KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/235/2011 z 21. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. februára 2012, sp. zn. 4Co/235/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1109242432.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/235/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109242432
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109242432.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu
JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateliek: 1/ K.. A. I., bytom D.,
K. R. X, 2/ K.. X. K.Ž.Á., bytom D., Z. XX, obidve zastúpené JUDr. Tomášom Plankom, advokátom v
Bratislave, Námestie slobody 10, proti odporcovi: C. Š. C. B., D., H. R. XX, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, na odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. apríla
2011 č.k. 16C 305/2009-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek 1/ a 2/, ktorým sa
domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.1979 uzavretej medzi účastníkmi o prevode
parc.č. XXXX/X o výmere XXXXmX, parc.č. XXXX/X o výmere XXmX a parc.č. XXXX o výmere XXXmX.
Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľky 1/ a
2/ a N. F., ich matka, uzavreli v júli 1979 ako predávajúce s W. C. Š. C. B. C. D. ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, na základe ktorej predávajúce predali kupujúcemu nehnuteľnosti v kat. území D.
vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXXX parc.č. XXXX/X o výmere XXXXmX, parc.č. XXXX o výmere
XXmX a N..Č.. XXXX o výmere XXXmX za kúpnu cenu 115.989,- Kčs, ktorá mala byť poukázaná Ň. Č.
v sume 28.997,24 Kčs, navrhovateľke 1/ v sume 43.495,86 Kčs a navrhovateľke 2/ v sume 43.495,86
Kčs a ktoré vykupované nehnuteľnosti potreboval odporca na výstavbu C. zaradenej do štátneho plánu
rozvoja národného hospodárstva. V kúpnej zmluve boli dohodnuté osobitné podmienky prevodu, pričom
predávajúce si vyhradili právo a/ v prípade, že predmetné parcely nebudú použité k vykupovanému
účelu, alebo pre inú verejnú výstavbu, vrátiť kúpnu cenu a späť previesť ich vlastnícke právo, b/ ak
budú použité na individuálnu výstavbu, aby každá z nich dostala po jednej stavebnej
parcele, c/ ak sa nezapočne so stavebnými prácami ešte toho roku, vyhradili si právo tieto
parcely užívať až do započatia stavebných prác na vlastné nebezpečie, d/ hradiť sťahovacie náklady do
obvodu D. a kupujúci sa zaviazal aj zabezpečiť im prístup na parcelu, aby si mohli presťahovať zvršky
z chaty. Vychádzal zo zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách v znení platnom v čase uzavretia
kúpnej zmluvy, podľa ktorého boli vysoké školy rozpočtovými organizáciami, nevlastnili žiaden majetok a
hospodárili s majetkom štátu, z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľnosti sa stala
SR- C.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľky 1/ a 2/ a Ň. Č. si podaním doručeným Obvodnému
pozemkovému úradu v D. dňa 20.12.2004 uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona
č. 503/2002 Z. z. k uvedeným pozemkom a ako reštitučný titul na ich navrátenie uviedli, že prešli na
čs. štát podľa § 3 písm. j/ kúpnou zmluvou z roku 1979 medzi nimi ako oprávnenými osobami a W.
C. Š. C. B.. V D. uzatvorenej v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Mal za preukázané,



že Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím č. XXX/XX/XXXX/XXXX/D U..: XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. navrhovateľkami a ich matkou prerušil v súlade s §
29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu, že sa na ich návrh vedie na Okresnom súde Bratislava I
konanie sp.zn. 16C 305/2009 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa skúmal vo veci
predovšetkým danosť naliehavého právneho záujmu na tomto určovacom návrhu v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p. Mal za to, že navrhovateľky mali v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy osvedčiť, že
na navrhovanom určení majú naliehavý právny záujem, ktorý je naliehavý v tom zmysle, že nemajú inú
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom
a ich právne postavenie bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté a že existujúca spornosť právneho
vzťahu môže byť odstránená práve len podaným návrhom s určovacím petitom. Vyslovil, že
navrhovateľa v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie, že na určení má naliehavý právny záujem a musí preukázať, že bez tohto určenia sa
stalo jeho právne postavenie neistým. Právoplatný rozsudok, ktorým by bolo rozhodnuté neplatnosti
kúpnej zmluvy, nepovažoval za dostatočný podklad na zápis do registra nehnuteľností, pretože výrok
takéhoto rozsudku o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam nijako nevypovedá. Dospel k záveru, že
na návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem, keď na
základe rozsudku, ktorým by bolo návrhu navrhovateliek vyhovené, by nemohol byť vykonaný žiaden
zápis v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že platnosť kúpnej zmluvy, o ktorej malo byť rozhodnuté, na
základe návrhu na určenie jej neplatnosti, má mať povahu riešenia predbežnej otázky vo
vzťahu k inej právnej otázke a teda nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, keď je možné priamo žalovať na určenie samostatného práva- určenia vlastníctva. Ak by aj na
základe tohto návrhu navrhovateliek súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, navrhovateľky by sa nestali
vlastníčkami predmetných nehnuteľností a ich právne postavenie by sa nezmenilo. Poukázal pritom na
zmenu, ktorá nastala, a to, že jednou z predávajúcich bola v súčasnosti už nebohá N.. Ň. Č.Ň., a teda
by nebolo možné v katastri nehnuteľností zapísať po prípadnom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ako
vlastníčky nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, navrhovateľky 1/ a 2/ z dôvodu, že ich
vlastníkmi boli nielen navrhovateľky 1/ a 2/ , ale aj ich už nebohá matka. Nehnuteľnosti- pozemky, ktoré
boli predmetom prevodu vlastníckeho práva boli zlúčené do iného pozemku, čím tiež došlo k zmene
parciel, keď pôvodné parcely zanikli a boli vytvorené nové parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a
teda by nebolo bez ďalšieho možné zapísať vlastníctvo navrhovateliek 1/ a 2/ k už zaniknutým
parcelám. Taktiež poukázal na to, že odporca v konaní namietal aj vydržanie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, preto určením neplatnosti zmluvy by sa spor nevyriešil. S prihliadnutím
na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateliek 1/ a 2/ na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy považoval za nadbytočné a nehospodárne sa zaoberať hmotno-právnou stránkou veci. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko si ch náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľky 1/ a 2/, ktoré žiadali napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že pokiaľ existujú
dôvody absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy, tak dotknuté subjekty majú právo sa ich dovolať. Po
napadnutej zmluve odporca geometrickým plánom bez ďalšieho prevodného úkonu zlúčil prevádzané
parcely s inými, pričom v prípade absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy nemá geometrický plán
žiadne právne účinky, pretože ho realizoval nevlastník. Poukázal na to, že absolútna neplatnosť
napadnutej zmluvy má účinky od počiatku, preto zo zákona sú následné úkony neplatné. Mal za to,
že ak ustálením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy považoval následný geometrický plán za právne
neúčinný, tak kataster nehnuteľností by musel rešpektovať rozsudok a zrušiť účinky geometrického
plánu a zapísať vlastníctvo navrhovateliek k
pôvodným parcelám. Skutočnosť, že matka navrhovateliek zomrela, nepovažoval za prekážku, aby sa
právni nástupcovia mohli dovolávať absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a nezaujal stanovisko k jednotlivým námietkam vedúcim
k absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť považujúc odvolanie navrhovateliek
za neopodstatnené, nakoľko nepreukázali v konaní naliehavý právny záujem. Mal za to, že Ň. Č.,
ktorá podpísala kúpnu zmluvu v roku 1979, v čase podania návrhu o určenie neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy už nežila, a mal za to, že dedičia sa nemôžu v jej mene dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy.



Poukázal na to, že navrhovateľky a ani Ň. Č. nikdy platnosť kúpnej zmluvy nespochybnili, vždy bolo
jasné, že na strane kupujúceho je odporca a že predmetom kúpnej zmluvy
boli nielen pozemky, ale aj chata, oplotenie, drobné stavby a porasty a kúpnu cenu prijali. Vtedajší J.
C. Š. C. B. C. D. V. bol oprávnený zo zákona o vysokých školách kúpnu zmluvu podpísať. Taktiež
poukázal na to, že navrhovateľky si neuplatnili návrh na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 87/1991
Zb., z čoho tiež možno usúdiť, že kúpnu zmluvu nepovažovali za spornú, reštitučné konanie začalo
až na základe ďalšieho reštitučného zákona na nimi podaný návrh Obvodnému pozemkovému úradu
dňa 20.12.2004. Konštatoval, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená platne a vykupovaná
nehnuteľnosť bola určená pre výstavbu C. Š. C. B. C. D. podobne ako všetky ďalšie nehnuteľnosti
v susedstve, ktoré boli vykúpené od pôvodných vlastníkov pre tento účel. Vykúpené pozemky boli
zjednotené novým geometrickým plánom pôvodné parcely zanikli a boli vytvorené nové parcely a
bol následne stavebníkom stavieb na novovzniknutých parcelách č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X,
zapísaných na LV č. XXXX vedeného pre okres D. X., obec D.- K. Č. I. K., kat. územie I.
K., toto parcely tvoria ucelený komplex C. Š. C. B. a všetky stavby postavené na týchto
parcelách sú od 1.1.2003 v jeho vlastníctve.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods., 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/ nie
je dôvodné.

