Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Cbi/17/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109221330 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:2109221330.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej - správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v konkurze, Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO, 36 227 803 zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: O. D., O. XX, XXX XX J., v 2. rade: S. D., O. XX, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 37 994 018 - správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199, o zaplatenie 494,33 Eur istiny s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovaným v 1. a v 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 24.09.2009 si uplatnil žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. voči žalovanému v 1. rade právo na zaplatenie 494,33 Eur z titulu dlžného nájomného za mesiace 10/08 až 03/09 spolu s poplatkom z omeškania zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.02.2009 do zaplatenia a zo sumy 74,07 Eur odo dňa 06.03.2009 do zaplatenia. Poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade užíva byt č. 4 nachádzajúci sa v J. na ulici O. XX, na 2. poschodí, pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva, a to na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 15.04.1994, v ktorej sa zaviazal platiť nájomné k 5. dňu mesiaca. Správca konkurznej podstaty zapísal uvedený byt do súpisu konkurznej podstaty. Doteraz nebolo rozhodnuté o vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty a žalobcovi patrí nakladať s majetkom podstaty. Úpadca bol do marca 2009 vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. 6Cbi/17/2009-135 zo dňa 14.11.2011, právoplatným dňa 06.12.2011 pripustil vstup S. D., O. XX, XXX XX J., ako žalovanej v 2. rade. Žalobca bol toho názoru, že ako manželka žalovaného v 1. rade i ona je pasívne legitimovaná v konaní, pretože v rozhodnom období ide o spoločný nájom bytu manželov. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrili. Súd uznesením č.k. 6Cbi/17/2009-68 zo dňa 24.11.2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo 2/2011-94 zo dňa 02.02.2011, právoplatným 21.02.2011 pripustil vstup Mgr. Ing. Pavla Korytára - správcu konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník sa k veci vyjadril jednak v oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 15.10.2009, ako aj v podaní zo dňa 23.05.2011. Poukázal na to, že zapísanie do konkurznej podstaty majetku nepodliehajúceho konkurzu zakladá protiprávny stav, so všetkými právnymi dôsledkami. Pokiaľ ide o správu majetku, táto správa sa neviaže na súpis majetku, ale na skutočnosť, že majetok konkurzu podlieha. Ak potom v okamihu vyhlásenia konkurzu majetok úpadcovi nepatril a tento majetok nenadobudol ani počas konkurzu, nemohlo na správcu ex lege prejsť ani nakladanie s týmto majetkom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento majetok správca do konkurzu spísal alebo nie. Poukázal aj na to, že Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.09.2008 zamietol žalobu žalobcu voči Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi - správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. a predmetom žaloby bol aj byt, vo vzťahu ku ktorému sú uplatňované nároky v tomto konaní. I keby žalobca mal predmetný majetok v súpise, čo doposiaľ nijako nepreukázal, je tento povinný vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v súlade s § 19 ods. 1 ZOV. K výške dlhu žalovaných za obdobie november 2008 - marec 2009 uviedol, že vedľajší účastník z dôvodu opatrnosti a predídenia možného odpredaja bytov prijaté platby za služby spojené s užívaním bytu poukázal na bankový účet žalobcu spolu s údajmi o nájomcoch, príslušných variabilných symboloch a ich identifikáciu celkom v sume 104.000,- Eur. Žalobca preto mal tieto preddavky nájomcov zahrnúť vo vyúčtovaní. Vedľajší účastník tak poukázal v sume 104.000,- Eur úhrady od žalovaných vo výške 387,56 Sk za služby. Bol toho názoru, že v prípade vyhovenia žalobe by išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Ďalej poukázal na aj závery Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. značkou 44Cbi/6/2007. Navrhol žalobu zamietnuť. Súd vykonal vo veci pojednávania dňa 20.06.2012 podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaných a v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi najmä: zmluvou o nájme bytu zo dňa 15.04.1994, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu - nájomné, vyhotoveného JUDr. Dušanom Pohovejom - správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, Nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava zo dňa 11.12.2008, vyúčtovaní dlžného nájomného zo dňa 04.09.2009, rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.09.2008, právoplatnými 20.11.2008, listom vlastníctva číslo 6035 zo dňa 10.12.2008 a listom vlastníctva číslo XXXX, k.