Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/380/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232532 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112232532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. C. B., M.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matka I.. F. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. XX, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava a otec D.. V. M. B., K.., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Peter Chrašč, nar. 31.3.1976, bytom Planét 2, Bratislvava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.5.2013, č.k. 1 P/229/2012-152, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa: - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. C. B., M.. X.X.XXXX zo sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne od 3.10.2012, ktoré otcovi uložil platiť vždy do 15- eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 vo výške XXX euro povolil otcovi splácať v XXX eurových mesačných splátkach, ktoré uložil otcovi platiť spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom jún 2013, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2P/18/2009 - 52 zo dňa 19.1.2010 v časti o bežnom výživnom na maloletého, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 78 ods.1, § 65 ods.1, § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o rodine , keď mal vykonaným dokazovaním preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného. V odôvodnení konštatoval, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2P 18/2009-184 zo dňa 19.01.2010 ( ktorým bola vyživovacia povinnosť otca upravená na XXX euro mesačne od januára 2010) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá je základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého posúdil jeho nástup na stredoškolské štúdium zamerané na výučbu anglického jazyka ako i nárast životných nákladov, vek maloletého, ako aj zvýšené výdavky na jeho vzdelávanie. Pri zvýšení výživného súd prvého stupňa prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého a skutočnosť, že otec okrem sumy XXX euro mesačne sa na zvýšených potrebách syna nepodieľa. Na základe zistených skutkových okolností prípadu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o XXX euro mesačne od 3.10.2012 t.j. od podania návrhu (v súlade s návrhom matky). Pri porovnaní príjmov oboch rodičov mal ďalej za preukázanú skutočnosť, že jediným príjmom otca je príjem z oboch jeho pracovných pomerov predstavujúci priemerne mesačne čiastku 980 eur netto pri zohľadnení príjmu manželky otca vo výške XXX euro (ktorá je v súčasnosti zamestnaná). Súčasne zohľadnil aj existenciu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom X. P. M. B., M.. XX.XX.XXXX a X. P. W. B., M.. XX.XX.XXXX ( s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti). Pri rozhodovaní neprihliadol na nie nevyhnutné výdavky otca, a to splácanie spotrebných úverov v celkovej mesačnej splátke XXX euro, ktorých dôvodnosť a účel použitia otec ani po opakovanej výzve zo strany súdu nevysvetlil. Súd prvého stupňa poukázal ďalej na to, že ani matka, ako samostatne zárobkovo činná osoba súdu svoj reálny príjem a prostriedky z ktorých potreby rodiny uhrádza nepreukázala, keď z jej strany boli v priebehu konania predložené iba daňové priznania spoločnosti - právnickej osoby, v ktorej je matka maloletého jedinou spoločníčkou a konateľkou. Za preukázané mal, že obaja rodičia nevlastnia nehnuteľný, či hnuteľný majetok väčšej hodnoty. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa napokon uviedol, že otcove zárobkové pomery a jeho možnosti i s ohľadom na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti mu umožňujú sa primeraným spôsobom podieľať na výžive maloletého, ktorú mieru premietol do výšky výživného XXX euro mesačne ; vo zvyšku návrh matky zamietol. Zročné výživné za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 vo výške XXX euro súd prvého stupňa povolil otcovi splácať troch splátkach po XXX eur mesačne so započítaním sumy XX euro mesačne ( ktorú otec uhrádzal v uvedenom období nad rámec naposledy určeného výživného ) do celkovej sumy zaplateného výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zmenil a súčinnosťou od 3.10.2012 zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému na sumu XXX euro mesačne s tým, že určené zročné výživné za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 mu umožní uhrádzať v mesačných splátkach vo výške XX euro. Otec poukázal na to, že konaním prvostupňového súdu, ktorý vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť na pojednávaní včas a riadne ospravedlnil a požiadal súd o vytýčenie náhradného termínu konania počas mesiaca jún 2013, boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania (101 ods. 2 O.s.p.). Neprítomnosť právneho zástupcu, ktorý bol v čase pojednávania mimo územia Slovenskej republiky považoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. V dôsledku pojednávania v jeho neprítomnosti nedostal rovnaký priestor na vyjadrovanie sa k tvrdeniam a dôkazom matky a na predkladanie jeho vlastných dôkazov, keď pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (R 72/1965). Podľa názoru otca súd prvého stupňa v dostatočnej miere neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu alebo zachovanie výšky výživného poukazujúc ďalej na to, že jeho zárobkové a majetkové pomery a možnosti s ohľadom na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti sa nezmenili natoľko, aby mu umožnili podieľať sa na výžive maloletého sumou o XXX euro mesačne vyššou . Rozhodnutie súdu neprihliadať na náklady spojené so splácaním spotrebných úverov v sume XXX euro mesačne len preto, že doteraz nepreukázal ich dôvodnosť a účelovosť je chybný. Táto skutočnosť by mu nemala byť pri posudzovaní veci na ujmu zvlášť v situácii, keď ani matka ako samostatne zárobkovo činná osoba súdu dostatočne nepreukázala svoj reálny príjem a prostriedky, z ktorých potreby rodiny uhrádza. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd po prejednaní veci napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Konštatovala, že v danej veci boli vytýčené dva termíny pojednávania ( 4.2.2013 a 17.4.2013), na ktorých boli vypočutí obaja účastníci, v priebehu ktorých boli predložené dôkazy, ku ktorým sa obaja účastníci mali právo vyjadriť. V uznesení z pojednávania zo dňa 4.2.2013 bola otcovi uložená povinnosť preukázať, na aký účel boli finančné prostriedky zo spotrebných úverov použité. Otec počas nasledujúceho konania nijakým spôsobom nepreukázal účel použitia finančných prostriedkov úverov, pričom ide o tak vysokú sumu ( mesačná splátka v sume XXX euro ), ktorá má zásadný vplyv na jeho majetkové pomery. V priebehu konania otec nenamietal výšku ňou deklarovaného príjmu v sume XXX euro mesačne. Matka v tejto súvislosti konštatovala, že po návrate zo zahraničného pobytu žila z úspor, keďže rozbiehala podnikanie v spoločnosti J. P..P..D..G.., ktorá mala v čase jej neprítomnosti v SR utlmenú činnosť a jej podnikateľská aktivita a výsledky sa začali prejavovať až začiatkom roka 2013. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil dokazovanie, keď dospel k záveru, že jej návrh bol čiastočne dôvodný a zvýšil výživné na sumu XXX euro mesačne, správne za podstatu zmenu pomerov na strane maloletého považoval jeho nástup do gymnázia T. W. so zameraním na výučbu anglického jazyka a s tým spojené mimoriadne zvýšené výdavky . Súd správne zobral do úvahy i skutočné, že na strane otca sa zmenili jeho majetkové pomery tým, že jeho manželka je už zamestnaná a dosahuje príjem . Súd prvého stupňa správne neprihliadol na nie nevyhnutné výdavky otca ( celkovej mesačnej splátky XXX euro ) a zohľadnil, že po návrate maloletého zo zahraničia otec uhrádzal výživné vo výške XXX euro mesačne ( čo sa premietlo do výšky zročného výživného, na ktoré ho súd zaviazal ). V konaní neboli porušené procesné práva otca ako účastníka konania, keď súd pojednával dňa 27.5.2013 dňa v neprítomnosti otca, ktorý sa síce ospravedlnil, ale dôvod ospravedlnenia nijako nepreukázal a ani nedoložil písomné splnomocnenie pre advokáta. Počas celého konania mal otec možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, túto možnosť nevyužil, na opakované výzvy súdu nereagoval a ani k odvolaniu nepriložil dôkazy preukazujúce, na čo boli použité finančné prostriedky z úverov. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1 O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa uvedenú vadu ( na ktorú poukazoval otec v odvolaní ) nevykazuje. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú, možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Je potrebné konštatovať, že otcom namietaná okolnosť odňatia možnosti konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v priebehu pojednávania nariadeného na deň 27.5.2013 nie je dôvodná. Podľa § 119 ods.1,2,3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolací súd v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia poznamenáva, že účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Zákon zároveň ustanovuje náležitosti, ktoré musí obsahovať návrh na odročenie pojednávania. V prvom rade to musí byť dôvod, pre ktorý žiada účastník pojednávanie odročiť, ďalej musí uviesť dátum, kedy sa o tomto dôvode dozvedel. Tento údaj je pre súd potrebný z toho dôvodu, aby vedel posúdiť, či účastník oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. V prípade, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní Z obsahu