{"guid": "50fd3f21-53ae-4ebf-93aa-539a27b6c136:4e473d58-eb29-4da3-b50e-60b55e64c1d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1", "spisova_znacka": "1Obdo/57/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/57/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 1Obdo/57/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1", "identifikacne_cislo": "2711205489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "nazov": "§ 204 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-204", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e473d58-eb29-4da3-b50e-60b55e64c1d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/57/2019\n2711205489\n20. 05. 2020\nJUDr. Miroslava Janečkova\nECLI:SK:NSSR:2020:2711205489.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Heineken Slovensko, a.s., so sídlom Novozámocká\n2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského\n2, Bratislava proti žalovanému: ČAMBAL INVEST, a.s., so sídlom Koreszkova 1, 909 01 Skalica, IČO:\n36 241 504, o zaplatenie 6.362,17 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 31Cob/122/2017-429 z 11. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/122/2017-429 z 11. decembra 2018 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Skalica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5Cb/20/2011-320 zo 16. mája 2017\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.362,17 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania\nzo sumy 6.362,17 eur od 19. júna 2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne\nrozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a to výsluchom\nstrán, výsluchom svedkov, výpismi z Obchodného registra, rámcovou zmluvou o spolupráci, výpoveďou\nrámcovej zmluvy o spolupráci, odpoveďou na výpoveď od zmluvy, vyjadrením žalovaného k výzve na\nzaplatenie, dohodou o urovnaní, čiastočným výpisom z účtu žalobcu, dohodou o ukončení platnosti\nrámcovej zmluvy o spolupráci, spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/106/2009, oznámením J.\nK., fotografiami, vyjadreniami žalobcu aj žalovaného a ostatným spisovým materiálom.\n3. Predloženými listinnými dôkazmi (najmä rámcová zmluva o spolupráci, dodatok k zmluve, výpoveď zo\nzmluvy a dohoda o urovnaní) mal súd preukázané a v konaní ani nebolo sporným, že dňa 30. apríla 2007\nbola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Královský pivovar Krušovice Slovakia s.r.o. a\nžalovaným platne uzatvorená rámcová zmluva o spolupráci na dobu určitú do 1. mája 2012, t. j. na dobu\n5 rokov. Hlavným účelom zmluvy bola spolupráca pri prevádzkovaní prevádzky žalovaného s názvom\n„Royal Café“ na adrese Koreszkova 1, Skalica. Podľa čl. III. bod 4 zmluvy mal právny predchodca\nžalobcu poskytnúť žalovanému finančné prostriedky - investície, ktoré smel žalovaný použiť výhradne na\núčel vybavenia interiéru gastronomickej prevádzky a na reklamnú podporu značky Krušovice. Celková\ndohodnutá investícia do prevádzky predstavovala sumu 16.596,96 eur (500.000 Sk), pričom mala byť\nposkytnutá nasledovne v roku 2007 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do interiéru, v roku 2008\nvo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do interiéru a na reklamnú podporu značky a v roku 2009 vo\nvýške 3.319,39 eur (100.000 Sk) na reklamnú podporu značky, za podmienky, že odber tovaru zo\nsortimentu právneho predchodcu žalobcu bude 100 HL za rok resp. 8,5 HL za mesiac. Finančné plnenie\nzo strany žalobcu žalovanému vo výške 500.000 Sk sa potom vzťahovalo na celé v zmluve dohodnuté\nobdobie trvania zmluvy, t. j. na 5 rokov. Prijatie finančného plnenia žalovaným vo výške 16.596,96 eur\n(500.000 Sk) žalovaný nespochybnil a potvrdil prijatie tohto plnenia dodatkom zo dňa 30. mája 2008\nk rámcovej zmluve o spolupráci likvidátor právneho predchodcu žalobcu. Q.S. a S. E. za žalovaného\n\nsa dohodli na zmene rámcovej zmluvy tak, že z čl. III. bod 3.4 zmluvy vypustili podmienku týkajúcu sa\nminimálneho odberu piva pre poskytnutie dohodnutej investície do prevádzky. Výpisom z Obchodného\nregistra žalobcu mal súd preukázané, že sa žalobca dňom 1. októbrom 2009 stal právnym nástupcom\nzanikajúcej spoločnosti Královský pivovar Krušovice Slovakia s.r.o. V konaní nebolo sporným, že žalobca\nvyplatil žalovanému celkovú dohodnutú investíciu vo výške 16.596,96 eur, ktorá slúžila na účel vybavenia\ninteriéru gastronomickej prevádzky a na reklamnú podporu značky Krušovice. Ďalej mal súd prvej\ninštancie za preukázané, že dohodou o urovnaní zo dňa 15. januára 2010 si žalobca a žalovaný medzi\nsebou urovnali sporné nároky a to konkrétne nárok žalovaného na vyplatenie finančných prostriedkov\npodľa čl. III. bod 3.4 zmluvy s ohľadom na dodatok k zmluve. Uvedenou dohodou o urovnaní zo dňa 15.\njanuára 2010 zostala platnosť a účinnosť rámcovej zmluvy o spolupráci nedotknutá a zmluvné strany sa\nzaviazali naďalej spolupracovať pri prevádzkovaní gastronomického zriadenia „Royal Café“, čiže naďalej\npokračovať v reklamnej podpore značky Krušovice. Spolupráca na základe zmluvy mala pokračovať\naž do 1. mája 2012. Na základe výpovede žalovaného zo dňa 23. marca 2010 došlo v súlade s čl. V\nbod 5.2 zmluvy k predčasnému ukončeniu zmluvnej spolupráce so žalobcom ku dňu 31. máju 2010.