Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/201/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201060 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201060.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, zastúpený JUDr. Petrom Šrobárom, advokát so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov SR, so sídlom: Odborárske námestie č. 3, 817 60 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9.4.2010, jednomyseľné, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.5.2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného pod číslom 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9.4.2010, ktorým potvrdil opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR číslo konania 02428/2010-Ui-P1360/09-11 zo dňa 8.3.2010, ktorým boli žalobcovi uložené tieto povinnosti: 1. bezodkladne odo dňa nadobudnutia právoplatnosti opatrenia uviesť do súladu s § 6 ods. 1 písm. e) a i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v platnom znení (ďalej len zákon č. 428/2002 Z.z.), spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb: V.. V. K., J.. F. K. a V.. P. K., bytom X. X, XXX XX A., zverejnených na webovej stránke žalobcu tak, že osobné údaje dotknutých osôb na rozhodnutí Stavebného úradu v rozsahu titul, meno, priezvisko budú zlikvidované, 2. do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto opatrenia uviesť do súladu s § 6 ods. 1 písm. e) a i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., spracovanie osobných údajov dotknutých osôb, ktorých údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa sú spracované v súvislosti so stavebným konaním v rozhodnutiach staveného úradu žalobcu zverejnených na webovej stránke žalobcu tak, že osobné údaje dotknutých osôb na rozhodnutiach Staveného úradu v rozsahu titul, meno, priezvisko budú zlikvidované, 3. do 7 dní po splnení povinností uloženej v bode 2 písomne informovať Úrad o splnení tejto povinnosti. Žalobca citujúc § 6 ods. 1 písm. i), e), § 47 zákona č. 428/2002 Z.z., článok 19 ods. 3, článok 26 ods. 5 Ústavy SR, § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), § 11 zákona č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník) ako aj § 247 ods. 1 a 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) namietal narušenie jeho subjektívneho práva ako orgánu verejnej moci poskytovať informácie. Podľa názoru žalobcu oprávnene zhromaždil ako orgán verejnej moci pri prenesenom výkone štátnej správe údaje o osobách tak, aby bolo možné zabezpečiť dostatočne jasne a adresne účel konania o odstránení stavby - stavebných úprav, pričom údaje, ktoré zistil aj zverejnil v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Preto má za to, že týmto svojím konaním neporušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z.z. tak ako mu to dáva za vinu žalovaný. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmý kauzálny nexus medzi výrokom „V predmetnom stavebnom konaní sa nepreukázal záujem verejnosti a nebolo potrebné postupovať doručovaním písomnosti verejnou vyhláškou“ a prejednávanou vecou pričom konštatoval, že žalovaný posudzoval de facto zákonnosť doručovania písomnosti žalobcom. Žalobca je toho názoru, že zverejňovaním osobných údajov nezasiahol do súkromného a rodinného života dotknutých osôb a nezverejnil informácie, ktoré tvoria predmet ochrany osobnosti podľa § 11 zákona Občianskeho zákonníka. Týmto žalobca považoval opatrenia žalovaného za úkon, ktorým mu zasahuje do práva poskytovať informácie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, taktiež žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručeného tunajšiemu súdu dňa 2.7.2010 navrhol v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že pri vydaní napadnutých opatrení sa neriadil platným právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo že by prekročil kompetencie, ktoré mu dáva zákon č. 428/2002 Z.z.. Je toho názoru, že nezasiahol do žalobcovho „Práva zverejňovať informácie o svojej činnosti transparentným a prístupným spôsobom pre bližšie neurčený počet fyzických a právnických osôb“; toto tvrdenie považuje za účelové a vo vzťahu k determinovaniu tejto osobitnej náležitosti žaloby aj za právne nepodstatné. Žalovaný má zato, že žalobca v žalobnom návrhu nevymedzil dostatočne porušenie svojich subjektívnych práv. Poukazuje na skutočnosť, že článok 26 ods. 5 Ústavy SR na ktorý žalobca sa odvoláva pri identifikácii ukrátenia svojho subjektívneho práva, je politické právo na informácie od orgánov verejnej moci a nie právo orgánov verejnej moci poskytovať informácie. Uviedol, že právo na informácie podľa tohto ustanovenia má prijímateľ informácie a nie orgán vystupujúci v pozícii povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Ďalej uviedol, že vytýkané nedostatky uvádzané v opatreniach, a to nedodržanie § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z.z. je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlené, že zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb na rozhodnutí Stavebného úradu umiestneného na verejne prístupnej webovej stránke prevádzkovateľa, nezodpovedá účelu na ktorý boli osobné údaje zhromaždené. Poukázal na to, že na splnenie účelu spracúvania, ktorý