{"guid": "3dfb1868-594f-4e1f-ac10-998e28af3a09:e5b8f501-78dd-4d00-acf7-61c0a41407ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1", "spisova_znacka": "10Sžak/2/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/2/2021 z 7. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. júna 2021, sp. zn. 10Sžak/2/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1", "identifikacne_cislo": "7020200783", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-06-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5b8f501-78dd-4d00-acf7-61c0a41407ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/2/2021\n7020200783\n07. 06. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:7020200783.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. T., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská\nrepublika, toho času bytom na adrese H. XXX/X, W., doklad totožnosti G. XXX XXXX, zastúpený:\nSlovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. ČAS: MU-PO-48-72/2019-Ž zo dňa 14. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/10/2020-34 zo dňa 14. januára 2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/10/2020-34 zo dňa\n14. januára 2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-48-72/2019-Ž zo dňa 14.\nseptembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-48-72/2018-Ž zo dňa 14.09.2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“), žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca požiadal dňa 04.03.2019\nv ÚPZC T. o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj\nživot, pretože má strach z Talibanu. Vo vstupnom pohovore dňa 21.03.2019 ako dôvod svojej žiadosti\nuviedol problémy s Talibanom, ktoré sa začali pred šiestimi rokmi. V tej dobe pri jednej prestrelke medzi\nafganskou políciou a Talibanom, ktoré sa mali začať v okolí ich bydliska bol zranený jeho bratranec, ktorý\npracoval ako policajt. Žiadateľ spolu so svojim známym zabezpečili jeho prevoz do nemocnice, kde sa\nzo zranení vyliečil a následne odišiel od polície. Taliban sa mal nejakým spôsobom dozvedieť o pomoci\nzranenému policajtovi a začal ho hľadať. Asi pred štyrmi rokmi ho otec z bezpečnostných dôvodov poslal\ndo susednej dediny, pričom ho zadržali členovia Talibanu a zavreli ho do nejakej miestnosti. Tu ho zbili\na podľa jeho vyjadrenia čakali na príkaz, či ho majú zabiť alebo či mu majú odrezať ruku ako trest za\nto, že pomáhal štátnemu policajtovi. Využil neprítomnosť strážcov a cez malé okienko ušiel. Následne\nsa vrátil domov, ale otec mu povedal, že tam nebude v bezpečí a odviezol ho k svojmu známemu do\nKábulu. Tu bol len asi dva mesiace, keď za ním prišiel otec a oznámil mu, že ho Taliban viackrát hľadal\nv mieste bydliska. Keď ho nenašli, tak zbili mladšieho brata a zlomili mu ruky. Na základe toho mu otec\n\npovedal, že sa už s Talibanom nedá vydržať a musí odísť z Afganistanu. Jeho cieľovou krajinou bolo\núdajne Francúzsko, avšak keď sa po vstupe na Slovensko dozvedel, že aj na Slovensku môže požiadať\no medzinárodnú ochranu, rozhodol sa tu zostať. V prípade návratu do Afganistanu sa obáva toho, že by\nho členovia Talibanu mohli zabiť. V priebehu pohovoru uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne\nstíhaný, nemal ani žiadne problémy s bezpečnostnými, či inými zložkami štátu, taktiež nebol členom\nžiadnej politickej strany, či hnutia, ani nevykonával žiadnu vojenskú službu.\n3. Žalovaný v rámci konania zabezpečil aktuálne informácie o Afganistane s dôrazom na bezpečnostnú\nsituáciu v provincii X., odkiaľ žiadateľ pochádza. Z týchto informácií je zrejmé, že táto provincia patrí\nmedzi provincie s vysokou prítomnosťou Talibanu a afganské ozbrojené sily sú v niektorých častiach\nprovincie zapojené do intenzívnych bojov s Talibanom ako aj s inými protivládnymi skupinami.\n4. Rovnako zabezpečil informácie týkajúce sa sociálnych štruktúr v afganských rodinách, z ktorých je\nzrejmé, že takmer o všetkých dôležitých skutočnostiach ovplyvňujúcich chod afganskej rodiny, rozhodujú\nhlavy týchto rodín, kmeňoví staršinovia alebo vodcovia komunít. Základnou sociálnou inštitúciou v\nAfganistane je rozšírená rodina. Najstarší muž v rodine je jej hlavou a voči rodinným rozhodnutiam\nsa očakáva absolútna lojalita. Sociálny kontext afganskej rozšírenej rodiny je jasne viditeľný aj v jeho\nkonkrétnom prípade. Nasvedčuje tomu jeho konanie, keď odišiel na výzvu otca pomôcť zranenému\nbratrancovi, a to aj napriek tomu, že si musel byť vedomý toho, že týmto konaním sa vystaví ohrozeniu\nvlastnej bezpečnosti. Pokyn v tomto prípade išiel zo strany hlavy rodiny, ktorá rozhodla aj o tom, že\nsituácia s Talibanom je neznesiteľná, a preto musí Afganistan opustiť.