Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201390 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201390.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., Bratislavská 1/A, 843 56 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/62/2011 zo dňa 10.5.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote, žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie č. RL/62/2011 zo dňa 10.5.2011, ktorým mu bola uložená sankcia podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), a to upozornenie na porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona z dôvodu, že dňa 2.11.2010 o cca 20,13 hod. a 21,04 hod. odvysielal pred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 117. časť“ a o cca 21,04 hod. a 22,05 hod. pred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 118. časť“ komunikátory označujúce sponzora programu, spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o., ktorým naplnil definíciu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby, zároveň porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 2.11.2010 v čase od 20. 00 hod. do 21. 00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút a uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Žalobca v žalobe namietal zákonnosť napadnutého rozhodnutia po formálnej aj vecnej stránke. Poukázal na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia ako aj nedostatky v správnom konaní, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Dňa 16.2.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania, na čo žalobca požiadal žalovaného o doručenie podkladov vedúcich k začatiu konania. Tieto mu boli doručené 8.3.2011. Žalobca následne zaslal žalovanému písomné vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Namietal vymedzenie skutku a pojmov reklama a sponzorský odkaz pričom uviedol, že v ňom nie je dostatočným spôsobom a nespochybniteľné odôvodnené tvrdenie, že odvysielané komunikácie mali prvky reklamy a nie prvky sponzorského odkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1 a 2 zákona. Dňa 2.11.2010 o cca 20,13 hod., 21,04 hod. a 22,05 žalobca odvysielal sponzorský odkaz klienta Herbacos Recordati, s.r.o. v znení: " Šumivý acylpirín, Chrípka a bolesť vyšumí“. Žalovaný mal za to, že odvysielaním verbálneho komunikátu v uvedenom znení mohlo prísť k naplneniu definície reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona tým, že sa jednalo o pozitívne hodnotenie vlastností produktu klienta a vyzdvihovala dostupnosť jeho služby. Zároveň v čase medzi 21.00 hod. až 22.00 hod. mohlo dôjsť k prekročeniu povoleného časového limitu vyhradeného pre rozsah reklamy v rámci jednej hodiny. Podľa názoru žalobcu zákon nestanovuje podrobnejšie kritéria, akým konkrétnym spôsobom môže dôjsť k propagácii uvedených indícií, nevymedzuje hranicu pozitívne ani negatívne. Podľa jeho názoru za najdôležitejšie rozlišovacie kritérium medzi sponzorským odkazom a reklamou je účel, ktorý má posudzovaný sponzorský odkaz napĺňať. Sponzorovanie a reklama veľmi úzko súvisia a možno ich považovať za určitú formu propagácie. To neznamená, že ich možno zamieňať. Žalobca v texte žaloby vyjadril svoju definíciu účelu sponzorského odkazu, povahu oznámenia sponzorského odkazu, poukázal na dynamiku a výrazové prostriedky sponzorského odkazu v porovnaní s reklamou. Žalovaný nerozlíšil kritéria reklamy a sponzorského odkazu tak, ako je to uložené zákonom. V danej súvislosti poukázal na porovnateľnú judikatúru súdov Českej republiky, a to rozsudok Nejvyššího správního soudu č. j. 7 Asv 80/2009, Mestského soudu v Praze č.j. 8 Ca 345/2009, z ktorých podstatnú časť v žalobe citoval. V predmetnom rozhodnutí sa súdy podrobne zaoberal definíciou a rozlišovacími kritériami reklamy a sponzorského odkazu. Odvysielaný sponzorský odkaz poskytol divákovi informáciu, že program je sponzorovaný - išlo o obsah sponzorského odkazu priamo napojený na sponzorovanú reláciu z lekárskeho prostredia. Propagoval jeden z produktov sponzorskej spoločnosti, sponzorský odkaz bol odvysielaný pred a po skončení relácie, nijakým spôsobom nenabádal na kúpu alebo objednanie produktu uvedením informácií o mieste predaja, cene produktu, dostupnosti, porovnávaním s inými produktmi konkurencie, neuvádzal konkrétne vlastnosti produktu, neporovnával s konkurenčnými službami, informoval len o jednom produkte