Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200294 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: T.. L. F., U.., nar. X.X.XXXX, W. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov SR, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. d. 06192/2012Ui-P2077/12-3 zo dňa 12.10.2012 a č.d. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa 7.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. d. 06192/2012Ui-P2077/12-3 zo dňa 12.10.2012 a č.d. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa 7.12.2012. V žalobe uviedol, že Úrad vlády Slovenskej republiky zaradil na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 22. 8.2012 ako bod číslo 5, materiál s názvom: "Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013“, ktorý vo svojej časti 1. 1. opakovane použil osobné údaje žalobcu tak, že v texte uviedol: „... predseda ÚSŽZ, L. F. prejavil hlbokú neúctu orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sa na základe výzvy nezúčastnil na jej rokovaní, čím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí dodržiavať. Výbor vyzval vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala činnosťou úradu pod vedením L. F....“ bez jeho súhlasu v rozpore so zákonom číslo 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov) v § 7 s výnimkou špecifických prípadov. Podľa názoru žalobcu, meno a priezvisko spolu s uvedením ďalších údajov dostačujúcich na presnú identifikáciu osoby sú údajmi, ktoré možno v zmysle § 3 zákona o ochrane osobných údajov považovať za osobné údaje, čo žalovaný nespochybnil, sporným zostáva, či Úrad vlády Slovenskej republiky mohol spracovávať osobné údaje žalobcu podľa § 4 ods. 5 zákona o ochrane osobných údajov bez jeho súhlasu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 44a a nasl., § 45, § 47, § 6 ods. 1 písm. a), písm. g), písm. i ), § 45 ods. 6, § 20 a zdôraznil, že pri spracúvaní osobných údajov žalobcu v predmetnom materiáli bol porušený § 7 zákona o ochrane osobných údajov. Úrad vlády Slovenskej republiky v podaní zo dňa 6. 9. 2012 uviedol, že v súvislosti so zverejneným materiálom nebol povinný vyžiadať si súhlas žalobcu so spracúvaním jeho osobných údajov. Podľa jeho názoru, postup úradu nebol v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 písm. a), g), i) zákona. Podľa § 20 ods. 6 a § 45 zákona o ochrane osobných údajov, podal žalobca žalovanému oznámenie v ktorom uviedol, že pri spracovaní jeho osobných údajov je porušovaný zákon o ochrane osobných údajov. Domáhal sa prešetrenia, či spracúvanie jeho osobných údajov Úradom vlády Slovenskej republiky bez jeho súhlasu, bolo v súlade so zákonom a zároveň sa domáhal prijatia opatrení, ktorými sa zabezpečí ochrana jeho práv, odstránia sa následky porušenia zákona a Úradu vlády Slovenskej republiky sa uložia sankcie. Žalovaný v odpovedi na oznámenie žalobcu zo dňa 12. 10. 2012 uviedol, že jeho oznámenie odložil podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov s tým, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti. Zároveň vyslovil právny názor, že na spracúvanie osobných údajov žalobcu nebol potrebný jeho súhlas, keďže sa na také úkony vzťahuje výnimka podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. Uviedol tiež, že funkciu žalobcu možno považovať za funkciu verejného funkcionára a jedná sa zároveň o prípad podľa § 9 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií). Žalobca nepovažoval postup a rozhodnutie žalovaného o odložení veci za zákonné, a preto podal podľa § 45 ods. 14 zákona o ochrane osobných údajov opakované oznámenie v ktorom spochybnil argumenty uvádzané žalovaným v predchádzajúcom podaní. Podľa jeho názoru, v jeho prípade sa nejednalo o situáciu podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, keďže jeho vzťah nebol upravený pracovnou zmluvou ale vyplýval priamo zo zákona o štátnej službe do ktorej bol vymenovaný dekrétom, žalobca nebol verejným funkcionárom a poukázal na rozdielnosť pojmov "sprístupniť“ a "zverejniť„. Žalovaný v odpovedi na opakované oznámenie žalobcu zo dňa 7. 12. 2012 uviedol, že preskúmal pôvodné oznámenie, pričom zistil, že toto bolo vybavené správne. Konal tak podľa § 45 ods. 14 zákona o ochrane osobných údajov. Žalobcovi bola dňa 18. 10. 2012 doručená informácia o odložení oznámenia podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom a obsahom predložených dokumentov. Predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd aby napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30. 4. 