\nŽalobca v konaní platnosť výpovede nenamietal, výpoveď akceptoval s tým, že žiadal vrátiť pomernú\nčasť investície vyplatenú žalovanému v sume 6.362,17 eur za obdobie po zániku zmluvy z dôvodu\npredčasného ukončenia zmluvnej spolupráce zo strany žalovaného. Žalovaný s uvedeným nárokom\nžalobcu nesúhlasil, bránil sa predovšetkým tým, že nemá voči žalobcovi nesplnené záväzky, nakoľko\nso žalobcom uzatvoril dohodu o urovnaní, v rámci ktorej boli všetky ich vzájomné vzťahy vysporiadané,\nkeď v zmysle čl. II. dohody o urovnaní bolo dohodnuté, že uzavretím dohody v plnom rozsahu zanikajú\na súčasne sa dohodou nahrádzajú všetky nároky žalobcu vyplývajúce mu voči žalovanému. V konaní\ntak bolo sporným, či žalobcovi svedčí nárok na vrátenie pomernej časti investície v sume 6.362,17 eur\nza obdobie po zániku zmluvy. Samotnú výšku žalovanej pohľadávky žalovaný nenamietal.\n4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyslovil názor, že celková dohodnutá a aj\nvyplatená investícia vo výške 16.596,96 eur sa v zmysle zmluvy vzťahuje na celé dohodnuté obdobie\npredpokladanej dĺžky trvania zmluvnej spolupráce počas piatich rokov, čiže na interiérové vybavenie a\nna reklamnú podporu značky Krušovice až do dňa 1. mája 2012, ktorým dňom mala zmluva na dobu\nurčitú riadne skončiť. Nárok žalovaného na uvedenú sumu 16.596,96 eur sa vzťahoval a bol podmienený\ntrvaním zmluvy a plnením si zmluvných povinností zo strany žalovaného počas 5 rokov. Žalobca mal\npri uzatváraní tejto zmluvy záujem na tom, aby zmluva (a zmluvný záväzok žalovaného) trvala 5 rokov\na v súvislosti s uvedenou dobou trvania zmluvy bol ochotný poskytnúť žalovanému sumu 500.000,- Sk\nna plnenie záväzkov žalovaného v súvislosti s plnením zmluvných povinností žalovaného. Konštatoval,\nže ak by zmluvné strany takýto zámer nemali, neboli by v zmluve stanovovali trvanie zmluvy 5 rokov,\nale uzatvorili by zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou dobou dva mesiace. Potom zánikom takejto\nzmluvy na dobu neurčitú by žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému na\núčel vybavenia interiéru gastronomickej prevádzky a na reklamnú podporu značky Krušovice. Zmluva\nby takto mohla zaniknúť hneď po dvoch mesiacoch, resp. po troch rokoch a reklamná podpora žalobcu\nzo strany žalovaného by sa nemusela realizovať po dobu 5 rokov.\n5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o správnosti uvedeného záveru svedčí aj obsah dohody o\nurovnaní zo dňa 15. januára 2010, podľa ktorej platnosť a účinnosť rámcovej zmluvy o spolupráci v\nznení jej dodatku č. 1 dohodou o urovnaní ostáva nedotknutá a zmluvné strany sa zaviazali naďalej\nspolupracovať pri prevádzkovaní gastronomického zariadenia „Royal Café“.\n6. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žalovanému nepatrí investícia od žalobcu na celé pôvodne\ndohodnuté obdobie trvania zmluvy 5 rokov, ale len za obdobie reálneho trvania zmluvy do dňa účinnosti\nvýpovede zo zmluvy. Zmluva zanikla pred obdobím 5 rokov, odpadol preto právny dôvod na plnenie\nžalobcu pre žalovaného na obdobie od zániku zmluvy do konca obdobia, počas ktorého mala zmluva\ntrvať. Súd zdôraznil, že k zrušeniu zmluvy síce došlo o 23 mesiacov skôr, než ako bola dĺžka zmluvy\nv samotnej zmluve dohodnutá. Investícia do prevádzky v celkovej sume 16.596,96 eur (500.000 Sk)\nmala byť síce vyplácaná postupne a poskytnutá v roku 2007 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk)\ndo interiéru, v roku 2008 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do interiéru a na reklamnú podporu\nznačky a v roku 2009 vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk) na reklamnú podporu značky, avšak z obsahu\nzmluvy vyplýva, že išlo o finančné prostriedky, investície, ktoré sa týkajú celého obdobia platnosti zmluvy\npiatich rokov. Uvedené podporuje tiež gramatický výklad zmluvy z ktorého vyplýva, že sa nejedná o\ninvestície „za rok“ 2007, ale že sa „v roku“ 2007 vyplatí určitá suma. Teda určitá stanovená suma\n\nna vyplatenie nie je plnením, ktoré sa vzťahuje za konkrétne obdobie, ale celá platba 500.000 Sk\nsa podľa názoru súdu na základe obsahu zmluvy vzťahuje na predpokladanú dĺžku trvania celého\nobdobia 5 rokov. Konštatoval, že bolo potrebné rozlišovať medzi dohodou o čase vyplatenia finančných\nprostriedkov a momentom vzniku nároku na ich vyplatenie, ku ktorému došlo až poskytnutím plnenia zo\nstrany žalovaného reklamnou činnosťou. Súd tak vyhodnotil, že pokiaľ došlo ku skoršiemu ukončeniu\nzmluvy o spolupráci, tak žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie za obdobia, počas ktorého mala\nešte zmluva trvať a žalovanému nepatrí investícia poskytnutá mu vopred na celé dohodnuté obdobie\ntrvania zmluvy. Uzavrel, že je potrebné alikvótnu časť investície (za obdobie, keď zmluva prestala platiť)\nžalobcovi vrátiť.