sponzora a nenabádal priamo k spotrebiteľskému rozhodnutiu. Sponzorský odkaz bol časovo krátky, dynamicky, nenáročného spracovania, neobsahoval intenzívne reklamné prvky, neobsahoval prvky konkrétneho reklamného spotu spoločnosti vysielaného v rámci reklamných blokov. Žalobca citoval § 32 ods. 1 zákona, pričom podľa jeho názoru odvysielaný sponzorský odkaz neobsahoval žiadne prvky, ktoré by presahovali medze sponzorského odkazu, a ktoré by bolo možné podriadiť pod prvky reklamy. Žalovaný tvrdil, že prišlo k porušeniu § 34 ods. 1 zákona tým, že žalobca nesplnil povinnosť oddeliť riadne vysielanú reklamu od ostatnej programovej služby tak, aby táto nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby, pričom žalovaný tvrdenie, že sa jednalo o reklamu riadne neodôvodnil, čím sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľným. Napriek obsiahlemu odôvodneniu napadnutého rozhodnutia ohľadom spôsobu a formy oddeľovania a rozoznateľnosti reklamy od iných zložiek programovej služby, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by dávali do súvislosti oddelenie sponzorských odkazov pod iných zložiek vysielania. Odôvodnenie vychádza z názoru, že žalobca odvysielal reklamu a nie sponzorský odkaz. Žalobca zdôraznil, že zákon neukladá vysielateľom povinnosť osobitne oddeľovať sponzorské odkazy od iných zložiek programovej služby. Sponzorský odkaz je samostatným programovým prvkom a ako taký jednoznačne nezameniteľný s inými zložkami programovej služby. V danom prípade divák nemohol byť uvedený do omylu o podstate podávanej informácie, pretože sponzorský odkaz nie je a ani nemôže byť súčasťou programu, ktorý sponzoruje. Žalobca v ďalšom texte žaloby citoval § 36 zákona ohľadom vysielacieho času vyhradeného reklame a telenákupným šotom a uviedol, že časť rozhodnutia týkajúcu sa uvedenej problematike považuje za nedôvodnú a zastáva názor, že k porušeniu predmetného ustanovenia nedošlo, pretože dňa 2.11.2010 v čase medzi 20.00 hod. až 21.00 hod. prišlo k odvysielaniu troch reklamných blokov v časovom rozsahu 11 minút a 53 sekúnd a medzi 21.00 hod. až 22.00 hod. v časovom rozsahu 12 minút. K nedostatkom v správnom konaní žalobca uviedol, že na základe predvolania správneho orgánu sa uskutočnilo ústne vypočutie, na ktorom žalobca žalovaného žiadal, aby uviedol na základe akého zákona prípadne výkladových pravidiel pristúpil k začatiu správnych konaní v súvislosti s vysielaním sponzorských odkazov. Správny orgán na uvedenú pripomienku nereagoval. Žalobca uviedol, že v októbri 2009 bolo Asociácií nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska doručený list zo dňa 15. 10. 2009, ktorým správny orgán oznámil žalobcovi, že na podklade akejsi analýzy od spoločnosti GfK AUDIMETRIE S.A./N.V. vypracoval správny orgán materiál s názvom " Pracovný materiál k pravidlám pre vysielanie sponzorských odkazov ". Správny orgán poskytol lehotu na zaslanie pripomienok k listu a priloženým materiálom, pričom táto lehota bola poskytnutá Asociácii, nie je jednotlivým členom. Jednotliví členovia sa o existencii predmetného listu dozvedeli až neskoršie. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc nemá postavenie účastníka konania v konaniach pred žalovaným, táto len zastrešuje záujmy rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, avšak žiadne práva a povinnosti zo zákona jej nevznikajú. Napriek tejto okolnosti si žalobca riadne plní práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z udelenej licencie ako aj zo zákona ale vzhľadom na skutočnosti uvedené v pracovnom materiáli k pravidlám pre vysielanie sponzorských odkazov, ktoré výrazne menili pravidlá ich zaradenia do vysielania bez právneho podkladu, žalobca zaslal svoje stanovisko osobitne ako aj spoločným listom. Dňa 29. 10. 2009 sa uskutočnilo pracovné stretnutie, ktorého účastníkom bol aj žalobca a na ktorom zúčastnení účastníci tlmočili svoje pripomienky k doručeným materiálom. Analýzy vyššie uvedenej spoločnosti nepovažovali za autoritatívny materiál slúžiaci ako podklad pre rozhodnutie v správnom konaní. Na žiadosť o doručenie nového výkladového stanoviska k sponzorským odkazom žalovaný reagoval listom zo dňa 21. 1. 