2013 uviedol, že žalobca v nej správne uviedol, že úlohou žalovaného nie je nahrádzať prevádzkovateľa a odôvodňovať zákonnosť spracovania osobných údajov, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný oznámenie žalobcu posúdil a informoval ho o výsledku posúdenia, súčasťou ktorého bola aj informácia o aplikácii príslušného ustanovenia zákona. Úrad vždy postupuje tak, aby bolo známe aj konkrétne zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého vec vyhodnotil. V súvislosti s námietkou žalobcu ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona číslo 474 /2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je úrad povinný každoročne do 1. septembra predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky k nim na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu. Úrad vlády Slovenskej republiky predložením predmetného dokumentu plnil svoje úlohy a žalovanému nie je zrejmé, ako inak mal pristúpiť k vyhodnoteniu danej situácie. Podľa jeho názoru, obsah poskytnutej informácie zverejnenej v uznesení vlády Slovenskej republiky je takmer identický s obsahom textu výročnej správy. V § 7 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane osobných údajov nie je uvedené, že sa musí jednať o identický predpis poskytnutej informácie aby bolo možné aplikovať tento predmetný právny základ. Rozhodujúcim faktorom pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia je skutočnosť, či osobné údaje, ktoré sú na jeho základe spracúvané boli už zverejnené. Zákon určuje, akým spôsobom má k zverejneniu dôjsť. Podstatnou skutočnosťou je preto rozsah osobných údajov, ktoré prevádzkovateľ spracúva na základe tohto ustanovenia. Pokiaľ rozsah osobných údajov nepresahuje rozsah zverejnených osobných údajov, aplikácia predmetného ustanovenia je právnym základom takéhoto spracovania osobných údajov. Podľa názoru žalovaného, doložením niekoľkých slov do pôvodného textu uznesenia nedošlo k spracúvaniu osobných údajov nad rozsah právneho základu, ktorý úrad uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. 12. 2012, a preto vyhodnotil námietku žalobcu ako bezpredmetnú. Označenie osobných údajov, ktoré boli už zverejnené, má informatívnu povahu, a preto jeho absencia nespôsobuje nemožnosť spracúvania už zverejnených osobných údajov. Žalovaný konal v súlade so zásadami správneho konania. Poukázal na ustálený právny názor, podľa ktorého, osoby, ktoré vykonávajú verejné funkcie sú povinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré obdobné funkcie nezastávajú. Poukázal na obsah rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 44/00, podľa ktorého verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti respektíve v styku s verejnosťou. Predmetný právny názor bol primerane aplikovaný aj na daný prípad. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní č. d. 06192/2012Ui-P2077/12-3 zo dňa 12.10.2012 a č.d. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa 7.12.2012. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 9. 2012 doručil žalobca žalovanému oznámenie v zmysle § 20 ods. 6 a § 45 zákona o ochrane osobných údajov v ktorom vyslovil názor, že Úrad vlády Slovenskej republiky porušil zákon tým, že v rozpore s ustanovením § 7 zákona bez jeho súhlasu spracúval jeho osobné údaje vo vyššie uvedenom dokumente, keďže informácia o jeho osobe je informáciou o udalosti z roku 2012, pričom správa hodnotí obdobie roka 2011 a 2013, čiže nie je dodržaný účel spracúvania jeho osobných údajov po tom, čo písomne upozornil úrad na svoj nesúhlas aby jeho osobné údaje boli v predmetnom dokumente spracúvané. Dokument je prístupný širokej verejnosti a jeho časť s osobnými údajmi žalobcu bola prevzatá viacerými médiami. Žiadal o prešetrenie veci podľa § 45 ods. 13 zákona, poskytnutie informácie o výsledkoch prešetrenia, uloženie pokuty dotknutým subjektom. Žiadal, aby podľa § 46 žalovaný prijal opatrenie, ktorým Úradu vlády Slovenskej republiky zakáže podľa § 46 ods. 1 písm. b) 3. a 4. bod, spracúvať jeho osobné údaje, vrátane kontextu v dokumente schválenom uznesením Vlády Slovenskej republiky číslo 416 z 22. 8. 2012, prikáže odstránenie a likvidáciu dotknutého textu a prikáže zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona o hromadných informačných prostriedkoch. K oznámeniu žalobca pripojil predmetnú správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 v rámci ktorej sa nachádzajú dve vety: "... následne výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatoval, že predseda ÚSŽZ L. F. prejavil hlbokú neúctu k orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sa na základe výzvy nezúčastnil na jeho rokovaní, čím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí dodržiavať. Výbor vyzval vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala činnosťou ÚSŽZ pod vedením L. F.. Žalovaný dňa 12. 10. 2012 vyhotovil informáciu o odložení oznámenia č. 06192/2012Ui-P2077/12-3, v zmysle ktorej dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona ale podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona bez súhlasu dotknutej osoby. Uviedol, že funkcia predsedu úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je verejnou funkciou podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prevádzkovateľ bol teda oprávnený zverejniť predmetné osobné údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko a funkcia. V prípade ďalších informácií, ktorých zverejnenie žalobca namietal sa jedná o informácie týkajúce sa ochrany osobnosti a teda nepatria do pôsobnosti úradu. Z uvedeného dôvodu žalovaný vec odložil. Dňa 13. 