\n7. V súvislosti s obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že nemá voči žalobcovi nesplnené záväzky,\nnakoľko so žalobcom uzatvoril dohodu o urovnaní, v rámci ktorej boli všetky ich vzájomné vzťahy\nvysporiadané, keď v zmysle čl. II. dohody o urovnaní bolo dohodnuté, že uzavretím dohody v plnom\nrozsahu zanikajú a súčasne sa dohodou nahrádzajú všetky nároky žalobcu vyplývajúce mu voči\nžalovanému, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto jeho skutkové tvrdenia neobstoja, nakoľko dohoda\no urovnaní bola medzi stranami uzatvorená dňa 15. januára 2010, pričom dohodou o urovnaní strany\nmedzi sebou urovnali iba sporné nároky, v tom čase existujúce, konkrétne nárok žalovaného na\nvyplatenie finančných prostriedkov podľa čl. III. bod 3.4 rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 30. apríla\n2007 v sume 9.958,18 eur s ohľadom na splnenie podmienky odberu tovaru zo sortimentu žalobcu,\na netýkala sa vzťahov a záväzkov do budúcnosti. Zmluva o spolupráci zostala aj po uzavretí dohody\nplatná a pre zmluvné strany záväzná, pričom prehlásenie strán, že nebudú mať medzi sebou už nároky,\nsúvisí práve s tým, že bola vyriešená platba aktuálna ku dňu uzatvorenia dohody o urovnaní a nedošlo\nku zmene zmluvy o spolupráci. Dohoda bola uzatváraná ešte počas platnosti zmluvy o spolupráci.\nUvedená dohoda o urovnaní neriešila nároky, ktoré vzniknú v budúcnosti v súvislosti s úhradami alebo\nneplnením si nárokov do obdobia platnosti zmluvy, čiže do 1. mája 2012. Súd vyhodnotil dohodu o\nurovnaní za platnú, ktorá bola uzatvorená v súlade s § 585 Občianskeho zákonníka. Až po uzavretí\ndohody o urovnaní došlo k ukončeniu zmluvy o spolupráci a to výpoveďou zo strany žalovaného. Podľa\n§ 585 Občianskeho zákonníka môžu byť predmetom dohody o urovnaní iba práva existujúce v čase\njej uzavretia. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatňovaná výška istiny v sume 6.362,17\neur predstavuje pomernú časť vopred vyplatenej investície za zostávajúcu dĺžku predpokladaného\ntrvania zmluvy 23 mesiacov. Nárok žalobcu na vrátenie pomernej časti investície za zostávajúcu dĺžku\npredpokladaného trvania zmluvy vznikol žalobcovi až predčasným ukončením zmluvnej spolupráce, t.\nj. uplynutím výpovednej doby dňa 31. mája 2010. Zdôraznil, že dohoda o urovnaní bola medzi stranami\nuzatvorená ešte dňa 15. januára 2010, tak nárok žalobcu vzniknutý až dňom ukončenia zmluvnej\nspolupráce k 31. máju 2010 ešte nemohol byť predmetom dohody o urovnaní zo dňa 15. januára 2010.\n8. V súvislosti s ďalšou obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že aj po zániku zmluvy naďalej pokračoval\nv reklamnej podpore značky Krušovice na svojej prevádzke „Royal Café“ v Skalici až do júna 2014\nuviedol, že bola pre daný skutkový stav irelevantná, nakoľko práva a povinnosti zmluvných strán dňom\núčinnosti výpovede zo zmluvy ku dňu 31. máju 2010 zanikli a to na základe výpovede danej práve\nžalovaným. Práve žalovaný urobil právny úkon smerujúci k zániku zmluvy o spolupráci. V prípade, ak\nby žalovaný plnil svoje určité povinnosti na základe zmluvy o spolupráci aj po jej zániku, takéto plnenie\nby už nebolo povinným plnením žalovaného, za ktoré by mu prislúchala dojednaná odmena v zmysle\nzmluvy, ale by sa jednalo iba o využitie jeho práva používať predmety, ktoré mu boli zo strany žalobcu\nposkytnuté. Poukázal na výzvu zo dňa 1. júna 2010, ktorou reagoval na doručenie výpovede zo zmluvy,\nkde vyzýval žalovaného na vrátenie pomernej časti sumy, ktorá bola žalovanému vyplatená v zmysle\nbodu 3.4 čl. III. zmluvy vo výške 6.362,17 eur, súčasne vyzval žalovaného aj na vrátenie materiálneho\nvybavenia a reklamných predmetov, ktoré mu boli v zmysle zmluvy poskytnuté. Teda zámerom žalobcu\nnebolo, aby žalovaný po zrušení zmluvy naďalej pokračoval v reklamnej podpore značky Krušovice\nna svojej prevádzke „Royal Café“ v Skalici a preto takáto obrana žalovaného neobstojí. Keďže po\nukončení spolupráce nebol žalovaný povinný na reklamné plnenie dojednané v zmluve, nemohlo mu\nvzniknúť už ani tomu prislúchajúce zmluvné právo na „odmenu“ zo strany žalobcu za plnenie niektorých\npovinností vyplývajúcich zo zaniknutej zmluvy o spolupráci. Po ukončení zmluvy o spolupráci nebol\nžalobca ďalej povinný poskytovať žalovanému odmenu za prípadné reklamné plnenie v zmysle zmluvy\na od žalovaného žiadne plnenie povinností ani nepožadoval.\n9. Súd poukázal na rozpor v samotných tvrdeniach žalovaného, keď žalovaný na jednej strane nesúhlasil\nso skutkovým tvrdením žalobcu, že by zmluva o spolupráci upravovala odmenu za reklamné služby,\n\npodľa neho sa jednalo o nahradenie preukázaných investícií, keď sa v článku III. bod 3.4 zmluvy hovorí\no investíciách a na strane druhej sa žalovaný snažil preukázať, že aj po zrušení zmluvy vykonával\nreklamné služby značke Krušovice, čím mu mal vzniknúť nárok na poskytnuté investície. Žalovaný\nvšak vo svojich tvrdeniach opomenul, že v článku III. bod 3.4 zmluvy sa nehovorí len o investíciách\ndo prevádzky ale aj o investíciách na reklamnú podporu značky. Rovnako z uzatvoreného dodatku ku\nzmluve zo dňa 30. mája 2008 vyplýva povinnosť reklamnej podpory značky Krušovice. Poukázal na to,\nže aj v zmysle žaloby podanej žalovaným ako žalobcom na Okresný súd Komárno, konanie vedené pod\nsp. zn. 4Cb/106/2009, sa jedná o finančné prostriedky na reklamnú podporu značky Krušovice, ktoré\nmali byť žalovanému uhradené. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť\nurčité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal za preukázané tvrdenie žalovaného o tom,\nže žalovaný vynaložil na prevádzku investície a finančné prostriedky v súvislosti s plnením rámcovej\nzmluvy, žalovaný nepreukázal ich výšku a obdobie, kedy mali byť tieto realizované.\n10. Za podstatný v tomto smere nepovažoval rozpor strán, či sa medzi stranami jednalo alebo nejednalo\no „HORECA zmluvu“, nakoľko uvedené nemalo vplyv na rozhodnutie súdu. Čo sa týka tvrdenia\nžalovaného o zneužívaní dominantného postavenia žalobcu na trhu, považoval súd tieto tvrdenia za\nnepodstatné s poukazom na rozhodnutie protimonopolného úradu, z ktorého vyplýva opak. Čo sa\ntýka dohody o ukončení platnosti rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 29. apríla 2008, táto nebola\nvyhodnotená ako platná, nakoľko výsluchmi svedkov a konateľa žalovaného bolo preukázané, že na nej\nchýbal podpis oprávnenej osoby, ktorá mohla konať v mene žalovaného. Upriamil pozornosť na to, že\nsa účastníci zmluvy, po dni 29. apríli 2008, naďalej správali tak, že zmluva o spolupráci naďalej trvá,\nnásledne urobili k nej aj písomný dodatok a na základe platnej a trvajúcej zmluvy uzatvorili aj dohodu\no urovnaní.\n11. Uzavrel, že keďže si žalovaný uplatnil právo výpovede, v dôsledku ktorej došlo k skončeniu zmluvnej\nspolupráce k 31. máju 2010, t. j. po 37 mesiacoch trvania spolupráce, avšak vyplatená investícia slúžila\nna účel vybavenia interiéru gastronomickej prevádzky a na reklamnú podporu značky Krušovice počas\ncelého dohodnutého obdobia zmluvnej spolupráce až do 1. mája 2012, tak žalobcovi vznikol nárok na\nvrátenie pomernej časti vyplatenej sumy a to vo výške zodpovedajúcej dobe, o ktorú sa predčasne\nukončil zmluvný vzťah strán. Žalobca vypočítal svoj nárok tak, že z celkovej sumy investície vo výške\n16.596,96 eur poskytnutej na obdobie predpokladanej dĺžky trvania zmluvy 60 mesiacov, vypočítal\npomernú časť investícií za obdobie 23 mesiacov, o ktoré bola zmluva v dôsledku výpovede zo strany\nžalovaného zrušená, čomu prislúchal nárok vo výške 6.362,17 eur.\n12. Žalobca podaním zo dňa 1. júna 2010 vyzval žalovaného na vrátenie pomernej časti investície\nv sume 6.362,17 eur za obdobie po zániku zmluvy v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy. Keďže\nžalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas neplnil, súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 6.362,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.362,17 eur od 19.\njúna 2010 do zaplatenia, pričom začiatok počítania úroku z omeškania je určený dňom nasledujúcim\npo uplynutí poskytnutej lehoty 3 dni na vrátenie pohľadávky, pričom výzva zo dňa 1. júna 2010 bola\nžalovanému doručená dňa 15. júna 2010. Keďže omeškanie žalovaného nastalo dňa 19. júna 2010 súd\nna výšku úrokov z omeškania použil právny predpis účinný k prvému dňu omeškania t. j. ustanovenie\n§ 369 Obchodného zákonníka účinné od 1. januára 2009 podľa ktorého, ak úroky z omeškania neboli\ndohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva teda vo výške\npodľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a je o 8\npercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania vo\nvýške 1 % ročne.\n13. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 31Cob/122/2017-429 z 11.\ndecembra 2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.\n14. Poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie\n(§ 383 C. s. p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151\nods. 1, § 186 ods. 2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191\nC. s. p.), pričom konštatoval, že jednotlivé skutkové zistenia zodpovedajú obsahu listinných dôkazov\nzaložených v spise, proti ktorým strany nevzniesli žiadne námietky. Poukázal na medzi účastníkmi\n\nnesporné skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal žalovanému poskytnúť podľa čl. III. bod\n3.4 rámcovej zmluvy finančné prostriedky - investície do prevádzky žalovaného „Royal Café“ v sume\n16.596,96 eur (500.000 Sk), a to v roku 2007 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do interiéru, v roku\n2008 vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) do interiéru a na reklamnú podporu značky a v roku 2009\nvo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk) na reklamnú podporu značky, za podmienky, že odber tovaru zo\nsortimentu právneho predchodcu žalobcu bude 100 HL za rok resp. 8,5 HL za mesiac, a že dodatkom k\nrámcovej zmluve o spolupráci zo dňa 30. mája 2008 došlo k vypusteniu podmienky, na ktorú sa viazalo\nvyplatenie finančných prostriedkov v sume 16.596,96 eur a to, že odber tovaru zo sortimentu KPK bude\n100 HL za rok resp. 8,5 HL za mesiac, neboli medzi stranami sporné a konštatoval, že taktiež nebolo\nmedzi stranami sporné, že výpoveďou zo strany žalovaného došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce na\nzáklade predmetnej rámcovej zmluvy v znení jej dodatku ku dňu 31. máju 2010.