ministerstvom školstva SR v zmysle zákona č. 386/1997 Z. z. alebo majú akreditované príslušné vzdelávacie programy podľa súčasne platného zákona č. 568/2009 Z. z. II. 11. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2015 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-OZP-2015/006120-002 zo dňa 09.03.2015, ktorým zmenil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor živnostenského podnikania č. OU-ZA-OZP2-2014/038563-1 zo dňa 08.12.2014, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 560,- eur s tým, že žalovaný zmenil predmetné rozhodnutie len z dôvodu spresnenia vymedzenia skutkovej podstaty § 14 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. 12. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, ako aj tú skutočnosť, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu nemá oporu v skutkovom a právnom stave, keď osoba poverená výkonom sprievodcovskej činnosti - Z.. H. F., bol v čase od 17.04.2014 do 21.04.2014 a stále je podľa slovenského právneho poriadku odborne spôsobilý na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu. 14. Poukázal na skutočnosť, že Z.. H. F. je držiteľom preukazu sprievodcu cestovného ruchu vydaným Inštitútom výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, ako rezortným zariadením Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SR dňa 14.03.1992 (ďalej ako „preukaz“), na základe úspešného absolvovania kvalifikačnej skúšky. V tom období bol jedinou vzdelávacou ustanovizňou oprávnenou vydávať preukazy sprievodcov cestovného ruchu Inštitút výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, ako rezortné zariadenie Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SR. Konštatoval, že preukaz oprávňuje Z.. H. F. na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu a jeho platnosť nie je časovo obmedzená. 15. Argumentoval, že v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach Zákona o ďalšom vzdelávaní, zákona o celoživotnom vzdelávaní, ako aj zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka, nie je uvedené, že osvedčenia - preukazy vydávané Inštitútom výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu strácajú platnosť, práve naopak, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami (§ 10a ods. 2, 4 zák. č. 386/1997 Z. z. a § 28 ods. 4 zákona o celoživotnom vzdelávaní) je zrejmé, že osvedčenia - preukazy vydané absolventom vzdelávacími ustanovizňami spĺňajúcimi vyššie uvedené požiadavky zostávajú v platnosti. 16. Žalobca s poukazom na znenie § 134 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase podania žaloby) uviedol, že preukaz Z.. H.Á. F. je nutné považovať za verejnú listinu. Mal za to, že žalovaný nepreukázal nepravdivosť skutočností uvedených na verejnej listine - preukaze, a teda skutočnosť, že preukaz oprávňuje Z.. H. F. vykonávať činnosť sprievodcu cestovného ruchu je pravdivá a preukaz je naďalej platný a účinný. 17. Žalobca za výrazný nedostatok v postupe správnych orgánov v danej veci považoval, že konajúce správne orgány predovšetkým neumožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Pritom ide o úkon, ktorý nie je možné zamieňať s možnosťou vyjadrenia sa k oznámeniu o začatí konania. Rovnako za významnú považoval žalobca povinnosť správneho orgánu vysporiadať sa s argumentáciou účastníka správneho konania, t. j. reagovať na každý argument účastníka správneho konania s tým, že jeho povinnosťou je venovať a vysporiadať sa s tými najzávažnejšími argumentmi, avšak v danej veci správny orgán takýmto postupom nepostupoval a s argumentáciou žalobcu sa nevysporiadal. 18. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SVS-OZP-2015/006120-002 zo dňa 09.03.2015 zrušil a vec vrátil späť žalovanému na ďalšie konanie. III. 19. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.06.2015 vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú s tým, že žalobca v podanej žalobe neuviedol iné dôvody ako tie, s ktorými sa už žalovaný náležite vyrovnal v rámci odvolacieho konania. 20. Žalovaný konštatoval, že predmetom úpravy zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní sú verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského podnikania, ktorými sú zákonom ustanovené podmienky vzniku, prevádzkovania a zániku oprávnenia na výkon živnosti z hľadiska verejných záujmov, ako aj kontrola ich dodržiavania v priebehu vykonávania podnikateľskej činnosti. 21. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dňa 22.04.2014 v prevádzkarni na adrese Radlinského 29, Dolný Kubín, zameraná na dodržiavanie povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo živnostenského zákona a osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. Došetrením veci v dodatku k záznamu z kontroly bolo konštatované, že nebola preukázaná odborná spôsobilosť Z.. H. F., ktorý vykonával činnosť sprievodcu cestovného ruchu u vybratého zájazdu s termínom realizácie od 17.04.2014 do 21.04.2014 s označením „Paríž - mesto snov“ na základe preukazu vystaveného Ministerstvom obchodu a cestovného ruchu SR zo dňa 14.03.1992, čím došlo k porušeniu ustanovení živnostenského zákona. 22. Žalovaný mal za to, že živnostenský úrad v rámci dokazovania v danej veci konal v rozsahu svojej kompetencie, dôkazom čoho sú vykonané úkony uskutočnené v písomnej forme, preukazujúce získanie dostatočného množstva skutkových a právnych poznatkov potrebných na rozhodnutie veci a to tak z hľadiska procesného, ako aj hmotného práva, ktoré sa nachádzajú v písomnej dokumentácii, z ktorých žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalovaný nezistil také pochybenie rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by spochybnilo jeho zákonnosť a preukázalo, že vydané rozhodnutie by bolo v rozpore s hmotným právom. 23. Argumentoval, že dôkazom toho, že žalobca bol informovaný o záveroch z kontroly a mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia sú i doklady, ktoré boli predložené dodatočne a sú zadokumentované v dodatku k záznamu z kontroly z 02.05.2014, nakoľko tieto sa nachádzali v sídle spoločnosti žalobcu. Len so súhlasom spoločnosti mohli byť uvedené dokumenty predložené k nahliadnutiu živnostenskému úradu (napr. prihláška do zdravotnej poisťovne zodpovedného zástupcu, registračný list, doklad o odbornej spôsobilosti sprievodcu cestovného ruchu Z.. H. F., písomné poverenie žalobcu na výkon sprievodcovskej činnosti z 26.03.2014 pre Z.. H. F.). 24. Žalovaný bol názoru, že napadnuté rozhodnutie je úplne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. 25. Žalovaný dal do pozornosti, že účinnosťou zákona č. 279/2001 Z. z., t.j. od 01.09.2001 došlo u živnosti sprievodca cestného ruchu k ustanoveniu novej, doposiaľ platnej podmienky odbornej spôsobilosti, ktorou je osvedčenie. Osvedčenie bolo vydávané vzdelávacím zariadením akreditovaným Ministerstvom školstva SR v právnom rámci § 8 zák. č. 386/1997 Z. z. Uvedenou novelou došlo k zaradeniu sprievodcu cestovného ruchu medzi živnosti, na ktoré sa vyžaduje splnenie podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti aj v prípade, ak sa činnosť sprievodcu cestovného ruchu nevykonáva v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, ale vždy aj v prípadnom postavení zamestnanca (odložená účinnosť od 01.01.2003). Táto úprava si vyžadovala, aby aj sprievodca cestovného ruchu v postavení zamestnanca povinne nadobudol osvedčenie podľa zákona č. 386/1997 Z. z. S účinnosťou od 01.02.2010 osvedčenie o odbornej spôsobilosti sprievodcov cestovného ruchu v znení „Osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu“ sa vydáva na základe § 14 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 26. Námietku žalobcu, že Z.. H. F. bol v čase od 17.04.2014 do 21.04.2014 a stále aj je podľa slovenského právneho poriadku odborne spôsobilý na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu s odvolaním sa na spoločné a prechodné ustanovenia § 10a ods. 2, 4 zákona č. 386/1997 Z. z. v kontexte jeho výkladu, vyhodnotil ako nepravdivú a zavádzajúcu. Poukázal na to, že účelom zákona č. 386/1997 Z. z. nebolo ponechať v platnosti iné druhy dokladov okrem tých osvedčení, ktoré vydali absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít vzdelávacie ustanovizne. 27. V prípade Z.. H. F. doklad o spôsobilosti na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu nevydala príslušná zákonom autorizovaná akreditovaná vzdelávacia ustanovizeň, ale doklad vydalo Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu SR po absolvovaní skúšky v inštitúcii, ktorej bolo zriaďovateľom. 28. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. 29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 32. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 33. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 34. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 35. Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, cestovná kancelária je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu poverovať výkonom sprievodcovskej činnosti len osoby, ktoré majú osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni. 36. Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzdelávacia inštitúcia vydá na základe úspešného vykonania záverečnej skúšky absolventovi akreditovaného vzdelávacieho programu osvedčenie, ktoré platí na celom území Slovenskej republiky. 37. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 568/2009 Z. z., osvedčenia o získanom vzdelaní vydané absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia vydané podľa tohto zákona. 38. Podľa § 10a ods. 2, 3, 4 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní, doklady o akreditácii - kredity vydané Akreditačnou komisiou pre rekvalifikačné a vzdelávacie zariadenia pri ministerstve v rokoch 1991 až 1996 strácajú platnosť 30. júna 2002. 39. Doklady o akreditácii - kredity vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre rekvalifikáciu v roku 1997 strácajú platnosť 31. decembra 2002. 40. Osvedčenia vydané absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít vzdelávacími ustanovizňami, ktorým bol doklad o akreditácii - kredit vydaný podľa odsekov 2 a 3, zostávajú v platnosti. 41. Podľa § 65a ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1659 eur, ak podnikateľ nedodržiava podmienky podľa § 29 ods. 1; pokutu nemožno uložiť, ak iný orgán začal v rovnakej veci konanie o uloženie pokuty podľa osobitných predpisov. V. 42. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-OZP-2015/006120-002 zo dňa 09.03.2015, ktorým zmenil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor živnostenského podnikania č. OU-ZA-OZP2-2014/038563-1 zo dňa 08.12.2014, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 560,- eur s tým, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu len z dôvodu spresnenia vymedzenia skutkovej podstaty § 14 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. 43. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že Okresný úrad Žilina, odbor živnostenského podnikania ako prvostupňový správny orgán na základe vykonanej kontroly konštatoval porušenie ust. § 29 ods. 1 živnostenského zákona v spojení s § 7 ods. 1 písm. c) zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v spojení s § 14 zák. č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcom tým, že žalobca poveril najmenej v dňoch od 17.04.2014 do 21.04.2014 počas 5-dňového autokarového zájazdu s označením „Paríž - mesto snov“ výkonom sprievodcovskej činnosti p. Z.. H. F., ktorý počas tohto zájazdu nebol držiteľom osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni. 44. Žalobca v konaní dôvodil, že Z.. H. F. je držiteľom preukazu sprievodcu cestovného ruchu vydaným Inštitútom výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, ako rezortným zariadením Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SR dňa 14.03.1992 s tým, že preukaz oprávňuje Z.. H. F. na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu a jeho platnosť nie je časovo obmedzená. 