Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/237/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201332 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201332.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: CRS Servis - P. F., so sídlom Krásnohorská 16, 851 01 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Anton Chrastina, advokátska kancelária so sídlom Záhradnícka č. 25, 811 07 Bratislava, adresa pre doručovanie: P. O. BOX č. 4, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MV-SLV-222/OLVS-2010 zo dňa 2.6.2010, jednomyseľné, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MV-SLV-222/OLVS-2010 zo dňa 2.6.2010 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) a odseku 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k jeho rukám. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zákonnom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MV-SLV-222/OLVS-2010 zo dňa 2.6.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru kontroly zo dňa 1.4.2010 vydané pod číslom KM-326/SI-2010. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán čiastočne nevyhovel ako povinná osoba žiadosti žalobcu zo dňa 30.3.2010 o poskytnutí informácie podľa zákona o slobode informácií č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, č.p.: SKIS-275-7/OK-S-2010 (k č.p. KM-326/SI-2010). Žalobca uviedol, že na základe odporúčania Ministerstva vnútra SR (zo dňa 17.3.2010) dňa 26.3.2010 požiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie skutočností odôvodňujúcich neopodstatnenosť jeho sťažnosti na činnosť dotknutých policajtov (F.. U.. G. F., P.. G.. U. Q., A.. Y. W., O.. O. N.) konajúcich za Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave (KDI) vo vzťahu k prevádzkovateľovi autoškoly (žalobca, sťažovateľ). Rozhodnutím zo dňa 1.4.2010 povinný orgán predmetnej žiadosti čiastočne nevyhovel a to v časti dotýkajúcej sa oznámenia skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotil sťažnosť na činnosť KDI ako neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 26.4.2010 rozklad, ktorý druhostupňový správny orgán zamietol a rozhodnutie prvostupňové potvrdil. Žalobca uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. dotknutí policajti neboli na podanie vyjadrenia podľa zákona povinní. Namietal, že v predmetnom prípade šlo o sťažnosť smerovanú na činnosť orgánu štátu (KDI) prevádzkovateľom autoškoly ako sťažovateľom (žalobca) a nie voči súkromnoprávnym osobám. Žalobca s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, zákon č. 211/2000 Z.z. a § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov uviedol, že požadované informácie, ktoré predkladal povinnej osobe sa nedotýkali nijakým spôsobom ani osobnosti dotknutých policajtov a nie sú ani prejavmi osobnej povahy. Preto je toho názoru, že požadované informácie z jeho strany o obsahu vyjadrení policajtov o skutočnostiach, ktorými sa odôvodňuje neopodstatnenosť sťažnosti, je právne dôvodná a tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí zjavne právne neobstojí. Na základe týchto skutočností žalobca žiada napadnuté rozhodnutia zrušiť vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu trovy konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 14.9.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vo veci postupoval podľa ust. § 3 ods. 1, § 8 -11, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2, § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.. Ďalej poukázal na ust. § 14 a § 16 ods. 2 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, podľa ktorého sa v tom čase predmetná sťažnosť prešetrovala a v zmysle citovaných ustanovení mal za to, že vyjadrenia sú realizáciou práva dotknutých osôb a nie plnením ich zákonných povinností. Poukázal na to, že pri vybavovaní sťažností možno okrem sťažovateľa a orgánov verejnej správy požadovať spoluprácu aj od iných fyzických, či právnických osôb avšak iba za ich súhlasu pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľné (§ 3 ods. 9 zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2012, potom čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR K. najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca, odvolávajúc sa na list Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR pod číslom SKIS-235/OK-S-2010 zo dňa 11.3.2010, adresoval tomuto žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o umožnenie nahliadnuť do spisu SKIS-287/OK/ SŤ-2009 a poskytnutia nasledovných informácií. 1. Dňa 6.3.2009 podal sťažnosť na konanie policajtov U. Q. a O. N., zaradených na KDI v Bratislave. „Z vášho listu zo dňa 1.6.2009, ktorý mi bol doručený dňa 10.6.2009 som vyrozumel, že týmto považujete túto moju sťažnosť za vybavenú so spôsobom vybavenia sťažnosti rovnako aj s odôvodnením nesúhlasím a na ich činnosť (policajtov) budem poukazovať s využitím ďalších právnych prostriedkov.“ 2. „Nakoľko odbor kontroly štátneho dozoru a dohľadu Ministerstva dopravy SR vykonal v období apríl až október 2009 na podnet policajta P.. G.. U. Q. voči autoškole CRS Servis úkony súvisiace s predmetnou sťažnosťou v rozpore s Ústavou SR a platnými zákonmi Slovenskej republiky potrebujem informácie z tohto spisu na zdôvodnenie oprávnenosti mojich podaní.