\n5. Žalovaný uviedol, že z výpovede žiadateľa je zrejmé, že svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu\nzakladá na prenasledovaní pôvodcami, konkrétne hnutím Taliban, a to preto, lebo odviezol do nemocnice\nsvojho bratranca, ktorý bol ako policajt pri prestrelke s Talibanom zranený. V rámci reálií, panujúcich v\nAfganistane, ktorý je dlhodobo poznačený vnútroštátnym konfliktom pripustil, že menovaný sa svojím\nkonaním mohol dostať do konfliktu s príslušníkmi Talibanu, avšak v priebehu konania nebolo žiadnym\nspôsobom preukázané, že by Taliban takto konal voči nemu výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti,\nnáboženského alebo politického presvedčenia. To, že pomohol svojmu príbuznému, ktorý bol zranený\npri prestrelke s Talibanom, nemožno samo o sebe považovať za dôvod prenasledovania na základe\npripisovaného politického názoru a identifikovať jeho osobu ako politického oponenta. Analýzou prípadu,\nako ho sám menovaný popísal vo svojej výpovedi, v kontexte informácií o krajine pôvodu, mal\njednoznačne za to, že išlo o dôsledok vnútroštátneho konfliktu a bežnú prax v tejto vojnou zmietanej\nkrajine. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by menovaný bol známy svojimi\npolitickými názormi, kritickými voči Talibanu, resp. že by v prípade pomoci zranenému bratrancovi išlo\no politicky motivované konanie. V danom prípade sa skutočne jednalo o pomoc, ktorú bol menovaný v\nrámci svojej sociálnej štruktúry rodiny a príbuzenských vzťahov povinný poskytnúť bez ohľadu na to, či\nsa vystaví alebo nevystaví ohrozeniu vlastnej bezpečnosti.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutia o neudelení azylu na Krajský súd v Košiciach\nsprávnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“). Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri\nneformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe rozhodnúť podľa §\n219 S.s.p. z nasledujúcich dôvodov:\n- zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecificky právny inštitút, na základe\nktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené\npodmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov\nza prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne\nzávažné svojím charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich\nznáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku l\nA Ženevského dohovoru.\n- v predmetnej veci žalobca zakladá svoju žiadosť o udelenie azylu na prenasledovaní neštátnymi\npôvodcami zo strany tzv. neštátneho pôvodcu násilia, t. j. militantného hnutia Taliban. Namietal, že\n\nzáujem Talibanu o žalobcu je dôsledkom pripisovaného politického presvedčenia žalobcovi zo strany\ntohto hnutia a nejde len o bežnú vojnovú prax. Do doby, kým pomohol bratrancovi - policajtovi, nemal\ns Talibanom žiadne problémy. Rovnako mal za to, že ak by pomohol akémukoľvek civilovi, teda osobe,\nktorá nie je príslušníkom štátnych policajných, resp. bezpečnostných zložiek Afganistanu, ktorý by bol\nzranený počas prestrelky s Talibanom, nebol by Talibanom prenasledovaný takým spôsobom, akým v\nskutočnosti bol. Ak by si Taliban o žalobcovi nemyslel, že je v opozícií, nesnažil by sa ho predovšetkým\nzabiť, ale skôr ho získať pre svoju vec a na svoju stranu. Ak dôjde k usmrteniu civilistov v tejto vojne, je\nto predovšetkým spôsobené tým, že sa civilisti ocitli na nesprávnom mieste v čase bojového incidentu.\nNaopak, k úmyselnému zabitiu dochádza hlavne vtedy, ak nie je civilista ochotný sa k nim pripojiť\nalebo ak teda civilistovi, čo je aj žalobcov prípad, prisudzuje opozičné politické presvedčenie, teda ho\nidentifikuje ako politického oponenta, resp. to Taliban predpokladá.\n- správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že rozhodujúcim pre posúdenie žiadosti\nžalobcu bolo posúdenie, či dôvodom ohrozenia jeho bezpečnosti boli skutočne nejaké politické aktivity.\nZ konania však vyplynulo, že nebolo nijako preukázané, že žalobca bol známy svojimi politickými\nnázormi, kritickými voči Talibanu. Dokonca ani v prípade jeho pomoci svojmu bratrancovi (na pokyn\nsvojho otca) nešlo o politicky motivované konanie. Žalovaný správne uzavrel, že v danom prípade\nišlo o pomoc v rámci sociálnej štruktúry rodiny a príbuzenských vzťahov, a to o poskytnutie pomoci\nrodinnému príslušníkovi bez ohľadu na to, či sa vystaví alebo nevystaví vlastnému ohrozeniu. Je\npritom nepochybné, že konkrétne v oblasti, kde býval žalobca, štát nie je schopný zaistiť individuálnu\nbezpečnosť všetkých jeho obyvateľov.