Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/109/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204304 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709204304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: O. O., U. X, Z. B., zastúpenému JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Nám. Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, o zaplatenie 6.794,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/173/2011-72, zo dňa 28.2.2012, r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.794,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 6.794,20 eura od 17.2.2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 409,90 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 6.794,20 eura s prísl. titulom regresného nároku z dôvodu, že dňa 21.7.2003 odporca s osobným vozidlom EVČ: A.- jazdil na H. X., S. N., pričom vošiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom EVČ: N.-. Pri náraze došlo k telesnému zraneniu A. U., R. A., O. O. V. S. A.. Voči odporcovi bolo Krajským úradom Justičnej polície pod č. ČVS: KUJP-237/OVEK-2003 zo dňa 24.10.2003 začaté trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona ako aj pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukázal na to, že podľa uvedeného uznesenia v moči odporcu bola zistená prítomnosť H.-účinná látka konope a prítomnosť O. a jeho O. V.. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ohľadom vyšetrenia krvi a moču. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa XX.X.XXXX odporca s osobným motorovým vozidlom EVČ: A.-XXXAG, jazdil v Bratislave na H.Á. ulici, pričom vošiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom EVČ: N.-XXXGM. Pri náraze došlo k telesnému zraneniu A. U., R. A., O. O. a S. A.. Voči odporcovi bolo Krajským úradom Justičnej polície pod č. ČVS: KUJP-237/OVEK-2003 zo dňa 24.10.2003 začaté trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona ako aj pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. V tejto súvislosti uviedol, že podľa vyššie citovaného uznesenia bola v moči odporcu zistená prítomnosť H.-účinná látka konope a prítomnosť O. a jeho O. V.. Vychádzal zo zistenia, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006 zo dňa 25.1.2007 bol odporca pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len zák. č. 315/1996 Z.z.), uznaný za vinného, z dôvodu, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Výpismi z účtov navrhovateľa ďalej zistil, že jednotlivým poškodeným uhradil spôsobenú škodu podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a to: A. U. 9.461,- Sk (314,05 eura), R. A. 52.207,- Sk (1.732,95 eura) a S. A. 143.014,- Sk (4.747,20 eura), v celkovej výške 204.682,- Sk (6.794,20 eura). Ohľadom právneho posúdenia veci súd prvého stupňa poukázal na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že ak bol odporca v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným a odsúdený za skutok, ktorý je opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia o konkrétnom konaní páchateľa vrátane opisu zranení, ktoré svojím konaním spôsobil poškodeným, majú súdy v občianskoprávnom konaní vychádzať z celého výroku o vine, teda nielen z jeho právnej ale aj zo skutkovej časti s tým, že v rozsahu tohto výroku, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. právoplatným trestným rozhodnutím viazaný. Uviedol, že rozhodnutím v trestnom konaní je tak pre následné občianskoprávne konanie záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal, kto ho spáchal, ako aj to, aká ujma na zdraví bola týmto skutkom poškodeným spôsobená, teda aj príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a ujmou spočívajúcou v ublížení na zdraví. Ani otázku zavinenia (úmyselného či nedbanlivostného) konania nemožno v občianskoprávnom konaní preskúmavať, lebo súd je viazaný aj tým, že ide o zavinenie úmyselné. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že odporca bol právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006 zo dňa 25.1.2007 pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. uznaný vinným z dôvodu, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. S ohľadom na uvedené vyvodil záver, že už vo výrokovej časti odsudzujúceho trestného rozsudku Okresný súd Bratislava II skonštatoval, že odporca porušil § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z., pričom priamo z § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. vyplýva, že vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. Dospel k záveru, že odporca v čase dopravnej nehody bol ešte pod vplyvom návykových látok, nakoľko priamo v moči odporcu bola orgánmi činnými v trestnom konaní zistená prítomnosť látok H.-účinná látka konope a prítomnosť O. a jeho O. V., a preto na základe viazanosti trestným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006, zo dňa 25.1.2007, návrhu na začatie konania v plnom rozsahu vyhovel. Argumentáciu odporcu, že znalkyňa v rámci výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní na otázku obhajcu, či sa obvinený oddával zneužívaniu látky v čase spáchania dopravnej nehody, a ak áno do akej miery, uviedla, že v čase spáchania trestného činu sa vyšetrovaný neoddával užitiu návykovej látky, a nebol pod vplyvom návykovej látky v dobe dopravnej nehody, považoval súd prvého stupňa za bezpredmetnú, nakoľko prítomnosť uvedených látok v moči odporcu bola zistená; aj z tohto dôvodu bol odporca odsúdený trestným rozsudkom za porušenie § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z., ohliadnuc od právnej kvalifikácie skutku v rámci trestného rozsudku. Na základe uvedeného mal potom súd prvého stupňa za to, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady ním vyplateného poistného plnenia je dôvodný a preto v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu na jej zaplatenie zaviazal. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľovi aj uplatňovaný úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že opakovane reagoval na písomné urgencie navrhovateľa a zároveň sa viackrát vyjadril, prečo nebude z jeho strany navrhovateľovi žiadaná suma vyplatená. Zdôraznil, že dohoda o vine a treste je uzavretá len za nedbanlivostné konanie kvalifikované podľa vtedy platného Trestného zákona, ako trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, kvalifikovaný ako § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Takto dohodu schválil aj Okresný súd Bratislava II a to rozsudkom sp. zn. 5T/167/2006. Z uvedeného pre odporcu vyplýva, že išlo o bežnú dopravnú nehodu, na ktorú bol riadne poistený v prípade spôsobenia škody a z tohto dôvodu navrhovateľovi neprislúcha žiadna regresná náhrada. Zdôraznil, že nebol odsúdený za trestný čin, ktorý bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky; tento fakt má dokazovať aj odborné vyjadrenie znalca v priebehu prípravného konania a zápisnica z výsluchu znalca MUDr. O. Ž., zo dňa 3.12.2004, ktorá bola podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku pribratá v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi (správne odporcovi), a to ako znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, aby posúdila zdravotný stav odporcu so zameraním na drogovú závislosť. Mal za zrejmé, že z výpovede znalca jednoznačne vyplýva, že v čase spáchania trestného činu nejavil znaky drogovej závislosti, neoddával sa užitiu návykovej látky a tým ani nebol bezprostredne pod vplyvom návykovej látky v čase dopravnej nehody. Poukázal aj na výpoveď druhého znalca Ing. A. X. zo dňa 15.12.2004, pribratého v priebehu konania ako znalca z odboru kriminalistiky a kriminalistickej chémie, z výpovede ktorého vyplýva, že u konzumentov konope sú O. v moči detegovateľné až približne dva až tri týždne po požití návykovej látky. Ku skutočnosti, že sa prítomnosť týchto látok nenašla v krvi odporcu znalec uviedol, že to bolo spôsobené ich relatívne nízkou koncentráciou, prípadne tým, že už boli z tela odbúrané. Ďalej argumentoval poznatkami z odbornej praxe, že z moču je možné zistiť THC aj cca. 4 - 6 týždňov po požití drogy. Prítomnosť tejto látky a jej odbúravanie je značne pomalé a u stálych konzumentov je možné zistiť prítomnosť spomínanej látky aj po niekoľkých mesiacoch od okamžiku, kedy prestali s užívaním návykových látok. Uviedol, že medzi hlavné parametre ovplyvnenia odbúrania H. z tela jedinca patrí najmä vek, pohlavie, váha, podiel telesného tuku, rýchlosť metabolizmu, celkové zdravie a tiež samozrejme množstvo užitej drogy a doba, počas ktorej bola táto látka požitá. Prítomnosť H. vo vlasoch a nechtoch požívateľa je zistiteľná až v lehote od 3 - 8 mesiacoch. Preto nemožno nikdy stanoviť presný čas, kedy bola droga konzumovaná. Záverom uviedol, že podľa všeobecne zaužívanej súdnej praxe prítomnosť omamných látok v tele neznamená, že by dotknutá osoba jazdila pod vplyvom omamných látok a práve z toho dôvodu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, alebo vypočuť prizvaných znalcov z prípravného konania pod sp. zn. 5T/167/2006 vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietol, že v odvolaní sú opätovne uvádzané dôvody, ktoré boli uvádzané vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní. Dôkazy, ktoré odporca navrhol vykonať považoval za nadbytočné, nakoľko v konaní pred Okresným súdom Bratislava II požitie návykových látok odporca nepoprel. Ďalej uviedol, že podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bol odporca uznaný vinným pre porušenie § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z.. Skutočnosť, že v čase nehody mal zistené omamné a psychotropné látky v tele (čo v dohode nenamietal), vyplynula aj z uznesenia KR PZ SR, č.j. KUJP-237/OVEK-2003, podľa ktorého bola u odporcu zistená v moči prítomnosť H.-účinná látka konope a prítomnosť O. a jeho O. V.. Práve z dôvodu, že odporca bol uznaný vinným z dôvodu porušenia § 4 ods. 2 písm. b) vzniklo navrhovateľovi -poisťovateľovi podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo na náhradu vyplateného poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú poisťovateľ vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistený spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Bol názoru, že z hľadiska uplatnenia postihu pritom nie je podstatné, že bol odsúdený za nedbanlivostný trestný čin. Išlo síce o bežnú dopravnú nehodu, ktorú však spôsobil po požití návykovej látky, čo v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006 nenamietal a preto vzniklo navrhovateľovi právo na postih. Záverom uviedol, že po vyplatení náhrad z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla postupoval plne v súlade so zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď si uplatnil právo na náhradu vyplatenej sumy. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Navrhovateľ sa v predmetnej veci návrhom domáhal zaplatenia istiny 6.794,20 eura spolu s príslušenstvom, titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za odporcu (ako poistníka) vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktoré odporca viedol pod vplyvom návykovej látky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006 zo dňa 25.1.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.1.2007, bol obvinený O. O., nar. 15.4.1983 (odporca) uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 31.12.2005), lebo inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Z výrokovej časti odsudzujúceho trestného rozsudku vyplýva, že skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona odporca naplnil tým, že dňa XX.X.XXXX v čase asi o XX.XX h v N. na H. ul. riadil osobné motorové vozidlo zn. T. Z., EČV: A. XXX V. a následne prešiel s uvedeným vozidlom do protismeru, kde v smere od Trnavskej ul. na Ružinovskú ul. sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. S. B., I.: N. XXX B., pričom v dôsledku nehody utrpela posádka vozidla zranenia, a to poškodený vodič Peter Ličko tržnú ranu dolnej pery a drobné odierky na tele s dobou trvania PN od XX.X.XXXX W. X.X.XXXX t.j. 19 dní, poškodení spolujazdci R. A. utrpela otras mozgu, zlomeniny oboch palcov nôh, zlomeninu rebra v pravo, tržnú ranu spodnej pery a drobné odreniny s dĺžkou PN od XX.X.XXXX W. XX.X.XXXX t.j. XX dní, O. O. utrpel odierky a pohmoždenia a S. A. utrpel tržno-zmliaždenú ranu dolnej pery, dvojitú zlomeninu pravej ruky v predlaktí s opuchom ramena a drobné odierky na tele s predpokladanou dobou PN X mesiace, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z.. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p. ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v súvislosti s aplikáciou § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p. je nutné vychádzať z výroku o vine ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že súdy majú v občianskoprávnom konaní vychádzať z celého výroku o vine, teda nielen z jeho právnej ale aj zo skutkovej časti s tým, že v rozsahu tohto výroku, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. právoplatným trestným rozhodnutím viazaný. Zo skutkovej časti výroku o vine jednoznačne vyplýva, že odporca inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a § 7 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z.. Súd prvého stupňa bol právoplatným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin, pri posúdení uplatneného nároku preto viazaný aj skutkovou časťou výroku o vine, že odporca porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z a teda, že ako vodič v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo bezprostredne po užití inej návykovej látky, alebo keď ešte bol pod jej vplyvom. Iný, ako správne zvolený výklad cit. ust. § 135 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa, by viedol v konečnom dôsledku k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/167/2006 zo dňa 25.1.2007, čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý musí byť rešpektovaný aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 z 23.11.2011, ktorý svojimi závermi potvrdzuje správnosť úvah odvolacieho súdu, keď uvádza, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v konaní nebola sporná existencia právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, vedenie motorového vozidla v čase dopravnej nehody bezprostredne po užití návykovej látky, alebo jeho vedenie v čase, keď ešte odporca bol pod jej vplyvom, vznik a výška škody, nebola sporná ani výška poistného plnenia poskytnutého navrhovateľom jednotlivým poškodeným; tieto okolnosti založili nárok navrhovateľa proti odporcovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. <aspi://module='ASPI'&link='381/2001 Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.12.9999'>a) zák. č. 381/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='381/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu. S poukazom na vyššie uvedené právne závery ani skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní (že podľa výpovede znalca v priebehu prípravného konania v čase spáchania trestného činu odporca nejavil znaky drogovej závislosti, neoddával sa užitiu návykovej látky a tým nebol bezprostredne pod vplyvom návykovej látky v čase dopravnej nehody, resp. že odporca nebol odsúdený za trestný čin, ktorý bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky ale len za trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti) neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie. K námietke odporcu, že podľa všeobecne zaužívanej súdnej praxe prítomnosť omamných látok v tele neznamená, že by dotknutá osoba jazdila pod vplyvom omamných látok a z tohto dôvodu bolo súdom prvého stupňa potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, alebo vypočuť prizvaných znalcov z prípravného trestného konania, odvolací súd poukazuje na princíp uplatňovaný v dokazovaní v občianskom súdnom konaní, a to tzv. koncentračný princíp vyjadrený v § 120 ods. 4 O.s.p.. V zmysle tohto princípu musia účastníci konania predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.2.2012 vyplýva, že právna zástupkyňa odporcu po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a preto súd prvého stupňa uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Vychádzajúc z uvedeného je námietka nedostatočného dokazovania súdom prvého stupňa v celom rozsahu neopodstatnená. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.