“ Zo žiadosti vyplýva, že žalobca sa domáhal o poskytnutie informácií pričom žiadal o nahliadnutie do sťažnostného spisu a o umožnenie vyhotovenia fotokópií z jeho obsahu. Na dopyt povinnej osoby s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. ako aj ust. § 16 ods. 2 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, nesúhlasili so sprístupnením záznamov a vyjadrení vykonaných vo veci sťažnosti povinné osoby G.. Y. A., F.. U.. G. F., A.. Y. W., P.. G. U. Q., O.. O. N.. Prvostupňový správny orgán dňa 1.4.2010 zaslal žalobcovi informácie, ktoré požadoval, s tým, že prvostupňový správny orgán v totožný deň vydal rozhodnutie pod číslom č.p.: SKIS-275-7/OK-S-2010 k číslu: KM-326/SI-2010, podľa ustanovenia § 18 ods. 2 s poukazom na § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ako aj § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), kde vo výroku uviedol, že čiastočne nevyhovuje žiadosti žalobcu o poskytnutie informácii doručenému dňa 30.3.2010. Do výroku uviedol, že zo sťažnostného spisu nesprístupňuje vyjadrenia dotknutých osôb, pretože tieto vyjadrenia boli odovzdané osobami, ktorým takú povinnosť zákon neukladá a ktoré na výzvu povinné osoby oznámili, že so sprístupnením požadovaných informácii nesúhlasia. Žalovaný s poukazom už na vyššie citované ustanovenia ako aj na postup podľa osobitnej právnej normy, ktorou je zákon č. 9 /2010 Z.z. o sťažnostiach v súvislosti s § 7 ods. 2 citovaného zákona uviedol, že informácie ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažností sa nesprístupňujú. Zároveň poučil žalobcu, že voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré žalobca vo forme rozkladu dňa 28.4.2010 doručil Ministerstvu vnútra SR. Obsah odvolania sa zhoduje so žalobným návrhom. Žiadosť pôvodne podaná dňa 26.3.2009 bola správnym orgánom pokladaná za všeobecnú a preto bol žalobca vyzvaný na jej doplnenia, čo dňa 30.3.2009 vykonal, pričom sa konkretizovanie žiadosti zo dňa 26.3.2010 v administratívnom spise nenachádza. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa § 7 ods. 2 zákona 9/2010 o sťažnostiach informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažností sa nesprístupňujú. Uvedený zákon je platný od 13.1.2010 a účinný od 1.2.2010. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácii sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácii žiadateľ navrhuje. Odôvodnenie rozhodnutia správny orgán (povinná osoba) uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právne predpisy na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pri právnom posudzovaní veci súd vychádzal predovšetkým z Ústavy SR (čl.1 ods. 1) a z ústavne zakotvených princípov právneho štátu, z pohľadu ktorých vykladal aj citované ustanovenie §§ 8 - 11 zákona o slobode informácií. Podľa názoru súdu odôvodnenie nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie sú chránené podľa určitého zákonného ustanovenia. Povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenia podradila požadovanú informáciu a akými úvahami sa pritom riadila. Musí uviesť, prečo pokladá za splnené podmienky (napr. pri zverejnení osobných údajov), každý druh požadovanej informácie. Z administratívneho spisu súd mal za preukázané, že v danom prípade bola podaná žiadosť zo strany žalobcu na poskytnutie listín zo sťažnostného spisu a rovnako na poskytnutie vyjadrení niektorých policajtov konajúcich v rámci sťažnostného konania. Zároveň súd nevedel presne identifikovať, či v danom prípade požadované informácie zo strany žalobcu boli dostatočne kvalifikované na poskytnutie týchto informácii i v zmysle zákona o slobode informácií (§ 14 ods. 2,3) z toho titulu, že doplnená žiadosť zo dňa 30.3.2009 na ktorú sa povinná osoba v administratívnom spise odvoláva sa v samotnom spise nenachádza a nenachádza sa ani sťažnostný spis, na ktorý sa požadované informácie viažu. Preto v tejto časti súd vec preskúmať nemohol. Zároveň treba konštatovať, že správny orgán k požadovanej žiadosti žalobcu postupoval jednoznačne formalisticky, nijakým spôsobom nezdôvodnil svoju správnu úvahu, preto niet pochýb, že táto časť jeho rozhodnutia je nepreskúmateľná pre nedostatok dôvodov. Na základe týchto skutočností keďže v rozhodnutí nestačí vymenovať iba zákonné kritéria, ktoré sú relevantné pri rozhodovaní pri poskytovaní informácií resp. nesprístupnení informácií ale treba uviesť, aj že v čom správny orgán vo vymenovaných ustanoveniach vidí ich naplnenie, súd námietky žalobcu týmto smerom považoval za relevantné. Pokiaľ povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní bez riadneho zdôvodnenia, teda iba formalisticky uvedie paragrafové znenie zákona bez naplnenia konkrétnym obsahom, ktorý by bol výsledkom jeho správneho uváženia, stáva sa súdny prieskum rozhodnutia tohto typu len formálnym, prakticky zbytočným. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto rozhodnutie správnych orgánov nepokladal za dostatočne zdôvodnené a z časti aj nepreskúmateľné pre neúplnosť predloženého administratívneho spisu a na základe toho rozhodol podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a odseku 3 O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v súvislosti s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu vo výške 66,- €, t.j. iba vo výške zaplateného súdneho poplatku, keďže právny zástupca žalobcu nevyčíslil trovy právneho zastúpenia účastníka ani do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.