Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239296 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106239296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: X/ U.. Q. S. Š., O. Q. Č.. XX, O.. Navrhovateľky: X/ Q.. K. Š., Q. Č.. XX, O. obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocká č. 22, Bratislava proti odporcovi: OTP Buildings, s.r.o., so sídlom Tallerova č.10, Bratislava zastúpeného JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom so sídlom AK JUDr. Ladislav Bohuniczký & JUDr. Atila Potásch, Kukučínovova č. 459, Dunajská Streda o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. októbra 2011 č.k. 10C 126/2006-291, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a. Navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 821,08 € k rukám JUDr. Ladislava Bohuniczkého, advokáta v Dunajskej Strede v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil prejav vôle odporcu uzavrieť ako predávajúci s navrhovateľmi ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu s tým, že obsah zmluvy tvorí výrokovú časť rozhodnutia. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že navrhovatelia požiadali právneho predchodcu odporcu listom zo dňa 26.7.1999 o prevod vlastníctva bytu, pričom právny predchodca odporcu predaj bytov nájomcom odsúhlasil, avšak výšku kúpnej ceny neupravil podľa zákona č. 182/1993Zz. s odôvodnením, že nehnuteľnosť v ktorej sa byt nachádza nie je bytovým domom. S názorom odporcu sa prvostupňový súd nestotožnil, pretože odporca nepredložil žiaden listinný dôkaz o zmene charakteru stavby, a ak by aj takýto listinný dôkaz predložil, poukázal prvostupňový súd v tejto súvislosti na ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Ďalej uviedol, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu opísaného vo výroku rozsudku obsahuje náležitosti v zmysle § 5 zákona 182/1993 Z.z. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov definuje bytový dom. V prejednávanej veci nie je možné vychádzať z argumentácie odporcu opierajúcej sa o zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/. Bytový dom podľa zákona 182/1993 Z.z. je dom v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok uvedených v zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Byt, nájomcom ktorého sú navrhovatelia nie je bytom osobitného určenia, nie je umiestnený v dome osobitného určenia, nie je byt v dome určenom podľa schváleného územného plánu na asanáciu a bytom v rodinnom dome. O prevod vlastníckeho práva požiadali všetci nájomcovia bytov nachádzajúcich sa v dome opísanom v úvode odôvodnenia - teda aj navrhovatelia, týmto úkonom vnikol navrhovateľom nárok a odporcovi zároveň povinnosť previesť na navrhovateľov vlastnícke právo k bytu opísaného vo výroku rozsudku, ktorú si dobrovoľne nesplnil, preto súd v zmysle ustanovenia §161ods.3 nahradil prejav vôle odporcu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p v súlade so zásadou úspechu účastníka v konaní. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote podal odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že odporca sa v celom konaní nebránil uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a jeho príslušenstva, avšak nie za cenu stanovenú podľa § 18 zák. č. 182/1993 Z.z., a to z dôvodu, že nehnuteľnosť, v ktorej sa byt nachádza nie je bytovým domom. V § 59 ods. 1 zák. č. 41/64 Zb. o hospodárení s bytmi (platný do 1.1.1992) uvádza, že dom sa považuje za obytný, ak pripadajú z úhrnu podlahovej plochy aspoň 2/3 na byty. Pre posúdenie bytového domu v predmetnej veci je zák. č. 182/1993 Z.z. lex specialis, ktorý však jednoznačnú definíciu bytového domu nepodáva, pričom ku dňu podania žiadosti navrhovateľov o odkúpenie bytu presnú definíciu bytového domu obsahovali iba zákon o hospodárení s bytmi a stavebný zákon. Aj zákonodarca novelou zákona č. 182/1993 Z.z. účinnou od 1.7.2007 práve presnou špecifikáciou bytového domu ako stavby, v ktorých je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty potvrdil potrebu spresnenia všeobecnej charakteristiky bytového domu v predpise lex specialis z dôvodu, aby jednoznačná charakteristika bytového domu bola obsiahnutá v tomto právnom predpise. Predmetná nehnuteľnosť, kde sa byt nachádza je vedená ako jeden objekt, ktorý je v rámci využitia rozčlenený na administratívnu a bytovú časť, pričom pomer bytovej a administratívnej časti budovy je 26,81 % k 73,18 %. Aj v katastri nehnuteľností je zapísaná ako budova, resp. stavba. Odporcovi nemôže byť uložená povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť v ktorej sa byt nachádza nemá charakter bytového domu. V závere poukázal na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co 18/2006 a sp. zn. 7Co 282/2009, kde sa senáty zaoberali obdobnou problematikou, pričom šlo o byty v tej istej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvod navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol s tým, že uloží povinnosť navrhovateľom zaplatiť náhradu trov konania. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že prvostupňový súd hmotnoprávne námietky odporcu vyhodnotil po ich komplexnom preskúmaní ako neopodstatnené, pričom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne presvedčivo odôvodnil myšlienkový postup, ktorým dospel k svojmu rozhodnutiu. V prejednávanej veci je potrebné posudzovať daný objekt v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nie podľa ustanovení zrušeného zákona o hospodárení s bytmi, či stavebného zákona, ktorý charakterizuje budovy z hľadiska stavebno-technického vyhodnotenia a požiadaviek na trvalé bývanie, čiže primárne na účely stavebného konania. Pri posudzovaní naplnenia podmienok na prevod vlastníctva bytu v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov je nevyhnutné zohľadňovať právnu úpravu platnú a účinnú ku dňu podania žiadosti, t.j. ku dňu 27.6.1999. Aplikáciou aktuálnej právnej úpravy, konkrétne definície bytového domu obsiahnutej v § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, by totiž došlo k závažnému zásahu do základných princípov materiálneho právneho štátu, predovšetkým do absolútneho zákazu retroaktívneho pôsobenia normatívnych právnych aktov a v konečnom dôsledku k porušeniu ústavného princípu právnej istoty navrhovateľov. Zákon o vlastníctve bytov samostatne definuje bytový dom, neexistuje teda žiadny dôvod na to, aby sa vo veciach patriacich do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov subsidiárne, resp. analogicky uplatňovali ustanovenia právnych predpisov, a to stavebného poriadku a zákona o hospodárení s bytmi, z úplne iného právneho odvetvia bez akejkoľvek vecnej súvislosti iba preto, že sa v nich používa gramaticky totožný terminus technicus. Zákon o hospodárení s bytmi, na ktorý odporca v odvolaní poukazuje bol zrušený zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.1.1992. Ani stavebný poriadok, na ktorý sa odporca odvoláva v čase vzniku nároku navrhovateľov na prevod vlastníctva bytu neobsahoval definíciu bytová budova. Ustanovenia stavebného poriadku charakterizujúce bytové a nebytové budovy nadobudli účinnosť až 1.8.2000. V závere uviedol, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, na ktoré odporca vo svojom odvolaní odkazuje nepredstavujú záväznú judikatúru. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods 1. O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov - 1/ zmluva o nájme zo dňa 13.3.1997 č.l. 6 spisu; 2/ evidenčný list č.l. 10 spisu; 3/ oznámenie o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 10.8.2005 č.l. 14 spisu; 4/ žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 26.7.1999 č.l. 15 spisu; 5/ doručenka o doručení predmetnej žiadosti č.l. 16 spisu; 6/ odpoveď Investičnej a rozvojovej banky a.s. zo dňa 1.8.2000 č.l. 17 spisu; 7/ kúpna zmluva zo dňa 7.10.1991 č.l. 95 spisu; 8/ stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava I zo dňa 17.2.1993 č.l. 98 spisu; 9/ kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I zo dňa 4.9.1996 č.l. 104 spisu; 10/ kúpna zmluva zo dňa 29.6.2005 č.l. 107 spisu; 11/ rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 18/06, 7Co 282/2009, 9Co 34/11 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, pretože nie je vecne správny aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. Odvolací súd vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. mal zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané, že na základe Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej dňa 13. marca 1997 ( č.l. 6) je navrhovateľ 1/ nájomcom označeného bytu, na dobu neurčitú, pričom dispozičné právo k bytu patrilo v čase podania návrhu IRB, a.s. Bratislava - ústredie. Dňa 26. 7. 1999 (č.l. 15) požiadal navrhovateľ IRB, o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva, na základe zák. č. 182/1993 Z.z. Listom zo dňa 1. 8. 2000 (vtedajší) odporca oznámil navrhovateľovi 1/, že predstavenstvo IRB a.s. odsúhlasilo predaj bytov vo vlastníctve IRB a.s. pôvodným nájomcom v objekte Metropol a oznámil im zároveň cenu bytu č. 52 vo výške 3. 297. 897,- Sk. Z LV č. XXXX kat. úz. Staré Mesto súd zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX o výmere 704 m2 a stavby na ňom postavenej, súpisné č. 102256 v celosti (objekt Metropol). Takto zistený skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Pre rozhodnutie v danej právnej veci je určujúcou posúdenie otázky, či je budova, v ktorej sa nachádza označený byt, ktorého nájomcami sú navrhovatelia, bytovým domom alebo nie. V prípade kladného posúdenia tejto otázky by sa na predmetný byt potom vzťahovala povinnosť prenajímateľa previesť vlastníctvo k predmetnému bytu na navrhovateľov za podmienok stanovených zák.