Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/346/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213377 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312213377.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. G., narodeného XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, a t.č. plnoletej B. G., narodenej XX.XX.XXXX, za dobu maloletosti zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, t.č. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, deti rodičov: F. G., narodeného X.X.XXXX bytom N.- S., Za O. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kubicová & Benkovsky, Baláž- advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava a I. G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Za O. XX, N.- S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.4.2013, č.k. 38P/222/2012-275 , jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa znižuje vyživovacia povinnosť otca na B. G., narodenú XX.XX.XXXX, zo sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne a na maloletého O. G., narodeného XX.X.XXXX, zo sumy XXX euro na sumu XXX I.uro mesačne od 26.9.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť na maloletého O. k rukám matky, na toho času plnoletú B. k jej rukám, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 23.5.2011, č.k. 44C/166/2010-77 vo výroku o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.04.2013, č.k. 38P 222/2012-275 zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti, keď po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 44C 166/2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi preukazujúcimi zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí, dospel k záveru, že nie je dôvodný. Súd prvého stupňa mal za to, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 uplynula krátka doba, za ktorú nezistil, že by na strane otca došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec naďalej súkromne podniká ako fyzická osoba, aj ako právnická osoba a pokiaľ tvrdí, že je stratový v podnikaní, poukázal na to, že otec stratový v podnikaní je dlhodobo, nielen od poslednej úpravy výživného, kedy uzatvoril dohodu o výživnom na obe maloleté deti. Naopak súd zistil, že hospodárska strata u otca sa znižuje, naviac otec vlastní majetok, napríklad rodinný dom spolu s matkou maloletých detí, ide o dom patriaci do BSM manželov, ktoré nie je vysporiadané, dom nikto neužíva. Otec má dlhodobo naštrbené vzťahy dcérou B., s ktorou neudržiava žiadny kontakt, darčeky jej nezakupuje, kontakt udržiava iba s maloletým synom. Otec má síce pôžičky, ako sám uviedol, ale tieto samy o sebe nemôžu mať vplyv na výšku výživného, pretože výživné má prednosť pred pôžičkami. Na druhej strane vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí konštatoval, že matka preukázala zvýšené výdavky s maloletými deťmi, a to najmä u maloletej B., súvisiace s úhradou zálohy za jej štúdium v zahraničí - X.. K námietke otca, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie doposiaľ určeného výživného, dal otcovi do pozornosti, že jeho majetkové pomery mu umožňujú určené výživné na maloleté deti platiť. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1. § 78 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloleté deti znížiť, a to na maloletú B. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne a na maloletého O. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o preukázanie, že na jeho strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, že disponuje majetkom, ktorý mu umožňuje platiť výživné v určenej výške a taktiež, že matka preukázala zvýšené výdavky s maloletými deťmi, najmä s dcérou B., v súvislosti s jej zahraničným štúdiom. Uvedené skutkové zistenia podľa názoru otca nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného na jeho strane došlo k podstatnej zmene finančných a majetkových pomerov. V čase poslednej úpravy ako aktívny hokejista mal uzavretú platnú hráčsku zmluvu, jeho mesačný príjem bol na úrovni približne X.XXX €. V roku 2012 utrpel úraz, ktorý mu znemožnil pokračovať v aktívnej hráčskej kariére, jeho príjmy klesli takmer o 90%. V tejto súvislosti zdôraznil, že k strate jeho príjmov došlo z objektívnych dôvodov, nezávisle na jeho vôli. Vzhľadom na charakter zranenia ako aj vek, nie je v jeho prípade možné naďalej pokračovať v aktívnej hráčskej kariére. Okrem uvedeného jednoznačne v konaní preukázal, že jeho mesačné výdavky sú vo výške X.XXX,XX €, pritom prevažnú časť uvedených nákladov tvoria splátky hypotekárnych úverov a výživné. Uvedené nevyhnutné náklady ďaleko presahujú jeho reálne mesačné príjmy, z ktorého dôvodu sa neustále zadlžuje pôžičkami od svojich známych a priateľov. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa, že pôžičky nemôžu mať vplyv na výšku výživného, pretože výživné má prednosť pred pôžičkami. Takýto záver bez bližšieho zdôvodnenia je nesprávny a nemá oporu v zákone, nakoľko v danej veci ide platby hypotekárnych úverov, ktorými spláca úver na výstavbu rodinného domu, ktorý patrí do BSM. Napriek tomu, že ide o spoločný úver, matka sa o úver ani o dom nezaujíma, splátky nespláca, celá ťarcha úveru zostala po rozvode na ňom. V danom prípade sa teda jedná o výdavok, na ktorý má súd pri rozhodovaní prihliadať. Jediný zdanlivo relevantný dôvod, ktorým súd odôvodnil zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného sú jeho majetkové pomery, konštatujúc, že vlastní rodinný dom. Súd pritom ani neuviedol hodnotu rodinného domu, ani ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho hodnotu, napr. existencia záložných práv, obmedzenie prevoditeľnosti. Dom vlastní spolu s matkou, je zaťažený záložným právom v prospech H. banky ako financujúcej banky, nakladanie s domom ako takým, vrátane predaja, či nájmu je v zmysle záložnej zmluvy podmienené vždy súhlasom záložného veriteľa. Konajúci súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, pričom sa jedná o skutočnosť zásadného charakteru, najmä vo vzťahu k možnosti nakladania s rodinným domom zo strany oboch rodičov. Pokiaľ ide o jeho príjem uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k dramatickému poklesu jeho príjmov a to takmer o 90%. Jeho súčasný príjem v čase rozhodovania súdu nedosahoval ani XXX €, pričom len jeho vyživovacia povinnosť je určená vo výške X.XXX € mesačne. Uvedený prepad príjmov podľa jeho názoru predstavuje závažnú zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 3 Zák. o rodine, na ktorú mal súd pri rozhodovaní prihliadať. Momentálne nie je v jeho možnostiach ani schopnostiach, aby naďalej platil výživné, jeho ďalšie zadlžovanie už nie je možné, v ohrození núteného predaja v rámci dražby alebo exekúcie je aj rodinný dom, ktorý má podľa súdu predstavovať tú majetkovú hodnotu, ktorá by mu mala umožňovať platenie neprimerane vysokého výživného. Súd pri svojom rozhodovaní uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, resp. ich nesprávne vyhodnotil, a tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom o jeho finančných možnostiach a majetkových pomeroch. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odôvodnené potreby detí ani zďaleka nedosahujú takú sumu, ako prezentovala v rámci konania matka maloletých detí. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil ním namietané položky zaradené medzi potreby detí, resp. tieto nepreveroval. Mal za preukázané, že u maloletej B. došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb, a to najmä z dôvodu zahraničného študijného pobytu, opomenul však uviesť, že všetky náklady na pobyt maloletej v USA boli uhradené zo spoločných našetrených prostriedkov, ktoré ešte počas manželstva vložili do kapitálového sporenia B., ktoré sporenie po rozvode manželstva matka svojvoľne zrušila a vybrala z neho finančné prostriedky. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvého stupňa vykonal v konaní dostatočné dokazovanie ohľadom zistenia majetkových pomerov účastníkov konania, odôvodnených potrieb maloletých detí, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a správne vo veci rozhodol. Podľa obsahu návrhu dôvodom, pre ktorý otec žiadal zníženie výživného by mal spočívať vo výraznom poklese jeho príjmu, nakoľko v dôsledku zranenia kolena nemôže vykonávať kariéru profesionálneho hráča a údajne súčasný mesačný príjem predstavuje sumu vo výške XXX,XX €. Uvedené tvrdenia otca považovala za účelové, nepravdivé, vykonštruované, s cieľom preukázať súdu údajný pokles jeho životnej úrovne. Čo sa týka zranenia otca, ktorý by mal byť príčinou konca aktívnej športovej kariéry uviedla, že z lekárskej správy predloženej otcom nevyplýva, že ide o zranenie, ktoré by si vyžadovalo dlhodobú práceneschopnosť a bolo