\n15. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia\nrámcovej zmluvy o spolupráci, ani jej dodatku, ani dohody o urovnaní nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že\nfinančné prostriedky poskytnuté žalovanému v zmysle čl. III. bod 3.4. rámcovej zmluvy o spolupráci boli\nviazané na celé dohodnuté obdobie trvania rámcovej zmluvy o spolupráci t. j. do 1. mája 2012, a že\npri predčasnom ukončení zmluvnej spolupráce je žalovaný povinný vrátiť pomernú časť investícií za\nobdobie po zániku zmluvy. Jedinou podmienkou ich poskytnutia bol odber tovaru zo sortimentu právneho\npredchodcu žalobcu 100 HL za rok resp. 8,5 HL za mesiac, ktorá podmienka bola zmluvnými stranami\nvypustená dodatkom k rámcovej zmluve o spolupráci zo dňa 30. mája 2008. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku ani nevyplýva, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že obidve zmluvné strany mali zámer, aby právny predchodca žalobcu poskytol investície\nžalovanému podľa článku III. bod 3.4. rámcovej zmluvy za podmienky trvania zmluvného vzťahu počas\ncelého dohodnutého obdobia trvania zmluvy. Vyslovil názor, že ustanovenie článku III. bod 3.4. rámcovej\nzmluvy o spolupráci ako prejav vôle (právny úkon) je totiž potrebné vykladať v súlade s výkladovými\npravidlami v § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, ktoré si podľa judikatúry v zásade vyžadujú\nkomplexný pohľad na okolnosti prípadu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4 MObdo 6/2011 a ďalšie).\nVo všeobecnosti ale z § 266 ods. 1 aj 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri výklade prejavu vôle\nje podstatný objektívny horizont adresáta prejavu vôle, teda to, ako s ohľadom na všetky okolnosti\nadresát mohol a mal určitý prejav vôle chápať. Konštatoval, že v predmetnej veci nebolo zistené, že\nby žalovanému musel byť známy žalobcom tvrdený úmysel podmieniť poskytnutie investícií trvaním\nzmluvy počas celého dohodnutého obdobia trvania zmluvného vzťahu, a že v prípade predčasného\nukončenia zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť pomernú časť investícií, v dôsledku čoho treba použiť\nlen výkladové pravidlá vyplývajúce z § 266 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ustanovenie čl. III. bod\n3.4. zmluvy vyslovene hovorí o tom, na aký účel, v akej sume a v ktorých kalendárnych rokoch budú\nposkytnuté investície do interiéru a na reklamnú podporu, keď jedinou podmienkou ich poskytnutia bol\nodber tovaru zo sortimentu právneho predchodcu žalobcu 100 HL za rok resp. 8,5 HL za mesiac, ktorá\npodmienka bola zmluvnými stranami vypustená dodatkom k rámcovej zmluve o spolupráci zo dňa 30.\nmája 2008, čo nebolo v konaní sporné. Žiadne iné podmienky poskytnutia investícií neboli obsahom\nrámcovej zmluvy o spolupráci v znení jej dodatku. Z obsahu celej rámcovej zmluvy o spolupráci v znení\njej dodatku ani z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna dohoda zmluvných strán, podľa ktorej by\nbol žalovaný povinný v prípade predčasného ukončenia zmluvy vrátiť pomernú časť investícií, ako to\ntvrdil žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že sám zamestnanec žalobcu na odvolacom\npojednávaní uviedol, že v predmetnej rámcovej zmluve o spolupráci nie je upravené, že by bol žalovaný\npovinný pri predčasnom ukončení zmluvy vrátiť pomernú časť investícií, ale že žalobca to má vo svojich\nzmluvách vyslovene tak upravené. Z rámcovej zmluvy o spolupráci vyplýva pre žalovaného jedine\npovinnosť pri ukončení zmluvy odovzdať prenajaté hnuteľné veci a to najneskôr v deň ukončenia zmluvy,\nčo je vyslovene upravené v článku IV. bod 4.4.\n16. Za sporné medzi stranami označil odvolací súd obchodné zvyklosti, na ktoré poukázal žalobca, a\nna ktoré sa má podľa jeho názoru v predmetnom spore prihliadať a to, že v pivovarníckom odvetví je\nbežné, že investície sa vyplácajú na základe zmlúv o spolupráci vopred na celé dohodnuté zmluvné\nobdobie, pričom v prípade predčasného ukončenia je zákazník povinný vrátiť alikvótnu časť vyplatenej\ninvestície. Poukázal na článok VII. bod 7.4 rámcovej zmluvy o spolupráci z ktorého vyplýva, že pri\nurčení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada na obchodné zvyklosti zachovávané v\ndanom obchodnom odvetví. Obchodné zvyklosti, na ktoré odkazuje zmluva, sú aplikovateľné na základe\nzmluvy. Vždy však musí byť obchodná zvyklosť jednoznačne identifikovaná. Žalobca nepreukázal, čoho\nkonkrétne sa týka obchodná zvyklosť, na ktorú sa má v zmysle citovaného článku VII. bod 7.4 prihliadať,\n\na preto odvolací súd uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu obchodnej zvyklosti aplikovateľnej\nna základe zmluvy. Žalobca existenciu obchodných zvyklostí zachovávaných všeobecne v danom\nobchodnom odvetví preukazoval dvomi kópiami zmlúv o obchodnej spolupráci. Obsahom spisu je aj\njedna kópia zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorená spoločnosťou Pivovary Topvar, a.s., ktorej obsah\noznačil za nečitateľný a jedna kópia zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretá medzi spoločnosťou\nPivovar STEIGER a.s. a klientom je bez označenia dátumu jej uzavretia. V súvislosti s existenciou\nobchodných zvyklostí odvolací súd poukázal na to, že dôkazné bremeno, že určitá obchodná zvyklosť\nexistuje, aký je jej obsah, a že sa v príslušnom obchodnom odvetví všeobecne zachováva, postihuje\nstranu, ktorá sa tejto zvyklosti dovoláva, avšak žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremene neuniesol.