Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/41/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201729 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Y. O., G. A. Z. narodeného X.XX.XXXX, resp. X.XX.XXXX, štátneho príslušníka W. N. (Ď. S. W.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy F. E. XX/XX, T., N., aktuálne s miestom pobytu Ú.Y. na T. T., O. X, Q., zastúpeného pánom JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 21.10.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-24-28/DS-Ž-2011 zo dňa 27.9.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-24-28/DS-Ž-2011 zo dňa 27.9.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-24-28/DS-Ž-2011 zo dňa 27.9.2011 odporca podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako neprípustnú s tým, že na jej posúdenie je príslušná Rakúska republika (ďalej len Rakúsko). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v priebehu konania zistil, že navrhovateľ sa od roku 1992 zdržiaval v Rakúsku, ktoré uplatňuje Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18.2.2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len Dublinské nariadenie) a že Rakúsko sa po začatí konania o prevzatie zodpovednosti podľa tohto nariadenia rozhodlo prijať navrhovateľa naspäť. V ďalšom sa odporca odvolal na ust. Článku 16 ods. 1 písm. e/ a Článku 20 ods. 1 písm. e/ tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 21.10.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ak z odôvodnenia nie je zjavné, prečo je práve Rakúsko považované za štát, zodpovedný za prejednanie jeho žiadosti o azyl. Tiež v opravnom prostriedku uviedol, že vzhľadom k tomu, že bol držiteľom rakúskeho vstupného víza na obdobie rokov 1992 - 1997 s poukazom na Článok 9 ods. 4 Dublinského nariadenia je Slovensko štátom, zodpovedným za posúdenie jeho (aktuálnej) žiadosti o azyl. V závere opravného prostriedku dôvodil, že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho dospel odporca k záveru, že práve Rakúsko je štátom, zodpovedným za jej preskúmanie. Navrhovateľ nežiadal nahradiť trovy konania. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Opísal v ňom dôvody príchodu navrhovateľa na Slovensko a v ďalšom v podstate zopakoval dôvody, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-24/DS-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ ako Y. O., Q.. X.XX.XXXX, W. Š. R. 22.7.2011 a následne tiež 29.7.2011 požiadal o azyl z dôvodu problémov v domovskom štáte, týkajúcich sa vojenskej služby a náboženského presvedčenia, tiež preto, lebo v Rakúsku sa mu jeden človek vyhrážal smrťou. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 11.8.2011 o. i. uviedol, že jeho pôvodnou identitou bolo meno A. Z., Q.. X.XX.XXXX, ktorú si v roku 1999 legálne zmenil na identitu, pod ktorou aktuálne vystupuje. Uviedol, že v roku 1992 pricestoval do Rakúska na základe vstupného víza a pracovného povolenia, platných do roku 1997. V Rakúsku bol odsúdený na 7 mesiacov odňatia slobody, pričom počas udelenej mu priepustky odišiel na Slovensko v sprievode družky (ktorú hľadá rakúska polícia), syna a jednej osoby - G. Y., ktorý ho teraz hľadá. Uviedol, že na Slovensku je stíhaný pre prečin vyhrážania sa, ktoré trestné oznámenie podala jeho družka. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že G. Y. sa mu v Rakúsku vyhrážal zabitím. Ako ďalšie dôvody žiadosti o azyl prezentoval odmietnutie vykonať vojenskú službu, jeho vôľu byť so svojím synom a tiež vôľu konvertovať na katolícku vieru. OS Nitra uznesením sp. zn. 2Tp/42/2011 z 21.4.2011 zobral navrhovateľa, stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania, do väzby - väzba začala 18.4.2011. V priebehu výkonu väzby navrhovateľ požiadal o azyl žiadosťou z 22.7.2011, ktorá bola Oddeleniu cudzineckej polície PZ Nitra doručená 27.7.2011. 28.7.2011 bol poučený o jeho právach ako žiadateľa o azyl v súvislosti s uplatnením systému Eurodac v rámci Dublinského nariadenia. Odporca 4.8.2011 začal vo veci navrhovateľovej žiadosti o azyl konanie podľa Dublinského nariadenia. Federálny azylový úrad Rakúskej republiky listom zo 23.8.2011 predbežne nesúhlasil s prevzatím zodpovednosti za posúdenie azylovej žiadosti navrhovateľa. Následne listom z 31.8.20011 vyslovil svoj súhlas s transferom navrhovateľa do Rakúska. 26.9.2011 bol právny zástupca navrhovateľa oboznámený s obsahom administratívneho spisu, pričom 27.9.2011 navrhovateľ vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa ust. § 53b ods. 1 zákona o azyle pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev; na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie. Podľa ust. Článku 1 Dublinského nariadenia toto nariadenie ustanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. Podľa Článku 3 ods. 1 Dublinského nariadenia členské štáty posúdia žiadosť každého príslušníka tretej krajiny, ktorý podá žiadosť na hranici alebo na ich území ktorémukoľvek z nich. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v Kapitole III. označený ako zodpovedný. Podľa Kapitoly III., Článku 5 ods. 1 Dublinského nariadenia kritériá na určenie zodpovednosti členského štátu sa použijú v takom poradí, v akom sú stanovené v tejto kapitole. Podľa ods. 2 citovaného článku členský štát zodpovedný podľa týchto kritérií sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ o azyl po prvýkrát podal žiadosť o azyl v členskom štáte. Podľa ust. Článku 20 ods. 1 písm. e/ Dublinského nariadenia požadujúci členský štát oznámi žiadateľovi o azyl rozhodnutie o tom, že ho prijíma naspäť zodpovedný členský štát. V rozhodnutí sa vysvetlia dôvody, na ktorých sa zakladá. Obsahuje podrobné údaje o lehotách na uskutočnenie odovzdania, a ak to je potrebné, obsahuje informácie o mieste a čase, v ktorom sa má žiadateľ dostaviť, ak cestuje do zodpovedného členského štátu vlastnou dopravou. Voči tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať alebo ho je možné preskúmať. Odvolaním ani preskúmaním tohto rozhodnutia sa nepozastaví vykonávanie odovzdania, iba ak súdy alebo príslušné orgány takto rozhodnú v každom jednotlivom prípade, ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust- § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe navrhovateľom vznesených námietok súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke navrhovateľa, podľa ktorej odporca nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, osobitne vo vzťahu k tej jeho časti, týkajúcej sa určenia štátu, zodpovedného za že posúdenie navrhovateľom podanej žiadosti o azyl: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia predovšetkým neobsahuje dostatočným spôsobom opísanie zisteného stavu veci - predovšetkým vo vzťahu k právnej forme pobytu navrhovateľa na rakúskom území, ako aj vo vzťahu k úvahám, na základe ktorých odporca dospel k presvedčeniu, že štátom zodpovedným za posúdenie navrhovateľom podanej žiadosti o azyl je Rakúsko. Odporca v odôvodnení iba uviedol, že navrhovateľ sa od roku 1992 nepretržite zdržiaval v Rakúsku, pričom podľa názoru súdu mal špecifikovať druh a trvanie jeho legálneho či nelegálneho pobytu v tomto štáte, podobne ako (vzhľadom na následné odôvodnenie odporcu) aj prípadnú existenciu žiadosti podanej navrhovateľom v Rakúsku. Uvedenie týchto skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu spisu odporcu, sú podľa názoru súdu dôležitými pre následné ustálenie zodpovednosti členského štátu za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj pre následné preskúmanie rozhodnutia odporcu. Podstatnou je však v danom prípade skutočnosť, že odporca (tak v rozpore s cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, ako aj v rozpore s ust. Článku 20 ods. 1 písm. e/, veta prvá a druhá Dublinského nariadenia) nekonkretizoval slovne a ani uvedením príslušných ustanovení Dublinského nariadenia dôvod, na základe ktorého dospel k presvedčeniu, že práve Rakúsko je štátom, ktorý je zodpovedný za preskúmanie jeho žiadosti o azyl. Teda z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zjavné, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré kritérium Kapitoly III. Dublinského nariadenia v prejednávanej veci aplikoval a prečo tomu tak bolo. Dôsledkom navrhovateľovej formulácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je teda aj nemožnosť toto rozhodnutie preskúmať. Súd si ďalej pokladá za povinnosť poukázať na citáciu ust. Článku 16 ods. 1 písm. e/ Dublinského nariadenia, ktorú odporca použil v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa znenia ktorého (odôvodnenia) navrhovateľ naplnil podmienky tohto citovaného ustanovenia Dublinského nariadenia (t.j. Článku 16 ods. 1 písm. e/ ). Ako to je zrejmé z obsahu tohto ustanovenia: "Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podľa tohto nariadenia je povinný prijať naspäť podľa podmienok stanovených v Článku 20 štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého žiadosť o azyl zamietol a ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia". Z textu tohto ustanovenia vyplýva, že jeho cieľom je upraviť postup pri prevzatí a následnom prijatí žiadateľa o azyl, ktorý podal ďalšiu žiadosť o azyl potom, ako jeho predchádzajúca - prvá žiadosť o azyl bola zamietnutá, pričom sa nachádza na území iného členského štátu. Aj z textu tohto ustanovenia však vyplýva, že prvoradým predpokladom aplikácie tohto konkrétneho ustanovenia je ustálenie (určenie) štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie aktuálnej žiadosti o azyl. Zjavne teda potom, ako bol štát zodpovedný za posúdenie (aktuálnej) žiadosti o azyl určený v zmysle hierarchie kritérií, stanovených v Kapitole III. Dublinského nariadenia. Ako to vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie navrhovateľa a aj súdu, z odporcovho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné určiť, na základe čoho určil Rakúsko ako štát, zodpovedný za posúdenie navrhovateľovej aktuálnej žiadosti o azyl. Púhe konštatovanie, že totižto navrhovateľ sa od roku 1992 nepretržite zdržiaval na rakúskom území nie je postačujúcim, nakoľko aplikácia odporcom citovaného Článku 16 ods. 1 písm. e/ Dublinského nariadenia predpokladá tiež zamietnutie predchádzajúcej žiadosti o azyl v štáte (v Rakúsku), do ktorého sa má žiadateľ o azyl (navrhovateľ) vrátiť. Pretože z odporcovho rozhodnutia - jeho odôvodnenia nie je možné ustáliť, na základe čoho a na základe aplikácie ktorých ustanovení Dublinského nariadenia dospel odporca k názoru, že Rakúsko je štátom zodpovedným za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl, teda nie je možné ustáliť odporcovu správnu úvahu v dôsledku ktorej dospel v názoru, vysloveného v enunciáte napadnutého rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu navrhovateľovu žiadosť o azyl opätovne posúdiť v zmysle zákona o azyle a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť. S poukazom na znenie ust. § 250r O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1/ O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že mu nepriznal právo na ich náhradu. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa merita veci odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách konania je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).