45. Medzi spornými stranami bol teda zásadný rozpor v posúdení, či osoba poverená výkonom sprievodcovskej činnosti - Z.. H. F. v čase od 17.04.2014 do 21.04.2014 bol a naďalej je osobou odborne spôsobilou na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu. 46. V prvom rade je potrebné uviesť, že činnosť sprievodcu cestovného ruchu má charakter viazanej živnosti. V právnom rámci zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní sa od každej fyzickej (i právnickej) osoby, ktorá vykonáva sprievodcovskú činnosť podnikateľským spôsobom, vyžaduje nadobudnutie živnostenského oprávnenia. Podmienkou k jeho vydaniu je preukázanie osobitnej odbornej spôsobilosti žiadateľa, pričom odbornú spôsobilosť je možné preukázať aj prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Podmienkou získania podnikateľského oprávnenia je osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu, ktoré môže vydať iba Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR akreditované vzdelávacie zariadenie podľa zákona 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podmienky úpravy sprievodcovskej činnosti paralelne stanovuje aj osobitný zákon, zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. júna 2006 došlo zákonom č. 186/2006 Z. z. k jeho novelizácii, ktorou bol osobitne upravený výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu a to tak, že v zmysle ust. § 5a ods. 1 cit. zákona, sprievodca v cestovnom ruchu je fyzická osoba, ktorá sprevádza objednávateľov a podáva v dohodnutom jazyku výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve a má odbornú spôsobilosť, s tým že od 01.02.2010 sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti sprievodcov cestovného ruchu vydáva na základe novoprijatého zákona č. 568/2009 Z. z. (ust. § 14). Dokladom o získaní odbornej spôsobilosti je osobitné osvedčenie o absolvovaní príslušného akreditovaného vzdelávacieho programu. 47. Žalobca ako cestovná kancelária je povinný poveriť výkonom sprievodcovskej činnosti len osoby, ktoré majú osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni (§ 7 ods. 1 písm. c zákona č. 281/2001 Z. z.). Uvedené podmienky odbornej spôsobilosti pre sprievodcu cestovných kancelárii (osvedčenie o získanom vzdelaní) sa na sprievodcov cestovných kancelárii nevzťahujú iba od 01. 06. 2006, kedy nadobudlo ustanovenie § 5a účinnosť, ale od 01. 09. 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 279/2001 Z. z. (novela živnostenského zákona). 48. Krajský súd s argumentáciou žalobcu, že preukaz zo dňa 14.03.1992 oprávňoval Z.. H. F. v danom prípade na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu súhlasiť nemohol, pretože p. F. ako držiteľ preukazu sprievodcu cestovného ruchu vydaným Inštitútom výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, ako rezortným zariadením Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SR nebol držiteľom osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni ako to v prípade poverenia výkonom sprievodcovskej činnosti žalobcom ako cestovnej kancelárie ukladá znenie § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2001 Z. z. 49. V súvislosti s touto námietkou žalobcu súd považuje za potrebné uviesť, že od účinnosti živnostenského zákona, t. j. od 01.01.1992, podmienkou na získanie dokladu o živnostenskom oprávnení na vykonávanie sprievodcovskej činnosti bolo osobitné osvedčenie, ktoré vydávalo vtedajšie Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu SR v zmysle zák. č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode a vyhlášky č. 100/1982 Zb. ako preukaz spôsobilosti osôb vykonávajúcich sprievodcovskú činnosť. V živnostenskom zákone bola sprievodcovská činnosť vyňatá z obsahu dovtedajších služieb cestovnej kancelárie. Následne zrušením zák. č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode v znení neskorších predpisov (zák. č. 572/1991 Zb. o štátnej správe v živnostenskom podnikaní) a vyhlášky č. 100/1982 Zb., došlo k zmene podmienok vykonávania sprievodcovskej činnosti, pretože bola zrušená právomoc vtedajšieho Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SR na vydávanie preukazov osvedčujúcich odbornú spôsobilosť osôb vykonávať sprievodcovskú činnosť. 50. B. V rámci výkonu sprievodcovskej činnosti s účinnosťou od 01.09.2001 došlo k ustanoveniu novej podmienky odbornej spôsobilosti - osvedčenia o získanom vzdelaní, ktoré vydávalo zariadenie akreditované Ministerstvom školstva SR podľa § 8 zák. č. 386/1997 Z. z., pričom táto podmienka odbornej spôsobilosti stále platí. 