je vydanie rozhodnutia v správnom konaní, nie je potrebné ani nevyhnutné, aby zároveň došlo k zverejneniu osobných údajov dotknutých osôb. Poukázal na to, že opatrenia smerujú výlučne proti neoprávnenému zverejňovaniu osobných údajov na rozhodnutiach žalobcu pričom nijak neobmedzuje možnosti správneho orgánu získavať osobné údaje a zákonným spôsobom ich využívať na účely stavebného konania. Danými opatreniami bolo žalobcovi zakázané iba zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb. S poukazom na obsah zápisnice o podaní vysvetlenia pod číslom 04477/2009Ui- P1360/09-9 zo dňa 25.2.2010 uviedol, že tvrdenie žalobcu o jeho zasahovaní do spôsobu doručovania písomnosti verejnou vyhláškou, je účelové a zavádzajúce a s prejednávanou vecou bezprostredne nesúvisí. Žalovaný vytýkal neprimeraný spôsob poskytovania informácie, ktorá žalobcovi vyplývala z článku 26 ods. 5 Ústavy SR a následne z § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Zdôraznil, že predmetom prejednávanej veci nebolo zasahovanie žalobcu do osobných údajov súkromného a rodinného života dotknutých osôb alebo ochrana osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, ale neoprávnené zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb, čím došlo k porušeniu zákona č. 428/2002 Z.z.. Podľa názoru žalovaného žalobca citáciou nálezu Ústavného súdu SR, č. I. ÚS 57/2000 z 26.4.2001 neuviedol v čom spočíva nezákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného. Práve naopak poukázal na to, že z uvedeného textu vyplýva potreba chrániť práva a slobody len v takej miere a v takom rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému popretiu iného práva alebo slobody. V danom prípade konaním žalobcu podľa žalovaného došlo k popretiu iného práva a to práva dotknutej osoby na ochranu osobných údajov pred ich neoprávneným zverejňovaním. Žalovaný vzhľadom na to, že žalobca v žalobnom návrhu ale ani v priebehu konania nepreukázal, že by jeho subjektívne práva boli napadnutými rozhodnutiami porušené, žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní jednomyseľné (§ 3 ods. 9 zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotno-právnych alebo procesno-právnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bolo uložené vykonať úkony potrebné na odstránenie protiprávneho stavu vo veci neoprávneného zverejňovania osobných údajov dotknutých osôb. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia ktoré bolo Úradu na ochranu osobných údajov SR doručené dňa 2.12.2009 začal Úrad v dňa 3.12.2009 konanie podľa § 38 ods. 1 písm. f) a § 44a zákona č. 428/2002 Z.z. voči prevádzkovateľovi Mestská časť Bratislava - Staré mesto zamerané na preverenie zákonnosti zverejňovania osobných údajov dotknutých osôb na rozhodnutiach Stavebného úradu. Úradom bolo zistené a preukázané v rámci uvedeného konania, že na webovej stránke prevádzkovateľa S.:/..B..sk je zverejnené rozhodnutie Stavebného úradu č. SU2009-179 (číslo jednania 694/2008/33513/2009/URS/Vas/K-135) internetová adresa S.:/..B..B.-W.-P.-B.-L..S.?W.-J., ktoré obsahuje osobné údaje dotknutých osôb V.. V. K., J.. F. K. a V.. P. K., X. X, XXX XX A., v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa. Toto rozhodnutie Stavený úrad vydal v rámci konania o odstránení stavby, ktoré sa začalo na základe Žiadosti o vykonanie štátneho stavebného dohľadu podanej spoluvlastníkmi rodinného dvojpodlažného domu s podkrovím na uvedenej adrese. Zo zápisníc o podaní vysvetlenia doložených do administratívneho spisu zo dňa 13.1.2010 a 25.2.2010 vyplýva, že prevádzkovateľ k zverejneniu informácii na svojej verejne prístupnej webovej stránke uviedol, že zverejnenie vykonal na základe Stavebného zákona a zákona o správnom konaní. Prevádzkovateľ sa vyjadril, že zverejňuje len konečné rozhodnutia (stavebné povolenia) na verejne prístupnej webovej stránke na ktorej sa archivujú stavebné rozhodnutia neobmedzene dlho a na úradnej tabuli na ktorej sú zverejnené 15 dní. K doručovaniu písomnosti v rámci stavebného konania sa vyjadril tak, že ich zverejňuje doporučenou listovou zásielkou a taktiež obdobným spôsobom zverejňuje aj konečné rozhodnutia teda zasiela ich dotknutým osobám písomne a zároveň ich zverejňuje aj na úradnej tabuli a verejne prístupnej webovej stránke. Pokiaľ išlo o zverejnenie rodného čísla dotknutej osoby V.. F. F. prevádzkovateľ uviedol, že túto odstráni ešte v deň podania vysvetlenia. Taktiež prevádzkovateľ vysvetlil úradu spôsob doručovania v predmetnom stavebnom konaní, že nebol dôvod na doručovanie účastníkom konania verejnou vyhláškou. Na základe uvedených zistení Úrad na ochranu osobných údajov SR vydal opatrenie pod č.k. 02428/2010-Ui-P1360/09-11 zo dňa 8.3.2010, ktorým uložil prevádzkovateľovi odstránenie časti zverejnených informácií. Námietku prevádzkovateľa Mestská časť Bratislava - Staré mesto predseda úradu zamietol a uložené opatrenie potvrdil rozhodnutím č.: 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9.4.2010. Na konanie podľa ust. § 51 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. tento zákon upravuje a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní, b) zásady spracúvania osobných údajov, c) bezpečnosť osobných