2010, v ktorom uviedol že žiadané stanovisko nedodá. Žalobca poukázal na ustanovenie k § 4 ods. 1 až 3, § 15 zákona, článok 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie Pléna Ústavného súdu číslo 36 /95. Podľa názoru žalobcu, vysiela sponzorské odkazy v súlade so zákonom počas celej jeho platnosti. Z minulosti ani v súčasnej dobe nedochádza k porušovaniu pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov a nemá vedomosť o žiadnom počte prípadov porušenia zákona zo strany iných vysielateľov. Pravidlá pre uverejňovanie a obsah sponzorských odkazov sú pre všetkých vysielateľov rovnaké. Podľa názoru žalobcu situácia ohľadom dodržiavania doteraz platných a pre regulačný orgán vyhovujúcich pravidiel vysielania sponzorských odkazov je uspokojivá v súlade s bežným slovenským a európskym rámcom. Doteraz žalovaný žiadnym spôsobom nekorigoval a nepostihoval vysielanie sponzorských odkazov. Žalobca poukázal na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva a má za to, že sponzorské odkazy vysiela v súlade s bežnými pravidlami pre vysielanie sponzorských odkazov a nemá vedomosť o tom, že by sa tieto pravidlá zmenili v dôsledku legislatívnych zmien alebo prijatia iných výkladových pravidiel. Akákoľvek zmena pravidiel mala byť uvážená, pripravená a odsúhlasená všetkými dotknutými subjektmi v súlade s platnou legislatívou s ohľadom na doterajšiu prax a pravidlami v porovnateľných štátoch Európskej únie. Iný postup považuje za neakceptovateľný. Za tendenčný a neospravedlniteľný argument správneho orgánu považuje žalobca vyjadrenie, že k regulácii vysielania sponzorských odkazov nedochádzalo z dôvodov kapacitných. Takéto konanie je neodôvodniteľné, porušujúce ústavné práva, nabúrajúce právnej istoty a predvídateľnosť práva. Žalobca má za to že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a vadám v postupe, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenia § 32 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 36 ods. 2, § 37a ods. 1 písm. d) zákona. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že mu nie je jasné, ako sa môžu výkladové pravidlá ustáliť zo strany vysielateľov. Je zrejmé, že výkladové pravidlá nevznikajú podľa toho, čo a ako vysielatelia vysielajú ale v dôsledku rozhodovacej praxe žalovaného a správnych súdov. Keď žalobca poukazuje na ustálené výkladové pravidlá, neuvádza žiadne rozhodnutie žalovaného, ktorým by vysielanie obdobných sponzorských odkazov odobril. Takéto rozhodnutie nebolo nikdy vydané. Účelom napadnutého rozhodnutia bolo okrem iného poskytnutie podrobného výkladu jednotlivých ustanovení zákona tak, aby žalobca vedel akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy. Z dôvodu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca nebol s takýmto výkladom oboznámený ani nemohol rozumne predvídať ako žalovaný vo veci rozhodne, nebola mu udelená sankcia - pokuta, ale upozornenie na porušenie zákona. Táto sankcia nemá za účel trestať, ale poučiť. Žalovaný k výkladom pojmov sponzorský odkaz a reklama uvedených žalobcom v žalobe uviedol, že predmetný komunikát okrem upozornenia o existencii sponzora a jeho produktu obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality predmetného produktu, a to prostredníctvom verbálnej zložky. Je zrejmé, že táto zložka neprispievala k účelu sponzorského odkazu - informovať o existencii sponzora, či jeho produktu ale nad rámec tohto účelu spôsobom typickým pre reklamu, upriamil pozornosť na vlastnosť produktu - Šumivého acylpirínu prostredníctvom verbálnej aj vizuálnej zložky, „chrípka a bolesť vyšumí...“. Z judikátu uvedeného žalobcom vyplýva, že ide v zásade o dovolené uvedenie sloganu, toto však nesmie obsahovať zdôrazňovanie kvality produktu, či poukazovanie na jeho vlastnosti. Komunikát priamo poukazoval na vlastnosť produktu sponzora, prezentáciu účinnosti lieku, pričom je nepochybné, že práve táto účinnosť je jednou z vlastností, ktorá je pre potenciálnych kupujúcich zaujímavá a jej pozitívne hodnotenie môže ovplyvniť ich spotrebiteľské rozhodnutie. Žalovaný upozornil aj na okolnosť, že aj bežná reklama často neobsahuje priamu výzvu na kúpu ani informáciu o cene, či porovnanie s konkurenciou ale recipienta presviedča k spotrebiteľskému rozhodnutiu nepriamo. Je zrejmé, že pozitívne propagovanie konkrétnej vlastnosti produktu môže ovplyvniť recipienta tým, že bude náchylnejší na kúpenie predmetného produktu. Je teda jednoznačné, že komunikát prekročil účel sponzorského odkazu - informovať o existencii produktu, pretože v dôsledku prezentovaného sloganu mohol pozitívne ovplyvniť rozhodnutie recipienta aby si predmetný produkt kúpil, čím naplnil aj reklamný účel. Ohľadom dynamiky predmetného odkazu žalovaný uviedol, že pre účely sponzorského odkazu postačuje aj statické oznámenie, pričom dynamické oznámenie je typické pre reklamu aj keď zákon dynamickú formu sponzorského odkazu nezakazuje. Uvedené platí za predpokladu, že v dynamickom oznámení nie je recipientom upriamovaná pozornosť na vlastnosti predmetného produktu. Tento predpoklad vzhľadom na prezentovaný slogan splnený nebol. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že reklama pôsobí na diváka intenzívnejšie a agresívnejšími výrazovými prostriedkami, žalovaný nemôže paušálne súhlasiť. Reklama je špecifikovaná v § 32 ods. 1 zákona, podľa ktorého reklama naplní svoj zámer ak podporí predaj, nákup alebo nájom tovaru a služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahne iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa žalovaného tento zámer je možné dosiahnuť aj použitím menej agresívnych výrazových prostriedkov. Reklamy, ktoré sú bežne vysielané v reklamných blokoch často neobsahujú agresívne reklamné techniky ale vplývajú pomerne nenápadne, keď namiesto priamej výzvy na kúpu produktu, obsahujú nepriame presvedčovanie o výnimočných či iných dôležitých vlastnostiach výrobku. Nie je teda možné paušálne súhlasiť s tvrdením žalobcu, že reklama sa snaží priamo presvedčiť k spotrebiteľskému rozhodnutiu a ku kúpe. Ohľadom poukazu žalobcu na dĺžku časového úseku reklamy a sponzorského odkazu žalovaný uviedol, že zákon nestanovuje žiadnu minimálnu dĺžku trvania, ktoré musí mať komunikát aby bol reklamou. Aj komunikát kratšieho trvania môže byť reklamou, ak obsahuje reklamný zámer. Podľa názoru žalovaného, v napadnutom rozhodnutí sa podrobne vysporiadal s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy a následne uviedol dôvody, pre ktoré predmetný komunikát prekročil rámec sponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Použitý propagačný prvok - verbálna zložka odkazujúca na účinnosť lieku, upriamil pozornosť recipienta okrem existencie sponzora a jeho produktu aj na vlastnosť tohto produktu. Nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu ale aj vlastnosť produktu, z čoho je zrejmé, že uvedená propagácia prekročila rámec sponzorského odkazu. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neuviedol skutočnosti, ktoré by dávali do súvislosti oddelenie sponzorských odkazov od iných zložiek vysielania žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je jasne uvedené, prečo mal byť predmetný komunikát oddelený od iných častí programovej služby (strana 12 ). Žalovaný jasne uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že predmetný komunikát bolo potrebné podľa § 34 ods. 1 zákona oddeliť. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že reklamy, ktoré žalobca vysielal v rámci reklamných blokov nepresiahli zákonom povolených 12 minút za hodinu, avšak na okolnosť, že žalovaný dospel k záveru, že komunikát označujúci za sponzora spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o. naplnil definíciu reklamy, je zrejmé, že dĺžku jeho trvania je potrebné započítať do vysielacieho času vyhradeného reklamným šotom. Z uvedeného dôvodu vysielaný reklamný čas prekročil zákonom povolených 12 minút, a preto je zrejmé, že došlo k porušeniu § 36 ods. 2 zákona. Podľa názoru žalobcu, pri ukladaní sankcií zákon vychádza zo zásady " prvotného upozornenia " čo znamená, že podmienkou pre uloženie pokuty je predchádzajúce uloženie sankcie - upozornenie na porušenie zákona. Hoci bol žalobca za porušenie ustanovenia § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona už v minulosti sankcionovaný a žalovaný mohol uložiť vyššiu pokutu, uložil žalobcovi miernejšiu sankciu z dôvodu, že z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti nebolo možné rozumne predvídať, ako žalovaný v danej veci rozhodne. Námietka žalobcu, že mu nebola uložená pokuta, ale len upozornenie na porušenie zákona je teda úplne irelevantná. K námietke žalobcu ohľadom argumentácie o niekoľkoročnej vysielacej praxi sponzorských odkazov a neexistencie nových výkladových pravidiel žalovaný uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi vysielacou praxou žalobcu a aplikačnou praxou žalovaného. Okolnosť, že žalobca v minulosti vysielal sponzorské