\nVzhľadom na uvedené v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný získal majetkový prospech plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, k akému záveru nesprávne dospel súd prvej inštancie, ani že by\nžalobcovi vznikol z iného dôvodu nárok na vrátenie pomernej časti investícií za obdobie po zániku\npredmetnej rámcovej zmluvy o spolupráci, v dôsledku čoho odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p.\njeho vecne nesprávny rozsudok zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n17. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v konaní bol žalovaný úspešný v rozsahu 100%,\nv dôsledku čoho odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 369 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu 100% všetkých trov konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II).\n18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa ust. § 420 písm.\nf/ CSP a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n19. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP\nnamietal, že odvolací súd bez toho, aby dokazovanie v súlade s § 383 a § 384 CSP zopakoval alebo\ndoplnil, založil svoje rozhodnutie na inom/odlišnom skutkovom stave ako bol zistený a ustálený súdom\nprvej inštancie, hoci ním bol odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Poukázal na to, že súd\nprvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby vychádzajúc zo skutkového zistenia, že obsahom\npredmetného zmluvného záväzku medzi žalobcom a žalovaným (rámcová zmluva) bola dohoda strán\no tom, že investícia v sume 16.596,96 eur sa v zmysle zmluvy vzťahuje na celé dohodnuté obdobie\npredpokladanej dĺžky trvania zmluvnej spolupráce počas 5 rokov tzn. že žalovanému patrí dohodnutá\nodmena/investícia len za obdobie riadneho trvania zmluvnej spolupráce a teda v prípade predčasného\nukončenia rámcovej zmluvy je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi pomernú/alikvótnu časť ním vopred a\njednorazovo vyplatenej odmeny/investície. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že podľa rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu predstavuje určenie obsahu právneho úkonu otázku skutkovú (porovnaj napr.\nuznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 zo 14. marca 2019). Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento rovnakú skutkovú otázku, konkrétne otázku rámcovej\nzmluvy, posúdil presne opačne ako to urobil súd prvej inštancie, keď uviedol, že zo žiadneho ustanovenia\nrámcovej zmluvy o spolupráci, ani dohody o urovnaní nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že finančné\nprostriedky poskytnuté žalovanému v zmysle čl. III. bod 3.4 rámcovej zmluvy o spolupráci boli viazané na\ncelé dohodnuté obdobie trvania rámcovej zmluvy o spolupráci t. j. do 1. mája 2012 a že pri predčasnom\nukončení zmluvnej spolupráce je žalovaný povinný vrátiť pomernú časť investícií za obdobie po zániku\nzmluvy a to napriek tomu, že mal byť v tejto otázke, tzn. otázke interpretácie a obsahu rámcovej zmluvy,\nviazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Konštatoval, že odvolací\nsúd tak navyše urobil bez toho, aby dokazovanie akýmkoľvek spôsobom zopakoval alebo doplnil, pričom\nsám v odôvodnení svojho rozsudku výslovne uviedol, že vychádzal zo záväzných zistení súdu prvej\ninštancie (viď bod 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu). Vyslovil názor, že ak mal\nodvolací súd za to, že obsah predmetnej zmluvy je iný/odlišný od toho, ako ho zistil súd prvej inštancie,\nbol odvolací súd vo vzťahu k skutkovej otázke zistenia obsahu právneho úkonu, povinný dokazovanie v\npotrebnom rozsahu zopakovať resp. ho doplniť. Dovolateľ konštatoval, že ak tak neurobil konanie zaťažil\nvadou uvedenou v § 420 písm. f/ CSP. Poukázal na to, že ani v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu\nnie je uvedený žiadny dôkaz, ktorý by odvolací súd zopakoval, zopakovanie ani doplnenie dokazovania\nnebolo vykonané ani na pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa konalo dňa 11. decembra 2018.\nPoukázal na obsah zápisnice z pojednávania, v ktorom síce odvolací súd (zmätočne a nesprávne)\nuviedol, že zopakuje dokazovanie výsluchom strán, časťou výpovede svedka Q. G. z pojednávania\nkonaného dňa 21. mája 2013 na č. l. 105, 107, prípadne oboznámením sa s obsahom pripojeného\nspisu ak to strany budú požadovať, avšak v skutočnosti žiadne takéto dokazovanie nebolo z jeho\nstrany v priebehu odvolacieho konania riadne a v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami CSP\n\nzopakované. V súvislosti s údajným zopakovaním dokazovania uviedol, že vyjadrenie (povereného)\nzamestnanca žalobcu, resp. vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného nie je výsluchom strany sporu.