údajov, d) ochranu práv dotknutých osôb, e) cezhraničný tok osobných údajov, f) registráciu a evidenciu informačných systémov, g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Podľa odseku 2) Tento zákon sa vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, ako aj na ostatné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré spracúvajú osobné údaje, určujú účel a prostriedky spracúvania alebo poskytujú osobné údaje na spracúvanie. Podľa odseku 4) tento zákon sa vzťahuje na osobné údaje systematicky spracúvané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním osobných údajov vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. ich získavanie, zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, likvidácia, ich prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie. Podľa § 6 ods. 1 písm. e) a i) zákona č. 428/2002 Z.z. Prevádzkovateľ je povinný e) získavať osobné údaje na rozdielne účely osobitne a zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené; je neprípustné združovať osobné údaje, ktoré boli získané na rozdielne účely, i) spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje tomuto zákonu ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ani ich neobchádza; súhlas dotknutej osoby si nesmie prevádzkovateľ vynucovať a ani podmieňovať hrozbou odmietnutia zmluvného vzťahu, služby, tovaru alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi zákonom. Podľa § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. (1) Osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm. b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a) a § 23 ods. 5. (2) Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe súhlasu dotknutej osoby, je povinný v prípade pochybností preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že súhlasom disponuje. Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom. Písomný súhlas preukazuje prevádzkovateľ úradu dokladom, ktorý potvrdzuje poskytnutie súhlasu. Dôkaz o súhlase obsahuje najmä údaj o tom, kto súhlas poskytol, komu sa tento súhlas dáva, na aký účel, zoznam alebo rozsah osobných údajov, dobu platnosti súhlasu a podmienky jeho odvolania. Súhlas daný v písomnej forme je bez vlastnoručného podpisu toho, kto súhlas dáva, neplatný. (3) Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, 4) ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a). (4) Ďalej bez súhlasu uvedeného v odseku 1 možno osobné údaje spracúvať len vtedy, ak a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby, c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu, d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c), e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť, f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia. (5) Osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. To neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná osoba chráni svoje zákonné práva alebo právom chránené záujmy, alebo oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa odseku 3 alebo § 9 ods. 1 písm. a). Ten, kto takto osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom. (6) Zoznam osobných údajov podľa odseku 3 a § 9 ods. 1 písm. a) možno nahradiť rozsahom osobných údajov len vtedy, ak vzhľadom na účel spracúvania osobných údajov ustanovený v osobitnom zákone sa nedajú vopred konkrétne určiť jednotlivé osobné údaje, ktoré majú byť predmetom spracúvania; prevádzkovateľ je povinný pri takomto spracúvaní osobných údajov postupovať podľa § 6 ods. 1 písm. d) s výnimkou tých prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje na účely súdneho konania a v súvislosti s ním. Zoznam tretích strán podľa odseku 3 a § 9 ods. 1 písm. a) možno nahradiť určením okruhu tretích strán len vtedy, ak vzhľadom na povahu veci nemožno vopred špecifikovať jednotlivé tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, alebo ak tretie strany tvoria skupinu subjektov s rovnakým predmetom činnosti a vykonávajú spracúvanie osobných údajov na rovnaký alebo rovnaké účely, prípadne ak zloženie takejto skupiny podlieha neustálej zmene. (7) Ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby. 7) (8) Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 8) súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 9) (9) Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona môže poskytnúť jej blízka osoba. 10) Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas. (10) Ustanovenie odseku 6 sa použije aj v prípadoch, keď sa postupuje podľa § 5 ods. 2 alebo § 10 ods. 1 alebo 2. (11) Osobné údaje dotknutej osoby možno poskytnúť z informačného systému inej právnickej osobe, fyzickej osobe, prípadne subjektu v cudzine len spolu s písomným dokladom o danom súhlase, ak tento zákon takýto súhlas vyžaduje; ten, kto osobné údaje takto poskytuje, môže písomný doklad o danom súhlase nahradiť písomným vyhlásením prevádzkovateľa o udelení súhlasu dotknutými osobami, ak prevádzkovateľ vie preukázať, že písomný súhlas dotknutých osôb bol daný. (12) Osobné údaje podľa odseku 4 písm. c) a podľa § 9 ods. 1 písm. b) možno spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby len po dobu, kým nezaniknú dôvody, ktoré neumožňovali získať súhlas dotknutej osoby. Ak dôvody zanikli, ten kto osobné údaje spracúva, zabezpečí súhlas dotknutej osoby. (13) Ten, kto tvrdí, že spracúva zverejnené osobné údaje, na požiadanie preukáže úradu, že spracúvané osobné údaje boli už zverejnené. (14) Užívateľ môže sprístupnené osobné údaje o dotknutej osobe spracúvať len pre vlastnú potrebu výlučne v rámci osobných alebo domácich činností. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako prevádzkovateľ napadnuté informácie zverejnil na svojej webovej stránke. Je treba poukázať na to, že argumenty prevádzkovateľa uvedené v žalobe proti napadnutým opatreniam nerešpektovali ustanovenia správneho poriadku ani Stavebný zákon a rovnako ani zákon č. 428/2002 Z.z. Prevádzkovateľ porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) a ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z.z., ktorými sa upravujú základne povinnosti prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov o dotknutých osobách v informačnom systéme. Na zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb (titul, meno, priezvisko) v stavebnom rozhodnutí (ktoré v čase zverejnenia nebolo navyše ani právoplatné) prevádzkovateľ nemal žiaden právny titul. Pod spracúvaním osobných údajov (spôsob spracúvania) sa rozumie „Vykonávanie akýchkoľvek operácii alebo súboru operácii s osobnými údajmi, napríklad ich získavanie zhromažďovanie zaznamenávanie ... alebo zverejňovanie“ (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z.z.). Avšak pri uvedenom zverejňovaní je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť aby sa osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z.z.). Na základe vyššie citovaných ustanovení je nesporné, že uplatňovanie zásady ohľadne informovanosti verejnosti o správnom konaní nesmie byť na úkor iných zákonom chránených záujmov (napríklad záujmov chránených zákonom č. 428/2002 Z.z.). Je treba súhlasiť s názorom žalovaného, že podstatou tejto ochrany v praxi spočíva v tom, že správny orgán rešpektuje v rámci svojho postupu požiadavky osobitných predpisov (predovšetkým zákonné obmedzenia vyplývajúce z nich). Podľa uvedeného je prevádzkovateľ povinný na svojej úradnej tabuli, či na internete, prípadne aj iným vhodným spôsobom, informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení stavebného konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti, avšak správny poriadok a ani stavebný zákon explicitne neupravujú zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb (účastníkov konania alebo tretích osôb). Preto aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, na účely informovania verejnosti nie je nevyhnutné aby na zverejnenom rozhodnutí boli aj osobné údaje fyzických (dotknutých) osôb. V súvislosti s článkom 26 ods. 5 Ústavy SR., na ktorý žalobca v predmetnej veci poukazuje, súd v zhode s názorom žalovaného uvádza, že uvedený článok neupravuje právo orgánov verejnej moci poskytovať informácie, ale povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Je nesporné, že právo na informácie podľa uvedeného článku má prijímateľ informácie a nie orgán vystupujúci v pozícii povinnej osoby. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zverejňuje údaje v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a že neporušuje § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 428/2002 Z.z., pretože v čase prešetrovania oznámenia žiadny zákon neustanovoval podmienky zverejnenia osobných údajov (vo vytknutom rozsahu) dotknutých osôb. Z administratívneho spisu súd nezistil, že by žalovaný zasahoval do kompetencie postupu žalobcu vo veci doručovania písomností. Vo veci šlo len o konštatáciu zisteného skutkového stavu zachyteného do vyššie spomenutej zápisnice (č. 04477/2009Ui- P1360/09-9 zo dňa 25.2.2010). Súd súhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) avšak správne orgány sú tiež povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb (§ 3 ods. 6 Správneho poriadku). V danom prípade základnou povinnosťou prevádzkovateľa bolo získať osobné údaje a zabezpečiť ich spracovanie výlučne spôsobom ktorý zodpovedá účelu na ktorý boli zhromaždené a zároveň spracovať ich v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu na ochranu osobných údajov a taktiež ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Z administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že predmetom prejednávanej veci bolo neoprávnené zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb a nie ochrana osobnosti alebo zasiahnutie do súkromného a rodinného života dotknutých osôb. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalovaný poprel právo poskytovať informácie žalobcovi, práve naopak preukázal, že žalobca poskytol informácie v neprimeranom rozsahu, čím nepochybne došlo k porušeniu povinností pri spracovaní osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu ako to zverejnil na svojej webovej stránke. Rovnako súd konštatuje, že žalobca nepreukázal žiadnu skutočnosť dokazujúcu, že žalovaný pri ukladaní opatrenia nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav alebo že by jeho rozhodnutia nemali oporu v právnych predpisov Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, že správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.