súdneho spisu v prejednávanej veci vyplýva, že otec v písomnom podaní zo dňa 23.5.2013 doručenom konajúcemu súdu dňa 23.5.2013 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že jeho právny zástupca , ktorého si zvolil, sa v uvedený deň nebude zdržiavať na území Slovenskej republiky - otec k ospravedlneniu nepripojil písomné plnomocenstvo, ktorým tretiu osobu poveril svojim zastupovaním v danom konaní a ani žiaden listinný dôkaz preukazujúci pravdivosť ním tvrdeného dôvodu, ktorým ospravedlňoval neúčasť na označenom pojednávaní. Za daného stavu, kedy súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti otca a vo veci v priebehu pojednávania nariadeného na deň 27.5.2013 rozhodol, neodňal tým možnosť účastníka konania ( otca ) konať pred súdom. Pre úplnosť je treba uviesť, že otec maloletého doložil plnomocenstvo zo dňa 22.mája 2013 udelené T.. U. K. na svoje zastupovanie v danom konaní až súčasne s odvolaním podaným proti rozsudku, t.j. dňa 1.7.2013. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie , v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom od 3.10.2012 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. C. B., M.. X.X.XXXX sumou XXX euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 v celkovej sume XXX euro určenými troma mesačnými splátkami vo výške po XXX euro. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pre doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca poznamenáva, že v danom konaní sa nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov na strane otca maloletého, ktorý na rozdiel od stavu existujúceho v roku 2010 ( kedy otec dosahoval príjem cca XXX euro mesačne netto, mal dve vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom a i k manželke v tej dobe na rodičovskej dovolenke ) v súčasnosti dosahuje jednak vyšší príjem v celkovej sume XXX euro netto mesačne a XXX euro netto mesačne ( v druhom prípade okrem letných mesiacov ) a odbudla mu vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je v súčasnosti zamestnaná a dosahuje príjem vo výške cca XXX euro netto mesačne. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa o výške príjmov dosahovaných otcom maloletého a jeho manželkou, tieto vyplývajú jednak z výpovede samotného otca uvedenej v priebehu pojednávaní nariadených súdom prvého stupňa na deň 4.2.2013 a 17.4.2013 ( v priebehu ktorých mal otec možnosť vyjadrovať sa k podstatným otázkam súvisiacich s prejednávanou vecou a i navrhovať vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre posúdenie návrhu matky ) a i z listinných dôkazov doložených účastníkmi konania na základe výzvy súdu, resp. na základe vlastnej úvahy. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto je rovnako nesporná - maloletý bol v čase posledného súdneho rozhodnutia žiakom 2. stupňa základnej školy a v súčasnosti je študentom Gymnázia T. W. na Novohradskej ulici so zameraním na výučbu anglického jazyka, s ktorým štúdiom sú spojené nevyhnutné výdavky ( XX euro mesačne školné ). Už len vzhľadom na uplynutie obdobia troch rokov od poslednej úpravy bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že rozsah a druh odôvodnených potrieb maloletého sa úplne logicky zmenili a vzrástli a v súčasnosti sú výdavkami osoby blížiacej sa k veku dospelosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou otca o neprimeranej výške výživného určeného súdom prvého stupňa na maloletého, a to pri zohľadnení skutkového stavu v tomto smere zisteného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je možné bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť, že náklady vynakladané na maloletého matkou predstavujú mesačne sumu cca XXX euro. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, pri zohľadnení nepretržitej osobnej a sústavnej starostlivosti o dieťa matkou ( § 62 ods.4 Zákona o rodine ) nie je potom možné považovať sumu určeného výživného za neprimeranú a nezohľadňujúcu existujúce majetkové a zárobkové pomery na strane otca. Je treba uvedomiť si, že ťarcha vyživovacej povinnosti a i uspokojovania nevyhnutných potrieb maloletého zostáva i naďalej na matke, ktorá po návrate na územie Slovenskej republiky opakovane rozbieha podnikateľskú činnosť ( v minulosti utlmenú ). V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvádzaných jednak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne za nie nevyhnutné výdavky otca posúdil mesačné splátky úverov ( XXX euro) a leasingu ( XXX euro) , ktoré i bez ohľadu na neozrejmenie ich účelu otcom, nie je možné uprednostňovať pred plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ( vrátane správneho výroku o zročnom výživnom za obdobie od 3.10.2012 do 31.5.2013 v celkovej výške XXX euro ) podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.