by natoľko vážne, že bolo priamou príčinou definitívneho ukončenia jeho profesionálnej hráčskej kariéry. Namietala tiež rozpory v tvrdeniach otca, keď otec na jednej strane tvrdí, že z dôvodu úrazu, ktorý sa mu stal v mesiaci júl 2011 s hokejom skončil, na druhej strane však predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou T. V. Z..F..P.., ktorú uzavrel o 3 mesiace skôr, ako sa mu úraz stal, pričom podotkla, že súčasný zamestnávateľ otca je právnickou osobou, v ktorej má otec viac ako 51% majetkovú účasť ako spoločník. Z uvedeného dôvodu príjem deklarovaný otcom hodnotila ako nereálny, stanovený samotným otcom ako štatutárnym orgánom tejto spoločnosti. Otec svoj nízky príjem odôvodnil tým, že spoločnosť T. V. je dlhodobo v strate, na pojednávaní dňa 14.03.2013 však uviedol, že v súčasnosti sa hospodársky výsledok zlepšuje a strata sa znižuje. S poukazom na uvedené súhlasila s názorom súdu prvého stupňa, ktorý mal za preukázané, že stratový v podnikaní bol otec od počiatku, teda ešte pred poslednou úpravou vyživovacej povinnosti a ako aj so zistením súdu, že hospodárska strata od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca sa znižuje. Za úsmevnú považovala výšku otcom vyčíslených nevyhnutných výdavkov, ktorú stanovil na sumu asi X.XXX € mesačne. Pri mesačnom príjme otca XXX,XX € a tvrdení otca, že si na úhradu svojich mesačných výdavkov požičiava od rodiny a priateľov, je možné život otca hodnotiť ako život na dlh. S týmto tvrdením otca nesúhlasila, nakoľko otec žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že sa tvrdenie o údajných pôžičkách zakladá na pravde. Rovnako sa stotožnila s právnym názorom súdu prvého stupňa, že pôžičky otca nemôžu mať vplyv na výšku výživného, pretože výživné má prednosť pred pôžičkami. V tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že spolu s deťmi býva v trojizbovom byte, otec užíva majetok patriaci do BSM, a to rodinný dom vo Vajnoroch, až v konaní pred súdom prvého stupňa otec uviedol, že rodinný dom v skutočnosti neužíva, dom je prázdny, nepokúsil sa ho ani prenajať. Takéto konanie hodnotila ako nehospodárne nakladanie s majetkom a dobrovoľné vzdanie sa majetkového prospechu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne prihliadol aj na zvýšené výdavky maloletých detí od poslednej úpravy výživného, navyše aj ona ako matka v konaní preukázala zmenu pomerov na jej strane, keď skončila po 3 rokoch pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, pričom dôvodom skončenia bola skutočnosť, že spoločnosť ukončila svoje pôsobenie na území Slovenskej republiky. Následnou zmenou zamestnania došlo k zníženiu jej príjmu zo sumy XXX,XX € na XXX,XX €. V priebehu odvolacieho konania, dňa 23.10. 2013 maloletá B. dovŕšila plnoletosť a ako účastníčka s plnou procesnou spôsobilosťou sa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyni pripojila k návrhu matky na zvýšenie výživného a v rámci odvolacieho konania navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti ( v priebehu odvolacieho konania na maloleté dieťa a plnoleté dieťa). Vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, však aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska jeho schopností a možností, ako aj súčasných odôvodnených potrieb detí, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určovanie výživného v čase poslednej úpravy výživného t.j. v čas rozhodovania Okresného súdu Bratislava III, ktorý rozsudokom zo dňa 23.5.2011, č.k. 44C/166/2010-77 manželstvo rodičov detí rozviedol, ohľadne výšky výživného schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu B. sumou XXX euro mesačne a na výživu O. sumou XXX euro mesačne. So záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel, t.j., že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na deti sa však odvolací súd nestotožnil. Svoj záver oprel odvolací súd o obsah spisu Okresného súdu Bratislava III , sp.zn. 44C/166/2011, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvodom uzavretia rodičovskej dohody ohľadne výšky výživného zo strany otca bolo uzavretie hráčskej zmluvy s hokejovým klubom C. XX N. N., z ktorej zmluvy mal mať otec zabezpečený príjem vo výške umožňujúcej mu výživné vo výške XXXX euro mesačne na obe deti platiť. Keďže dôvodom podania návrhu otca na zníženie výživného je podstatné zníženie jeho príjmov v súvislosti