Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/177/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206866 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409206866.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporkyni: Z.. M. S., C. F. XX, C., o zaplatenie 89,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 22. 2. 2011, č.k. 9C/273/2009 - 64 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 22. 2. 2011, č.k. 9C/273/2009-64 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a. Odporkyni sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 eura so 7 % úrokom z omeškania od 29. 7. 2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 143,19 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 21. 7. 2006 bolo z ulice Godrova v Bratislave odstránené osobné motorové vozidlo zn. Daewoo Matiz, EVČ: BA 661 LY, patriace odporkyni. Podľa protokolu o odstránení vozidla o tom rozhodol príslušník mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy č. 064 z dôvodu státia na mieste, kde bol zákaz zastavenia. Odťah motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o.. Dňa 21. 7. 2006 bolo vozidlo vydané odporkyni, ktorá pri jeho prevzatí neuhradila náklady núteného odťahu, ale prevzala faktúru za výkon odťahu vozidla v sume 2.700,- Sk, splatnú 28. 7. 2006. Súd mal tiež za zistené, že navrhovateľ ako správca komunikácie poveril dňa 15. 2. 2006 mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré Mesto zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a 4 písm. a) a b) zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Súd s poukazom na § 40 ods. 1, 4, 5, § 124 ods. 1 a 6 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, na § 3d ods. 3, 5 písm. d) a § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a na § 420 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák. dospel k záveru, že odporkyňa porušila povinnosti uložené zákonom č. 315/1996 Z.z. a zodpovedá za škodu, ktorú porušením tejto povinnosti spôsobila navrhovateľovi. Škoda navrhovateľa predstavuje sumu vynaloženú na odťah motorového vozidla. Preto žalobe navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku dňom 29. 7. 2006. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 126,69 eura. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Namieta, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázala aj na zmätočnosť rozsudku v tom, že súd raz označuje zákon č. 315/1996 Z.z. ako zákon o premávke na pozemných komunikáciách, inokedy ho označuje ako zákon č. 315/2004 Z.z.. Podľa jej názoru sa súd odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 70/2003, aj keď v rozsudku nie je citovaný, keď uvádza, že odstránenie vozidla je zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona....a....správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon. Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Napriek tomuto konštatovaniu prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že motorové vozidlo odporkyne bolo odtiahnuté spoločnosťou ASTER spol. s r.o., ktorá nebola obcou na účel odťahovania vozidiel ani založená, ani zriadená. Navyše podľa odporkyne nemala spoločnosť ASTER spol. s r.o. v čase odťahu jej vozidla ani uzavretú zmluvu o výkone odťahovej služby, čo vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 9. 2010, uzatvorenej medzi postupcom ASTER spol. s r.o. a postupníkom Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorá tvorila prílohu návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania, doručeného na súd dňa 12. 2. 2010. V preambule citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok sa jej účastníci odvolávajú na príkaznú zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23. 10. 2006. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou odporkyne, v ktorej poukázala na skutočnosť, že faktúru za odstránenie vozidla vrátila vystavovateľovi z dôvodu, že ju považovala za neoprávnene vystavenú. Záležitosť považovala za uzavretú z dôvodu, že za porušenie zákazu zastavenia riadne uhradila vyrubenú pokutu. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, a návrh navrhovateľa zamietol. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ s tým, že v čase odťahu jej vozidla mal so správcom komunikácie uzatvorenú zmluvu o výkone odťahovacej služby zo dňa 5. 1. 2003 v znení dodatku č. 2 zo dňa 14. 1. 2006. Napadnutý rozsudok je správny a zákonný, a preto ho žiada potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie odporkyne v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolacie námietky odporkyne sú plne dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, a preto je dôvod na jeho zmenu. K tomuto záveru dospel odvolací súd nasledovne: Z ust. § 3d zák. č. 135/1961 Zb. a z ust. § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a podobne. Sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Keďže odstránenie vozidla v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba, a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Spoločnosť ASTER spol. s r.o., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ) založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti ASTER spol. s r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci. Pretože spoločnosť ASTER spol. s r.o. nespĺňala zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, nemožno považovať odťah vozidla odporkyne touto spoločnosťou, za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť ASTER spol. s r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 5. 1. 2003 v znení dodatku č. 2 zo dňa 14. 1. 2006, tak, ako to tvrdí vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona (v znení platnom v čase odťahu vozidla), ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou ASTER spol. s r.o. tak ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) obchádzala v čase uzatvorenia zmluvy platné ust. § 40 ods. 1 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z.. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. teda nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporkyne a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 2.700,- Sk. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER spol. s r.o. išlo len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Neobstojí ani tvrdenie, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo navrhovateľ preukazoval v konaní Protokolom o odstránení vozidla, z ktorého vyplýva, že o odstránení motorového vozidla rozhodol mestský policajt. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani predložené poverenie starostu mestskej časti z 15. 2. 2006. Toto poverenie starostu mestskej časti pre mestskú políciu - „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", je podľa názoru odvolacieho súdu právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť svojho obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonavajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom. Toto poverenie je nezmyselné aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu. Odvolací súd má tiež za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti ASTER spol. s r.o., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon. Preto aj akékoľvek postupovanie pohľadávok medzi navrhovateľom a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. a z toho vyplývajúce nároky uplatňované v tomto alebo inom konaní treba považovať za neplatné právne úkony, nakoľko zo strany navrhovateľa, aj zo strany spoločnosti ASTER spol. s r.o. ide o postupovanie pohľadávok, ktoré im (pred postúpením, resp. po ňom) voči odporkyni nevznikli, v čase ich postúpenia teda rozhodne neexistovali. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na začatie konania ako bezzákladný a nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, pretože odporkyňa napriek tomu, že na odvolacom pojednávaní podala návrh na ich priznanie, tieto nevyčíslila v zákonnej lehote (§151 ods. 1 O.s.p.) a zo spisu žiadne trovy odporkyne v prvostupňovom konaní nevyplývajú. Odporkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.