11. 2012 bolo žalovanému doručené opakované oznámenie podľa § 20 ods. 6 a § 45 zákona o ochrane osobných údajov. V predmetnom oznámení žalobca konštatoval, že právny názor žalovaného vyjadrený v jeho oznámení nemá oporu v zákone a nezakladá sa na dostatočne zistenom skutkovom stave. Podaním zo dňa 7. 12. 2012 žalovaný žalobcu informoval o výsledku prešetrenia opakovaného oznámenia. Uviedol v ňom, že podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok. V predmetnej správe sa nachádza aj text, v zmysle ktorého sa zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2011 zaoberal analogickou správou, ktorú predložilo vtedajšie vedenie ÚSŽZ. Výbor vyzval vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala činnosťou úradu pod vedením žalobcu a o prijatom uznesení číslo 104, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o čom bola informovaná aj bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky. Žalovaný v záujme zistenia skutkového stavu preveril namietané vyjadrenie Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré sa v správe o zahraničných Slovákoch vyskytlo a skonštatoval, že sa jedná o citáciu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorá bola prijatá dňa 7. 2. 2012 v texte uznesenia číslo 104. Žalovaný v predmetnom podaní poukázal na priebeh osemnástej, dvadsiatej druhej a dvadsiatej tretej schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, na ktorých sa žalobca napriek pozvaniu nezúčastnil. V závere dvadsiatej tretej schôdze predmetného výboru bol predložený návrh na uznesenie, v zmysle ktorého bolo konštatované, že žalobca prejavil hlbokú neúctu k orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, čím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí dodržiavať a bol vznesený návrh - výzva vláde, aby sa zaoberala činnosťou úradu. Následne bolo predmetné uznesenie číslo 104 schválené. Predmetný text bol zverejnený na stránke www.nrsr.sk. Žalovaný poukázal na rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sú jeho rokovania verejné s výnimkou schôdzi imunitného a mandátového výboru a prerokovania osobitných kontrolných výborov. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane osobných údajov. Odkázal žalobcu na ochranu svojich práv na príslušný súd formou návrhu na ochranu osobnosti. Uviedol, že spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa žalobcu, ktoré sa nachádzajú v prepise uznesenia číslo 104 nie je porušením zákona, pretože sa spracovali predtým zverejnené osobné údaje. Opakované oznámenie žalobcu pokladal za vybavené. Podľa ust. § 3 zákona o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa ust. § 7 ods. 1, 3 a 4 cit. zákona, osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm. b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a) a § 23 ods. 5. Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, 4) ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a). Ďalej bez súhlasu uvedeného v odseku 1 možno osobné údaje spracúvať len vtedy, ak a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby, c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu, d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c), e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť, f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia. Podľa ust. § 45 ods. 1, 3, 4, 5, 13 a 14 cit. zákona, úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov využíva aj oznámenia a podnety právnických osôb a fyzických osôb (ďalej len "oznámenie") týkajúce sa podozrenia z porušovania povinností alebo podmienok určených týmto zákonom. Oznámenie sa úradu podáva písomne. Úrad oznámenie odloží, ak a) vec, ktorej sa oznámenie týka, nepatrí do jeho pôsobnosti, b) náležitosti uvedené v odseku 9 neboli na výzvu úradu doplnené alebo spresnené v určenej lehote, c) oznamovateľ neposkytne úradu na jeho požiadanie potrebnú súčinnosť, pričom bez jeho aktívnej účasti nemožno vec vybaviť, d) oznamovateľ trvá na utajení svojej totožnosti napriek tomu, že bez použitia jeho osobných údajov alebo niektorých jeho údajov podľa odseku 9 písm. a) nemožno vec vybaviť, e) oznamovateľ podá opakované oznámenie po uplynutí lehoty podľa odseku 14. Úrad môže oznámenie odložiť, ak zistí, že a) vec, ktorej sa oznámenie týka, prejednáva súd alebo orgán činný v trestnom konaní, b) od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa oznámenie týka, uplynul v deň doručenia oznámenia čas dlhší ako tri roky, c) oznámenie je zjavne neopodstatnené, d) neobsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis oznamovateľa; takéto oznámenie sa považuje za anonymné, e) ide o oznámenie vo veci, ktorú už úrad vybavil a opakované oznámenie neobsahuje