51. V nadväznosti na vyššie uvedené, potom aj námietku žalobcu že osvedčenia - preukazy vydávané Inštitútom výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu v súlade s § 10a ods. 2, 4 zák. č. 386/1997 Z. z. a § 28 ods. 4 zákona o celoživotnom vzdelávaní zostávajú v platnosti, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že Inštitút výchovy a vzdelávania pracovníkov obchodu a cestovného ruchu ako štátna hospodárska organizácia, zriadená výnosom ministra obchodu SSR č. 2 z 12.06.1969 mala vydaný kredit podľa „Vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. 51/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky zabezpečovania rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov, ako aj podmienky na vydávanie dokladov o kvalifikácii s celoštátnou spôsobnosťou“ (ďalej len „Vyhláška“) na vykonávanie rekvalifikačných kurzov sprievodca cestovného ruchu. Podľa § 8 ods. 2 Vyhlášky, sa rekvalifikačnému alebo vzdelávaciemu zariadeniu, ktoré splnilo podmienky akreditácie vydal doklad - kredit. V prípade Z.. H. F. doklad o spôsobilosti na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu nevydala príslušná zákonom autorizovaná akreditovaná vzdelávacia ustanovizeň, ale doklad vydalo Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu SR po absolvovaní skúšky v inštitúcii, ktorej bolo zriaďovateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti doklad o odbornej spôsobilosti - „Preukaz sprievodcu cestovného ruchu“ nespadá pod transformačné ustanovenie § 10a zák. č. 386/1997 Z. z. a Z.. H. F. preto podmienku odbornej spôsobilosti na výkon činnosti sprievodca cestovného ruchu nesplnil. 52. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal nepravdivosť skutočností uvedených na preukaze ako verejnej listine a teda skutočnosť, že preukaz oprávňuje Z.. H. F. vykonávať činnosť sprievodcu cestovného ruchu, krajský súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného správneho orgánu, že preukaz sprievodcu cestovného ruchu vydaný Ministerstvom obchodu a cestovného ruchu SR na meno Z.. H. F. zo dňa 14.03.1992 stratil faktickú účinnosť vo vzťahu k splneniu podmienky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti sprievodcu cestovného ruchu, ktorá skutočnosť vyplýva z diferencovaného obsahu sprievodcovskej činnosti od jej vzniku až doposiaľ a zo zmeny podmienok stanovenia odbornej spôsobilosti, ktoré boli vyvolané zmenami právnych predpisov. 53. V nadväznosti na uvedené súd zdôrazňuje, že na účely živnostenského podnikania i na účely pracovnoprávneho vzťahu je možné uznať iba doklady o odbornej spôsobilosti, ktoré vydali vzdelávacie zariadenia akreditované Ministerstvom školstva SR v právnom rámci zákona č. 386/1997 Z. z., alebo majú akreditované príslušné vzdelávacie programy podľa súčasne platného zákona č. 568/2009 Z. z. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že Z.. H. F. na základe preukazu môže poskytovať len výklad ku skutočnostiam, ktoré nespĺňajú charakter a podmienky kultúrneho a prírodného dedičstva, čím môže ísť len o možnosť prezentovania a poskytovania vysvetlení k miestnym zaujímavostiam, ktoré nemajú povahu kultúrneho a prírodného dedičstva. 54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že konajúce správne orgány neumožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, súd túto rovnako vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu zistenia uvedených skutočností. Súd konštatoval, že žalobca túto možnosť nevyužil, k podkladom rozhodnutia sa nevyjadril, pričom z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že zo strany správneho orgánu bolo toto právo žalobcovi upreté. 55. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadne nevysporiadania sa s jeho argumentáciou, pretože z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa jednak tvrdenia žalobcu, že preukaz Z.. H. F. oprávňuje výkonom činnosti sprievodcu cestovného ruchu SR, ako aj tvrdením ohľadom účinnosti preukazu a jeho vzťahu k novej právnej úprave. 56. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, pričom žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktoré by odôvodňovali záver, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu poukazom na § 190 S.s.p. zamietol. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.