odkazy v obdobnej forme, za ktoré mu nebola udelená sankcia ešte neznamená, že boli vysielané v súlade so zákonom, prípadne výkladovými pravidlami. Výkladové pravidlá môžu byť vytvárané jedine rozhodovacou činnosťou žalovaného a nie vysielacou praxou vysielateľa. Akceptovaním názoru žalobcu by došlo k absurdnému záveru, že, ak sa vysielateľ dopustí správneho deliktu o ktorom sa rada nedozvie a neuloží zaň sankciu, vytvorí sa výkladové pravidlo, v dôsledku ktorého predmetný správny delikt už nebude deliktom ale bude konaním v súlade so zákonom. Žalovaný začatie správnych konaní jasne uviedol v oznámeniach o začatí správneho konania a žalobca bol náležite informovaný čo je ich predmetom. V súvislosti s pravidlami súvisiacimi so zaraďovaním sponzorských odkazov do vysielania žalovaný uviedol, že do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nevytvoril vo svojej rozhodovacej činnosti žiadne aplikačné pravidlá, podľa ktorých by bolo vysielanie sponzorských odkazov v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 27.9.2005, ktorým uložil sankciu 100 000,- Sk vysielateľovi Slovenská televízia za porušenie obdobnej povinnosti. Žalobcova argumentácia vychádza z mylného názoru, že žalovaný mal povinnosť vydať dokument, ktorý by obsahoval výkladové pravidlá pre posudzovanie sponzorských odkazov, dokument zaslať vysielateľom a následne ho považovať za záväzný pri skúmaní dodržiavania povinností. Takáto právomoc jej zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva. Žalovaný nie je kompetentný na vydávanie dokumentov, ktoré obsahujú záväzný výklad jednotlivých ustanovení zákona. Jediným spôsobom ako môže žalovaný určovať výkladové pravidlá, je prostredníctvom jeho rozhodovacej činnosti. Napadnutým rozhodnutím žalovaný upozornil žalobcu na to, že porušil zákon a poskytol mu podrobný výklad predmetných ustanovení, aby v budúcnosti vedel, akým spôsobom môže vysielať sponzorské odkazy v súlade so zákonom. Súvisiace námietky žalobcu ohľadom podkladu rozhodnutia pokladal žalovaný za nedôvodné. V zmysle obsahu podanej žaloby, žalovaný vykonáva permanentný dohľad nad dodržiavaním zákona a sankcionuje každý správny delikt. Táto fikcia je mimo reality, pretože žalovaný nemôže sankcionovať každý správny delikt ale len ten o páchaní ktorého sa dozvie. Žalobca ignoruje fakt, že žalovaný nie je objektívne schopný dozvedieť sa o všetkých správnych deliktoch a následne ich aj sankcionovať. Žalovaný má svoje kapacitné možnosti, ktoré sú z veľkej časti vyčerpané riešením sťažností a následným vedením správnych konaní, ktoré z nich vzídu. Žalovanému nebola doručená žiadna sťažnosť týkajúca sa sponzorského odkazu žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný v minulosti nesankcionoval žalobcu za vysielanie obdobných sponzorských odkazov a za ich neoddelenie a prekročenie 12 minútového reklamného času, nie je z hľadiska posúdenia zákonnosti odvysielania sponzorského odkazu relevantná. Podstatné je, či žalobca svojím konaním porušil alebo neporušil zákon. Podľa názoru žalovaného správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, jeho rozhodnutie má všetky náležitosti a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe Správy o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona číslo 308/2000 Z.z., začal žalovaný dňa 11.1.2011 správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona z dôvodu, že na televíznej programovej službe TV Markíza, dňa 2.11.2010 o cca 20,13 hod. a 21,04 hod. odvysielal pred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 117. časť“ a o cca 21,04 hod. a 22,05 hod. pred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 118. časť“ komunikátory označujúce sponzora programu, spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o., ktorými mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamného šotu bez jeho rozoznateľného zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby a v čase od 20.00 hod. do 21. 00 hod. a od 21.00 hod do 22.