nové skutočnosti. O odložení oznámenia a dôvodoch jeho odloženia úrad upovedomí toho, kto oznámenie podal; to neplatí, ak ide o anonymné oznámenie. Odložené oznámenie sa považuje za vybavené. Úrad v lehote podľa odseku 12 písomne informuje oznamovateľa o výsledku prešetrenia oznámenia, v ktorom uvedie práva oznamovateľa ustanovené týmto zákonom, ktoré boli porušené. Ak úrad nezistí porušenie práv oznamovateľa, písomne ho informuje o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote podľa odseku 12. Oznámenie sa považuje za vybavené doručením písomnej informácie o výsledku prešetrenia oznámenia oznamovateľovi. Oznámenie v tej istej veci možno opakovať v lehote 30 dní odo dňa doručenia výsledku o prešetrení oznámenia; ak oznámenie neobsahuje nové skutočnosti, úrad postupuje podľa odseku 4 písm. e). Ak úrad opakované oznámenie neodložil alebo ak zistil, že obsahuje nové skutočnosti, vrchný inšpektor preskúma pôvodné oznámenie, či bolo správne vybavené; o výsledku písomne informuje oznamovateľa, pričom postupuje obdobne podľa odseku 13. Preskúmanie oznámenia vrchným inšpektorom je konečné. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Podľa ust. § 5 ods. 2 a 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Národná rada Slovenskej republiky je povinná zverejniť a) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania, b) zápisnice z verejných schôdzí, c) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, d) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní, e) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, f) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi, slobodnom prístupe k informáciám Vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, bol zákonom zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“). Úrad je orgánom štátnej správy so sídlom v Bratislave. Úrad je rozpočtovou organizáciou, 5) ktorá je napojená na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov. Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda. Predseda môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Podpredsedu na návrh predsedu vymenúva a odvoláva vláda. Predseda úradu je zároveň vedúcim služobného úradu. Podľa ust. § 3 ods. 2 predmetného zákona, vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu. Podľa ust. § 44a ods. 1, 4 zákona o ochrane osobných údajov, konanie vo veciach upravených týmto zákonom, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, je začaté dňom, keď voči prevádzkovateľovi, sprostredkovateľovi alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "účastník konania") urobil úrad prvý úkon. Ak sa konanie začína na podnet účastníka konania, dňom začatia konania je deň doručenia podnetu úradu. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä vyjadrenia účastníkov konania, výpovede svedkov, listiny, znalecké posudky alebo odborné posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov alebo iných právnických osôb a fyzických osôb, zverejnené informácie, obhliadky a kontrolné zistenia. Ako dôkaz možno použiť namiesto originálu listiny alebo originálu akéhokoľvek záznamu aj ich rozmnoženinu v tlačenej, fotografickej, zvukovej, zvukovo-obrazovej alebo v inej všeobecne zrozumiteľnej forme, ak je umiestnená na bežne dostupnom nosiči informácií. V danom prípade súd zistil, že osobné údaje, ochrany ktorých sa žalobca domáhal, boli v súlade so zákonom zverejnené v rámci informovania verejnosti o priebehu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na portáli www. nrsr.sk. a jednalo sa teda o zverejnenú informáciu. Žalobca ako predseda orgánu štátnej správy vymenovaný do funkcie vládou SR, je verejným funkcionárom a z tohto titulu je povinný strpieť zverejnenie svojich osobných údajov v rozsahu: meno, priezvisko, titul, funkcia. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného prezentovanom v jeho vyjadrení k žalobe, že osoby, ktoré vykonávajú verejne funkcie sú povinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré obdobné funkcie nezastávajú. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, respektíve v styku s verejnosťou. Úrad vlády Slovenskej republiky plnil svoju povinnosť v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď zverejnil správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 v ktorom uviedol meno a priezvisko žalobcu, ktorý je verejným funkcionárom, pričom správa vychádzala z rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a zo zápisnice z dvadsiatej tretej schôdze predmetného výboru zo dňa 7. februára 2012, ktoré sú zverejnenými informáciami. Úrad vlády Slovenskej republiky teda spracoval vo svojej správe aj osobné údaje žalobcu z titulu jeho verejnej funkcie ktoré nepodliehajú ochrane v rozsahu požadovanom žalobcom. Súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa ustanovenia § v 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní, pričom žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.