\nRovnako tak nemožno za zopakovanie dokazovania považovať oboznámenie sa s časťou výpovede\nsvedka Q. G., pretože tento dôkaz nie je možné vykonať oboznámením sa so záznamom jeho výpovede\nna pojednávaní pred súdom prvej inštancie. V súvislosti s údajným oboznámením sa s obsahom\npripojeného spisu uviedol, že sa listinný dôkaz vykoná tak, že súd listinu/listiny alebo jej časť prečíta\nalebo oznámi jej obsah. Odvolací súd teda rozhodol na základe odlišného skutkového stavu bez\ndoplnenia alebo zopakovania dokazovania a tým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva, najmä právo na rešpektovanie zisteného skutkového stavu, právo klásť svedkom\notázky a vyjadrovať sa k zopakovanému alebo doplnenému dokazovaniu a to v takej miere, že došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dovolateľ ďalej tvrdil, že odvolací súd porušil jeho právo na\nspravodlivý proces aj tým, že postupoval v rozpore s ustanovením § 382 CSP. Namietal, že odvolací súd\nnikdy stranám sporu vopred neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie (ktorého) všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré nebolo súdom prvej inštancie použité, je podľa jeho názoru rozhodujúce pre\nposúdenie veci, rovnako ako ani vopred strany sporu nevyzval, aby sa k použitiu tohto (ním navyše nikdy\nnešpecifikovaného ustanovenia) vyjadril.\n20. V súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) dovolateľ uviedol, že\nnebola doposiaľ dovolacím súdom riešená právna otázka, či v prípade vopred poskytnutého finančného\nplnenia predstavujúceho odplatu za plnenie zmluvne dohodnutých povinností počas celej vopred\ndohodnutej doby trvania zmluvy (zmluva na dobu určitú), má zmluvná strana, ktorá toto finančné plnenie\nposkytla, v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu právo od druhej zmluvnej strany žiadať\nvrátenie pomernej (alikvótnej) časti tohto plnenia. Vyslovil názor, že opačný výklad, ku ktorému sa\nprihlásil aj odvolací súd, by predstavoval ničím neodôvodnenú výhodu pre tú zmluvnú stranu, ktorá\nsa zaviazala za poskytnutú odplatu poskytovať dohodnuté protiplnenie počas určeného obdobia - v\ntakomto prípade by získal plnenie (odplatu/investíciu) aj za obdobie, počas ktorého by protistrane žiadne\nrecipročné vzájomné plnenie neposkytoval. Finančné plnenie, ktoré na jednej strane poskytuje jedna\nzmluvná strana, je nepochybné deliteľným plnením, ktoré je možné rozdeliť na jednotlivé časové úseky\ndohodnutého trvania vzájomných práv a povinností a teda aj bez problémov a v súlade so zásadou\nrovnosti strán určiť výšku finančného plnenia, ktorá pripadá na ten ktorý úsek dohodnutého trvania\ntýchto synalagmatických záväzkov. Uzavrel, že ak by bola dovolacím súdom uvedená právna otázka\nvyriešená správne, dospel by odvolací súd na základe súdom prvej inštancie zisteného a pre odvolací\nsúd záväzného stavu k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Z uvedených dôvodov\ndovolateľ navrhol, rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n21. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), zastúpená v\ndovolacom konaní advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (ust. § 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n23. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n24. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa. Z vyššie citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n25. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.\n\n26. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie.\n27. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n28. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n29. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Túto vadu dovolateľ videl v tom, že odvolací súd porušil svoju procesnú povinnosť byť viazaný\na rozhodnúť na základe skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Vytýkal\nodvolaciemu súdu, že bez toho, aby dokazovanie v súlade s ust. § 383 a § 384 CSP zopakoval\na doplnil, založil svoje rozhodnutie na inom, odlišnom skutkovom stave, aký bol zistený a ustálený\nsúdom prvej inštancie, hoci ním bol odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Dovolací súd\npripomína, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie s\nvýnimkami ustanovenými v § 383 CSP. Ak ma odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu opakuje sám v zmysle § 384 CSP. Uvedené ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu,\naby na základe opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré\nmôže byť odlišné od skutkového zistenia súdu prvej inštancie. Je neprípustné, aby odvolací súd ku\nsvojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania\nriadneho dokazovania. Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že postup odvolacieho súdu\nv danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam, keď si odvolací súd pre svoje - z pohľadu\nprvoinštančného konania - odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné podklady na základe\nbezprostredne pred ním vykonaných dôkazov. Len takýto postup zodpovedá zásade priamosti a ústnosti\ncivilného sporového konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam\ndospel v podstate iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.