\n- správny súd má zato, že samotné poskytnutie pomoci svojmu rodinnému príslušníkovi, aj keď členovi\nbezpečnostných zložiek - policajtovi, nemožno považovať za také konanie, v dôsledku ktorého by bolo\nmožné prisúdiť žalobcovi tzv. imputované politické presvedčenie prisudzované Talibanom žalobcovi (§\n19a ods. 6 zákona o azyle). Jeho samotnú pomoc, na ktorú bol vyzvaný svojím otcom, keďže išlo o\njeho príbuzného, nemožno považovať za dôvod prenasledovania na základe pripisovaného politického\nnázoru a identifikovať jeho osobu ako politického oponenta. Podľa samotných tvrdení žalobcu bola\npomoc svojmu príbuznému zrealizovaná pred šiestimi rokmi, pričom od tejto doby až do svojho odchodu\nbol, podľa jeho vlastného tvrdenia, vystavený určitej represii zo strany Talibanu iba raz, keď bol zavretý\nv miestnosti a hrozilo sa mu smrťou, resp. odrezaním ruky.\n- zo správ o krajine pôvodu žalobcu zabezpečených žalovaným vyplýva, že bezpečnostná situácia v\nprovincii X., odkiaľ žiadateľ pochádza, nie je dobrá. Táto provincia patrí medzi provincie s vysokou\nprítomnosťou Talibanu a afganské ozbrojené sily sú v niektorých častiach provincie zapojené do\nintenzívnych bojov s Talibanom, ako aj s inými protivládnymi skupinami. Okres L. W. sa zaraďuje medzi\nnajnebezpečnejšie a najrizikovejšie oblasti, čo sa týka bezpečnostnej situácie nielen v rámci provincie,\nale v rámci celého Afganistanu. Možnosť vážneho bezprávia, vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v\nAfganistane, zohľadnil žalovaný vo svojom rozhodnutí o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi zo dňa\n23.05.2019, ktorá bola následne dňa 07.07.2020 predĺžená do 17.07.2022.\n- možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou\nobjasnil, prečo v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8\nzákona o azyle. V prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, teda nebola preukázaná\nopodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše\nz jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu\nalebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d)\nzákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov\nuvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo\nstrany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov, v zmysle zákona o azyle, ani Ženevskej konvencie.\nRovnako v jeho prípade poskytnutú pomoc svojmu príbuznému nemožno považovať za také konanie, v\ndôsledku ktorého by bolo možné prisúdiť žalobcovi tzv. imputované politické presvedčenie prisudzované\nmu Talibanom (§ 19a ods. 6 zákona o azyle). S danými závermi žalovaného sa súd v celom rozsahu\nstotožňuje. Rovnako je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v\nriadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu\nexistujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8a § 10 zákona o azyle.\n\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v:\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci,\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol:\n- žalovaný ako aj správny súd nesprávne právne posúdili vec, keď uviedli, že rozsudky kasačného súdu\n(sp. zn. 1Sža/52/2014 zo dňa 10.02.2015 a sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019) pojednávajú\no iných skutkových okolnostiach ako je prípad sťažovateľa, a preto nemožno akceptovať žalobnú\nnámietku.\n- sťažovateľ počas celého azylového konania na Slovensku netvrdil, že jeho pomoc bratrancovi bola\nprejavom jeho opozičného politického presvedčenia. Sťažovateľ nepopiera ani to, že v danom prípade\nišlo o pomoc v rámci sociálnej štruktúry rodiny a príbuzenských vzťahov bez ohľadu na to, či sa vystaví\nvlastnému ohrozeniu, avšak dôvodom, pre ktorý žiada o politický azyl na Slovensku v zmysle zákona\no azyle a Ženevského dohovoru je to, že opozičné politické presvedčenie mu pripisuje Taliban, za čo\nho aj následne začal prenasledovať. Pre Taliban nie je podstatné, či sťažovateľ pomohol rodinnému\npríbuznému alebo cudzej osobe. Rozhodujúce pre Taliban je to, že osoba, ktorej bolo pomáhané, je\nštátnym policajtom a teda ten, kto policajtovi pomohol, je podľa názoru Talibanu jednoznačne na strane\nštátneho zriadenia a teda proti ním. Uvedené korešponduje aj so znením § 19a ods. 6 zákona o azyle.\n- dôkazom, že záujem Talibanu o sťažovateľa je dôsledkom pripisovaného politického presvedčenia\nsťažovateľovi a nejde len o bežnú vojnovú prax je fakt, že do doby, kým pomohol bratrancovi - policajtovi,\nsťažovateľ s Talibanom žiadne problémy nemal, aj napriek tomu, ako sám žalovaný uznal, okres L.