ú. J., obec Trnava, rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR číslo 329/1992 zo dňa 15.11.1992, privatizačným projektom reg. číslo 329, notárskou zápisnicou číslo N 72/92, NZ 75/92 zo dňa 21.04.1992 spísanou štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou, notárskou zápisnicou číslo N 417/95, Nz 409/95 napísanej dňa 21.12.1995 spísanou notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou o založení spoločnosti TAZ, spol. s r.o. so sídlom 917 48 Trnava, Coburgova 84, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí hnuteľných a nehnuteľných vecí predstavujúcich vklad zakladateľa do majetku dcérskej spoločnosti TAZ, spol. s r.o. Trnava zo dňa 15.01.1996, potvrdením Fondu národného majetku SR číslo 1491/93-rešt. zo dňa 15.11.1993, upresnenou špecifikáciou majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (čiastková) listom FNM SR číslo 242/94-rešt./Mi zo dňa 03.03.1994, špecifikáciu nehnuteľností vo vlastníctve TAZ, a.s., resp. TAZ, s.r.o., v rozpore so zakladacou listinou. Predmetom žaloby bolo teda uplatnené právo správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v konkurze, 917 48 Trnava, Coburgova 84, IČO, 36 227 803, na platenie nájomného za byt. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/105/1999 zo dňa 21.12.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 36 227 803. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej, advokát, AK, Nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava. Žalobca ako správca konkurznej podstaty svoje právo na zaplatenie nájomného odvodzoval od tvrdenia, že správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu konkurznej podstaty majetok patriaci úpadcovi, o. i. aj na bytový dom na ul. O. XX, súp. číslo 6042, na parcele číslo 8399/143. Poukazoval pritom aj na zmluvu o nájme bytu zo dňa 15.04.1994, uzatvorenú so žalovaným v 1. rade, na základe ktorého sa stal žalovaný užívateľom bytu číslo 4, posch. 1., O. XX, v J.. Žalobca odvodzoval jeho nárok na platenie nájomného aj zo skutočnosti, že k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalobcu nedošlo. Na druhej strane vedľajší účastník na strane žalovaného - správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. tvrdil, že úpadca žalobcu nie je a nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných do súpisu s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu v Trnave č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.09.2008, právoplatnými 20.11.2008 - t.j. na to, že privatizačný projekt štátneho podniku Trnavské automobilové závody, š.p., na základe ktorého mal nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti predchodca úpadcu žalobcu, neobsahoval označenie nehnuteľnosti, ktorých nájom mal byť podkladom pre uplatnenie si práva na platenie nájomného. Právo na platenie nájomného prináleží zásadne vlastníkovi veci, ktorý vec v rámci nakladania s vecou prenajíma za odplatu - nájomné. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 125 ods. 1 OZ, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Právne vzťahy užívania bytu občanmi riešil inštitút užívania bytu a zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. Podľa § 871 ods. 1 OZ, však právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne, sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, bytovým domom (ďalej len dom) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní. Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona, privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje a/ označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len "privatizovaný majetok"), b/ údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol, c/ vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky, neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby), d/ ocenenie privatizovaného majetku, e/ spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb, f/ pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy, g/ pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny, h/ pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok, i/ v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11 ods. 4, j/ spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku, k/ časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých podnikov. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Fond národného majetku SR je právnickou osobou zriadenou v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Hlavnou jeho činnosťou je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty. Prevod privatizovaného majetku sa zabezpečuje podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby na základe rozhodnutia o privatizácii, ktoré obsahuje konkrétne podmienky, rozsah a spôsob privatizácie. Majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku. Na základe privatizačných rozhodnutí fond uzaviera zmluvy o predaji podnikov alebo ich častí, resp. zakladá akciové spoločnosti k rovnakému dňu, kedy nadobúda majetok určený na privatizáciu od štátu. Ďalšie použitie majetku fondu je zabezpečované v zmysle rozhodnutí o privatizácii na tieto spôsoby privatizácie: na založenie akciovej spoločnosti alebo