\n30. Dovolací súd z obsahu zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu zo dňa 11. decembra 2018\nzistil, že na tomto pojednávaní predsedníčka senátu podala správu o doterajšom priebehu konania,\noboznámila so spornými a nespornými skutočnosťami, predbežným právnym posúdením veci odvolacím\nsúdom a vymenovala dôkazy, ktoré mieni odvolací súd zopakovať a to výsluch strán k otázke investícií\nvyplatených žalovanému v zmysle čl. III. bod 3.4 rámcovej zmluvy o spolupráci v znení jej dodatku a\ndohody o urovnaní, časťou výpovede svedka Q. G. z pojednávania konaného dňa 21. mája 2013 a\noboznámením sa s obsahom pripojeného spisu, ak to strany budú požadovať. Z obsahu zápisnice z\npojednávania ďalej vyplýva, že sa potom postupne vyjadrili poverený zamestnanec žalobcu a právny\nzástupca žalovaného, bola prečítaná časť výpovede svedka Q. G. z pojednávania zo dňa 21. mája 2013\na nakoľko to zástupcovia účastníkov nežiadali, odvolací súd upustil od oboznamovania spisu Okresného\nsúdu Komárno sp. zn. 4Cb/106/2009 a následne bol po porade senátu vyhlásený zmeňujúci rozsudok.\nAko vyplýva z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, tento inak posúdil skutkový stav zistený súdom\nprvej inštancie ako súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia rámcovej\nzmluvy o spolupráci ani jej dodatku, ani dohody o urovnaní nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že finančné\nprostriedky poskytnuté žalovanému v zmysle čl. III. bod 3.4 rámcovej zmluvy o spolupráci boli viazané na\ncelé dohodnuté obdobie trvania rámcovej zmluvy o spolupráci t. j. do 1. mája 2012 a že pri predčasnom\nukončení zmluvnej spolupráce je žalovaný povinný vrátiť pomernú časť investícií za obdobie po zániku\nzmluvy. Pokiaľ ide o vyjadrenie povereného zamestnanca žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na\npojednávaní na odvolacom súde, tieto nemožno považovať za doplnenie výsluchom strany v zmysle\n§ 195 CSP a oboznámenie sa s výsluchom svedka Q. G. jeho prečítaním nie je možné považovať za\nvýsluch svedka upravený v § 196 CSP. Odvolací súd nezopakoval ani dokazovanie listinnými dôkazmi\nzaloženými v spise (rámcová zmluva o spolupráci zo dňa 30. apríla 2007, jej dodatok z 30. mája\n2008, dohoda o urovnaní z 15. januára 2010), z ktorých odvolací súd vychádzal pri zistení odlišného\nskutkového stavu, z ktorého vyvodil hore uvedené závery. Pokiaľ súd zisťuje obsah zmluvy (v danom\nprípade rámcovej zmluvy o spolupráci v znení jej dodatku a dohody o urovnaní) a to aj za pomoci výkladu\n\nzmluvných strán rieši skutkové otázky (skúma a zamýšľa sa nad tým, či sú ustanovenia zmluvy jasné,\naký majú zmysel, či si navzájom neprotirečia). Výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich\nvyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto\nvýsledku nemožno považovať za právne posúdenie. Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom\nkonaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania (porovnaj uznesenie\nNS SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 zo 14. marca 2019).\n31. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 384 ods. 1 CSP, keď\ndospel k odlišným skutkovým zisteniam ako okresný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo\njeho zopakovania v odvolacom konaní; k odlišnému hodnoteniu dôkazu má odvolací súd povinnosť\nposkytnúť sporovej strane možnosť sa k nemu vyjadriť. Pokiaľ tak neurobí možno považovať jeho\nodchýlne skutkové závery za urobené v rozpore s § 204, § 378 ods. 1 a § 384 ods. 1 CSP a v takom\nprípade je odvolacie konanie postihnuté vadou podľa § 420 písm. f/ CSP (porovnaj uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Cdo/111/2017).\n32. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust. § 449 ods. 1 a § 450 CSP). Odvolací súd bude postupovať v\nintenciách právneho názoru vysloveného dovolacím súdom a vo veci opätovne rozhodne. Vzhľadom na\ndôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu - prehodnotenie dôkazov vykonaných súdom\nprvej inštancie - sa dovolací súd už nezaoberal argumentáciou dovolateľa, ktorou odôvodnil prípustnosť\ndovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n33. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania\n(ust. § 453 ods. 3 CSP).\n34. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cob/122/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 14. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-14", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:789777df-f720-44c0-ab08-9361f7df607a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.247.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.247.2024.1"}, {"guid": "c3df5777-94c8-412f-9599-2853fd488dbc:06fd67ab-be2a-4c11-8988-d9e4b2a71c13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5320202764.1", "spisova_znacka": "9Cdo/131/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/131/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5320202764.1"}]}