č. 182/1993 Z.z. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ 1/, požiadal o prevod označeného bytu do vlastníctva žiadosťou zo dňa 26. 7. 1999. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. (v znení platnom ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. (v znení platnom ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc z dikcie ust. § 1 ods. 1 cit. zák. (v znení, platnom v rozhodnom čase) podmienkou nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov na základe zákona č. 182/1993 Z.z. je, že tieto byty a nebytové priestory sa nachádzajú v bytovom dome, ktorý je definovaný v ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Pôvodná právna úprava obsiahnutá v ust. § 2 ods. 1 cit. zák. (pred jeho novelou ku dňu 1. 7. 2007) teda nekládla dôraz na vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov, ale na skutočnosť, že bytový dom charakterizuje najmä existencia spoločných častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súčasný vlastník nadobudol nehnuteľnosť (budovu Metropol) ako výlučný vlastník, v celosti (porovnaj výpis z LV č. XXXX, S.. Ú.. W. Q., V..Č.. XXXX, č.l. 89). Charakteristiku bytového domu podľa pôvodného znenia § 1 ods. 1 cit. zák. teda objekt „Metropol“ nespĺňal. Objekt je na LV zapísaný ako budova s jedným súpisným číslom, na LV nie sú uvedené jednotlivé byty a nebytové priestory s ich podrobnou špecifikáciou. Navyše aj v tom čase platné znenie § 1a písm. a/ vyhl. č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov charakterizovalo obytný dom ako dom, v ktorom zo súčtu podlahovej plochy všetkých miestností v dome pripadajú aspoň dve tretiny na byty, včítane bytov a častí bytov, ktoré sú užívané na iné účely ako na bývanie, ako i vedľajšie miestnosti a príslušenstvo patriace k bytom. Pri zisťovaní tohto pomeru podlahových plôch sa neprihliada na priestory prístupné všetkým obyvateľom domu a iným osobám, na iné spoločné vedľajšie miestnosti a vedľajšie priestory (napr. schodište a chodby, spoločné práčovne a sušiarne, pôjdové a pivničné priestory ), na miestnosti pre poľnohospodársku výrobu, ani na vedľajšie stavby postavené na pozemku (napr. garáže, poľnohospodárske objekty, malé prevádzky, drevárne, kôlne). Podľa výsledkov vykonaného dokazovania budova, v ktorej sa nachádza aj predmetný byt, podľa kolaudačného rozhodnutia vydaného - po ukončení rekonštrukcie budovy v r. 1996 - Okresným úradom Bratislava I pod č. 3383/1996 - H/217 zo 4. 9. 1996 (č.l. 104 a nasl. spisu) pozostáva stavba z bankovej časti, ktorú tvoria administratívne priestory, priestory bankovej prevádzky, plynová kotolňa, parkovacie státia a kaviareň s príslušenstvom, a ďalej z bytovej časti, ktorú tvorilo v tom čase 12 bytových jednotiek, neskôr už len 10 (po spojení dvoch bytov). Pomer bytových priestorov k nebytovým predstavuje 1.169,51 m2 (bytové priestory ): 3.191,83 m2 (nebytové priestory). Uvedený pomer tak netvorí požadované 2/3- iny bytovej plochy zo súčtu podlahovej plochy v objekte (v zmysle vyhl. č. 465/1991 Zb.) platnej v čase podania žiadosti navrhovateľov o prevod vlastníctva bytu. Zmenu definície bytového domu priniesla novelizácia ust. § 2 ods. 2 cit. zákona, vykonaná zákonom č. 268/2007 Z.z., s účinnosťou od 1. 7. 2007. V súčasnosti platná definícia bytového domu sa viaže na budovu, ktorá musí kumulatívne spĺňať niekoľko znakov: 1/ viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, 2/ má viac ako tri byty, 3/ byty a nebytové priestory v budove sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a 4/ spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. K uvedenému je nutné dodať, že podľa ust. § 43c ods. 1 stavebného zákona sa za iné ako bytové domy považujú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Pokiaľ sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. (v aktuálnom znení) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc zo zisteného pomeru bytových a nebytových priestorov v objekte Metropol, v ktorom sa nachádza byt, o prevod vlastníctva ktorého navrhovatelia usilujú, tak ani novelizované znenie ust. § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. nedovoľuje charakterizovať objekt Metropol ako bytový dom, čo by zakladalo povinnosť vlastníka objektu odpredať predmetný byt v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., keďže uvedený pomer nepredstavuje viac ako polovicu podlahovej plochy určenej na bývanie. V súdenej právnej veci by tak ani zmena ust. § 2 ods. 2 cit. zák. vykonaná po 1. 7. 2007 nezmenila na právnom postavení navrhovateľov nič - na budovu s bytom, ktorí majú v nájme navrhovatelia 1/, 2/, sa zákon č. 182/1993 Z.z. ani po jeho novelizácii ku dňu 1. 