s ukončením jeho hráčskej kariéry, odvolací súd v rámci doplnenia dokazovania si vyžiadal stanovisko hokejového klubu C. XX N. N. V..Z.., z ktorého zistil, že otec dňa 1.7.2011 uzavrel s C. XX N. N. profesionálnu hráčsku zmluvu platnú na obdobie od 1.7.2011 do 30.4.2012. Na základe nepresvedčivých výkonov a výsledkov celého družstva rozhodlo predstavenstvo C. XX N. N. 30.9.2011 o opatreniach týkajúcich sa všetkých hráčov družstva, otcovi na základe rozhodnutia bola znížená základná odmena na mesiac september 2011 o 20%., za mesiac október 2011 o ďalších 20%. Keďže však vedenie hokejového klubu nebolo spokojné s výkonmi otca ako osobnosti družstva s veľkými skúsenosťami, ako aj vzhľadom na jeho vek a možnosti ďalšieho napredovania, rozhodlo sa ukončiť platnosť profesionálnej hráčskej zmluvy, zaregistrovanej pod číslom XXX-A.-XXX-XXXX-XX dohodou ku dňu 31.10.2011. S poukazom na vyjadrenie predmetného hokejového klubu odvolací súd dospel k záveru, že na strane otca preukázateľne došlo k zmene pomerov, ktorú možno hodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov spočívajúcu vo výraznom poklese príjmu otca, pričom ukončenie hráčskej zmluvy vzhľadom na vyjadrenie klubu ( fyzický vek otca, jeho neuspokojované výsledky) nemožno vyhodnotiť v neprospech otca, t.j. dospieť k záveru, že otec sa bez vážneho objektívneho dôvodu vzdal svojho príjmu. Uvedenú zmenu pomeru na strane otca odvolací súd premietol do výšky výživného, a výživné na obe deti znížil o XXX euro mesačne na každé dieťa. Určené výživné na B. vo výške XXX euro mesačne a na O. vo výške XXX euro mesačne považoval za primerané k súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom otca, keď otec je naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti T. V.. K spoločnosti T. V. a námietkam otca ohľadne finančného hospodárenia predmetnej spoločnosti odvolací súd poukazuje nato, že spoločnosť podniká od roku 2008, pričom predložené daňové priznanie nedáva reálny obraz o ekonomickej situácií spoločnosti. Pokiaľ ide o úvery otca, najmä splátky hypotekárneho úveru na rodinný dom patriaci do BSM rodičov, tieto budú zohľadnené otcovi pri pripravovanom predaji rodinného domu, keď podľa zhodného vyjadrenia rodičov budú uhradené všetky záväzky, a otcovi z predaja rodinného domu bude vyplatená suma cca XXX.XXX euro a matke cca XX.XXX euro. Určené výživné vo výške XXX mesačne na B. a XXX euro mesačne na O. považoval odvolací súd za primeraná aj odôvodnením potrebám detí, a to napriek tomu, že ich odôvodnené potreby od posledného rozhodnutia o výživnom zrástli. Tým, že ide o krátke časové obdobie, na strane O. sa odôvodené potreby nezvýšili v miere, ktorá by si vyžadovala premietnutie do výšky výživného. Pokiaľ ide o B., jej náklady vzrástli najmä v súvislosti so štúdiom v X. v období od septembra 2013 do júna 2014. Predmetný nárast odôvodnených potrieb B. však odvolací súd nepremietol do výšky výživného, keďže náklady šudia v USA boli po celú dobu štúdia platené zo spoločných finančných prostriedkov rodičov z kapitálového sporenia B.. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí najmä ich porovnanie a vyhodnotenie v čase určovania výživného s pomermi v súčasnej dobe treba uviesť, že odôvodnené potreby detí v roku 2011, tým že rodičia uzatvárali rodičovskú dohodu sa nezisťovali a nevyhodnocovali, je však nesporné, čo uviedla aj matka v danom konaní, že zo sumy XXXX euro mesačne, ktorú jej zasielal otec, uhradila všetky potreby detí. Tým, že na strane otca došlo k zmene pomerov v podobe zníženia príjmu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že aj matka vzhľadom na vek detí, keď osobnú starostlivosť o deti zo strany matky už nie je možné zohľadniť, je povinná taktiež finančné prispievať na výživu detí. Určené- znížené výživné zo stany otca, spolu s výživným zo strany matky dostatočným spôsobom zabezpečí pokrytie odôvodnených potrieb detí. Pokiaľ otec v rámci odvolacieho konania žiadal o znížene výživného na XX euro mesačne na každé dieťa mesačne, s jeho návrhom sa odvolací súd nestotožnil, keď otcom navrhované výživné by nepokrylo nielen odôvodené, ale ani základne nevyhnuté potreby oboch detí. Zmenu pomerov odvolací súd ustálil podaním návrhu otca na súd t.j. od 26.9.2012. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2, v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.