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Vzhľadom na verbálnu zložku komunikátu, ktorá pozitívne hodnotila vlastnosti produktu sponzora, vzniklo dôvodné podozrenie, že komunikát mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona a jeho odvysielaním mohlo dôjsť k porušeniu § 36 ods. 2 zákona. Žalovaný žiadal žalobcu o zaslanie stanoviska v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania (16.2.2011). Žalobca doručil dňa 15.3.2011 žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Dňa 10.5.2011 prebehlo hlasovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu na ktorom sa žalovaný uzniesol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti tak, ako bolo definované v oznámení o začatí správneho konania. Dňa 10.5.2011 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Po popise priebehu konania, zisteného skutkového stavu, citácie ustanovení zákona (v súlade s obsahom vyjadrenia k žalobe), rozviedol svoju správnu úvahu ohľadom výkladu pojmov: reklama, sponzorský odkaz. V tejto súvislosti poukázal na špecifikáciu uvedených pojmov stanovenú v § 38 a § 32 ods. 1 zákona. Podľa názoru žalovaného, každý odvysielaný komunikát napĺňajúci definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, je reklamou so všetkými dôsledkami, ktoré s touto skutočnosťou zákon spája. Sponzorovanie, je propagáciou sponzora, ktorá sa vo vysielaní prejavuje najmä prostredníctvom označenia sponzora, ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po sponzorskom programe. Vizuálne má blízko k reklame. Sponzorovanie a odvysielanie sponzorského odkazu sú podľa žalovaného dve odlišné veci. Sponzorovanie je komplexná činnosť, ktorá presahuje samotný obsah vysielania. Sponzorský odkaz je naproti tomu konkrétna samostatná časť vysielania. Keďže nemá zákonnú definíciu v praxi, vyvstáva otázka jeho možného obsahu. Je však zrejmé, že pokiaľ akýkoľvek komunikát, a teda aj sponzorský odkaz, napĺňa definíciu reklamy, je z pohľadu zákona reklamou. Vysielanie reklamy na seba viaže iné právne dôsledky ako sponzoring a je veľmi dôležité vedieť určiť kritérium na ich odlíšenie. Zámerom reklamy musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Na dosiahnutie tohto účelu môže reklama obsahovať akékoľvek prvky, ktoré zákon nevylučuje. Reklama teda môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie kvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb alebo iné špecifické propagačné prvky. Toto vymedzenie je zároveň limitom pre obsah sponzorského odkazu. Sponzorský odkaz nesmie obsahovať špecifické propagačné prvky charakterizujúce reklamu. Podľa názoru žalovaného by sponzorský odkaz nemal obsahovať špecifické propagačné prvky, a to vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti produktu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na smernicu číslo 89/552/ EHS. Sponzorský odkaz teda má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský odkaz stal zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát vysielaný žalobcom obsahoval verbálnu zložku " Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí“. V tomto prípade, podľa názoru žalovaného, v dôsledku použitého sloganu, došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu tovaru, keď bola vyzdvihnutá jeho vlastnosť - účinnosť lieku. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a naplnil definíciu reklamy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zároveň uvádzal dôvody rozhodnutia vyjadrené aj v jeho stanovisku k žalobe. Žalovaný zároveň zistil, že odvysielané komunikáty napĺňajúce definíciu reklamy trvali 10 sekúnd a zákonom určený čas na reklamu v rámci jednej hodiny presiahol v čase medzi 20.00 až 21.00 hod. o 3 sekundy a medzi 21.00 až 22.00 hod. o 20 sekúnd zákonom určených 12 minút na vysielanie reklamy v rámci jednej hodiny vysielania. Podľa § 5 ods. 1, písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. Podľa čl. 1 písm. h) až m) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ, ktorou bola nahradená Smernica č. 89/552/EHS (účinná do 1.5.2010), "audiovizuálne komerčné oznamy" sú obrazy so zvukom alebo bez zvuku, ktoré sú určené na priame alebo nepriame propagovanie tovaru, služieb alebo dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Takéto obrazy sprevádzajú alebo sú zahrnuté do programu za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie. Formy audiovizuálneho komerčného oznamu zahŕňajú okrem iného televíznu reklamu, sponzorovanie, telenákup a umiestňovanie produktov; "televízna reklama" je akákoľvek forma vysielania oznamov za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo vysielanie na účely vlastnej propagácie verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou osobou v súvislosti s obchodovaním, podnikaním, remeslom alebo povolaním s cieľom podporiť odbyt tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov za odplatu; "skrytý audiovizuálny komerčný oznam" je slovná alebo obrazová informácia o tovaroch, službách, názve, ochrannej známke alebo činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programoch, ak poskytovateľ mediálnej služby má zámer takúto informáciu použiť na reklamu a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu. Takáto informácia by sa mala považovať za zámernú najmä v prípade, ak sa vykoná za odplatu alebo za podobnú protihodnotu; "sponzorstvo" je akýkoľvek príspevok poskytnutý verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou osobou, ktoré nie sú zapojené do poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb alebo výroby audiovizuálnych diel, na financovanie audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov na účely podpory svojho názvu, ochrannej známky, dobrého mena, činností alebo výrobkov; "telenákup" je vysielanie za odplatu priamych ponúk pre verejnosť s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov; "umiestňovanie produktov" je každá forma audiovizuálneho komerčného oznamu pozostávajúca z uvedenia produktu, služby či príslušnej obchodnej značky alebo zmienky o nich, aby sa zdôraznili v programe za odplatu alebo za podobnú protihodnotu; Podľa článku 9, bod 1, písm. a) Smernice, členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne komerčné oznamy poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, spĺňali tieto podmienky: audiovizuálne komerčné oznamy musia byť ľahko odlíšiteľné. Skryté audiovizuálne komerčné oznamy sa zakazujú; Podľa čl. 10 Smernice, audiovizuálne mediálne služby alebo programy, ktoré sú sponzorované, spĺňajú tieto požiadavky: a) ich obsah a v prípade televízneho vysielania ich chronologická štruktúra nesmú byť v žiadnom prípade ovplyvnené takým spôsobom, ktorý by mal vplyv na zodpovednosť a redakčnú nezávislosť poskytovateľa mediálnej služby; b) nesmú priamo podporovať nákup alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými propagačnými odkazmi na tieto tovary alebo služby; c) diváci musia byť jasne informovaní o existencii sponzorskej zmluvy. Sponzorované programy musia byť jasne označené názvom, logom a/alebo akýmkoľvek iným symbolom sponzora, ako napríklad odkazom na jeho výrobok (výrobky) alebo službu (služby) alebo jeho rozlišovací znak spôsobom vhodným pre programy na začiatku, počas a/alebo na konci programov. Podľa ust. § 31a ods. 1 až 5 zákona, mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. Mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná. Mediálna komerčná komunikácia musí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky. Podľa ust. § 36 ods. 2 zákona, vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 o reklame v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona a) reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu, b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním, c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) tabakový výrobok je výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je čo len čiastočne vyrobený z tabaku, e) sponzorstvo tabakového výrobku je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, na podujatie alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama tabakového výrobku; sponzorstvom tabakového výrobku nie je plnenie, ktoré je poskytnuté ako odplata za tovar alebo službu, f) objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy. Podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 zákona, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Z dikcie zákona, v ktorom je určené, že Rada niektorú zo sankcií "uloží" vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinnosti, Rada sankciu musí uložiť. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Upozornenie je samostatným druhom sankcií. Svojím charakterom je výlučne výchovným opatrením, s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie, navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Od vysielateľov totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou, či príspevkom. Upozornenie musí teda určitým spôsobom určiť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu či témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania, či prezentácie V napadnutom rozhodnutí žalovaný dostatočne podrobne rozviedol, v čom videl porušenie zákona, uviedol, akým spôsobom je potrebné rozlišovať vo vysielaní reklamu od sponzorských odkazov. Podľa názoru súdu v danom prípade odvysielaním príspevku dňa 27.9.2010 o cca 19.49 hod. a 19.53 hod. pred a po programe „Počasie“, ohľadom jeho sponzora, nebola naplnená charakteristika sponzorstva podľa vyššiecitovaných noriem, podľa ktorých musí sponzorský odkaz slúžiť na účely podpory svojho názvu, ochrannej známky, dobrého mena, činností alebo výrobkov. Odvysielaný odkaz okrem uvedenia názvu sponzora, označeniu jeho výrobku, poukázal aj na vlastnosti predmetného produktu, ktorý mohol ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutie a naplnil tak charakteristiku reklamy. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom a vecne správne v súlade so zákonnou úpravou vysporiadal s výkladom pojmov „reklama“ a „sponzorský odkaz“, keď v rozhodnutí uviedol, že sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský odkaz stál zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát vysielaný žalobcom obsahoval verbálnu zložku " Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí“. V tomto prípade, podľa názoru žalovaného, v dôsledku použitého sloganu, došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu tovaru, keď bola vyzdvihnutá jeho účinnosť. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a naplnil definíciu reklamy. Z vykonaného zisťovania zároveň vyplynulo, že žalobca v rámci času určeného zákonom na vysielanie reklamy v rámci časového rozpätia 1 hodiny, v dĺžke maximálne 12 minút, túto dobu prekročil, čím došlo k porušeniu povinností vysielateľa podľa § 36 ods. 2 zákona. V I. časti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 34 ods. 1 zákona, t.j. porušil povinnosť súvisiacu s odvysielaním reklamy, hoci odvysielaný komunikát mal byť sponzorským odkazom. I keď odvysielané príspevky nespĺňali náležitosti sponzorského odkazu, t.j. ich označením a odvysielaním došlo k porušeniu § 38 zákona, čo však žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, tým, že tieto komunikáty spĺňali charakteristiku reklamy, čo riadne žalovaný odôvodnil, došlo pri ich odvysielaní aj k porušeniu ust. § 34 ods. 1 zákona. Neuvedenie porušenia ust. § 38 zákona do výroku napadnutého rozhodnutia, podľa názoru súdu, vzhľadom na kontext celého rozhodnutia, nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Účelom súdneho konania nie je vrátenie veci do štádia správneho konania len z dôvodu formálnej vady, ak by nové rozhodnutie vo veci neprinieslo pre účastníka priaznivejší výsledok. Žalobcovi žalovaný poskytol priestor na vyjadrenie sa k veci, predloženie nových dôkazov, poučil ho o možnosti nahliadnuť do spisu z ktorého si mohol zabezpečiť kópie a odpisy, a preto súd v postupe žalovaného nezistil vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na zákonnosť skúmaného rozhodnutia nemá vplyv okolnosť, že žalobca už v minulosti podobným spôsobom aplikoval vo vysielaní sponzorský odkaz, pričom doposiaľ nebol sankcionovaný ani skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi pred vydaním rozhodnutia výklad zákonných ustanovení. Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol odvysielaný žalovaným monitorovaný program a jeho prepis ako i stanovisko žalobcu k veci. Žalovaný konal v lehotách podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., podľa ktorého rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 5 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie spĺňalo náležitosti správneho rozhodnutia. Správna úvaha žalovaného bola dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozvinutá. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo porušené právo žalobcu zaručené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, pretože i právo vyjadrovať svoje názory, rozširovať informácie v televízií možno len za splnenia podmienok stanovených zákonom podľa ods. 2 posledná veta predmetného článku. Jednotlivé podmienky vysielania sú stanovené zákonom č. 308/2000 Z.z., ktoré boli popísané vyššie. Podľa názoru súdu, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, súd sa stotožnil so skutkovým zistením žalovaného a s jeho právnym názorom, vo veci nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. S prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.