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva
navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Pri rozhodovaní o existencii
naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť
aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má len povahu predbežnej otázky k posúdeniu otázky, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo. Má miesto jednak tam, kde možno pomocou neho eliminovať stav ohrozenia práva
alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch,
v ktorých určovací návrh účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý
je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny
záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ
teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax (aj v prejednávanej veci
podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti
takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
(ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je
daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky a stav ohrozenia práva
navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej)
otázky definitívne neodstráni. Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha.



- Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy treba
vychádzať aj z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny
zákon“), podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu
o neplatnosti právneho úkonu sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný
charakter. Údaje o právach zaznamenaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností.
Správy katastra tieto skutočnosti a údaje len evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú
do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov
potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Vlastníkom
nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom podľa neplatnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je
tiež možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela a že nehnuteľnosť, ktorej
sa zmluva týka, bola prevedená na inú osobu alebo že pozemok bol zlúčený do iného
pozemku alebo rozdelený. V takýchto prípadoch je potrebné riešiť zložité právne otázky dôsledkov
neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená, tieto otázky zasa môže riešiť iba súd. Z
ucedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy, sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie len do inej
roviny, a len žaloba o určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie
sporu. S účinnosťou od 01.01.2002 tak zákonom č. 255/2001 Z.z. bolo vsunuté do katastrálneho zákona
vyššie uvedené znenie ust. § 34 ods. 2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1,
ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k
nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Toto ustanovenie má riešiť postup správneho
orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň
o určení vlastníckeho práva absentuje; v takom prípade, ak toto právo bolo následne dotknuté zmenou,
treba súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v
zmysle § 80 písm. / O.s.p. v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný
a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho
vedie k zamietnutiu návrhu.

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
08.08.1979 uzavretej medzi účastníkmi o prevode parc.č. XXXX/X o výmere 2XXXmX, parc.č. XXXX/
X o výmere XXmX a parc.č. XXXX o výmere XXXmX. Pritom právo k týmto nehnuteľnostiam bolo
v danom prípade dotknuté ďalšou zmenou, a to, že okrem navrhovateliek 1/ a 2/ bola prevodcom
predmetných nehnuteľností aj ich matka Ň. Č., ktorá dňa 12.03.2006 zomrela a taktiež pozemky boli
zlúčené do iných nehnuteľností. Z tohto dôvodu by nebolo možné zápis katastrálnym úradom na
základe rozsudku súdu vydaného na základe navrhovateľkami uvedeného určovacieho petitu vykonať.
Pre meritórne rozhodnutie súdu je tiež potrebné skúmať, či navrhovateľky si nemohli uplatniť svoj
nárok podľa reštitučných predpisov, čo by vylučovalo aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Preto až po negatívnej odpovedi na túto otázku má
význam zaoberať sa prípadnou absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy (III. ÚS 279/09 ). Navrhovateľky
1/ a 2/ a N.. Ň. Č. si dňa 20.12.2004 uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v D. právo na navrátenie
predmetných pozemkov podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy odôvodnili navrhovateľky 1/ a 2/ tým, že po podaní návrhu na vydanie veci (nehnuteľnosti)
dospeli k názoru, že sa môžu domáhať aj neplatnosti kúpnej zmluvy, čo je pre nich výhodnejšie, nakoľko
ak by súd vyhodnotil zmluvu za neplatnú, bude im navrátené vlastníctvo k pozemkom. Odvolací súd
taktiež dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a zápis vlastníctva navrhovateľkám 1/ a 2/ k predmetným
nehnuteľnostiam katastrálnym úradom, tak ako uvádzali aj vo svojom odvolaní, by nebol možný.

Nebola dôvodná ani ich námietka, že súd prvého stupňa sa nezaoberal hmotno-právnou stránkou veci a
nezaujal stanovisko k jednotlivým námietkam vedúcim k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
nedostatok naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže
určovací návrh obstáť a ktorý sám bez ďalšieho bol dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateliek.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 16C/305/2009

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam