Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201061 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201061.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: O. Z. Š., bytom O. X, K., zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingová 4, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 22.4.2014 proti rozhodnutiu odporkyne č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. 15692-5/2014-BA zo dňa 24.3.2014 odporkyňa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o sociálnom postení“) rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísala v konaní zistený stav veci a skonštatovala, že ku dňu 31.12.2003 zamestnávateľ, zodpovedný za vznik choroby z povolania, navrhovateľke neposkytoval žiadnu náhradu na zárobku, pričom táto náhrada bola vyplácaná iba do júla 1998, v dôsledku čoho navrhovateľke nevznikol nárok na stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.4.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietala v ňom, že miera poklesu jej pracovnej schopnosti stanovený vo výške 41 % je nesprávny a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa lekárskej správy z 30.1.2014 môže vykonávať prácu len v prostredí bez expozície neurotických látok. Tiež, že doterajšou činnosťou navrhovateľky bola práca súkačky hodvábu a nie skladníčky, ako to je uvedené v lekárskej správe. Poukázala tiež na pokles jej pracovnej schopnosti (ktorý je viac ako 40%) a tiež na nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že tunajší súd v obdobných konaniach napadnuté rozhodnutia zrušil, dôsledkom čoho bolo, že odporkyňa navrhovateľom v konaniach priznala 100% mieru poklesu schopnosti vykonávať prácu. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrvala na jeho dôvodnosti a správnosti a dôvodila, že i keď v rokoch 1992 - 1998 bola navrhovateľke vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, táto nebola vyplácaná k 31.12.2003 a preto sa táto náhrada nemohla transformovať na úrazovú rentu. Tiež dôvodila, že ak pre navrhovateľku dôsledkom priznanej choroby z povolania bolo pôvodné miesto výkonu práce (súkačky hodvábu) nevhodné, táto skutočnosť nemá za následok automatické stanovenie 100% miery poklesu pracovnej schopnosti. Tiež poukázala na skutočnosť, že u navrhovateľky nedošlo k progresu choroby z povolania a teda k zmene pracovnej schopnosti navrhovateľky v zmysle ust. § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Poverený pracovník odporkyne na pojednávaní uviedol, že k posudzovaniu zdravotného stavu navrhovateľky v predmetnom konaní došlo z dôvodu, aby sa predišlo prípadu, kedy sa k 31.12.2003 náhrada na zárobku nevyplácala, pričom po 1.1.2004 by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len “O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, nakoľko navrhovateľkou vznesené námietky nevyhodnotil ako dôvodné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z obsahu ktorého (z dokladov v ňom založených) zistil, že navrhovateľka pôvodne pracovala v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, n.p. od 7.2.1969 ako pomocná robotníčka. Od 25.8.1978 na základe pracovnej zmluvy ako súkačka hodvábu. V roku 1991 (18.7.1991) bola zistená choroba z povolania navrhovateľky (chronická intoxikácia CS2 prof. D-10), ktorá bola uznaná 22.7.1991. Následne bola preradená na iné pracovisko (interné oznámenie z 3.10.1992). Od 25.3.1991 do 27.4.1991 jej bola vyplácaná strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (rozhodnutie z 24.9.1991 bez označenia orgánu ktorý ho vydal). Podľa oznámenie Duslo, a.s. Šaľa z 15.11.2013 bola navrhovateľke vyplácaná strata na zárobku po práceneschopnosti do júla 1998. Od 1.4.1992 do 24.11.1995 bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý jej bol odňatý rozhodnutím odporkyne z 2.10.1995 z dôvodu nesplnenia podmienky podstatného poklesu zárobku. Dňom 30.4.1998 rozviazala navrhovateľka s a.s. Istrochem pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien dohodou. V období rokov 1998 až 2006 mala pracovať ako skladníčka (vo Figare), od roku 2006 ako skladníčka v organizácii Makro. Dňa 26.9.2013 požiadala navrhovateľka o priznanie úrazovej renty. Duslo, a.s. Šaľa odporkyni 21.10.2013 doručila oznámenie o poistnej udalosti - choroby z povolania zistenej 18.7.1991. Podľa lekárskej správy - posudku z 30.1.2014 miera poklesu pracovnej schopnosti je 41% a to k dátumu 31.12.2003, pričom k zhoršeniu zdravotného stavu po 31.12.2003 nedošlo. Môže vykonávať prácu v prostredí bez expozície neurotoxických látok. Posudok tiež uvádza, že navrhovateľka ku dňu vypracovania posudku vykonávala prácu skladníčky (poznámka súdu: zjavne po jej preradení na inú prácu v roku 1992, ako to vyplýva z obsahu spisu), pričom túto prácu môže vykonávať i naďalej. Podľa ust. § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporkyne, k júlu 1991 pracovala navrhovateľka ako súkačka hodvábu. Dňa 22.7.1991 jej bola uznaná choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2 prof. D-10. Následne bola z tohto dôvodu preradená vtedajším zamestnávateľom na inú prácu, do júla 1998 jej zamestnávateľ, zodpovedný za získanie choroby z povolania vyplácal náhradu za stratu na zárobku. Čiastočný invalidný dôchodok poberala od 1.4.1992 do 24.11.1995. Po odňatí čiastočného invalidného dôchodku (november 1995), resp. po ukončení vyplácania náhrady za stratu na zárobku (júl 1998) navrhovateľke neboli vyplácané žiadne dávky, súvisiace s uznanou chorobou z povolania. Ku dňu 31.12.2003 jej teda žiadna náhrada na strate na zárobku po skončení práceneschopnosti vyplácaná navrhovateľke nebola. Ich výplaty sa nedomáhala žiadnym spôsobom. Po preradení na inú prácu (v roku 1992) vykonávala prácu robotníčky - skladníčky v rôznych organizáciách. Až 26.9.2013 doručila odporkyni žiadosť o priznanie úrazovej renty. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporkyne, resp. z dokladov predložených navrhovateľkou, táto ku dňu 31.12.2003 a ani ku dňu podania žiadosti o priznanie úrazovej renty neprezentovala akúkoľvek stratu na zárobku v súvislosti s jej pracovným zaradením robotníčky - skladníčky. Úvodom vecného odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o sociálnom zabezpečení explicitne nerieši otázku skutkového stavu v prejednávanej veci - teda stavu, keď navrhovateľke bola pred účinnosťou zákona o sociálnom zabezpečení (1.1.2004) uznaná choroba z povolania (22.7.1991), pričom jej k 31.12.2003 nebola vyplácaná žiadna strata na zárobku (vyplácaná iba do júla 1998) a i napriek tomu o úrazovú rentu požiadala až v septembri 2013. S poukazom na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o transformovanú úrazovú rentu (§ 272 zákona o sociálnom poistení), nakoľko navrhovateľka k 31.12.2003 nebola poberateľkou žiadnej náhrady za stratu na zárobku. K námietke, podľa ktorej miera poklesu jej pracovnej schopnosti stanovený vo výške 41 % je nesprávny a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa lekárskej správy z 30.1.2014 môže vykonávať prácu len v prostredí bez expozície neurotických látok - správny pokles pracovnej schopnosti mal byť stanovený vo výške 100%: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Posudok posudkového lekára z 30.1.2014 bol vypracovaný po podaní navrhovateľkinej žiadosti o úrazovú rentu (26.9.2013) v čase, keď navrhovateľka vykonávala prácu skladníčky v organizácii Makro. Tento stanovil, že v dôsledku choroby z povolania (získanej v dôsledku výkonu práce súkačky hodvábu a uznanej 22.7.1991) je miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky - zjavne k 31.12.2003 - 41%. Tak k 31.12.2003, ako aj k dátumu podania posudku navrhovateľka vykonávala prácu robotníčky - skladníčky. Teda posudkom určená miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky sa zjavne neviaže k výkonu jej práce súkačky hodvábu. Preto námietka navrhovateľky, podľa ktorej jej mala byť určená miera poklesu jej pracovnej schopnosti vo výške 100% nie je dôvodná. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na tú časť posudku, podľa ktorej sa zdravotný stav navrhovateľky od 1.1.3014 ku dňu vypracovania posudku nezmenil - teda sa nezhoršil (vo vzťahu k zistenej chorobe z povolania). K námietke, že doterajšou činnosťou navrhovateľky bola práca súkačky hodvábu a nie skladníčky, ako to je uvedené v lekárskej správe: Ani túto námietku navrhovateľky súd neuznal ako dôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu a opätovne zdôrazňuje, že posudok posudkového lekára z 30.1.2014 bol vypracovaný za situácie, keď navrhovateľka požiadala o priznanie úrazovej renty, pričom od októbra 1992 už prácu súkačky hodvábu nevykonávala - nepretržite vykonávala prácu skladníčky. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia: I keď okrem opisu v konaní zisteného stavu veci možno odôvodneniu napadnutého rozhodnutia priznať relatívnu stručnosť, podľa názoru súdu tento čiastočný nedostatok nespôsobil nezákonnosť rozhodnutia. Preto súd na tento čiastočný nedostatok s poukazom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p. neprihliadol. Nad rámec vyhodnotenia navrhovateľkou vznesených námietok súd pokladá za povinnosť poukázať na správnosť napadnutého rozhodnutia: Vo všeobecnosti účelom priznania úrazovej renty je reparácia dôsledkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania - elementárne náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Navrhovateľke bola náhrada za stratu na zárobku pôvodným zamestnávateľom poskytovaná iba do júla roku 1988, pričom najneskôr od októbra 1992 pracovala nepretržite (v rôznych organizáciách) ako skladníčka - a to tiež ku dňu podania žiadosti o úrazovú rentu. Túto prácu vykonávala i napriek skutočnosti, že pokles jej schopnosti bol posudkom z 30.1.2014 stanovený v rozsahu 41%. V priebehu posudzovania podanej žiadosti o úrazovú rentu pred odporcom navrhovateľka nikdy neprezentovala, že by jej zárobok robotníčky - skladníčky bol v negatívnom zmysle slova ovplyvnený získanou chorobou z povolania. Ak teda v prípade navrhovateľky nejde o tzv. transformovanú úrazovú rentu, pričom v dôsledku choroby z povolania nedošlo k zníženiu jej zárobku, ktoré zníženie má byť kompenzované úrazovou rentou, rozhodnutie odporkyne je potrebné považovať za správne. Pretože podľa názoru súdu navrhovateľkou vznesené námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne súd nevyhodnotil ako dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania - neúspech navrhovateľky v konaní. Toto konanie je z dôvodu ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodené od súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).