\nW., z ktorej sťažovateľ pochádza, sa zaraďuje medzi najnebezpečnejšie a najrizikovejšie oblasti, čo\nsa týka bezpečnostnej situácie nielen v rámci provincie, ale v rámci celého Afganistanu. Sťažovateľ\nnaďalej zastáva názor, že ak by pomohol akémukoľvek civilovi, teda osobe, ktorá nie je príslušníkom\nštátnych policajných, resp. bezpečnostných zložiek Afganistanu, ktorý by bol zranený počas prestrelky\ns Talibanom, nebol by Talibanom prenasledovaný takým spôsobom, akým v skutočnosti bol, resp. by\nnemal s Talibanom žiadne problémy.\n- sťažovateľ poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžak/14/2019 z 22.10.2019 ako i to, že\nprípad sťažovateľa je veľmi obdobný s azylovým prípadom vo vyššie uvedenom rozsudku kasačného\nsúdu, a že prenasledovanie sťažovateľa v krajine pôvodu je politicky motivované z dôvodu pripisovania\nmu imputovaného politického názoru Talibanom.\n- v tejto súvislosti sťažovateľ poukázal i na rozsudok NSS ČR z 13.08.2008, sp. zn. 2 Azs 45/2008.\n- sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v tom, keď podľa správneho súdu a žalovaného\nz vykonaného dokazovania nebolo vyvodené, že v prípade sťažovateľa došlo k naplneniu definície\nprenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Podľa ich názoru k naplneniu a preukázaniu\nkonania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie, okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe sťažovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba\nza predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu,\nteda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané.\n- sťažovateľ má za to, že individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe sťažovateľovi\na opodstatnenosť obáv sťažovateľa boli jednoznačne preukázané, keď ho Taliban po pomoci bratrancovi\nzačal hľadať, dokonca ho dokázal aj po dlhšom časovom odstupe identifikovať ako osobu, ktorá pomohla\npolicajtovi len pri rutinnej ceste do susednej dediny, kedy bol zadržaný, unesený a mučený členmi\n\nTalibanu. Individuálne konanie subjektov voči sťažovateľovi bolo preukázané aj tým, že aj po tejto\nudalosti s jeho únosom, ho následne Taliban opakovane hľadal v mieste bydliska a keď ho nenašli zbili\na zlomili ruky jeho mladšiemu bratovi. Je potrebné opätovne zdôrazniť aj skutočnosť, že až do doby\npomoci bratrancovi sťažovateľ žiadne problémy s Talibanom nemal.\n- podľa názoru sťažovateľa nie je pravdou ani tvrdenie správneho súdu, keď vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že sťažovateľ bol vystavený represii zo strany Talibanu iba raz, keď bol zavretý v miestnosti\na hrozilo sa mu smrťou, resp. odrezaním ruky. Práve naopak Taliban prenasledoval sťažovateľa\nopakovane, jednak jeho únosom a rovnako aj tým, že ho opakovane hľadal doma a následne ublížením\nna zdraví jeho bratovi za to, že ho doma nenašli.\n9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 21.03.2019, ako aj v\ndoplňujúcom pohovore zo dňa 02.07.2020 uviedol samotný sťažovateľ, ako aj zo všeobecne dostupných\ninformácií o krajine pôvodu, ktoré žalovaný zadovážil a založil do administratívneho spisu.\n- z viacerých údajov, ktoré uviedol sťažovateľ, nebolo možné ničím preukázať, že by v jeho prípade išlo o\nprenasledovanie jeho osoby z jedného z dôvodov zakladajúcich nárok na udelenie azylu. Podľa názoru\nžalovaného nie je možné pripisovať politický názor alebo presvedčenie sťažovateľovi iba z toho dôvodu,\nže pomohol svojmu zranenému bratrancovi, resp. sa nepodriadil Talibanu.\n- taktiež je potrebné uviesť, že sťažovateľ nebol nikdy členom ani podporovateľom žiadnej politickej\nstrany, organizácie alebo hnutia a tiež nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy\ns bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. V prípade sťažovateľa nebol naplnený objektívny prvok\nopodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951, t. j. zdôvodnenie\nstrachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo,\nnárodnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je\nz hľadiska udelenia azylu podstatná.\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas, s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v\nspojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n13. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.06.2021 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n14. Podľa § 464 ods.1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n\n15. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného o neudelení azylu v zmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle.\n16. Súčasne kasačný súd dospel k zisteniu, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný\nsúd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/14/2019 zo dňa 22.10.2019,\nktorým bol rozsudok krajského súdu zmenený, rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením:\n„14. Súd dáva do pozornosti, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky upravuje\nzákon o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok\ntaxatívne uvedených v ustanovení § 8 predmetného zákona, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť\npreukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\nprenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže\nalebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie\nposkytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané.\n15. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne z „DOTAZNÍKA žiadateľa o udelenie azylu“ vyplýva, že:\n- z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu, že po smrti otca a brata sa v Afganistane necítil v bezpečí;\n- otec Z. T. začal pracovať ako policajt už ako 20 ročný a pracoval v polícii skoro 20 rokov, ako policajt\npracoval v meste V. a domov dochádzal len v noci, aby ho nikto nevidel. Aj jeho starší brat N. T. pracoval\nako policajt v nejakej zásahovej jednotke, tiež mimo miesta bydliska. Otec vzhľadom na dlhšiu službu u\npolície už pracoval ako nižší veliteľ a mal pod sebou asi 20 až 30 policajtov;\n- v lete pred dvoma rokmi v noci, keď už spali, sa zobudil na streľbu, do ich domu vtrhlo niekoľko\nozbrojených mužov, nastala panika, počas ktorej on s matkou a s ďalším bratom U. ušli cez okno do B..\nJeho otca a brata N., ktorí boli zhodou okolností doma na návšteve rodiny, títo neznámi muži zabili;\n- v ich dedine bolo všeobecne známe, že otec a brat pracujú ako policajti, už predtým dostala rodina\nupozornenie od rady starších dediny, aby otec a brat prestali pracovať pre vládu. Rada starších im\noznámila, že niekoľkokrát boli za nimi členovia Talibanu, dohovárali rade starších, aby využila svoj vplyv\na presvedčili otca a brata, aby prestali pracovať u afganskej polícii. Otec na upozornenia ale nereagoval,\nhlavne preto lebo z jeho platu žila celá rodina;\n- po úteku z domu odišli do B., kde boli u matkinho brata. Tu sa zdržali asi len týždeň, matka zostala\nu strýka a on pokračoval s bratom U. ďalej do W.. Strýko im vybavil prevádzačov s tým, aby odišli do\nEurópy, kde dostanú azyl;\n- on osobne, okrem tohto prípadu, do styku s členmi Talibanu neprišiel, ale vie o tom, že niektorí členovia\nTalibanu boli aj z ich dediny, ktorú afganská vláda nijak nekontroluje, ale v poslednej dobe sa v ich dedine\nobjavili aj muži, ktorí si hovoria, že sú z Daeshu, ale on sám nevie, aký je rozdiel medzi Talibanom a\nDaeshom. V prípade, ak by sa vrátil do Afganistanu, tak by mu hrozila smrť od Talibanu.\n16. Sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedeným nielenže objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z\nprenasledovania, ale v priebehu konania poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú.\nZ Usmernenia EASO k žiadateľom o azyl z Afganistanu (z júna 2018), Usmernenia UNHCR zo dňa\n30.08.2018, ktoré predkladá odporúčania pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl\nz Afganistanu, ako aj z výročnej správy UNAMA z februára 2018 jednoznačne vyplýva, že členovia\nafgánskej polície, osobitne miestnej polície, sú prioritným cieľom Talibanu, a tak títo členovia ako aj ich\nrodinní príslušníci môžu v Afganistane čeliť prenasledovaniu z dôvodu politického presvedčenia, ktoré\nim je pripisované zo strany Talibanu. Kasačný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax v konaniach\no kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajských súdov o správnych žalobách vo veciach azylu,\nresp. zaistenia ako aj odvolacích konaniach v tejto agende (za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.), kde\nopakovane prihliadal na správy z obdobných zdrojov, najmä EASO, UNHCR a pod. Podľa kasačného\nsúdu obsah týchto zdrojov nemožno podceňovať, ale je potrebné podrobiť ho dôkladnej analýze (m. m\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019).\n\n17. Z vyššie prezentovaných informácií je dôvodne možné ustáliť obavy z konania, napĺňajúceho\ndefiničné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže dochádzať\nna väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa\ndostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom protivládnych\nelementov, osobám, ktoré sympatizujú s vládou v krajine ako aj osobám, ktoré sú takto príslušníkmi\nprotivládnych organizácií vnímané. Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o\nnormách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať\npostavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na\ndoplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú\nobavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú,\nsociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto\ncharakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.\n18. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z\ndôvodu imputovaného politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky\nnemusí byť podstatným, či otec a brat sťažovateľa, alebo samotný sťažovateľ bol politicky aktívnym.\nZároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť\nnepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci\n(kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod.\n(v tomto prípade je to oficiálna štátna moc). V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba\naktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne).\n19. Žalovaný prípad sťažovateľa vyhodnotil bez dostatočného dokazovania ako prípad „bežného\nobyvateľa krajiny“. Bolo nutné zo strany žalovaného zaobstarať si dostatočné informácie vo vzťahu k\nsúčasnej situácii potvrdzujúcej, resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom\nrozhodnutí. Je nevyhnutné poukázať na to, že otec sťažovateľa bol veliteľom miestnej polície, v\npolícii slúžil cca 20 rokov, nebol teda obyčajným rádovým policajtom, ale mal vedúcu pozíciu. Napriek\nvyhrážkam zo strany Talibanu a nátlaku Talibanu na Radu starších, aby ho presvedčili, aby sa tejto svojej\npozície vzdal, odmietol. Taliban ho vnímal ako evidentného politického oponenta, a vytipoval si ho ako\ncieľ svojho útoku. Rovnako sa stal policajtom sťažovateľov starší brat, ktorý dokonca slúžil v špeciálnej\nzásahovej jednotke v Kábule. Aj jeho Taliban zavraždil.\n20. V bode 46 správny súd, rovnako ako žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, bez kontextu na zvyšok\ntvrdení, vytrhol z výpovede sťažovateľa jednu vetu a vychádzal z údajnej finančnej motivácie otca a\nbrata sťažovateľa pracovať pre políciu. K tomu kasačný súd uvádza, že aj keby výlučnou motiváciu boli\npeniaze, nič to nemení na skutočnosti, že pre políciu pracovali, Taliban ich vnímal ako podporovateľov\nvlády a pre (imputované) politické presvedčenie ich prenasledoval (zastrašoval) čo vyústilo až do ich\ncieleného zavraždenia. V prípade zotrvania v Afganistane alebo návratu do Afganistanu by sťažovateľ\nnečelil len hrozbe vážneho bezprávia, ale čelil by cieleným útokom zo strany Talibanu, ako ich rodinný\npríslušník pre jeho imputované politické presvedčenie. Súd poznamenáva, že konanie o medzinárodnej\nochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri\nrozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.3.2008, č . j . 4\nAZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o\nprospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho\nbezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nŽalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi\nnehrozí v krajine prenasledovanie.\n21. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných\nľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa\nv spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď ...dôjsť, a správny orgán\nnemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto\nskutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z\npreskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako žalovaný, tak ani krajský\nsúd sa touto zásadou nezaoberali a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.\n\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a postup žalovaného, s ktorými sa nesprávne stotožnil aj krajský\nsúd v napadnutom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho právneho\nposúdenia veci ako aj odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe vyhodnotil sú dôvodné. Možno taktiež\nvytknúť krajskému súdu, že sa k rozsudkom NS SR, na ktoré poukazoval sťažovateľ v správnej žalobe,\nv rozhodnutí nevyjadril.“\n17. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, keď správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za\npotrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne,\npričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.).\n18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti\nnárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/10/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}