7. 2007 nevzťahuje. Na tomto závere nič nemení ani ust. § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia by sa mylne mohlo zdať, že na jeho základe sa zákon č. 182/1993 Z.z. vlastne vzťahuje na všetky budovy bez rozdielu (t.j. nielen na bytové domy, ale aj na budovy, ktoré bytovými domami nie sú, t.j. aj na výrobné haly, obchodné centrá, hotely, reštaurácie, banky a pod.). Berúc však do úvahy definíciu bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. je nutné dospieť k záveru, že za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu je nutné považovať tie stavebné objekty, ktoré kritériá bytového domu vymedzené zákonom nespĺňajú. Pri rešpektovaní definície bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. možno negatívnym vymedzením dospieť k záveru, že budovou, ktorá nemá charakter bytového domu je stavba, pri ktorej prevažuje iná funkcia ako účel bývania. Podľa cit. § 24 zák.č. 182/1993 Z.z. sa postupuje pri nadobúdaní vlastníctva nebytových priestorov, nie však bytov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 32/2007 zo dňa 20. 3. 2008). Nájomcovia v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, teda nemajú nárok na prevod vlastníctva bytov v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. ani na základe jeho ust. § 24, tak ako nesprávne vec právne posúdil súd prvého stupňa. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, avšak vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 99,50€ /súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku/ a trovy právneho zastúpenia vo výške 821,08 €, ktorú zaviazal navrhovateľov 1/, 2/ a s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcovi. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú : a) z odmeny advokáta za 8 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 2.7.2007, písomné podanie - vyjadrenie k návrhu zo dňa 4.7.2007, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2007, písomné podanie - vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 23.2.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.5.2011,12.10.2011, písomné podanie - odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.12.2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 24.10.2013 v celkovej výške 570,08€. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.12.2008 za rok 2007 sumu 1.371,-Sk a režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2007 sumu 178,-Sk. Odmena za úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 2.7.2007, písomné podanie - vyjadrenie k návrhu zo dňa 4.7.2007, účasť na pojednávaní dňa 17.10.2007 predstavuje 4.647,-Sk t.j. 154,20€ /3 x 1.371,- Sk + 3 x 178,-Sk režijný paušál/. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej od 1.1.2009 za rok 2010 sumu 55,49€, za rok 2011 sumu 57,-€ a za rok 2013 sumu 60,07€ /. Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2010 sumu 7,21€, za rok 2011 sumu 7,41€ a za rok 2013 sumu 7,81€. Odmena za úkony právnej služby písomné podanie - vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 23.2.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.5.2011,12.10.2011, písomné podanie - odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.12.2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 24.10.2013 predstavuje sumu 323,81€ /1 x 55,49€ + 3 x 57,-€ + 1 x 60,07€ 1 x 7.21€ režijný paušál + 3 x 7,41€ režijný paušál + 1 x 7.81€ režijný paušál/. Odmena advokáta za úkony do 31.5.2009 bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej do 31.5.2009 /keď náhrady boli možné zvýšiť o DPH až na základe novely vyhlášky č. 209/2009 účinnej od 1.6.2009/ vo výške 136,53€ /4.113,-Sk/ zvýšená o 20 % DPH t.j. o sumu 27,31€ /822,60Sk/, zároveň bola zvýšená odmena a náhrada za úkony po 1.6.2009 vo výške 323,81€ o 20% DPH t.j. o sumu 64,76€. b ) z náhrady za straty času v celkovej výške 251,-€. Náhrada za stratu času patrí právnemu zástupcovi odporcu za účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Bratislava I dňa 17.10.2007, 18.5.2011,12.10.2011 a pred Krajským súdom Bratislava dňa 24.10.2013. Táto náhrada predstavuje v zmysle § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej v čase vykonania úkonu za rok 2007 sumu 297,-Sk t.j 9,86€, za rok 20011 sumu 12,35€, za rok 2013 sumu 13,01 za každú i začatú polhodinu. Vzhľadom na uvedené potom prináleží právnemu zástupcovi odporkyni náhrada za 16 pol hodín za čas spojený z dopravou na pojednávanie v celkovej výške 190,68€ /4 x 297,-Sk t.j. 9,86€ + 8 x 12,35€ + 4 x 13,01€/. Náhrada advokáta za úkony po 1.6.2009 vo výške 150,84€ bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o 20 % DPH t.j. o sumu 30,16€. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.