inej obchodnej spoločnosti a na nakladanie s majetkovými účasťami v týchto spoločnostiach, na predaj majetku podniku alebo jeho časti, a to vo verejnej súťaži, verejnej dražbe alebo predajom vopred určenému záujemcovi, na prevod privatizovaného majetku na obce, na účely zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, na prevod majetku na Slovenský pozemkový fond v prípade majetku slúžiaceho poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe a napokon na vysporiadanie niektorých reštitučných nárokov. Podľa § 1 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastrov nehnuteľností zriadených zákonmi národných rád (ďalej len "kataster") a vedených príslušnými orgánmi Českej republiky a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky (ďalej len "príslušné orgány republík") sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, a to vlastnícke právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné právo, pokiaľ má mať účinky vecného práva, a iné práva, pokiaľ boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam. Podľa § 2 ods. 1 zákona, práva uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra nehnuteľností zápisom vkladu práva alebo výmazu vkladu práva (ďalej len "vklad"), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia práva uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra, pokiaľ Občiansky zákonník alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 1 práva uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, sa zapisujú záznamom (ďalej len "záznam") údajov na základe listín vyhotovených štátnymi orgánmi a iných listín, ktoré podľa osobitných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú právne vzťahy, do katastra. Podľa § 42 ods. 1 vyhlášky číslo 594/1992 Zb., pozemok sa v súbore popisných informácií eviduje a/ na liste vlastníctva parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou, ako aj menom vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, jej adresou, sídlom, rodným číslom vlastníka alebo identifikačným číslom organizácie. Podľa § 43 ods. 1 vyhlášky, stavba sa v súbore popisných informácií eviduje a/ na liste vlastníctva súpisným číslom, orientačným číslom; stavba, ktorej nebolo pridelené súpisné číslo ani orientačné číslo, sa eviduje opisným spôsobom. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že povinnou - obligatórnou náležitosťou privatizačného projektu, ktorým mal nadobudnúť právny predchodca žalobcu dom s bytom v užívaní žalovaného od štátneho podniku Trnavské automobilové závody, š.p., malo byť vymedzenie majetku určeného na privatizáciu, a to v prípade nehnuteľností tak, aby mohol byť vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Predmetný privatizačný projekt č. 329 však neobsahoval takéto vymedzenie nehnuteľností určených na privatizáciu. Toto vymedzenie malo byť teda určité nielen z hľadiska splnenia náležitostí stanovených v § 6 ods. 1písm. b/ zákona č. 92/1991 Zb. účinného v čase schválenia privatizačného projektu, ďalej zákona č. 265/1992 Zb., ale aj z hľadiska ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Aj predmetné rozhodnutie o schválení privatizačného projektu teda nebolo spôsobilé pôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv, nakoľko bolo nejasné a neurčité. Rozhodnutie neobsahovalo žiadne nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom privatizácie. Rozhodnutie sa odvolávalo na privatizačný projekt, ktorý trpel rovnakými vadami. Ďalej z notárskej zápisnice N 72/92 , NZ 75/92 zo dňa 21.4.1992 je zrejmé, že ani táto neobsahovala určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Spresnenie špecifikácie privatizovaného majetku však bolo vykonané až v roku 1993, a to formou „upresnenej špecifikácie majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (čiastovej)“ z dôvodu dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do katastra nehnuteľností, čo je preukázané potvrdením Fondu národného majetku SR číslo 1491/93-rešt. zo dňa 15.11.1993, upresnenou špecifikáciou majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (čiastková) a listom FNM SR číslo 242/94-rešt./Mi zo dňa 03.03.1994, špecifikáciu nehnuteľností vo vlastníctve TAZ, a.s. resp. TAZ, s.r.o. v rozpore so zakladacou listinou. Treba vysvetliť, že akciová spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s. IČO: 31 412 742, bola založená zakladacou listinou Fondu národného majetku SR spísanou formou notárskej zápisnice pod číslom N 72/92, Nz 75/92 dňa 21.04.1992, ktorá mala nadobudnúť privatizovaný majetok štátneho podniku, bola zapísaná do obchodného registra ku dňu 01.05.1992. Táto dňa 21.12.1995 vložila časť majetku do spoločnosti s ručením obmedzeným - TAZ, spol. s r.o, 917 48 Trnava, Coburgova 84, IČO: 34 134 107, a to zakladateľskou listinou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 21.12.1995 č. N 417/95, Nz 409/95. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 02.04.1998 došlo podľa § 68 ods. 3 písm. e/ a § 69 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., 917 48 Trnava, Coburgova 84, IČO 36 227 803 (neskôr TAZ, a.s.). Všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti mali prejsť na jej právneho nástupcu. Podľa rímskej zásady uplatňujúcej sa aj v súčasnom platnom práve, ktorá znamená, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, však na spoločnosť TAZ, a.s. bolo možné zo spoločnosti akciová spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s. IČO: 31 412 742, previesť iba tie práva, ktoré boli nadobudnuté platne. Pokiaľ však bol právny úkon o prevode nehnuteľností absolútne neplatný, nemohol sa stať ďalší nadobúdateľ nehnuteľností ich vlastníkom. Podľa názoru súdu, na prevod iných ako v rozhodnutí o schválení privatizačného projektu určených nehnuteľností nemožno aplikovať ustanovenia o prechode ostatných práv a záväzkov známych i neznámych v zmluve neuvedených, resp. iba všeobecným výkladom pojmov uvedených v § 2 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku. Tieto nehnuteľnosti musia byť jasne špecifikované a označené tak, aby toto rozhodnutie bolo podkladom pre vykonanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto podľa názoru súdu, predchodcovi úpadcu žalobcu vlastnícke k domu súpisné číslo 6042, v ktorom sa nachádza byt č. 4, 2. poschodie, na ul. O. XX, nevzniklo. Nemohlo byť preto predmetom následných prevodov a žalobca nemohol preto vykonávať oprávnenia, vyplývajúce vlastníkovi domu - t.j. právo na platenie nájomného za byt č. 4, nachádzajúci sa v dome. Dôsledkom nedodržania kogentných ustanovení zákona je totiž, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a neurčitosti právneho úkonu v rozpore s § 37 OZ, ich neplatnosť. Ide o neplatnosť absolútnu. Nie možné ani dodatočné schválenie právneho úkonu ani konvalidácia formou spresnenia - t.j. premena pôvodne neplatného právneho úkonu na platný. Pretože súd dospel k záveru, že ani v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nebol dom súpisné číslo 6042 vo vlastníctve úpadcu žalobcu a ani ho počas konkurzu nenadobudol do svojho majetku, nemohol byť správca konkurznej podstaty oprávnený v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nakladať s majetkom podstaty, ako ani vykonávať práva a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že doteraz nebolo rozhodnuté o vylúčení nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s.. Správca konkurznej podstaty žalobca zapísal obytný dom, súpisné číslo 6042, na parcele číslo 8399/143, do súpisu konkurznej podstaty. Treba podotknúť, že zápis do konkurznej podstaty ani vylúčenie zo súpisu, nerieši vlastnícke právo k veci zapísanej do súpisu. Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, zakladá právo správcu vykonať speňaženie majetku, a to i v prípade, že vlastník veci nepodá žalobu podľa § 19 ods. 2 zákona, v takom prípade je dôsledkom iba vznik fikcie, že vec je do súpisu zaradená oprávnene a môže byť predmetom speňažovania. Preto súd bol povinný vykonať v konaní sám posúdenie predbežnej otázky či je žalobca, ako správca konkurznej podstaty, nositeľom vlastníckeho práva k veci oprávňujúceho ho na vymáhanie nárokov z titulu nájomného za ňu. Navyše do súpisu konkurznej podstaty zaradil žalobca dom súp. č. 6042. Predmetom spoločného nájmu žalovaných však mal byť byt, ako samostatný predmet záväzkovo- právnych vzťahov. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného, ustanovenia predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Byt č. 4 ,nachádzajúci sa v J., na ulici O. XX, na 2. poschodí, teda nebol predmetom zápisu do konkurznej podstaty žalobcu a podľa obsahu rozsudkov Okresného súdu v Trnave č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.09.2008, právoplatnými 20.11.2008 nebol vylúčený zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. Za takéhoto právneho stavu nie je možné konštatovať oprávnenosť nároku žalobcu z titulu nájmu bytu číslo 4, O. XX, v J.. K námietke vedľajšieho účastníka o poukázaní platieb JUDr. Pohovejovi v celkovej výške 104.000,- Sk, prijatých za služby spojené s užívaním bytov, však treba pripomenúť, že úhrada za služby spojené s nájmom bytov nie je nájomným, čo vyplýva aj z ustanovenia § 696 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva jednak spôsob výpočtu nájomného a ďalej spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu ustanovuje osobitný právny predpis, ako aj to, že úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Ide teda o dva odlišné nároky, ktoré nie je možné zamieňať. Pokiaľ žalovaný vykonal obidve úhrady na účet Mgr. Ing. Pavla Korytára,- správcu konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze a tento úhrady za služby spojené s nájmom bytu poukázal na účet JUDr. Pohoveja, netýkajú sa tieto úhrady zaplateného nájomného. Vedľajší účastník preukázal, že žalovaní nájomné zaplatili, a to na účet Mgr. Ing. Pavla Korytára- správcu konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. Žalobca teda nepreukázal vlastnícke právo úpadcu žalobcu k domu, ani právo na platenie nájomného za byt nachádzajúci sa v dome. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).